Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8Co/16/2021

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Fiľakovského a sudcov JUDr. Branislava Brezu a JUDr. Anny Kovaľovej v právnej veci žalobcu: JUDr. W. N., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom G. XXXX/X, B., občan SR, proti žalovanému: I.V.A., s.r.o., so sídlom Komenského 848, Snina, IČO: 36 452 751, právne zastúpený: JUDr. Ján Slovinský, advokát, so sídlom AK Štefánikovo námestie 13, Spišská Nová Ves, o zaplatenie 11.132,40 eur s prísl., o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Poprad zo dňa 05.10.2020 č.k. -82, takto jednohlasne

rozhodol:

Potvrdzuje rozsudok.

Žalobkyňa má nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie rozhodol tak, že

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni istinu 11.132,40 eur, úrok z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 2.449,60 eur od 21.1.2020 do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 2.449,60 eur od 21.2.2020 do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 2.449,60 eur od 21.3.2020 do zaplatenia, a to do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. II. Trovy konania súd stranám nepriznáva.

2. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že žalobkyňa žalobou podanou Okresnému súdu Banská Bystrica žiadala, aby súd zaviazal žalovaného uhradiť jej žalovanú istinu s príslušenstvom. Uviedla, že pracovný pomer bol založený medzi ňou ako zamestnancom a žalovaným ako zamestnávateľom Pracovnou zmluvou uzatvorenou dňa 30.5.2017. V zmysle bodu 6.1 Pracovnej zmluvy sa zamestnávateľ zaviazal vyplácať mzdu zamestnancovi na jeho bankový účet, a to v 20.deň kalendárneho mesiaca nasledujúceho po odpracovanom mesiaci, pričom výška mzdy bola naposledy Dodatkom č. 2 zo dňa 30.6.2019 zmenená na sumu 3 500,- eur v hrubom. Žalobkyni nebola vyplatená mzda za mesiac december 2019, splatná dňa 20.1.2020 vo výške 2 449,60 eur, za mesiac január 2020, splatná dňa 20.2.2020 vo výške 2 449,60 eur a za mesiac február 2020, splatná dňa 20.3.2020 vo výške 2 449,60 eur,, a to ani v čiastočnom rozsahu. Navyše žalovaný s ňou skončil pracovný pomer okamžite dňom 10.3.2020, pričom ku skončeniu pracovného pomeru jej neumožnil vyčerpať dovolenku za predchádzajúci kalendárny rok a za prvé dva odpracované mesiace roku 2020, čo predstavuje spolu 19 dní, za ktoré jej patrí náhrada mzdy vo výške 3 022,73 eur. Tiež ku dňu skončenia pracovného pomeru jej nevyplatil zamestnávateľ alikvótnu časť mzdy za mesiac marec 2020 vo výške 760,87 eur, a to za 5 pracovných dní za mesiac marec 2020. Pri skončení pracovného pomeru si s ňou zamestnávateľ nedohodol žiaden termín, v ktorom jej vyplatí mzdu a náhradu mzdy za nevyčerpanú dovolenku ku dňu

skončenia pracovného pomeru. Na jej výzvy na zaslanie výplatných pások a ani na poslednú výzvu zo dňa 11.3.2020 na zaplatenie mzdy žalovaný nereagoval.

3. Okresný súd Banská Bystrica, ako Upomínací súd, vydal vo veci platobný rozkaz v zmysle žalobného návrhu. Proti platobnému rozkazu podal žalovaný odpor, čím sa platobný rozkaz zrušil a na návrh žalobkyne bola vec postúpená miestne a vecne príslušnému Okresnému súdu Poprad.

