Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4Cdo/107/2023

Identifikačné číslo spisu: 4113207821 Dátum vydania rozhodnutia: 16.07.2024 Meno a priezvisko: JUDr. Mario Dubaň Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:NSSR:2024:4113207821.1

UZNESENIE

Najvyšší súd Slovenskej republiky v spore žalobkyne obchodnej spoločnosti ADONA-TABERN, s. r. o., Nitra, Farská 12, IČO: 44 035 101, zastúpenej advokátkou JUDr. Evou Hlaváčovou, Nitra, Farská 12, IČO: 50 650 190, proti žalovanej obci Čeľadice, Čeľadice 143, IČO: 00 307 831, zastúpenej advokátkou JUDr. Svetlanou Kšiňanovou, PhD., Nitra, Štefánikova 4, IČO: 51 019 922, o zaplatenie 107.443,54 eura s príslušenstvom, vedenom na Okresnom súde Nitra pod sp. zn. , o dovolaní žalobkyne proti uzneseniu Krajského súdu v Nitre z 29. októbra 2021 sp. zn. , takto

rozhodol:

Dovolanie o d m i e t a.

Žalovanej priznáva náhradu trov dovolacieho konania voči žalobkyni v plnom rozsahu.

Odôvodnenie

1. Okresný súd Nitra (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo „prvoinštančný súd“) rozsudkom z 24. júna 2020 č. k. -445 zamietol žalobu, ktorou sa žalobkyňa domáhala zaplatenia sumy 107.443,54 eura titulom náhrady nákladov vynaložených na prenajatú nehnuteľnosť. Zároveň priznal žalovanej voči žalobkyni nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

1.1. Súd prvej inštancie v odôvodnení uviedol, že žalobkyňa sa podanou žalobou domáhala, aby súd uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu vo výške 107.443,54 eura, titulom preplatenia nákladov, ktorá žalobkyňa ako nájomca vynaložila na zhodnotenie prenajímaného objektu žalovanej. Po vykonaní dokazovania dospel k záveru, že žalobkyňa v konaní nepreukázala zmenšenie jej majetku v súvislosti s deklarovanými investíciami. Rovnako nepreukázala, kto jednotlivé investície do kultúrneho domu vykonal. Súd prvej inštancie poukázal na to, že žalobkyňa k vzniku nákladov na jej strane nepredložila ani jeden účtovný doklad či iný listinný dôkaz. Pokiaľ mali byť investície vykonané iným subjektom odlišným od subjektu žalobkyne, žalobkyňa v konaní nepreukázala, že si tieto investície objednala a riadne za ich vykonanie zaplatila. Z uvedeného dôvodu súd považoval žalobu za nedôvodnú.

1.2. O nároku na náhradu trov konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1, 2 zákona č.

v znení neskorších predpisov (ďalej len „“).

2. Krajský súd v Nitre (ďalej len „odvolací súd“) uznesením z 29. októbra 2021 sp. zn. odvolanie žalobkyne odmietol podľa a žalovanej priznal voči žalobkyni nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.

2.1. Odvolací súd v odôvodnení dospel k záveru, že pokiaľ odvolanie doručené súdu prvej inštancie dňa 22. júla 2020 elektronicky bolo autorizované kvalifikovaným elektronickým podpisom (ďalej len „KEP“) fyzickej osoby P. Š. na základe dodatočne predloženého poverenia zo dňa 20. júla 2020 (udeleného v zmysle ), nemožno hovoriť o splnení podmienky podpísania odvolania JUDr. Evou Hlaváčovou - advokátkou konajúcou za právneho zástupcu žalobkyne, čiže ide o podanie bez autorizácie JUDr. Evou Hlaváčovou. Odvolací súd dodal, že ak by predmetné odvolanie nebolo podpísané P. Š., súd by na toto odvolanie neprihliadal, keďže nebolo doložené do 10 dní v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe podpísané advokátom KEP. Dospel k záveru, že s ohľadom na ide o neodstrániteľnú vadu odvolania žalobkyne. Odvolací súd zaoberajúc sa aj možnosťou zastúpenia advokátky P. Š. konštatoval, že v čase udelenia poverenia dňa 20. júla 2020 menovaná nebola v zamestnaneckom pomere s advokátkou JUDr. Evou Hlaváčovou ani so spoločnosťou ADVOKÁTSKA KANCELÁRIA JUDr. Eva Hlaváčová, spol. s r. o., preto nemohla pri tomto úkone zastúpiť advokátku podľa o advokácii.

