Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4XEObd/11/2023

Identifikačné číslo spisu: 7203897286 Dátum vydania rozhodnutia: 29.02.2024 Meno a priezvisko: JUDr. Gabriela Mederová Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:NSSR:2024:7203897286.1

UZNESENIE

Najvyšší súd Slovenskej republiky v exekučnej veci oprávneného POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 807 598, proti povinným 1/ K. T., nar. XX. G. XXXX, bytom E. XXXX/XX, Košice, 2/ I. T., nar. XX. C. XXXX, bytom Z.. L.. U. XXXX, M., Č. A., o vymoženie 617,07 eura s príslušenstvom a trov exekúcie, vedenej na Mestskom súde Košice pod sp. zn. , v konaní o dovolaní súdneho exekútora JUDr. Ing. Karola Mihala, so sídlom Moyzesova 34, Košice, proti uzneseniu Krajského súdu v Košiciach č. k. -40 z 29. novembra 2013 a o návrhoch súdneho exekútora na prerušenie dovolacieho konania, takto

rozhodol:

I. Návrhy súdneho exekútora na prerušenie dovolacieho konania z a m i e t a.

II. Dovolanie súdneho exekútora o d m i e t a .

III. Oprávnený a povinný v 1. rade m a j ú voči súdnemu exekútorovi n á r o k na náhradu trov dovolacieho konania.

Odôvodnenie

1. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací prvým výrokom uznesenia č. k. -40 z 29. novembra 2013, podľa (ďalej len „OSP“) odmietol odvolanie súdneho exekútora JUDr. Ing. Karola Mihala, proti výroku uznesenia Okresného súdu Košice II č. k. -14 z 21. septembra 2012, vydaného vyšším súdnym úradníkom, ktorým sa vyhovelo návrhu oprávneného na zmenu súdneho exekútora JUDr. Ing. Karola Mihala a ktorým bol vykonaním exekúcie poverený súdny exekútor JUDr. Rudolf Krutý. Odmietnutie odvolania odôvodnil odvolací súd poukazom na ust. Z. z o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len „Exekučný poriadok“ alebo „EP“); uviedol, že v časti uznesenia, ktorým súd prvého stupňa vyhovel návrhu oprávneného na zmenu súdneho exekútora a ktorým vykonaním exekúcie poveril JUDr. Rudolfa Krutého, súdny exekútor nie je účastníkom konania, pretože sú nimi len oprávnený a povinný; súdny exekútor je účastníkom konania len v tom prípade, ak súd rozhoduje o

trovách konania. Svojím druhým výrokom odvolací súd zrušil vyššie označené uznesenie prvostupňového súdu vo výroku o trovách exekúcie a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

2. Proti právoplatnému uzneseniu odvolacieho súdu vo výroku o odmietnutí odvolania podal súdny exekútor dovolanie (č. l. 44 - 47) z dôvodu podľa , argumentujúc tvrdením, že súdny exekútor je oprávnený podať odvolanie proti akémukoľvek uzneseniu vydanému vyšším súdnym úradníkom v exekučnom konaní, a teda aj proti výroku o zmene exekútora, vzhľadom na generálnu klauzulu v Čl. 142 ods. 2 (ďalej len „Ústava SR“ alebo „ústava“) v spojení s Čl. 46 ods. 1 a ods. 2 veta druhá SR a Čl. 6 ods. 1 Dohovoru o základných ľudských právach a základných slobodách. Z uvedeného dôvodu malo byť uznesenie vyššieho súdneho úradníka zrušené ako celok a vo všetkých výrokoch prvostupňového uznesenia mal nanovo rozhodnúť sudca. Na základe tvrdení uvedených v dovolaní súdny exekútor dovolaciemu súdu navrhol, aby dovolaním napadnuté uznesenie odvolacieho súdu vo výroku o odmietnutí jeho odvolania, zrušil a vec mu vrátil na nové konanie a rozhodnutie. Súdny exekútor súčasne navrhol dovolacie konanie podľa prerušiť a Súdnemu dvoru Európskej únie na základe Zmluvy o fungovaní Európskej únie predložiť prejudiciálne otázky, ktoré bližšie špecifikoval v podanom dovolaní. Dovolacie konanie navrhol prerušiť aj podľa a postúpiť vec Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „Ústavný súd SR“) na zaujatie stanoviska k otázkam rovnako bližšie špecifikovaným v podanom dovolaní.

