Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_8Ek-1077-2021.pdf
PDF · 93.41 KB
Case nature
Subarea
8Ek/1077/2021
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: Československá obchodná banka, a.s., so sídlom Žižkova 11, 811 02 Bratislava-Staré Mesto, IČO: 36 854 140 proti povinnému: Z. Z., J.. XX.XX.XXXX, G. L. J. G. XXX, XXX XX L. J. G. o vymoženie 29 066,44 EUR s príslušenstvom, vedenej súdnym exekútorom Z.. D. I.Á., so sídlom exekútorského úradu Z. V. XXXX/XX, XXX XX Ž., K. N..L.. XXXEX XXX/XX o návrhu povinného na zastavenie exekúcie, takto
rozhodol:
I. Súd návrh povinného na zastavenie exekúcie podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku zamieta.
II. Súd oprávnenému nárok na náhradu trov exekučného konania v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie nepriznáva.
odôvodnenie:
1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie doručeným súdu dňa 07. 04. 2021, domáhal od povinného vymoženia pohľadávky vo výške 29 066,44 EUR s prísl., na základe exekučných titulov - rozsudok Okresného súdu Trenčín, č.k. 35CbZm/4/2018-44 zo dňa 02. 10. 2019, právoplatný dňa 26. 03. 2021 a vykonateľný dňa 30. 03. 2021 vo vzťahu k žalovanému II. v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne č.k. 8CoZm/2/2020-95 zo dňa 27.01.2021, právoplatný dňa 26. 03. 2021.
2. Poverením zo dňa 10. 02. 2021 Okresný súd Banská Bystrica poveril vykonaním exekúcie súdneho exekútora Z.. D. I., so sídlom exekútorského úradu Z.Á. V. XXXX/XX, XXX XX Ž., (ďalej len „súdny exekútor“), ktorý ju vedie pod sp.zn. XXXEX XXX/XX.
3. Súdny exekútor vydal upovedomenie o začatí exekúcie dňa 17. 05. 2021, ktoré bolo doručené povinnému dňa 02. 06. 2021. Návrh povinného na zastavenie exekúcie (č.1) vo veci XXXEX XXX/XX zo dňa 10. 06. 2021 bol, podaný na poštovú prepravu dňa 14. 06. 2021 a súdnemu exekútorovi doručený dňa 15. 06. 2021 a Návrh povinného na zastavenie exekúcie (č.2) zo dňa 20. 06. 2021 bol podaný na poštovú prepravu dňa 06. 07. 2021 a súdnemu exekútorovi doručený dňa 09. 07. 2021.
4. Oprávnený sa dňa 15. 07. 2021 vyjadril k návrhom povinného na zastavenie exekúcie, pričom uviedol, že s návrhom na zastavenie exekúcie nesúhlasí. Exekúcia je vedená na základe právoplatného a vykonateľného exekučného titulu. Samotná skutočnosť, že nárok je vymáhaný zo zmenky nie je dôvodom na zastavenie exekúcie - prvostupňový aj druhostupňový súd sa touto skutočnosťou zaoberali a rozhodli, že nárok oprávneného je dôvodný. Keďže kauzálny záväzok - úverová zmluva bola uzatvorená výlučne iba medzi spol. Z. S. N..V..Q.. (dlžníkom) a oprávneným, nešlo o spotrebiteľskú zmluvu. V prípade, že fyzická osoba poskytne zmenkové ručenie, a zmenka je súčasťou dohôd uzatvorených medzi podnikateľskými subjektmi, je nutné takéto ručenie chápať ako ručenie poskytované pre podnikateľské účely rozhodnutie Najvyššieho súdu SR R 18/2017 zo dňa 19.11.2015).