2.2. Odvolací súd uzavrel, že elektronický dokument - odvolanie podpísala fyzická osoba P. Š., ktorá nemohla zákonným spôsobom zastúpiť právnu zástupkyňu žalobkyne, pretože v čase podania odvolania nebola jej advokátskym koncipientom ani zamestnancom. Keďže samotný právny zástupca žalobkyne elektronicky podané odvolanie neautorizoval KEP a odvolanie podané mailom nedoplnil v písomne podanej forme, odvolací súd odvolanie žalobkyne podľa odmietol ako odvolanie, ktoré nemá náležitosti podľa .

2.3. O trovách odvolacieho konania rozhodol podľa v spojení s a .

3. Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu podala žalobkyňa (ďalej aj „dovolateľka“) dovolanie, ktoré odôvodnila poukazom na ustanovenie .

3.1. Dovolateľka uviedla, že v základnom konaní bola z jej strany doložená plná moc pre právneho zástupcu ADVOKÁTSKA KANCELÁRIA JUDr. Eva Hlaváčová, spol. s r. o., IČO: 36 862 428, ktorá však mala „poskytovanie právnych služieb“ v predmete podnikania zapísané len v období od 26. septembra 2009 do 19. decembra 2016. Napriek tejto skutočnosti, súdy nižších inštancií doručovali rozhodnutia uvedenej obchodnej spoločnosti po 19. decembri 2016. Súdom rovnako vytkla, že neskúmali, ktorý subjekt vlastne zastupuje žalobkyňu v konaní. Na pojednávaniach vo veci samej sa totiž (po dátume 19. decembra 2016) na strane žalobkyne zúčastňoval advokátsky koncipient JUDr. Vladimír Lieskovský, ktorého poverila na zastupovanie JUDr. Eva Hlaváčová, IČO: 50 650 190, ako fyzická osoba - advokát, teda iný subjekt, v prospech ktorého nebola v spise ani založená plná moc. Dovolateľka konštatovala, že uvedeným procesným postupom jej bolo znemožnené uskutočňovať jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

3.2. Vzhľadom na uvedené navrhla, aby dovolací súd napadnuté rozhodnutie zrušil a vec vrátil odvolaciemu súdu na ďalšie konanie.

4. Žalovaná vo vyjadrení k dovolaniu uviedla, že podané dovolanie nespĺňa zákonné náležitosti. Tiež poukázala na to, že dovolanie nie je podané advokátom, ktorý bol splnomocnený žalobkyňou na zastupovanie v dovolacom konaní. Rovnako, žalobkyňa neodôvodnila podané dovolanie prípustnými dovolacími dôvodmi, keďže nevymedzila, v čom presne vidí údajný nesprávny procesný postup súdu. Žalovaná nad rámec uvedeného konštatovala, že to bola práve žalobkyňa, ktorá nepostupovala dostatočne obozretne, keď pripustila svoje zastúpenie subjektom, ktorý nemal už viac oprávnenie poskytovať právne služby. Uzavrela, že odvolací súd žiadnym spôsobom nepochybil a jeho postup bol

plne v súlade so zákonom. Vzhľadom na to žiadala podané dovolanie odmietnuť, resp. zamietnuť.

5. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj „najvyšší súd“ alebo „dovolací súd“) ako súd dovolací ( ) po zistení, že dovolanie podala v stanovenej lehote ( ) strana zastúpená v súlade so zákonom ( ), v ktorej neprospech bolo napadnuté rozhodnutie vydané ( ), bez nariadenia pojednávania ( ) dospel k záveru, že dovolanie je potrebné odmietnuť.

6. V zmysle je proti rozhodnutiu odvolacieho súdu dovolanie prípustné, (len) ak to zákon pripúšťa. To znamená, že ak zákon výslovne neuvádza, že dovolanie je proti tomu - ktorému rozhodnutiu odvolacieho súdu prípustné, nemožno také rozhodnutie (úspešne) napadnúť dovolaním. Rozhodnutia odvolacieho súdu, proti ktorým je dovolanie prípustné, sú vymenované v ustanoveniach a .

7. Podľa je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

8. Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( ).

9 . Dovolací súd je dovolacími dôvodmi viazaný ( ). Dovolacím dôvodom je nesprávnosť vytýkaná v dovolaní (porovnaj ). Pokiaľ nemá dovolanie vykazovať nedostatky, ktoré v konečnom dôsledku vedú k jeho odmietnutiu podľa , je (procesnou) povinnosťou dovolateľa vysvetliť v dovolaní zákonu zodpovedajúcim spôsobom, z čoho vyvodzuje prípustnosť dovolania a v dovolaní náležite vymedziť dovolací dôvod ( alebo v spojení s a ). V dôsledku spomenutej viazanosti dovolací súd neprejednáva dovolanie nad rozsah, ktorý dovolateľ vymedzil v dovolaní uplatneným dovolacím dôvodom.

