Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_10Co-72-2020.pdf
PDF · 123.02 KB
Case nature
Area
Subarea
10Co/72/2020
Uznesenie
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Michaely Frimmelovej a členov senátu JUDr. Ayše Pružinec Eren a JUDr. Zuzany Kučerovej v právnej veci žalobcov: X/ U. V., O.. XX.XX.XXXX, V. Y. X, V., X/ Ľ. V., O.. XX.XX.XXXX, V. Y. X, V., obaja zast. Advokátskou kanceláriou Machová, s.r.o., so sídlom Sasinkova 886/16, Skalica, proti žalovanému: KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, Štefanovičova 4, Bratislava, IČO: 00 585 441, o zaplatenie 3.719,40 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I zo dňa 10. marca 2016, č.k. 8C/109/2012-234 v spojení s dopĺňacím rozsudkom rovnakého súdu zo dňa 28. novembra 2019, č.k. 8C/109/2012-287, takto
rozhodol:
Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v spojení s dopĺňacím rozsudkom z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom č.k. 8C/109/2012-234 zo dňa 10.03.2016 súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcom 1/ a 2/ (ďalej aj „žalobcovia“) 3.276,04 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne z tejto sumy od 22.09.2009 do zaplatenia, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku, vo zvyšnej časti týkajúcej sa príslušenstva žalobu žalobcov zamietol. O trovách konania rozhodol tak, že o nich rozhodne do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. Dopĺňacím rozsudkom č.k. 8C/109/2012-287 zo dňa 28.11.2019 uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcom 1/ a 2/ istinu vo výške 443,36 eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Žalobcom 1/ a 2/ priznal v časti o zaplatenie istiny vo výške 443,36 eur voči žalovanému nárok na náhradu trov konania vo výške 100 %.
2. V odôvodnení rozsudku zo dňa 10.03.2016 konštatoval, že žalobcovia sa žalobou (po pripustení jej zmeny) domáhali uloženia povinnosti žalovanému zaplatiť im poistné plnenie z havarijného poistenia vo výške 3.719,40 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 10 % ročne z tejto sumy od 22.09.2009 do zaplatenia. Žalobu odôvodnili tým, že žalobca 1/ uzatvoril so spoločnosťou ČSOB leasing a.s. dňa 25.07.2008 zmluvu o spotrebnom úvere Č.. H. za účelom kúpy vozidla K.. X. J. XX, Š.: V. (ďalej len „vozidlo“) a v rovnaký deň žalobca 1/ ako poistník uzatvoril so žalovaným ako poisťovateľom havarijné poistenie vozidla so začiatkom poistenia dňa 25.07.2008 na dobu neurčitú, so spoluúčasťou 5 %, minimálne 166 eur. Dňa 20.10.2008 došlo k poistnej udalosti, dopravnej nehode, pri ktorej bolo vozidlo poškodené, pričom žalobca 1/ políciu nevolal, pretože vozidlo bolo pojazdné a škoda sa mu nejavila ako veľká. Poistnú udalosť ohlásil u žalovaného dňa 21.10.2008 telefonicky a uplatnil si poistné plnenie. Dňa 23.10.2008 došlo k obhliadke poškodeného vozidla žalovaným. Dňa 01.11.2008 a dňa 29.12.2008 žalobca 1/ požiadal žalovaného o zaplatenie zálohy na opravu poškodeného vozidla, ktorú mu žalovaný neposkytol, na čo si dal žalobca 1/ dňa 17.12.2008 poškodené vozidlo opraviť a dňa 10.01.2009 si opravené vozidlo prevzal. Dňa 06.02.2009 doručil žalovanému faktúru č. 9/2009 zo dňa 09.01.2009 vystavenú autoservisoU. F. N. U. B., B. XX, XXX XX V., C.: XX XXX XXX (ďalej len „neautorizovaný servis“), podľa ktorej oprava vozidla stála 3.915,13 eur (bez DPH), a žalobca 1/ túto sumu zaplatil