5. Dňa 09. 07. 2021 súdny exekútor predložil súdu návrhy povinného na zastavenie exekúcie spolu s poštovými obálkami a vyjadrenie oprávneného k návrhom povinného na zastavenie exekúcie. Nakoľko súdny exekútor nepredložil súdu spolu s návrhmi na zastavenie exekúcie povinného svoje vyjadrenie v zmysle ust. § 61k ods. 5 Exekučného poriadku, sud vyzval súdneho exekútora na jeho predloženie. Súdny exekútor predložil svoje vyjadrenie dňa 10. 12. 2021 pričom v ňom okrem iného uviedol, že dňa 17. 05. 2021 bolo vydané upovedomenie o začatí exekúcie, ktoré bolo povinnému doručené do vlastných rúk dňa 02. 06. 2021. Návrh na zastavenie exekúcie zo dňa 10. 06. 2021, bol daný na poštovú prepravu dňa 14. 06. 2021 a doručený exekútorskému úradu dňa 15. 06. 2021.
6. Podľa § 61k ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok“), súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak a) po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, b) exekučný titul bol zrušený, c) je tu dôvod podľa osobitného predpisu, pre ktorý sú uznanie alebo výkon cudzieho exekučného titulu neprípustné, ibaže ho bolo možné v konaní už skôr uplatniť (§ 54 ods. 2), d) sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu.
7. Podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku, povinný môže z dôvodov podľa odseku 1 podať do 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie návrh na zastavenie exekúcie. Návrh na zastavenie exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Takýto návrh má odkladný účinok.
8. Podľa § 61k ods. 3 Exekučného poriadku, neskôr podaných návrhoch na zastavenie exekúcie môže povinný namietať len skutočnosti, ktoré nastali po uplynutí lehoty podľa odseku 2. V poradí ďalších návrhoch na zastavenie exekúcie môže povinný namietať len skutočnosti, ktoré nastali po podaní predchádzajúceho návrhu na zastavenie exekúcie. Obmedzenia podľa prvej a druhej vety sa neuplatnia, ak ide o také skutočnosti, ktoré povinný bez vlastnej viny nemohol skôr uplatniť.
9. Podľa § 61k ods. 4 Exekučného poriadku, návrhy na zastavenie exekúcie podľa odseku 3 odkladný účinok nemajú.
10. Podľa § 61k ods. 5 Exekučného poriadku, návrh na zastavenie exekúcie sa podáva u exekútora. Ak povinný navrhol zastavenie exekúcie, exekútor bezodkladne vyzve oprávneného na vyjadrenie sa k návrhu v lehote nie kratšej ako desať dní. Ak oprávnený so zastavením exekúcie súhlasí, exekútor vydá upovedomenie o zastavení exekúcie, ktoré doručí účastníkom konania a súdu; inak do piatich pracovných dní po uplynutí lehoty na vyjadrenie sa oprávneného exekútor predloží návrh na zastavenie exekúcie spolu so svojím vyjadrením a prípadným vyjadrením oprávneného súdu.
11. Podľa § 61l ods. 3 prvej vety Exekučného poriadku, ak je tu dôvod zastavenia exekúcie, súd exekúciu zastaví a rozhodne o trovách exekúcie vrátane určenia ich výšky; inak návrh zamietne.
12. Podľa § 123 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení zákona č. 87/2017Z. z. (ďalej len „CSP“) podanie vo veci samej je najmä žaloba, vzájomná žaloba, zmena žaloby, späťvzatie žaloby, odpor, odvolanie, dovolanie, a ak to z povahy veci vyplýva, aj návrh na nariadenie neodkladného opatrenia alebo zabezpečovacieho opatrenia.
13. Podľa § 123 ods. 2 CSP podanie vo veci samej je najmä žaloba, vzájomná žaloba, zmena žaloby, späťvzatie žaloby, odpor, odvolanie, dovolanie, a ak to z povahy veci vyplýva, aj návrh na nariadenie neodkladného opatrenia alebo zabezpečovacieho opatrenia
14. Podľa § 127 ods. 1 CSP ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, a)ktorému súdu je určené, b)kto ho robí, c)ktorej veci sa týka, d)čo sa ním sleduje a e)podpis.