4. V odpore proti platobnému rozkazu žalovaný namietol vydanie platobného rozkazu nepríslušným súdom s poukazom na ustanovenie . Poukázal tiež na neplatnosť Dodatku č. 2 k Pracovnej zmluve z 30.5.2017 s tým, že pri podpise pracovnej zmluvy, ako i dodatku k nej musí byť uvedené meno obchodnej spoločnosti (s.r.o.), konateľa spoločnosti konajúceho v mene spoločnosti. Dodatok č. 2 bol uzatvorený neoprávnene, nakoľko v zmysle úplného výpisu z Obchodného registra podpisuje konateľ spoločnosti I.V.A. s.r.o. tak, že konateľ koná za spoločnosť samostatne. Písomnosti zakladajúce práva a povinnosti spoločnosti podpisuje konateľ samostatne a to tak, že k písanému alebo tlačenému obchodnému menu spoločnosti pripojí svoj vlastnoručný podpis. Žalovaný mal za to, že pri žalobkyni platí pracovná zmluva zo dňa 30.5.2017, v ktorej bola uvedená mzda vo výške 268,- eur brutto mesačne za pracovný čas s rozsahom 20 hodín týždenne.

5. Žalobkyňa vo vyjadrení k odporu poukázala na ustanovenie a mala za to, že platobný rozkaz Okresným súdom Banská Bystrica nebol vydaný nezákonne nepríslušným súdom. K meritu veci uviedla, že žalovaný dňa 22.4.2020 jej zaslal výplatné lístky, ktoré obsahom zodpovedajú Dodatku č. 2 k Pracovnej zmluve, teda dodatku, ktorého platnosť žalovaný namieta. Sám žalovaný zo mzdy dohodnutej Dodatkom č. 2 zaplatil príslušnú daň a aj poistné, čo podľa jej názoru potvrdzuje platnosť tohto dodatku. Navyše mzdu vo výške dohodnutej predmetným dodatkom jej vyplatil aj v predchádzajúcom období, čím uznal tento dodatok, a teda aj jej nárok titulom mzdy. Aj keby bol dodatok neplatný, táto neplatnosť nemôže byť na jej ujmu, ona ju nespôsobila. Tvrdenie o mzde vo výške 268,- eur brutto mesačne je tiež zavádzajúce, pretože Pracovná zmluva sa menila celkom 4 krát, pričom Dodatok týkajúci sa zvýšenia mzdy bol napr. Dodatok č. 1 zo dňa 30.5.2017, ktorým bola dohodnutá výška mzdy na 1 270,- eur v hrubom. Konanie žalovaného považovala len za snahu oddialiť splnenie jeho záväzkov voči nej.

6. Na toto vyjadrenie k odporu reagoval žalovaný tak, že trvá na svojom vyjadrení a poukázal na zjavný nepomer medzi dohodnutou mzdou 3 500,- eur a počtom hodín, ktoré sú uvedené v pracovnej zmluve, išlo o polovičný úväzok. Je pravdou, že Dodatkom č. 1 došlo k zvýšeniu mzdy, ale takto zvýšená mzda predstavuje len 1/3 zo sumy, ktorá jej bola priznaná Dodatkom č. 2 k Pracovnej zmluve. Konanie vtedajšieho konateľa spoločnosti, ktorý podpísal Dodatok č. 2 považuje žalovaný za protiprávne konanie, ktoré poškodzuje finančné záujmy spoločnosti. Poukázal aj na tú skutočnosť, že žalovanej bola daná výpoveď pre závažné porušenie pracovnej disciplíny podľa . Konateľ spoločnosti Ing. G. N. už nie je ani konateľom, ani zamestnancom spoločnosti.