dňa 10.01.2009 v hotovosti do pokladne autoservisu. Žalovaný nepristúpil k likvidácii tejto poistnej udalosti a poistné plnenie nezaplatil, preto sa žalobcovia domáhajú žalobou zaplatenia poistného plnenia vo výške 3.719,40 eur (zníženého o spoluúčasť 5 %). Žalovaný so žalobou nesúhlasil. Namietal aktívnu legitimáciu žalobcov s poukazom na to, že poistné plnenie z poistnej zmluvy je vinkulované v prospech leasingovej spoločnosti ČSOB leasing, a.s. a žalobcovia nie sú legitimovaní na vymáhanie zaplatenia poistného plnenia. Potvrdil ohlásenie mu poistnej udalosti žalobcom 1/, vykonanie obhliadky poškodeného vozidla, aj vyhotovenie fotodokumentácie. Poukázal na to, že žalobcovi 1/ bolo písomne oznámené, aby opravu vozidla realizoval v autorizovanom servise, a aby mu po výmene reflektorov doručil staré reflektory, aby nemohli byť žalobcom 1/ použité. Z faktúry, doručenej mu žalobcom 1/, zistil, že vozidlo nebolo opravené v autorizovanom servise K.. X.. Po oprave chcel vozidlo opätovne obhliadnuť, čo je bežná prax, ak vozidlo nebolo opravované v autorizovanom servise, a preto nemá k dispozícii nadobúdacie doklady k náhradným dielom použitým na opravu, k čomu však nedošlo. Servis mu ani na požiadanie nadobúdacie doklady k použitým náhradným dielom nepredložil. Namietal výšku nákladov za opravu vozidla, ktoré považoval za neprimerane vysoké. Argumentoval, že ak by plnil, poistné by s poukazom na čl. 6 ods. 10 zmluvných dojednaní krátil o 50 %, pretože žalobca 1/ neprivolal k nehode políciu. Poistné plnenie neposkytol pre nedodržanie ust. § 799 ods. 2 Obč. zák.. Žalobcovia zase tvrdili, že sú aktívne vecne legitimovaní, pretože leasingová spoločnosť im listom zo dňa 29.12.2008 adresovaným žalovanému dala súhlas s tým, aby bolo poistné plnenie poukázané žalobcovi 1/.
3. Súd prvej inštancie vykonaným dokazovaním ustálil, že žalobca 1/ uzatvoril dňa 25.07.2008 so spol. ČSOB leasing, a.s. zmluvu o spotrebnom úvere Č.. H. za účelom kúpy vyššie špecifikovaného vozidla a v rovnaký deň uzatvoril žalobca 1/ so žalovaným prostredníctvom leasingovej spoločnosti ČSOB leasing, a.s., ako sprostredkovateľom poistenia, poistnú zmluvu pre havarijné poistenie na uvedené vozidlo so začiatkom poistenia dňa 25.07.2008, s dohodnutou spoluúčasťou vo výške 5 %, minimálne 166 eur, pričom z poistnej zmluvy vyplýva, že zmluvné strany sa dohodli, že poistník súhlasil s vinkulovaním poistného plnenia po dobu trvania zmluvy o spotrebnom úvere v prospech leasingovej spoločnosti ČSOB leasing, a.s.. Neoddeliteľnou súčasťou poistnej zmluvy boli aj Zmluvné dojednania pre havarijné poistenie a Všeobecné poistné podmienky. S poukazom na to, že leasingová spoločnosť listom zo dňa 29.12.2008 adresovaným žalovanému dala súhlas na to, aby poistné plnenie v tejto veci bolo poukázané žalobcovi 1/, vyhodnotil, že žalobcovia sú ako manželia v konaní aktívne vecne legitimovaní.
4. Mal za preukázané, že dňa 20.10.2008 došlo k poistnej udalosti, k dopravnej nehode, pri ktorej bolo vozidlo poškodené, a ku ktorej žalobca 1/ políciu neprivolal. Dňa 21.10.2008 ohlásil poistnú udalosť žalovanému a uplatnil si poistné plnenie z tejto poistnej udalosti. Rovnako mal za preukázané, že dňa 23.10.2008 došlo k obhliadke poškodeného vozidla žalovaným, ktorý z nej vyhotovil fotodokumentáciu a zápis. Žalobca 1/ si dal dňa 17.12.2008 poškodené vozidlo opraviť do neautorizovaného servisu F. N. U. B., dňa 10.01.2009 si opravené vozidlo prevzal a v rovnaký deň zaplatil sumu 3.915,13 eur v hotovosti do pokladne autoservisu podľa vystavenej faktúry č. 9/2009 zo dňa 09.01.2009, splatnej dňa 16.01.2009. Žalobca 1/ doručil po oprave vozidla dňa 06.02.2009 predmetnú faktúru žalovanému. Vyhodnotil, že žalovaný počas konania nepreukázal, že žalobcu 1/ vyzval, aby opravu realizoval v autorizovanom servise, a aby mu po výmene poškodených reflektorov doručil staré reflektory. Preto prijal záver, že žalobca 1/ tým, že si dal poškodené vozidlo opraviť v neautorizovanom servise podľa vlastného výberu a po jeho oprave vymenenú časť poškodeného vozidla (predné reflektory) nedoručil žalovanému, neporušil žiadne ustanovenia Všeobecných poistných podmienok a zmluvných dojednaní.