15. Podľa § 129 ods. 1, ods. 2 a ods. 3 CSP, ak ide o podanie vo veci samej alebo návrh na nariadenie neodkladného opatrenia alebo zabezpečovacieho opatrenia, z ktorého nie je zrejmé, čoho sa týka a čo sa ním sleduje, alebo ide o podanie neúplné alebo nezrozumiteľné, súd vyzve toho, kto podanie urobil, aby podanie doplnil alebo opravil v lehote, ktorá nemôže byť kratšia ako desať dní. V uznesení podľa odseku 1 súd uvedie, v čom je podanie neúplné alebo nezrozumiteľné a ako ho treba doplniť alebo opraviť a poučí o možnosti podanie odmietnuť. Ak sa v lehote určenej súdom podanie nedoplní alebo neopraví, súd podanie odmietne; to neplatí, ak pre uvedený nedostatok možno v konaní pokračovať.
16. Cieľom exekučného konania je uspokojenie nároku oprávneného, ktorý mu bol priznaný vykonateľným rozhodnutím súdu alebo iného orgánu. Účelom exekučného konania je nútená realizácia exekučného titulu vykonaná zásahom do práv povinného. Uskutočňuje sa za podmienok a predpokladom vymedzených procesnými predpismi s cieľom uspokojiť nárok oprávneného, ktorá mu bola priznaná vykonateľným rozhodnutím súdu alebo iného orgánu, a dobrovoľne sa nesplnila.
17. Exekučný súd v konaní povinného na zastavenie exekúcie skúma oprávnenosť a dôvodnosť začatia exekúcie. Pre posúdenie návrhu na zastavenie exekúcie je rozhodujúci stav ku dňu začatia exekučného konania, t. j. moment podania návrhu na vykonanie exekúcie. Dôkazné bremeno ohľadom tvrdení uvedených v návrhu na zastavenie exekúcie zaťažuje výlučne povinného, ktorý ho podal. Súd môže prihliadať len na tie skutočnosti, ktoré nastali po vzniku vymáhaného nároku. Ustanovenie §61kods. 1 Exekučného poriadku taxatívne vymenúva dôvody, pre ktoré musí súd exekúciu zastaviť, a to bez ohľadu na to, či to účastník konania navrhol. Súd pri svojom rozhodovaní vychádzal z vyššie citovaného ustanovenia Exekučného poriadku, z ktoré vyplýva, že návrh na zastavenie exekúcie musí byť odôvodnený a musia byť v ňom uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Povinný musí uviesť okolnosti, ktoré podľa neho po vzniku exekučného titulu spôsobili zánik vymáhaného nároku, zrušenie exekučného titulu alebo iné skutočnosti, ktoré jeho vymáhateľnosti bránia.
18. Každý exekučný titul sa vyznačuje formálnou a materiálnou právoplatnosťou. Formálna právoplatnosť vykonávaného rozhodnutia znamená, že rozhodnutie už nie je preskúmateľné riadnymi opravnými prostriedkami, resp. že žiadne opravné prostriedky už nemajú odkladný účinok. Materiálna právoplatnosť rozhodnutia vyjadruje, že medzi účastníkmi, na ktorých sa právoplatnosť vzťahuje, sa nastolil kvalitatívne nový právny vzťah v podobe judikovaného nároku, o ktorom nemožno znova konať a ktorý je záväzný medzi účastníkmi a voči všetkým orgánom. Formálna právoplatnosť sa považuje za bezvýnimočnú, čo znamená, že rozhodnutie buď je alebo nie je napadnuteľné opravnými prostriedkami, materiálna právoplatnosť sa vyznačuje väčšou flexibilitou. Exekučným titulom, ktorý môže exekučný súd skúmať po hmotnoprávnej stránke, teda z materiálnej právoplatnosti je rozhodcovský rozsudok a notárska zápisnica. Ostatné exekučné tituly môže exekučný súd skúmať len z formálnej stránky.