7. Žalobkyňa v písomnom vyjadrení považovala vyššie uvedené stanovisko žalovaného len za snahu o oddialenie povinnosti žalovaného zaplatiť jej nevyplatenú mzdu a náhradu mzdy. Poukazovanie žalovaného na zjavný nepomer medzi dohodnutým pracovným časom a výškou mzdy je vo vzťahu k prejednávanej veci bezpredmetné. Rozsah pracovného času bol výsledkom dohody medzi žalovaným ako zamestnávateľom a ňou ako zamestnancom, dohodnutý pri vzniku pracovného pomeru. Ku zvýšeniu mzdy došlo zo strany žalovaného počas trvania pracovného pomeru celkom štyri krát a v konečnom dôsledku ani žalovaný vo svojom poslednom vyjadrení nespochybňuje výšku mzdy žalobcu upravenú Dodatkom č. 1 zo dňa 31.10.2017, čím de facto uznal časť ňou uplatneného nároku. Naproti tomu žalovaný spochybňuje platnosť Dodatku č. 2 k pracovnej zmluve s odôvodnením, že považuje konanie vtedajšieho konateľa za protiprávne poškodzujúce finančné záujmy spoločnosti. Ona je toho názoru, že konštatovanie žalovaného o poškodzovaní jeho finančných záujmov ešte nie je dôvodom na to, aby sa žalovaný zbavil svojich povinnosti plniť si riadne a včas svoje záväzky. Vo vzťahu ku porušeniu povinnosti žalovaného nevyplatením mzdy a náhrady mzdy túto skutočnosť skonštatoval aj Inšpektorát práce, a to Oznámením o výsledku prešetrenia podnetu zo dňa 17.06.2020. Inšpektorát práce nariadil žalovanému ako zamestnávateľovi odstrániť zistené porušenia povinnosti vyplatiť žalobcovi, okrem iného aj mzdu a náhradu mzdy, ktorá je predmetom tohto konania, pričom žalovanému bolo nariadené odstrániť nedostatky voči nej do 16.06.2020, avšak k takémuto odstráneniu nedostatkov zo strany žalovaného nedošlo. Vo vzťahu k tvrdeniam žalovaného, ktorými poukazuje na spôsob skončenia pracovného

pomeru s ňou uviedla, že tieto sú, podľa jej názoru irelevantné. Spôsob, akým bol skončený pracovný pomer je predmetom konania vedenom na tunajšom súde č. k. o neplatnosť skončenia pracovného pomeru, avšak ani vyfabulované dôvody skončenia pracovného pomeru žalovaného s ňou nezbavujú povinnosti žalovaného zaplatiť jej uplatňovaný nárok titulom nevyplatenej mzdy, náhrady mzdy a úrokov z omeškania. Ani skutočnosť, či Ing. N. je alebo nie je konateľom žalovaného nie je vo vzťahu k vyplateniu mzdy podstatná, keďže nárok na vyplatenie mzdy žalovaného nezanikol zmenou v osobách štatutárneho orgánu žalovaného. Nad rámec uviedla, že okamžité skončenie pracovného pomeru zo strany žalovaného, resp. jeho súčasných členov štatutárneho orgánu, je pomstou voči nej, keďže po dlhší čas poukazovala na konanie súčasných konateliek a im blízkych osôb v rozpore so zákonom a záujmami žalovaného ako obchodnej spoločnosti, pričom vypracovala niekoľko trestných oznámení aj na súčasné konateľky žalovaného a na im blízke osoby. Doposiaľ prinajmenšom v jednom konaní bolo manželovi konateľky F. X., Ing. W. X., vznesené obvinenie zo zločinu nedovoleného ozbrojovania a obchodovania so zbraňami, a to aj na základe oznámenia o podozrení zo spáchania trestného činu vypracovanom žalobkyňou a podaným niekdajším konateľom žalovaného Ing. G. N.. Poukázala na Oznámenie o výsledku prešetrenia podnetu