5. Konštatoval, že vo veci nariadil dokazovanie súdnym znalcom z odboru doprava cestná, odvetvie technický stav vozidiel, odvetvie odhad hodnoty cestných vozidiel a odvetvie nehody v cestnej doprave Ing. Karolom Štyndlom. Z jeho znaleckého posudku č. 37/2015 zo dňa 09.10.2015 vyplynulo, že ceny náhradných dielov vo faktúre (predný nárazník, plast, tesnenie 2ks, predná maska, LP svetlo, PP svetlo, drobný materiál) nie sú primerané a sú o 443,36 eur bez DPH vyššie ako boli ceny primerané na daný región v predmetnom čase. Ak by bolo vozidlo opravované v autorizovanom servise, cena jeho opravy by bola 4.625,18 eur. Súd prvej inštancie ustálil, že náklady na opravu poškodeného vozidla sú primerané, okrem ceny použitých náhradných dielov, a preto akceptoval faktúru č. 9/2009 zo dňa 09.01.2009, vystavenú neautorizovaným autoservisom F. N. U. B. na sumu spolu 3.915,13 eur bez DPH za opravu poškodeného vozidla. Keďže žalobcovia už v žalobe od tejto sumy odpočítali 5 % spoluúčasť, domáhali sa od žalovaného zaplatenia 3.719,40 eur. Súd prvej inštancie od tejto sumy odpočítal sumu 443,36 eur, predstavujúcu zvýšenú cenu náhradných dielov (predný nárazník, plast, tesnenie 2ks, predná maska, LP svetlo, PP svetlo, drobný materiál), ktorá podľa znaleckého posudku nie je primeraná na daný región v
čase jej vystavenia. Prípadné krátenie priznaného poistného plnenia, tak ako to argumentoval žalovaný, považoval za nedôvodné. Žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcom 3.276,04 spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne z tejto sumy od 22.09.2009 do zaplatenia a vo zvyšnej časti týkajúcej sa príslušenstva žalobu žalobcov zamietol.
6. O trovách konania rozhodol podľa ust. § 151 ods. 3 O.s.p. tak, že o nich rozhodne do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.
7. Proti tomuto rozhodnutiu podal žalovaný včas odvolanie a namietal nesprávne skutkové zistenia a tiež, že napadnuté rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Napadnutý rozsudok žiadal zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Zhrnul skutkový stav prejednávanej veci a zopakoval svoje argumenty. Poukázal na to, že jeho tvrdenia o neprimerane vysokej cene za opravu poškodeného vozidla potvrdil aj súdom ustanovený znalec v znaleckom posudku č. 37/2015, ktorý uviedol, že ceny náhradných dielov nie sú primerané na daný región v čase vystavenia faktúry a v celkovom vyjadrení sú vyššie o 527,60 eur s DPH, pričom znalec vychádzal z cien originálnych náhradných dielov, ktoré získal od T.O.P. AUTO Bratislava a.s., Rožňavská 30, Bratislava, autorizovaného autoservisu vozidiel zn. Volvo. Zdôraznil, že mu nikdy nebol predložený doklad o tom, aké náhradné diely, či originálne, alternatívne, opotrebované alebo použité, boli pri oprave poškodeného vozidla servisom F. N. U. B. použité, a nemal teda vedomosť, odkiaľ si tento servis zabezpečil náhradné diely. V tejto súvislosti poukázal na Zmluvné dojednania, Plnenie poisťovne v čl. VIII ods. 2) písm. d), podľa ktorého, ak poistený prevedie opravu iným spôsobom, než dohodnutým, poisťovňa vyplatí max. 50 % z cien materiálu a vykonaných prác. Mal za to, že má právo byť informovaný o tom, za čo poskytuje poistné plnenie a mať to doložené príslušnými dokladmi, čo vyplýva aj z ust. § 799 ods. 2 Obč. zák.. Citoval aj Zmluvné dojednania, časť Povinnosti poisteného čl. VI ods. 2 písm. a), podľa ktorého je poistený povinný nahlásiť polícii každú dopravnú nehodu, pri ktorej vznikne škoda na majetku presahujúca 10-násobok minimálnej mzdy a konštatoval, že v čase dopravnej nehody (20.10.2008) bola mesačná minimálna mzda určená vo výške 8.100 Sk (268,90 eur), pričom 10-násobok tejto minimálnej mzdy predstavoval sumu vo výške 2.689 eur, a teda faktúra za opravu bola skoro o 1.200 eur vyššia ako 10-násobok mesačnej minimálnej mzdy. Žalobca 1/, ktorý podniká s motorovými vozidlami, mal vedieť odhadnúť výšku škody na vozidle a privolať políciu. Poukázal na to, že v zmysle čl. VI ods. 10 zmluvných dojednaní, ak poistený nesplní niektorú z povinností, uvedených v bodoch 1 - 4 a 6 - 9 tohto článku, je poisťovňa je oprávnená podľa okolností znížiť poistné plnenie v rozsahu do 50 %. Na základe uvedeného vytkol súdu prvej inštancie záver, že „prípadné krátenie priznaného poistného plnenia tak, ako to argumentoval žalovaný počas konania, je podľa názoru súdu nedôvodné“. Zdôraznil, že žalobca 1/ bol s poistnými podmienkami pri uzatváraní poistnej zmluvy oboznámený, stotožnil sa s nimi a podpisom zmluvy sa zaviazal ich dodržiavať. Súd prvej inštancie mal podľa jeho názoru poistné plnenie určené znaleckým posudkom primerane znížiť.