19. Súd po preskúmaní návrhu povinného na zastavenie exekúcie (č.1) zo dňa 10. 06. 2021 konštatuje, že povinný podal predmetný návrh na zastavenie exekúcie v lehote 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie. Takto podaný návrh na zastavenie exekúcie má s poukazom na § 61k ods. 2 Exekučného poriadku odkladný účinok. Povinný v návrhu uvádza, že v najbližších dňoch doručí podklady, na odopretie nezákonnej exekúcie vo vzťahu k jeho osobe, kde podrobne uvedie skutočnosti pre zastavenie exekúcie. Povinný bez ďalšieho cituje ustanovenie § 57 ods.1 Exekučného poriadku účinného do 31. 03. 2017 a tiež uvádza, že súdny exekútor nemôže do uplynutia lehoty na vznesenie námietok proti exekúcii alebo dovtedy, kým sa mu doručí rozhodnutie súdu o námietkach, ktorým sa námietky zamietli vydať exekučný príkaz. Súd v súvislosti s novelou Exekučného poriadku účinnou od 01.04.2017 dáva do pozornosti, že inštitút zastavenia exekúcie za súčasne platnej právnej úpravy je zakotvený v ust. § 61k a § 61n Exekučného poriadku, keď o zastavení exekúcie z dôvodov uvedených v § 61k ods. 1 Exekučného poriadku rozhoduje súd a z dôvodov ustanovených v § 61n ods. 1 Exekučného poriadku rozhoduje súdny exekútor poverený vykonaním exekúcie.
20. Súd s poukazom na vyššie citovaný § 123 ods. 2 CSP uvádza, že návrh na zastavenie exekúcie je podaním vo veci samej a okrem všeobecných náležitostí podania (§ 127 CSP) musí obsahovať aj jednoznačné a konkrétne skutkové vymedzenie dôvodov, pre ktoré má byť exekúcia zastavená (skutkové tvrdenia). Povinný vo svojom návrhu na zastavenie exekúcie (č.1) zo dňa 10. 06. 2021 neuviedol žiadne konkrétne dôvody, pre ktoré by mala byť exekúcia zastavená, keďže iba citoval už
neúčinné ustanovenia Exekučného poriadku s tým, že v najbližších dňoch doručí podklady, na odopretie nezákonnej exekúcie vo vzťahu k jeho osobe.
21. Súd po preskúmaní návrhu povinného na zastavenie exekúcie (č.2) zo dňa 20. 06. 2021 označeného ako „Návrh na zastavenie exekúcie, pre iné dôvody, ktoré je exekúcia neprípustná“ zistil, že uvedené podanie povinného je neúplné, keď zo strany povinného nebolo podpísané. Preto s poukazom na vyššie citované zákonné ustanovenia súd výzvou zo dňa 30.11.2021 vyzval povinného, aby v lehote 10 dní odo dňa doručenia výzvy svoje podania zo dňa 20. 06. 2021 označené ako: „Návrh na zastavenie exekúcie, pre iné dôvody, ktoré je exekúcia neprípustná“, doplnil o náležitosti riadneho návrhu na zastavenie exekúcie, a to predložil súdu návrh na zastavenie exekúcie, ktorý bude podpísaný povinným. Vzhľadom na to, že povinný v súdom určenej lehote svoje podanie nedoplnil, súd na predmetné podanie povinného „Návrh na zastavenie exekúcie, pre iné dôvody, ktoré je exekúcia neprípustná“ zo dňa 20. 06. 2021 neprihliadol.