8. Žalobkyňa na pojednávaní v plnom rozsahu trvala na podanej žalobe, poukázala na dôkazy, ktoré k žalobe pripojila. Uviedla, že napriek výsledkom prešetrenia podnetu Inšpektorátom práce a uloženiu povinnosti odstrániť nedostatky, sa tak do dnešného dňa nestalo a žalovaný neuhradil ňou uplatnené a opodstatnené nároky. Mala za to, že z podaného oznámenia Inšpektorátu práce jednoznačne vyplýva aj tá skutočnosť, že sú dva dodatky k pracovnej zmluve platné a celé konanie žalovanej strany považuje za určitý spôsob, ako oddialiť plnenie si povinností, ktoré žalovaný voči nej má. Dodatok č. 2 je platný s poukazom na to, že aj v samotnom znení tohto dodatku je uvedené, že je neoddeliteľnou súčasťou pracovnej zmluvy, táto netrpí žiadnymi vadami, zakladajúcimi jej neplatnosť, čím nemôže byť neplatný ani tento dodatok. S poukazom na uviedla, že v prípade, ak by aj súd vyhodnotil dodatok za neplatný, takáto neplatnosť jej, ako zamestnancovi, nemôže byť na ujmu, nakoľko ju ona nespôsobila. Uplatňovaný nárok v konečnom dôsledku potvrdzuje aj sám žalovaný, a to zaslaním výplatných lístkov, ktoré jasne a nepopierateľne zohľadňujú mzdu dohodnutú v predmetnom dodatku. Žalovaný mzdu v tomto dodatku v predchádzajúcom období za jún až november 2019 v dohodnutom rozsahu uhradil na jej účet a s takto dohodnutej mzdy riadne odviedol daň aj poistné. Trovy konania si neuplatnila.

9. Právny zástupca žalovaného na pojednávaní uviedol, jeho klient neuznáva nárok žalobkyne uplatnený v tomto konaní. Uplatňovaný nárok 3500,- eur a polovičný pracovný čas považujú za neprimeraný a v rozpore s dobrými mravmi. Keď bol vyzývaný sudkyňou na vyjadrenie sa k výsledku kontroly Inšpektorátu práce, k tomu sa vyjadriť nechcel.

10. Súd prvej inštancie po vykonanom dokazovaní zistil skutkový stav, podľa ktorého z výsledkov vykonaného dokazovania, z Pracovnej zmluvy zo dňa 30.5.2017, z Dodatku č. 2 k Pracovnej zmluve zo dňa 30.6.2019, z poslednej výzvy na vyplatenie mzdy a náhrady mzdy zo dňa 11.3.2020, z výplatných lístkov za obdobie od decembra 2019 do marca 2020, z Dodatku č. 1 k Pracovnej zmluve zo dňa 31.10.2017, z Oznámenia o výsledku prešetrenia podnetu Inšpektorátu práce Prešov zo 17.6.2020 mal súd preukázané, že pracovný pomer medzi žalobkyňou ako zamestnancom a žalovaným ako zamestnávateľom vznikol na základe Pracovnej zmluvy uzatvorenej dňa 30.5.2017. V zmysle článku VI bod 1 Pracovnej zmluvy sa zamestnávateľ zaviazal vyplácať mzdu zamestnancovi v sume 268,- eur brutto mesačne s výplatným termínom 20. deň kalendárneho mesiaca nesledujúceho po odpracovanom mesiaci. Dodatkom č. 2 zo dňa 30.6.2019 k Pracovnej zmluve bol článok VI. Pracovnej zmluvy zmenený tak, že zamestnávateľ sa zaviazal zaplatiť zamestnancovi za vykonanú prácu základnú mzdu v sumu 3 500,- eur brutto mesačne. Výplatný termín nebol zmenený. Dodatok č. 2 je podpísaný zamestnávateľom (podľa vykonaného dokazovania ide o podpis bývalého konateľa Ing. N.) a za zamestnanca žalobkyňou. Meno obchodnej spoločnosti je uvedené pri zamestnávateľovi v úvode tohto dodatku a ak malo byť uvedené v zmysle obchodného registra aj pri podpise na dodatku, ako to tvrdil, ale nepreukázal žalovaný, táto skutočnosť nemôže byť na ťarchu žalobkyne. Ona ju žiadnym spôsobom nespôsobila. V konaní nebolo sporné, že žalobkyni nebola vyplatená mzda za mesiac december 2019, splatná dňa 20.1.2020 vo výške 2 449,60 eur, za mesiac január 2020, splatná dňa 20.2.2020 vo výške 2 449,60 eur a za mesiac február 2020, splatná dňa 20.3.2020 vo výške 2 449,60 eur, a to ani v čiastočnom rozsahu, teda ani napríklad v rozsahu Dodatku č. 1 k pracovnej zmluve, kde bola mzda určená na sumu 1.270,- eur brutto (tam dohodnutú mzdu žalovaný nenamietal). Žalovaný so žalobkyňou skončil pracovný pomer