8. Žalobcovia odvolanie nepodali a vo svojom vyjadrení k odvolaniu žalovaného uviedli, že znalecký posudok č. 37/2015 neakceptovali a tvrdili, že bol vyhotovený nesprávne, keď znalec porovnával ceny náhradných dielov z iného roku, a tiež z dôvodu, že porovnával konečnú cenu za opravu vozidla doloženú faktúrou č. 9/2009 v celkovej sume 3.915,13 eur a cenu výpočtu podľa autorizovaného servisu bez DPH. Zdôraznili, že pre nich je podstatná konečná suma opravy, ktorá bola vo výške 3.915,13 eur, oproti konečnej sume opravy v autorizovanom servise vo výške 4.625,18 eur, z čoho je jednoznačne preukázané, že si dali opraviť vozidlo o 710,05 eur lacnejšie. Za neprijateľnú zmluvnú podmienku považovali povinnosť spotrebiteľa doložiť nadobúdacie doklady od zakúpenia náhradných dielov. Žalobu považovali za dôvodnú.
9. Po vrátení veci odvolacím súdom, rozhodol súd prvej inštancie dopĺňacím rozsudkom zo dňa 28.11.2019. V tomto rozhodnutí najskôr podrobne a podstatne obšírnejšie ako vo vyššie uvedenom rozsudku uviedol obsah žaloby, vyjadrení sporových strán, obsah ich výpovedí na pojednávaniach, zhrnul ich argumenty, zistenia z predložených dôkazov, ako aj celú genézu sporu predchádzajúcu jeho rozhodnutiu rozsudkom zo dňa 10.03.2016. Konštatoval, že odvolací súd mu spis vrátil bez rozhodnutia o odvolaní žalovaného, pretože nerozhodol o časti žalovanej istiny vo výške 443,36 eur a zaviazal ho pochybenie odstrániť dopĺňacím rozsudkom.
10. Poukázal na to, že na pojednávaní dňa 07.11.2019 vyslovil svoje predbežné právne posúdenie veci tak, že sa nestotožňuje so záverom znalca o neprimeranosti ceny náhradných dielov s rozdielom
443,36 eur, nakoľko znalec nemal k dispozícii cenník náhradných dielov z rozhodujúceho obdobia (ceny sú z dátumu 01.09.2015), a z celého znaleckého posudku nie je zrejmé, ako znalec dospel k záveru, že ceny nie sú v danom regióne a čase primerané. Ďalej vyjadril názor, že žalovaný nemohol žalobcom krátiť poistné plnenie z dôvodu nedoloženia dokladov, pretože krátenie poistného plnenia je možné iba v prípadoch uvedených v Obč. zákonníku a tieto nemožno rozšíriť v poistných podmienkach. Konštatoval tiež, že zo žaloby ani z celého konania mu nie je jasná aktívna vecná legitimácia žalobcov, nakoľko zo zmluvy vyplýva, že vozidlo bolo zabezpečené zabezpečovacím prevodom práva, v dôsledku čoho sa stal jeho dočasným vlastníkom ČSOB, pričom zmluva bola uzatvorená v roku 2008 a mala skončiť v roku 2012. Vyhodnotil, že list zo dňa 29.12.2008 adresovaný žalovanému, ktorým leasingová spoločnosť dala súhlas na to, aby poistné plnenie v tejto veci bolo poukázané žalobcovi 1/, nie je dokladom o aktívnej vecnej legitimácii, pretože súhlas tu bol udelený iba na dobu jedného mesiaca. Na pojednávaní dňa 28.11.2019 doplnil svoje predbežné právne posúdenie tak, že poukázal na zmluvné dojednania žalovaného (čl. 8 bod 2 posledný odsek), ktoré podľa názoru súdu predpokladajú dohodu o tom, že vozidlo bude opravené v zmluvnej opravovni, pričom v posudzovanej veci k dohode nedošlo. Ďalej rozobral obsah znaleckého posudku a zdôraznil, že určenie primeranosti ceny je otázka právna. Vyjadril názor, že ak je cena opravy podstatne nižšia oproti cene v autorizovanom servise, nie je možné primeranosť opravy posudzovať spôsobom porovnávania každej jednej položky vo faktúre, a položky, ktoré sú rovnako vysoké a nižšie vyhodnotiť ako dôvodné a čokoľvek je vyššie, vyhodnotiť ako nedôvodné. S poukazom na uvedené uzavrel, že sa mu javí ako dôvodný aj nárok, o ktorom dosiaľ nebolo rozhodnuté.