22. Aj keď súd z vyššie uvedeného dôvodu na návrh povinného na zastavenie exekúcie (č.2) zo dňa 20. 06. 2021 neprihliadol, považoval za potrebné doplniť, že predmetný návrh povinný podal po uplynutí lehoty v zmysle § 61k ods. 2 Exekučného poriadku, t.j. po uplynutí 15-dní odo dňa doručenia upovedomenia o začatí exekúcie. Vzhľadom na uvedené by bolo potrebné návrh povinného na zastavenie exekúcie posudzovať v zmysle § 61k ods. 3 Exekučného poriadku ako návrh na zastavenie exekúcie, ktorý nemá odkladný účinok, a v ktorom mohol povinný namietať len tie skutočnosti, ktoré nastali po uplynutí 15-dňovej lehoty od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie. Uvedené pravidlo je prejavom koncentračnej zásady konania o návrhu na zastavenie exekúcie. Súd však z predmetného návrhu na zastavenie exekúcie zistil, že povinný v ňom namieta skutočnosti, ktoré nenastali po uplynutí 15-dňovej lehoty od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie, nakoľko v ňom uvádza, že v jeho prípade neboli splnené podmienky, pre neúplnosť predmetu veci a to je zmenka, ktorá nebola riadne vypísaná, ale bola dodatočne dopísaná bez jeho vedomia, ďalej citujúc § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku (účinného do 31.03.2017) namieta, že rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie, bolo vydané v konaní, v ktorom sa uplatňoval nárok zo zmenky a vyšlo najavo, že vymáhaný nárok vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou a nebolo prihliadnuté na obmedzenie alebo neprípustnosť zmenky, pričom cituje Nález Ústavného súdu zo dňa 20.02.2020, sp.zn. II. ÚS 299/2019-44. Na základe uvedeného s použitím koncentračnej zásady by súd tieto povinným namietané skutočnosti musel vyhodnotiť ako nedôvodné a nezakladajúce zastavenie exekúcie podľa § 61k ods. 1 Exekučného poriadku.
23. Podľa § 53 ods. 3 písm. d) Exekučného poriadku súd návrh na vykonanie exekúcie zamietne, ak sa navrhuje vykonanie exekúcie na podklade exekučného titulu, ktorý bol vydaný v konaní, v ktorom sa uplatňoval nárok zo zmenky, a vyšlo najavo, že vymáhaný nárok vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou a nebolo prihliadnuté na neprijateľné zmluvné podmienky, obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky alebo rozpor s dobrými mravmi a táto okolnosť má vplyv na vymáhaný nárok.
24. Súd nad rámec vyššie uvedeného dopĺňa, že po preskúmaní exekučných titulov zistil, že vymáhaný nárok nevznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou, ako to vo svojom návrhu namieta povinný, keď Okresný súd Trenčín v bode 12. exekučného titulu uviedol cit. „Vzhľadom k tomu, že v uvedenom prípade nejde o pôvodne spotrebiteľský právny vzťah, ktorý by bol zabezpečený zmenkou, súd nemohol preto ani ex offo znášať proti tejto zmenke nejaké námietky vlastnou činnosťou, tak ako to je pri spotrebiteľských právnych vzťahoch, v zmysle článku I § 17 ods. 2 zákona č. 191/1950 Zb.“ Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací rozsudkom č.k. 8CoZm/2/2020-95 zo dňa 27.01.2021 rozsudok Okresného súdu Trenčín potvrdil. Teda okresný súd v základnom konaní o tomto spore nerozhodoval ako o spore spotrebiteľskom, keďže išlo o obchodnoprávny vzťah medzi podnikateľmi týkajúci sa ich podnikateľskej činnosti, pričom žalovaný 2/ (povinný) na zmenke figuruje ako zmenkový ručiteľ. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti súd konštatuje, že nie je splnená podmienka existencie spotrebiteľského vzťahu v zmysle § 53 ods. 3 písm. d) Exekučného poriadku, čoho dôvodom je, že nie je splnená základná podmienka, aby súd skúmal ďalšie dôvody zamietnutia návrhu uvedené v § 53 ods. 3 písm. d) Exekučného poriadku (§ 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.03.2017, tak ako uviedol v návrhu na zastavenie exekúcie povinný). Súd v ďalšom odkazuje aj na závery prijaté v Rozsudku Súdneho dvora vo veci C-419/11 zo dňa 14. marca 2013 a Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 5 Ndc 10/2016 zo dňa 09.11.2016.
25. Súd má za to, že povinný v návrhu na zastavenie exekúcie nepreukázala také okolnosti, ktoré by po vzniku exekučného titulu spôsobili zánik vymáhaného nároku, zrušenie exekučného titulu alebo iné skutočnosti, ktoré jeho vymáhateľnosti bránia. Na základe uvedeného súd dospel k záveru, že nie sú splnené zákonné podmienky na to, aby vo veci mohlo byť vydané rozhodnutie o zastavení exekúcie podľa niektorého z dôvodov uvedených v § 61k Exekučného poriadku, a preto návrh povinného na zastavenie exekúcie podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku zamietol.