okamžite dňom 10.3.2020 (neplatnosť skončenia pracovného pomeru je predmetom konania vedeného na Okresnom súde Poprad pod sp. zn. ), pričom ku dňu skončenia pracovného pomeru jej neumožnil vyčerpať nevyčerpanú dovolenku v rozsahu 19 dní, za ktoré jej patrí náhrada mzdy vo výške priemerného zárobku, teda spolu ide o sumu 3.022,73 eur, čo žalovaný v konaní tiež nenamietal a vyplýva to aj z výplatných lístkov. Ku dňu skončenia pracovného pomeru žalovaný nevyplatil žalobkyni ani alikvótnu časť mzdy za mesiac marec 2020 vo výške 760,87 eur, a to za 5 pracovných odpracovaných dní za mesiac marec 2020. Počet odpracovaných dní v tomto mesiaci tiež je zrejmý z výplatného lístka. Súčasťou spisu sú výplatné lístky, ktoré žalobkyňa v konaní predložila po tom, ako jej ich žalovaný doručil s prípisom zo dňa 22.4.2020 (č.l.40 - 42). Žalovaný teda nespochybňoval v konaní skutočnosť, že žalobkyni mzdu, ani náhradu mzdy za nevyčerpanú dovolenku nevyplatil, namietal len platnosť Dodatku č. 2 k Pracovnej zmluve, v ktorom jej bola mzda zvýšená na sumu 3 500,- brutto. Jeho tvrdenia sú irelevantné, výška mzdy nepochybne vyplýva z uzavretej Pracovnej zmluvy a Dodatku č. 2 k tejto Zmluve. Ak by aj súd v hypotetickej rovine uvažoval o neplatnosti Dodatku č. 2, táto skutočnosť by nemohla byť v žiadnom prípade na ujmu žalobkyne, tá ju nespôsobila. zakotvuje ochranu zamestnanca pred neplatnými právnymi úkonmi, resp. pred následkami neplatného právneho úkonu, a to tak, že neplatnosť právneho úkonu nemôže byť zamestnancovi na ujmu, ak túto neplatnosť nespôsobil zamestnanec sám.

11. Opodstatnenosť nároku žalobkyne je naviac oproti už uvedenému preukázaná aj Oznámením o výsledku prešetrenia podnetu Inšpektorátu práce Prešov, odbor inšpekcie práce, oddelenie pracovnoprávnych vzťahov zo dňa 17.6.2020, v ktorom inšpektorát práce konštatuje, že na základe podnetu žalobkyne vykonal inšpekciu práce u žalovaného zameranú na dodržiavanie pracovnoprávnych predpisov v kontrolovanom období od marca 2019 do marca 2020. Inšpekciou bolo zistené, že žalovaný porušil povinnosť vyplatiť žalobkyni mzdu za august až november 2019 a náhradu mzdy za dovolenku čerpanú v mesiaci november 2019, tieto nároky uhradil žalobkyni až 23.12 2019. Čo sa týka predmetu tohto konania inšpekciou bolo zistené, že žalovaný ako zamestnávateľ porušil aj povinnosť vyplatiť žalobkyni mzdu mesiace december 2019 až február 2020, alikvotnú časť mzdy za mesiac marec 2020, čo je v rozpore s ustanovením v nadväznosti na , . Rovnako ako mzda nebola vyplatená ani náhrada za dovolenku čerpanú v mesiaci marec 2020 (pozn. 2 dni podľa výplatného lístka), čo je v rozpore s v nadväznosti na , a nebola vyplatená ani náhrada mzdy za nevyčerpanú dovolenku pri skončení pracovného pomeru v mesiaci marec 2020, čo je v rozpore s v nadväznosti na , . Inšpektorát práce v tomto Oznámení konštatoval aj ďalšie porušenia povinností žalovaného v zmysle a nariadil mu odstrániť zistené nedostatky do 60 dní od prevzatia dodatku č. 2 k protokolu, tento bol prevzatý dňa 16.6.2020. Je nepochybné, že žalovaný ako zamestnávateľ ignoruje aj toto uloženie povinnosti Inšpektorátom práce Prešov a aj napriek takto uloženým povinnostiam, ktoré nesplnil, prezentoval v konaní tvrdenia nijako nesúvisiace s uloženými povinnosťami a jeho zákonnými povinnosťami ako zamestnávateľa, podľa názoru súdu z dôvodu snahy oddialiť splnenie týchto záväzkov voči žalobkyni tak, ako to konštatovala aj žalobkyňa.