11. Vykonal dokazovanie listinami tvoriacimi obsah súdneho spisu a opätovne ustálil skutkový stav a uviedol, že predmetom tohto rozhodnutia je nárok žalobcov voči žalovanému na zaplatenie sumy vo výške 443,36 eur ako nezaplatenej časti poistného plnenia, ktoré si žalobcovia uplatňujú v dôsledku poistnej udalosti na motorovom vozidle v ich vlastníctve z uzatvorenej zmluvy na havarijné poistenie motorového vozidla.
12. Vec posúdil právne podľa ust. § 788 ods. 1, § 533 ods. 1 a 3, § 145 ods. 2 a § 799 ods. 1, 2 a 3 Obč. zák. a čl. VIII bod 2 písm. b) a d) Zmluvných dojednaní žalovaného, ktoré citoval.
13. Najskôr sa zaoberal aktívnou vecnou legitimáciou žalobcov, ktorá bola v priebehu konania sporná. Ustálil, že vozidlo bolo v čase škodovej udalosti v dôsledku zabezpečovacieho prevodu práva v dočasnom vlastníctve spoločnosti ČSOB leasing po dobu do splatenia záväzku zo zmluvy o spotrebnom úvere zo dňa 25.07.2008. Z nesporných tvrdení žalobcov mal za preukázané, že táto zmluva zanikla splnením dňa 25.11.2009, a preto uvedeným dňom prešlo v súlade s ust. § 533 ods. 3 Obč. zák. vlastnícke právo opätovne na žalobcov priamo zo zákona. Z tohto dôvodu vyhodnotil námietku vecnej legitimácie vo vzťahu k žalobcovi 1/ za nedôvodnú. Uviedol, že aktívna vecnú legitimáciu žalobkyne 2/ vyplýva z ust. § 145 ods. 2 Obč. zák..
14. Uviedol, že žalovaný odôvodnil neposkytnutie poistného plnenia žalobcovi 1/ nedodržaním povinností podľa ust. § 799 ods. 1 Obč. zák., keď žalobcovia nepredložili doklad o nadobudnutí originálnych náhradných dielov ani poškodené náhradné diely vymenené opravou, k čomu mal žalovaný žalobcu 1/ vyzvať výzvou zo dňa 29.12.2008. Poukázal na to, že žalobcovia tvrdili, že im uvedený list nebol doručený. Vyhodnotil, že žalovaný doručenie predmetného listu nepreukázal, a teda ani nepreukázal, že by niektorého zo žalobcov vyzval na splnenie povinnosti predložiť doklad o nadobudnutí originálnych náhradných dielov, predložiť po oprave poškodené náhradné diely, alebo dať opraviť vozidlo v ním určenom servise. Zdôraznil tiež, že z čl. VIII bod 2 písm. b) zmluvných dojednaní vyplýva, že dodacie listy náhradných dielov má poistený žalovanému predložiť iba v prípade potreby a takúto potrebu žalovaný žalobcom neoznámil, pričom v súčasnosti splnenie tejto podmienky už nie je možné. Nestotožnil sa ani s argumentáciou žalovaného ohľadom dôvodnosti krátenia poistného plnenia podľa čl. VIII bod 2 písm. d) druhá odrážka zmluvných dojednaní žalovaného o 50 %, keďže v konaní nebolo preukázané, že žalovaný určil autoopravovňu na vykonanie opravy vozidla, ani že by niektorí zo žalobcov s takýmto určením súhlasil, teda že by došlo k dohode o spôsobe prevedenia opravy. Ani argument žalovaného, že mal dôvod na krátenie poistného plnenia, keď poistený k poistnej udalosti neprivolal políciu, pričom takúto povinnosť upravuje čl. V bod 2 písm. a) zmluvných dojednaní pre škodu prevyšujúcu 10-násobok minimálnej mzdy, ktorá bola v čase poistnej udalosti vo výške 268,87 eur a nárok žalobcov prevyšoval desaťnásobok minimálnej mzdy platnej pre obdobie, v ktorom došlo k poistnej udalosti, súd prvej inštancie neakceptoval. Vyhodnotil, že takéto zmluvné dojednania žalovaného,
ustanovujúce možnosť (nie povinnosť) krátiť poistné plnenie vo viacerých prípadoch, nie sú súladné s kogentným ust. § 799 ods. 3 Obč. zák., podľa ktorého je možné krátiť (znížiť) poistné plnenie iba v prípade vedomého porušenia takých povinností poisteného, ktoré majú podstatný vplyv na vznik poistnej udalosti, alebo na zväčšenie rozsahu následkov poistnej udalosti. Uzavrel, že neprivolanie polície k poistnej udalosti nemalo žiaden vplyv na vznik poistnej udalosti ani na zväčšenie rozsahu jej následkov.