3. K dovolaniu súdneho exekútora sa vyjadril oprávnený písomným podaním na č. l. 58 - 60 spisu, v ktorom sa stotožnil s vo veci vydanými rozhodnutiami súdov nižšieho stupňa; rovnako povinný v 1. rade sa vyjadril v znení, že v súdnym exekútorom navrhovanom postupe podľa , vzhliada zbytočné prieťahy v konaní. Povinný v 2. rade sa k dovolaniu súdneho exekútora nevyjadril. Súd prvého stupňa zaslal vyjadrenia označených účastníkov na vedomie súdnemu exekútorovi, ktorého ďalšie vyjadrenia v konaní nenasledovali.

4. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej tiež „Najvyšší súd SR“ alebo „najvyšší súd“) ako súd dovolací ( ; ďalej tiež „CSP“) po zistení, že dovolanie podal včas súdny exekútor proti uzneseniu odvolacieho súdu v časti výroku o odmietnutí jeho odvolania, ako osoba s vysokoškolským právnickým vzdelaním druhého stupňa v súlade s ustanovením , bez nariadenia dovolacieho pojednávania ( veta pred bodkočiarkou ), preskúmal vec a dospel k záveru o potrebe podaný mimoriadny opravný prostriedok odmietnuť. V nasledujúcich bodoch dovolací súd uvádza stručné odôvodnenie svojho rozhodnutia ( veta prvá ):

5. Dňa 1. júla 2016 nadobudol účinnosť , upravujúci postup súdu pri prejednávaní a rozhodovaní sporov, ktorým bol zrušený . Podľa , ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa , právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti , zostávajú zachované. Z uvedeného dôvodu posudzoval najvyšší súd prípustnosť podaného opravného prostriedku podľa právnej úpravy účinnej v čase jeho podania.

6. Podľa (v znení účinnom v čase podania dovolania, t. j. 25. februára 2014), dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa.

7. V prejednávanej veci je dovolaním napadnuté uznesenie odvolacieho súdu. Podľa je dovolanie prípustné proti uzneseniu odvolacieho súdu, ak odvolací súd zmenil uznesenie súdu prvého stupňa a proti uzneseniu, ktorým odvolací súd rozhodoval vo veci postúpenia návrhu Súdnemu dvoru Európskych spoločenstiev () na zaujatie stanoviska. Dovolanie nie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa odmietlo odvolanie proti rozhodnutiu súdu prvého stupňa o zamietnutí návrhu na prerušenie konania podľa . V zmysle je dovolanie prípustné tiež proti uzneseniu odvolacieho súdu, ktorým bolo potvrdené uznesenie súdu prvého stupňa, ak odvolací súd vyslovil vo svojom potvrdzujúcom uznesení, že je dovolanie prípustné,

pretože ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu, ide o uznesenie o návrhu na zastavenie výkonu rozhodnutia na podklade cudzozemského rozhodnutia alebo ide o uznesenie o uznaní (neuznaní) cudzieho rozhodnutia alebo o jeho vyhlásení za vykonateľné (nevykonateľné) na území Slovenskej republiky. Podľa , ustanovenia odsekov 1 a 2 neplatia, ak ide o uznesenie o príslušnosti, predbežnom opatrení, poriadkovej pokute, o znalcovskom, tlmočnom, o odmietnutí návrhu na zabezpečenie predmetu dôkazu vo veciach týkajúcich sa práva duševného vlastníctva a o trovách konania, ako aj o tých uzneseniach vo veciach upravených Zákonom o rodine, v ktorých sa vo veci samej rozhoduje uznesením.