12. Keďže sa žalovaný dostal do omeškania s výplatou mzdy žalobkyni, priznal jej súd aj zákonný úrok z omeškania odo dňa nasledujúceho po splatnosti mzdy za mesiace december 2019 až február 2020 (splatnosť mzdy podľa Pracovnej zmluvy bola 20.deň kalendárneho mesiaca nasledujúceho po odpracovanom mesiaci). Za mesiac marec 2020 a za nevyčerpanú dovolenku si žalobkyňa úrok z omeškania žalobou neuplatnila, súd nemohol rozhodnúť ultra petit.

13. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a citované zákonné ustanovenia súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.

14. Žalovaný v podanom odvolaní navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie, resp. vo veci sám rozhodol, a to tak, že žalobu zamietne ako nedôvodnú.

15. V ďalšej časti podaného odvolania uviedol, že mzda, ktorú priznáva žalobkyni Dodatok č. 2 k Pracovnej zmluve zo dňa 30.05.2017, ktorý bol uzatvorený dňa 30.06.2019 bývalým konateľom Ing. G. N. za zamestnávateľa, priamo poškodzuje záujmy spoločnosti žalovaného. Všeobecnou povinnosťou konateľa je vykonávanie jeho spôsobilosti s odbornou starostlivosťou a v súlade so záujmami spoločnosti a všetkých jej spoločníkov. Odbornú starostlivosť zákon nedefinuje, ale v zmysle ustálenej judikatúry ide o výkon funkcie konateľa na informovanom základe, po dôkladnom zvážení predpokladateľných

eventualít postupu a jeho následkov a v súlade so všeobecnými znalosťami a skúsenosťami konateľa. Aj v súvislosti s vyššie uvedeným je v súčasnosti vedené trestné konanie pre podozrenie zo spáchania zločinu podvodu.

16. Mzda, ktorú si žalobkyňa uplatňuje podanou žalobou je vyššia ako najvyšší (6.) stupeň zaradenia práce v zmysle . Najvyšší stupeň zaradenia práce zahŕňa tvorivé riešenie úloh neobvyklým spôsobom s nešpecifikovanými výstupmi s vysokou mierou zodpovednosti za škody s najširšími spoločenskými dôsledkami, riadenie, organizácia a koordinácia najzložitejších systémov so zodpovednosťou za neodstrániteľné hmotné a morálne škody so značnými nárokmi na schopnosť riešiť zložité a konfliktné situácie spojené spravidla so všeobecným ohrozením najširšej skupiny osôb - napr. generálny riaditeľ.