15. Nestotožnil sa so záverom znalca, že faktúra je v časti 443,36 eur neprimeraná z dôvodu neprimeranosti ceny náhradných dielov, a tento záver vyhodnotil za nepreskúmateľný a nedôvodný. Zdôraznil, že otázka primeranosti ceny nemala byť predmetom znaleckého posudku, keďže ide o otázku právnu a nie skutkovú. Poukázal aj na to, že zo znaleckého posudku ani záver urobený znalcom nevyplýva, keďže znalec uviedol, že ceny náhradných dielov v roku 2008 a 2009 spol. T.O.P. AUTO Bratislava a.s. ako importér nemá k dispozícii, pričom doklad o informácii, že ceny náhradných dielov, ktoré boli žalovaným použité v kalkulácii opravy, sú ceny aké používali v danom čase autorizované servisy, sa v znaleckom posudku nenachádza. Nevyplýva z neho ani to, koľko spoločností/ autorizovaných servisov znalec na účely vypracovania znaleckého posudku oslovil. Vyhodnotil, že za takéhoto stavu nebolo možné urobiť záver o tom, či v danom čase a mieste bola cena nejakého dielu vozidla bežná alebo nie a ani či takáto cena bola primeraná. Zo znaleckého posudku však vyplýva, že cena opravy vozidla v autorizovanom servise by bola 4.625,18 eur, pričom podľa predloženej faktúry si žalobcovia dali opraviť vozidlo za cenu 3.915,13 eur, čo je o 709 eur menej. Prijal potom záver, že náklady na opravu vozidla vynaložené žalobcami v žiadnom prípade nemožno vyhodnotiť ako neprimerané, aj napriek tomu, že niektoré položky faktúry sú vyššie ako z položiek kalkulácie v autorizovanom servise. Preto vyhodnotil nárok žalobcov aj v časti o zaplatenie 443,36 eur za dôvodný.
16. O trovách konania rozhodol podľa ust. § 262 ods. 1, 2 a § 255 ods. 1 C.s.p. s poukazom na to, že v časti o zaplatenie 443,36 eur mali žalobcovia plný úspech.
17. Proti tomuto dopĺňaciemu rozsudku podal žalovaný včas odvolanie z dôvodov podľa ust. § 365 ods. 1 písm. f) a h) C.s.p., pridržal sa svojej argumentácie, uvedenej už v odvolaní proti pôvodnému rozsudku súdu prvej inštancie. Uviedol, že z jeho strany bola prostredníctvom systému AUDATEX, ktorý platí pri použití originálnych (nových) náhradných dielov a pri použití technológie opravy vozidla stanovenej výrobcom pre uvedenú značku a typ motorového vozidla, stanovená výška opravy na sumu 3.879,39 eur s DPH. Žalobcovia predložili žalovanému faktúru č. 9/2009, ktorú vystavil servis F. N. U. B. na celkovú sumu opravy vo výške 3.915,13 eur bez DPH, a preto sa mu náklady na opravu v neautorizovanom servise javili ako neprimerane vysoké. Tento jeho predpoklad o neprimeranosti ceny opravy poškodeného motorového vozidla potvrdil aj súdom ustanovený znalec Ing. Karol Štyndl v znaleckom posudku č. 37/2015, ktorý uviedol, že ceny náhradných dielov nie sú primerané na daný región v danom čase vystavenia faktúry a sú v celkovom vyjadrení vyššie o 527,60 eur s DPH (443,36 eur bez DPH). Znalec v čase vyhotovenia predmetného znaleckého posudku nedisponoval cenami náhradných dielov z roku 2008, ktoré by mu doložil autorizovaný servis vozidiel zn. Volvo, T.O.P. AUTO Bratislava a.s., alebo importér vozidiel zn. Volvo, T.O.P. AUTO Slovakia a.s., ale títo mu potvrdili, že ceny náhradných dielov, ktoré boli použité v kalkulácii žalovaného prostredníctvom systému AUDATEX sú cenami dielov, ktoré používali autorizované servisy v danom čase. Poukázal na Zmluvné dojednania ČSOB Leasing, a.s., čl. VIII Plnenie poisťovne, ods. 2 písm. b) a na podporu svojej argumentácie citoval z rozsudku Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 6Co/82/2017 zo dňa 30.05.2017. Nesúhlasil s názorom súdu prvej inštancie, v ktorom porovnával cenu v autorizovanom servise so servisom, ktorý opravu realizoval, na základe čoho dospel k záveru, že cena v autorizovanom servise v porovnaní s cenou opravy v neautorizovanom servise by bola vyššia o 709 eur, pretože porovnával cenu s DPH (4.628,18 eur) s cenou bez DPH (3.915,13 eur), pričom cena bez DPH v autorizovanom servise by bola 3.886,71 eur.