26. Podľa § 199a ods. 1 Exekučného poriadku, trovami oprávneného sú výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s podaním návrhu na vykonanie exekúcie a v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie, výdavky na zaplatený súdny poplatok a hotové výdavky spojené s podaním návrhu na vykonanie exekúcie.
27. Podľa § 199a ods. 2 Exekučného poriadku, trovami povinného sú výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom na zastavenie exekúcie.
28. Podľa § 199d ods. 1 Exekučného poriadku, oprávnený má voči povinnému nárok na náhradu účelne vynaložených trov, ktoré v exekučnom konaní platil, v rozsahu, v akom ich súd uviedol v poverení na vykonanie exekúcie alebo dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie, ak ide o výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie.
29. Podľa § 199d ods. 2 Exekučného poriadku, povinný má voči oprávnenému nárok na náhradu účelne vynaložených trov, ktoré v exekučnom konaní platil, ak mu súd na jeho návrh priznal ich náhradu v súvislosti s rozhodnutím o zastavení exekúcie z dôvodu, ktorý možno oprávnenému pričítať.
30. V ustanovení § 255 CSP v spojení s § 200 Exekučného poriadku sa ako kritérium priznania náhrady trov exekučného konania premieta zásada úspechu vo veci (zásada zodpovednosti za výsledok sporu) a to tak, že neúspešný účastník je povinný nahradiť úspešnému účastníkovi konania preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené trovy, ktoré tento vynaložil v súvislosti s uplatnením alebo bránením svojho práva. V zmysle § 61l ods. 3 Exekučného poriadku, exekučný súd súčasne rozhoduje o nároku na náhradu trov konania ako aj o ich výške (k tomu porovnaj aj § 199d Exekučného poriadku). Oprávnený bol v tomto konaní úspešný (súd návrh povinného na zastavenie exekúcie zamietol), voči povinnému mu tak vznikol nárok na náhradu účelne vynaložených trov, ktoré mu vznikli v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie (§ 199d ods. 1 Exekučného poriadku). Oprávnený si však v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie žiadne trovy konania voči povinnému neuplatnil. Exekučný poriadok výslovne nerieši situáciu, ak si účastník konania, ktorý na základe procesných ustanovení má nárok na náhradu trov konania, žiadne trovy konania v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie neuplatnil a ani nevyčíslil. Na daný prípad nie sú k dispozícii ani analogicky použiteľné ustanovenia Civilného sporového poriadku alebo iného zákona (analogia legis alebo iuris). Súd preto s použitím základných princípov čl. 4 ods. 2 CSP aplikoval na rozhodnutie o nároku na náhradu trov konania v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie princíp racionálneho zákonodarcu a o náhrade trov exekučného konania oprávneného rozhodol podľa fiktívnej normy, ktorú by zvolil, ak by bol sám zákonodarcom. Vychádzal pritom z pomyselnej normy, že ak účastník konania o náhradu trov zjavne neprejavil záujem a ani si ich nevyčíslil, je v podmienkach exekučného konania na mieste rozhodnúť tak, že sa mu nárok na náhradu trov daného konania nepriznáva. Prihliadol najmä na skutočnosť, že exekučné konanie je ovládané dispozitívnym princípom a exekučný súd nesmie viesť exekúciu voči povinnému v rozsahu, ktorý oprávnený nepožaduje. Z uvedených dôvodov súd oprávnenému voči povinnému nárok na náhradu trov v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie nepriznal, tak ako je uvedené v II. výroku tohto uznesenia.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na Okresnom súde Banská Bystrica.
Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané.
Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.
V sťažnosti musí byť uvedené, ktorému súdu je určená, kto ju podáva, proti ktorému uzneseniu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto uznesenie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa sťažovateľ domáha.
V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu možné a účelné.