17. Vyššie uvedeným dodatkom došlo k neoprávnenému zásahu do práv spoločnosti žalovaného, a to aj vzhľadom na finančné ťažkosti, ktoré spoločnosť má. Konanie konateľa bolo v rozpore s dobrými mravmi, pričom takéto konanie nemôže byť na škodu žalovanému. Žalovaný uznáva výšku mzdy žalobkyne vo výške 268,- eur brutto mesačne za pracovný čas s rozsahom 20 hodín týždenne v zmysle pracovnej zmluvy zo dňa 30.05.2017.

18. Žalobkyňa vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného navrhla rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť.

19. Odvolací súd v zmysle zásad ust. , a preskúmal napadnutý rozsudok spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo, vec prejednal bez nariadenia pojednávania a zistil, že odvolanie žalovaného nie je opodstatnené.

20. Vo veci sa v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností bol vyvodený správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia prvoinštančným súdom, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje.

21. K odvolacím námietkam žalovaného sa žiada uviesť nasledovné.

22. Žalovaný v podanom odvolaní poukazuje len na tú skutočnosť, podľa ktorej mzda, ktorú priznáva žalobkyni Dodatok č. 2 k Pracovnej zmluve zo dňa 30.05.2017, ktorý bol uzatvorený dňa 30.06.2019 bývalým konateľom Ing. G. N. za zamestnávateľa, priamo poškodzuje záujmy spoločnosti žalovaného. Ďalej uvádza, že vyššie uvedeným dodatkom došlo k neoprávnenému zásahu do práv spoločnosti žalovaného, a to aj vzhľadom na finančné ťažkosti, ktoré spoločnosť má. Konanie konateľa bolo v rozpore s dobrými mravmi, pričom takéto konanie nemôže byť na škodu žalovanému.

23. Odvolací súd preto reaguje na túto v podanom odvolaní uplatnenú námietku.

24. Dobré mravy sú určitými morálnymi mantinelmi v správaní ľudí, nemajú zväčša písomnú podobu, ale sú vytvárané vo vedomí užšieho spoločenstva, ktoré chovanie je možné akceptovať a ktoré chovanie je neprijateľné pre spoločnosť. Každé chovanie sa má riadiť určitými vzormi správania - písomnými, či nepísanými, ktoré sa vytvárajú v priebehu integrácie ľudí do spoločnosti, sú akceptované a vytvárajú nepísané pravidlá, pri ktorých porušení nenasleduje priama sankcia z hľadiska trestnoprávneho, či iného hľadiska, ale vo všeobecnosti a v spoločenskej rovine sa takéto správanie nepovažuje za vhodné, akceptovateľné, ktoré by vytváralo nejaký nárok voči ďalšej osobe postihnutej takýmto nemravným konaním (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 30.05.2019).

25. Žalovaný v podanom odvolaní netvrdí, že správanie žalobkyne v súvislosti s uzatvorením Dodatku č. 2 nepovažuje za vhodné, akceptovateľné, ktoré by voči žalovanému vytváralo nejaký nárok a žalovaný by bol postihnutý takýmto nemravným konaním žalobkyne.

26. Naopak, žalovaný v podanom odvolaní tvrdí, že v rozpore s dobrými mravmi bolo konanie konateľa žalovaného, pričom takéto konanie nemôže byť na škodu žalovaného.

27. Podľa názoru odvolacieho súdu však právne významnou pre toto konanie je otázka, či žalobkyni prípadnou neplatnosťou právneho úkonu spôsobenou konaním konateľa žalovaného a ktorú, ani podľa tvrdení žalovaného nespôsobila sama, môže byť na jej ujmu.

28. Na uvedenú otázku súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia dal náležitú odpoveď a s týmto záverom uvedeným v bode 9. napadnutého rozsudku sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje.

29. Vzhľadom k vyššie uvedenému odvolací súd postupom vyplývajúcim z ust. rozsudok ako vecne správny potvrdil.

30. O trovách odvolacieho konania rozhodol v súlade s ust. v spojení s ust. , , tak, že v odvolacom konaní úspešnej žalobkyni priznal náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %, o výške ktorej rozhodne súd prvej inštancie.

31. Rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).