18. Žalobcovia považovali vo svojom vyjadrení k odvolaniu žalovaného napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie za vecne správny a skutočnosti uvádzané v odvolaní žalovaného v celom rozsahu za nedôvodné. Žiadali, aby bol rozsudok súdu prvej inštancie potvrdený.
19. Ďalšie vyjadrenia neboli podané.
20. Odvolací súd, ktorý bol viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (ust. § 379 a § 380 C.s.p.), preskúmal napadnutý rozsudok v spojení s dopĺňacím rozsudkom, prejednal odvolanie žalovaného bez nariadenia
odvolacieho pojednávania a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok v spojení s dopĺňacím rozsudkom je potrebné zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Po preskúmaní konania, na základe ktorého boli obe rozhodnutia vydané, v prvom rade zistil, že postup súdu prvej inštancie nespĺňa zákonné procesné predpoklady ustanovené Civilným sporovým poriadkom. Dospel potom k záveru, že konanie pred súdom prvej inštancie ako aj jeho (doplnené) rozhodnutie postihujú závažné vady, ktoré vzhľadom na ich charakter, nebolo možné v odvolacom konaní odstrániť.
21. K týmto záverom dospel odvolací súd po oboznámení sa s predloženým súdnym spisom, z ktorého vyplývajú nasledovné relevantné skutočnosti. Dňa 10.03.2016 vykonal súd prvej inštancie pojednávanie, na ktorom uznesením vyhlásil dokazovanie v tejto veci za skončené, na čo vyhlásil rozsudok, ktorým uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcom 1/ a 2/ sumu 3.276,04 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne z tejto sumy od 22.09.2009 do zaplatenia, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku, vo zvyšnej časti týkajúcej sa príslušenstva žalobu zamietol a rozhodol, že o trovách konania rozhodne do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia. Keďže žalobcovia žalobou žiadali zaviazať žalovaného na zaplatenie istiny vo výške 3.719,40 eur (s príslušenstvom), je zrejmé, že súd prvej inštancie opomenul rozhodnúť vo výroku vyhláseného rozsudku o zvyšnej časti žalovanej sumy vo výške 443,36 eur (tvoriacej rozdiel medzi žalovanou a prisúdenou sumou). Z písomného vyhotovenia rozsudku zo dňa 10.03.2016 vyplývajú závery uvedené vyššie, okrem iného aj skutočnosť, že súd prvej inštancie si závery znaleckého posudku osvojil, a preto priznal žalobcom len vo výroku rozsudku uvedenú sumu a zvyšok žalovanej sumy vo výške 443,36 eur vyhodnotil za nedôvodný. Niet potom žiadnych pochýb o tom, že do výroku vyhláseného rozsudku opomenul uviesť, že žalobu vo zvyšnej časti (o zaplatenie 443,36 eur) zamieta. Toto pochybenie spôsobilo odňatie práva žalobcom na opravný prostriedok, pretože voči absentujúcemu výroku odvolanie podať nemohli. Práve z tohto dôvodu a s poukazom na to, že súd rozhoduje rozsudkom o celej prejednávanej veci, vrátil odvolací súd spis súdu prvej inštancie bez rozhodnutia o odvolaní žalovaného s tým, že toto pochybenie je potrebné odstrániť dopĺňacím rozsudkom.