8. Súdnym exekútorom je napadnuté uznesenie odvolacieho údu o odmietnutí odvolania, teda rozhodnutie, ktoré nevykazuje znaky žiadneho z vyššie uvedených uznesení. Dovolanie preto podľa a prípustné nie je.

9. Vzhľadom na zákonnú povinnosť ( ) vždy skúmať, či napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo vydané v konaní postihnutom niektorou z procesných vád uvedených v , neobmedzil sa dovolací súd len na skúmanie prípustnosti dovolania podľa , ale sa zaoberal otázkou, či dovolanie nie je prípustné podľa . Uvedené zákonné ustanovenie pripúšťa dovolanie proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu (rozsudku, či uzneseniu), ak konanie, v ktorom bolo vydané, je postihnuté niektorou z procesných vád vymenovaných v písmenách a/ až g/ tohto ustanovenia, majúcich za následok tzv. zmätočnosť konania. Prípustnosť dovolania z hľadiska ustanovenia pritom nie je založená už tým, že dovolateľ tvrdí, že rozhodnutie odvolacieho súdu je postihnuté niektorou vadou uvedenou v , ale nastáva až vtedy, ak rozhodnutie odvolacieho súdu vadou uvedenou v citovanom zákonnom ustanovení skutočne trpí. Vychádzajúc z obsahu dovolania, dovolací súd sa osobitne zaoberal otázkou prípustnosti dovolania podľa , podľa ktorého je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu, ak účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, teda uplatňovať procesné práva priznané mu za účelom zabezpečenia účinnej ochrany jeho práv a oprávnených záujmov. K odňatiu možnosti konať pred súdom môže dôjsť nielen činnosťou súdu, ktorá rozhodnutiu predchádzala, ale aj samotným rozhodnutím. Dovolací súd sa preto zaoberal správnosťou rozhodnutia odvolacieho súdu z hľadiska otázky oprávnenia osoby súdneho exekútora na podanie odvolania.

10. Súd prvého stupňa uznesením z 21. septembra 2012, v prvých dvoch výrokoch vyhovel návrhu oprávneného na zmenu súdneho exekútora a vykonaním exekúcie poveril JUDr. Rudolfa Krutého. Proti tomuto uzneseniu v označených výrokoch, vydanému vyšším súdnym úradníkom, podal dňa 11. októbra 2012 odvolanie pôvodný súdny exekútor, JUDr. Ing. Karol Mihal, o ktorom odvolaní rozhodol odvolací súd uznesením z 29. novembra 2013, a to odmietnutím odvolania. Odmietnutie odvolania odôvodnil odvolací súd poukazom na ust. s odôvodnením, že odvolanie bolo podané niekým, kto na podanie odvolania nie je oprávnený.

11. Z obsahu spisu vyplýva, že exekučné konanie v predmetnej veci sa podľa § 36 ods. 2 EP začalo vydaním poverenia dňa 12. júna 2003. Podľa v tom čase účinného znenia § 37 ods. 1 EP, účastníkmi exekučného konania sú oprávnený a povinný; ak súd rozhoduje o trovách exekúcie, účastníkom konania je aj poverený exekútor. Pokiaľ preto súdny exekútor podal odvolanie proti uzneseniu súdu prvého stupňa vo výrokoch, ktorými vyhovel návrhu oprávneného na zmenu súdneho exekútora a vykonaním exekúcie poveril JUDr. Rudolfa Krutého, podal ho ako osoba neoprávnená na podanie odvolania, nakoľko súdnemu exekútorovi v tejto časti postavenie účastníka exekučného konania neprináležalo (postavenie účastníka exekučného konania mu prináležalo v časti výroku prvostupňového uznesenia, ktorým súd rozhodol o trovách exekúcie, proti ktorému výroku súdny exekútor tiež podal odvolanie a o ktorom rozhodol odvolací súd v prospech súdneho exekútora).