10. Žalobkyňa vyvodzujúc prípustnosť dovolania z ustanovenia namietala nesprávny procesný postup súdov, ktoré i/ doručovali rozhodnutia subjektu, ktorý v predmetnom čase nemal v Obchodnom registri SR zapísané „poskytovanie právnych služieb“ a súčasne ii/ nevyzvali advokátku JUDr. Evu Hlaváčovú, IČO: 50 650 190 na predloženie plnej moci.

11. Hlavnými znakmi, ktoré charakterizujú procesnú vadu uvedenú v , sú: a/ zásah súdu do práva na spravodlivý proces a b/ nesprávny procesný postup súdu znemožňujúci procesnej strane, aby svojou procesnou aktivitou uskutočňovala jej patriace procesné oprávnenia, a to v takej miere (intenzite), v dôsledku ktorej došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Podstatou práva na spravodlivý súdny proces je možnosť fyzických a právnických osôb domáhať sa svojich práv na nestrannom súde a v konaní pred ním využívať všetky právne inštitúty a záruky poskytované právnym poriadkom. Integrálnou súčasťou tohto práva je právo na relevantné, zákonu zodpovedajúce konanie súdov a iných orgánov Slovenskej republiky (), v ktorom sa uplatnia všetky zásady súdneho rozhodovania v súlade so zákonmi a pri aplikácii ústavných princípov. Pod porušením práva na spravodlivý proces v zmysle citovaného ustanovenia treba rozumieť nesprávny procesný postup súdu spočívajúci predovšetkým v zjavnom porušení kogentných procesných ustanovení, ktoré sa vymyká nielen zo zákonného, ale aj z ústavnoprávneho rámca a ktoré (porušenie) tak zároveň znamená aj porušenie zaručených procesných práv spojených so súdnou ochranou práva. Ide napr. o právo na verejné prejednanie veci za prítomnosti strany sporu, právo vyjadriť sa ku všetkým vykonávaným dôkazom, právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia, na predvídateľnosť rozhodnutia, na

zachovanie rovnosti strán v konaní, na relevantné konanie súdu spojené zo zákazom svojvoľného postupu a na rozhodnutie o riadne uplatnenom nároku spojené so zákazom denegatio iustitiae (odmietnutia spravodlivosti).

12. Najvyšší súd vo svojich rozhodnutiach opakovane uviedol, že z hľadiska prípustnosti dovolania v zmysle nie je významný subjektívny názor dovolateľa tvrdiaceho, že sa súd dopustil vady zmätočnosti v zmysle tohto ustanovenia; rozhodujúce je výlučne zistenie (záver) dovolacieho súdu, že k tejto procesnej vade skutočne došlo (viď , , , ). So zreteľom na to pristúpil aj v danom prípade k posúdeniu opodstatnenosti argumentácie dovolateľky, že procesne nesprávnym postupom súdov bolo zasiahnuté do jej práva na spravodlivý proces.

13. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobkyňa na svoje zastupovanie v základnom konaní splnomocnila spoločnosť ADVOKÁTSKA KANCELÁRIA JUDr. Eva Hlaváčová, spol. s r. o., so sídlom Farská 12, Nitra, IČO: 36 862 428 (č. l. 4). Uvedená spoločnosť v priebehu konania zúžila svoj predmet podnikania, keď dňa 19. decembra 2016 ukončila „poskytovanie právnych služieb“. Po tomto dátume komunikovala so súdom a doručovala podania za žalobkyňu JUDr. Eva Hlaváčová, advokátka, so sídlom Farská 12, Nitra, IČO: 50 650 190, vo vzťahu ku ktorej však do súdneho spisu nebola založená plná moc. Na druhej strane, súdy po predmetnom dátume doručovali procesné úkony takmer výhradne pôvodnému subjektu - spoločnosti ADVOKÁTSKA KANCELÁRIA JUDr. Eva Hlaváčová, spol. s r. o., IČO: 36 862 428, a to vrátane meritórnych rozhodnutí vo veci (viď č. l. 276, 305, 309, 321, 358a, 390, 412, 427, 463a, 495, 525). Za účelom odstránenia pochybností ohľadom zastúpenia žalobkyne v konaní doručil súd prvej inštancie v priebehu dovolacieho konania žalobkyni výzvu, na ktorú žalobkyňa oznámila, že do právoplatne skončeného konania eviduje iba plnú moc pre spoločnosť ADVOKÁTSKA KANCELÁRIA JUDr. Eva Hlaváčová, spol. s r. o., so sídlom Farská 12, Nitra, IČO: 36 862 428 (č. l. 666).