12. Súdny exekútor v dovolaní dôvodí tvrdením, že vzhľadom na tú okolnosť, že uznesenie súdu prvého stupňa vydal vyšší súdny úradník, mohol podať odvolanie aj proti výrokom prvostupňového uznesenia o zmene súdneho exekútora a v tom prípade malo byť uznesenie zrušené ako celok a vo všetkých výrokoch prvostupňového uznesenia mal nanovo rozhodnúť sudca.

13. Podľa Čl. 142 ods. 2, vety druhá a tretia SR, zákon ustanoví, kedy sa na rozhodovaní senátu zúčastňujú aj prísediaci sudcovia z radov občanov a v ktorých veciach môže rozhodnúť aj zamestnanec súdu poverený sudcom. Proti rozhodnutiu zamestnanca súdu povereného sudcom je prípustný opravný prostriedok, o ktorom rozhoduje vždy sudca.

14. Podľa veta prvá (v znení účinnom v čase rozhodovania konajúcich súdov), účastník môže napadnúť rozhodnutie súdu prvého stupňa odvolaním, pokiaľ to zákon nevylučuje.

15. Podľa (v znení účinnom v čase rozhodovania súdov), odvolanie nie je prípustné ani proti uzneseniu v exekučnom konaní podľa osobitného zákona, ak tento osobitný zákon neustanovuje inak, a ani proti uzneseniu v konaní o vymáhanie súdnych pohľadávok podľa osobitného zákona.

16. Podľa , proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa je vždy prípustné odvolanie. Odvolaniu podanému proti rozhodnutiu, ktoré vydal súdny úradník alebo justičný čakateľ, môže v celom rozsahu vyhovieť sudca, ktorého rozhodnutie sa považuje za rozhodnutie súdu prvého stupňa; ak sudca odvolaniu nevyhovie, predloží vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu. Ak odvolanie podané v odvolacej lehote oprávnenou osobou smeruje proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa, proti ktorému zákon odvolanie nepripúšťa (), rozhodnutie sa podaním odvolania zrušuje a opätovne rozhodne sudca.

17. Z vyššie citovaného Čl. 142 ods. 2 a z prvej vety vyplýva, že proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa je vždy prípustný opravný prostriedok; odvolaním možno teda napadnúť aj také rozhodnutie, proti ktorému by inak (ak by ho vydal sudca) odvolanie podľa prípustné nebolo. Ak by teda bolo odvolanie podané v odvolacej lehote oprávnenou osobou proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa, proti ktorému by inak (ak by ho vydal sudca) odvolanie prípustné nebolo [t. j. proti ktorému rozhodnutiu zákon odvolanie nepripúšťa ( )], došlo by priamo na základe zákona (ex lege), t. j. bez nutnosti akejkoľvek ingerencie (rozhodnutia) súdu, k zrušeniu takéhoto rozhodnutia súdneho úradníka alebo justičného čakateľa a vec by sa dostala do štádia, v akom bola pred vydaním tohto rozhodnutia s tým, že opätovne by rozhodol sudca. Takýto postup však platí iba v prípade, ak odvolanie bolo podané oprávnenou osobou v odvolacej lehote. V posudzovanej veci však o takýto prípad nešlo, nakoľko z obsahu spisu je zrejmé, že pôvodný súdny exekútor podal odvolanie (aj) proti výrokom prvostupňového uznesenia o zmene súdneho exekútora síce v lehote na podanie odvolania, avšak nie ako osoba oprávnená. Zo spisu tiež vyplýva, že zákonný sudca pred predložením spisu odvolaciemu súdu, na č. l. 37 spisu uviedol, že odvolanie proti výrokom I. a II. uznesenia súdu prvého stupňa podal súdny exekútor ako neoprávnená osoba, z ktorej okolnosti vyplýva, že hoci bolo odvolaním napadnuté prvostupňové uznesenie (v označených dvoch výrokoch) vydané súdnym úradníkom a v zákonnej 15-dňovej lehote, chýba pre postup podľa veta tretia splnenie podmienky, že odvolanie bolo podané oprávnenou osobou.