14. Každá zo sporových strán je oprávnená dať sa v konaní pred súdom zastupovať. Ide o prejav realizácie základného práva na právnu pomoc v konaní pred súdmi ( SR) a jedného zo základných princípov sporového konania ( ). Sporová strana si môže za zástupcu zvoliť advokáta a ak to zákon nevylučuje, aj inú fyzickú alebo právnickú osobu (všeobecný zástupca), prípadne právnickú osobu s osobitnými úlohami vo vzťahu k ochrane práv slabšej strany v konaniach podľa druhej hlavy tretej časti (spotrebiteľské, antidiskriminačné a individuálne pracovnoprávne spory). Ak má účastník konania zástupcu s plnomocenstvom pre celé konanie, je súd povinný doručovať písomnosť tomuto zástupcovi. Nesprávny postup pri doručovaní má za následok jeho neúčinnosť, a to aj v prípade, že súd doručí rozhodnutie účastníkovi konania. Pri takomto procesnom pochybení sú splnené dôvody dovolania podľa .

14.1. Nedostatok procesného plnomocenstva je nedostatkom podmienky konania, ktorý možno odstrániť ( ), pričom opatrením súdu na odstránenie nedostatku preukázania zastúpenia je spravidla výzva tomu, kto vystupuje ako splnomocnenec, prípadne účastníkovi, aby v určenej lehote predložil plnomocenstvo, alebo aby k udeleniu plnomocenstva došlo ústne do zápisnice. To platí ako v prípade, kedy plnomocenstvo nebolo v konaní predložené vôbec, tak aj v prípade, že bolo predložené s takými nedostatkami, pre ktoré ho nebolo možné považovať za platné. Za situácie, keď súd účastníka na odstránenie nedostatku plnomocenstva nevyzval a jeho podanie bez ďalšieho odmietol, odňal mu možnosť konať pred súdom v zmysle [porovnaj (ZSP 32/2005)].

15. Pokiaľ dovolateľka namietala, že súdy nižších inštancií doručovali svoje meritórne rozhodnutia spoločnosti ADVOKÁTSKA KANCELÁRIA JUDr. Eva Hlaváčová, spol. s r. o., IČO: 36 862 428, ktorá v tom čase nemala v predmete podnikania „poskytovanie právnych služieb“, dovolací súd poznamenáva, že ak sa na konanie nevzťahuje povinné zastúpenie advokátom, môže sa dať strana zastúpiť aj inou osobou - tzv. všeobecným zástupcom, ktorým môže byť aj iná právnická osoba. Ide spravidla o zriedkavo sa vyskytujúce zastúpenie, avšak zastúpenie strany právnickou osobou vo všeobecnosti nevylučuje. V danom prípade nešlo o spor, pri ktorom zákon vyžaduje povinné

zastúpenie advokátom ( ), a preto žalobkyňu mohol v konaní zastupovať tzv. všeobecný zástupca - in concreto právnická osoba ADVOKÁTSKA KANCELÁRIA JUDr. Eva Hlaváčová, spol. s r. o., IČO: 36 862 428 aj po tom, čo zúžila svoj predmet podnikania výmazom „poskytovania právnych služieb“. Pokiaľ teda súdy nižších inštancií doručovali svoje meritórne rozhodnutia uvedenej obchodnej spoločnosti (viď č. l. 463a, 525 spisu), nešlo o ich neúčinné doručenie na strane žalobkyne. Dovolací súd poukazuje tiež na to, že žalobkyňa, resp. jej advokátka minimálne od 12. júla 2018, kedy bolo spoločnosti ADVOKÁTSKA KANCELÁRIA JUDr. Eva Hlaváčová, spol. s r. o., IČO: 36 862 428 doručené predvolanie na vytýčené pojednávanie (č. l. 276), vedela, že súd koná s pôvodným subjektom a napriek ďalším písomnostiam adresovaným tejto spoločnosti s ručením obmedzeným (výzva k zloženiu preddavku na trovy - č. l. 305, oznámenia o zmene termínu pojednávania - č. l. 309 a 321, rozsudok súdu prvej inštancie pre zmeškanie - č. l. 358a, vyjadrenia protistrany k odvolaniu - č. l. 390 a 412, uznesenie o zrušení rozsudku pre zmeškanie - č. l. 427, oznámenie o zmene termínu pojednávania - č. l. 435, rozsudok súdu prvej inštancie - č. l. 463a) zostala v tomto smere pasívna a uvedenú skutočnosť v základnom konaní (ani len v podanom odvolaní) nenamietala. Z tohto dôvodu sa dovolacia námietka o neúčinnom doručení rozhodnutí súdov nižších inštancií na strane žalobkyne javí ako účelová. Vzhľadom na skutočnosť, že rozhodnutia prvoinštančného súdu i odvolacieho súdu boli na strane žalobkyne doručené účinne, týmto postupom nemohlo dôjsť k porušeniu práva na spravodlivý proces v zmysle .

16. Dovolateľka ďalej namietala, že ani jeden zo súdov nevyzval žalobkyňu na predloženie plnej moci, znejúcej v prospech JUDr. Evy Hlaváčovej, advokátky, IČO: 50 650 190, a to napriek tomu, že tento (nový) subjekt po dátume 19. decembra 2016 poveroval svojho advokátskeho koncipienta účasťou na pojednávaniach ako zástupcu žalobkyne.

16.1. Dovolací súd dáva dovolateľke čiastočne za pravdu, že pokiaľ JUDr. Eva Hlaváčová konala za žalobkyňu v postavení samostatnej advokátky pod IČO: 50 650 190 bez predloženého splnomocnenia, konala tak bez toho, aby bolo preukázané jej oprávnenie zastupovať žalobkyňu v spore (čomu nasvedčuje aj vyjadrenie žalobkyne z č. l. 666). Nedostatok preukázania plnomocenstva je pritom treba považovať za nedostatok podmienky konania, ktorý možno odstrániť. Takýto nedostatok však nemožno dodatočne zhojiť bez aktívneho prístupu strany, ktorej zastúpenie je spochybnené. V tejto súvislosti je nevyhnutné poukázať na to, že žalobkyňu počas celého konania zastupovala jedna a tá istá ňou zvolená advokátka JUDr. Eva Hlaváčová, ktorá v priebehu konania (iba) zmenila spôsob výkonu advokácie. Pôvodne vykonávala advokáciu ako konateľka spoločnosti s ručením obmedzeným a neskôr samostatne (k tomu pozri § 12 zákona o advokácii). Dovolací súd nepopiera, že súdy pochybili, ak nevyzvali žalobkyňu (resp. jej advokátku) na odstránenie nedostatku preukázania plnomocenstva v prospech JUDr. Evy Hlaváčovej, advokátky, IČO: 50 650 190, avšak na druhej strane sa mu javí ako nepochopiteľné a vykazujúce znaky nepoctivého postupu žalobkyne (resp. jej právnej zástupkyne), keď napriek skutočnosti, že JUDr. Eve Hlaváčovej boli doručované zo strany súdu písomnosti na IČO: 36 862 428, pričom ona konala so súdmi pod hlavičkou IČO: 50 650 190, uvedenú diskrepanciu žiadnym spôsobom do právoplatného skončenia konania nenamietala. Za daných okolností by priznanie ochrany žalobkyni bolo preto v rozpore so starou rímskou zásadou, podľa ktorej nikto nemôže ťažiť z vlastnej nepoctivosti (nemo turpitudinem suam allegans auditur). Bez ohľadu na uvedené, v kontexte celého súdneho konania a v kontexte dopadu na ďalšie procesné postupy súdu a možnosti strany namietať alebo zvrátiť nesprávny postup súdu, predmetné procesné pochybenie ani nedosiahlo takú intenzitu, v dôsledku ktorej by bolo možné hovoriť o porušení práva na spravodlivý proces. Iná by bola situácia, keby súd stranu na odstránenie nedostatku plnomocenstva nevyzval a jej podanie bez ďalšieho odmietol. Keďže k takému postupu nedošlo, s ohľadom na vyššie vyslovené dovolací súd dospel k záveru, že žalobkyňa neopodstatnene namieta, že nižšie súdy jej nesprávnym procesným postupom znemožnili uskutočňovať jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces [ ].

17. So zreteľom na uvedené dovolací súd dovolanie žalobkyne odmietol podľa ako dovolanie, ktoré smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému dovolanie nie je prípustné.

18. Rozhodnutie o nároku na náhradu trov dovolacieho konania najvyšší súd neodôvodňuje ( veta druhá ).

19. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.