18. Vzhľadom na vyššie uvedené dovolací súd konštatuje, že súd prvého stupňa nepochybil, a ani súd odvolací, keď uznesenie súdu prvého stupňa vo výrokoch týkajúcich sa zmeny súdneho exekútora, nezrušili za účelom, aby vo veci opätovne rozhodol sudca. Osobitne vo vzťahu k odvolaciemu súdu je nutné konštatovať, že rozhodnutím o odmietnutí odvolania súdneho exekútora, pre ktoré boli splnené zákonné podmienky, možnosť súdneho exekútora konať pred súdom v zmysle , odňatá nebola.

19. Súčasťou dovolania súdneho exekútora boli aj návrhy na prerušenie dovolacieho konania podľa , (pôvodne, za účinnosti , podľa a ).

20. Podľa , súd konanie preruší, ak podal návrh na začatie prejudiciálneho konania pred Súdnym dvorom Európskej únie podľa medzinárodnej zmluvy, ktorou je Slovenská

republika viazaná; uznesenie o návrhu na začatie prejudiciálneho konania súd bezodkladne doručí ministerstvu spravodlivosti.

21. Súdny dvor Európskej únie má právomoc vydať rozhodnutie o prejudiciálnych otázkach, ktoré sa týkajú: a/ výkladu zmlúv; b/ platnosti a výkladu aktov inštitúcii, orgánov alebo úradov alebo agentúr Európskej únie. Pokiaľ ale procesný postup súdov vo veci, v ktorej sa navrhuje prerušenie konania podľa , má podklad v aplikácii vnútroštátneho práva, nie je žiadny dôvod pre prerušenie konania. V predmetnej veci z určujúceho hľadiska zo strany súdov nižších inštancií išlo o aplikáciu a interpretáciu vnútroštátnych právnych predpisov, vzhľadom na ktorú skutočnosť dovolací súd dospel k záveru, že dôvod na postup podľa (pôvodne ) v spojení s ustanovením daný nie je, preto návrh na prerušenie dovolacieho konania podľa označeného ustanovenia ako nedôvodný zamietol (výrok I.).

22. Rovnako tak dovolací súd nevzhliadol dôvod na prerušenie konania podľa (pôvodne ), podľa ktorého súd konanie preruší, ak pred rozhodnutím vo veci dospel k záveru, že sú splnené podmienky na konanie o súlade právnych predpisov; v tom prípade podá Ústavnému súdu Slovenskej republiky návrh na začatie konania.

23. V prejednávanej veci sa dovolací súd zaoberal len prípustnosťou dovolania súdneho exekútora a nie aj jeho dôvodnosťou a pre také rozhodnutie nebolo potrebné skúmať otázku tvrdenej zaujatosti súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého k oprávnenému ako účastníkovi exekučného konania v kontexte súdnym exekútorom označeného nálezu ústavného súdu č. k. -37 z 13. apríla 2011 a jej súlad s SR. Dovolací súd preto návrh súdneho exekútora na prerušenie dovolacieho konania podľa ako nedôvodný zamietol (výrok I.).

24. Zároveň dovolací súd dovolanie súdneho exekútora smerujúce proti uzneseniu odvolacieho súdu v jeho odmietajúcom výroku, s poukazom na vyššie konštatované skutočnosti, podľa ako procesne neprípustné odmietol, a to bez toho, aby sa zaoberal dôvodnosťou dovolania (výrok II.).

25. Rozhodnutie o nároku na náhradu trov dovolacieho konania najvyšší súd neodôvodňuje ( veta druhá ). O výške náhrady trov konania oprávneného a povinného v 1. rade rozhodne súd prvej inštancie podľa (výrok III.).

26. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.