22. Súd prvej inštancie (vec bola pridelená „novej“ zákonnej sudkyni, odlišnej od tej, ktorá rozhodla napadnutým rozsudkom zo dňa 10.03.2016) po vrátení veci odvolacím súdom správne vytýčil na 07.11.2019 termín pojednávania za účelom vyhlásenia dopĺňacieho rozsudku, na ktorý predvolal strany sporu. Na tomto pojednávaní však dopĺňací rozsudok k jeho rozsudku zo dňa 10.03.2016 nevyhlásil, a napriek tomu, že dokazovanie bolo už jeho uznesením vyhlásené za skončené a vo veci bol vyhlásený rozsudok (v ktorom len absentoval výrok o zamietnutí žaloby v časti o zaplatenie 443,36 eur), otvoril uznesením pojednávanie vo veci. Na tomto pojednávaní vyslovil predbežný právny názor uvedený vyššie, v ktorom spochybnil a zároveň aj zmenil svoje vlastné závery, uvedené v rozsudku zo dňa 10.03.2016. Zjednodušene povedané uviedol, že mu nie je jasná aktívna vecná legitimácia žalobcov, hoci ju mal v rozsudku zo dňa 10.03.2016 za preukázanú listom leasingovej spoločnosti zo dňa 29.12.2008, obsahujúcim súhlas s uvoľnením poistného plnenia žalobcovi 1/. Opätovne tento dôkaz posúdil a prijal opačný predbežný právny názor ako vo svojom rozsudku zo dňa 10.03.2016, keď uviedol, že predmetný list nie je dôkazom o aktívnej vecnej legitimácii žalobcov. Hoci sa v rozsudku zo dňa 10.03.2016 so závermi znaleckého posudku stotožnil a pri rozhodovaní vo veci z nich vychádzal, zrazu uviedol predbežný právny názor, že sa so závermi znalca nestotožňuje. Napriek tomu, že už tento dôkaz raz vyhodnotil v rozsudku, opätovne znalecký posudok hodnotil a prijal záver opačný ako ním pôvodne prezentovaný (v rozsudku), keď uviedol, že nárok na zaplatenie 443,36 eur sa mu javí ako dôvodný. Predbežný právny názor prijal aj k ďalším argumentom žalovaného, predneseným počas pôvodného konania a v jeho odvolaní voči rozsudku zo dňa 10.03.2016. Vo veci samej ďalej pojednával, prijímal ďalšie dôkazy, vykonal dokazovanie listinami tvoriacimi obsah súdneho spisu, opätovne vyhlásil dokazovanie za skončené (hoci bolo uznesením vyhlásené za skončené už 10.03.2016) a rozhodol dopĺňacím rozsudkom, ktorým zaviazal žalovaného povinnosťou zaplatiť žalobcom 1/ a 2/ sumu 443,36 eur, hoci v odôvodnení pôvodného rozsudku vyhodnotil žalobcami uplatnený nárok v tejto časti za nedôvodný. Z odôvodnenia dopĺňacieho rozsudku je tiež zrejmé, že ním nedoplnil len chýbajúci výrok rozsudku zo dňa 10.03.2016, ale opätovne vec prejednal, znova hodnotil dôkazy, opäť ustálil skutkový stav, doplnil aj právne posúdenie veci, ktoré v pôvodnom rozsudku úplne absentuje (a preto je odvolacia námietka žalovaného o nesprávnom právnom posúdení veci dôvodná), vysporiadal sa s námietkami žalovaného, ktoré uviedol v „prvom“ odvolaní proti rozsudku zo dňa 10.03.2016, a tiež revidoval a zmenil niektoré zo svojich záverov uvedených v pôvodnom rozsudku. Takýto procesný postup je neprípustný a je v rozpore s ustanoveniami Civilného sporového poriadku. Ak totiž už bolo dokazovanie uznesením vyhlásené za skončené a bol vyhlásený rozsudok, nie možné o veci znova konať a pojednávať a
vydať tzv. „dopĺňací“ rozsudok, ktorý s pôvodným rozsudkom, ktorý mal byť predsa len doplnený o opomenutý výrok, nekorešponduje, a v jeho odôvodnení prijať závery odporujúce tým, ktoré už súd prvej inštancie prijal v pôvodnom rozsudku a dopĺňať samotné odôvodnenie rozhodnutia o veci samej o vysporiadanie sa s odvolacími námietkami žalovaného, ktoré vzniesol v odvolaní proti pôvodnému rozsudku (to prislúcha len odvolaciemu súdu). Je potom zrejmé, že súd prvej inštancie postupoval v konaní nielen nesústredene, nepochopiteľne a zmätočne, ale zároveň aj úplne procesne nesprávne a v rozpore s ustanoveniami Civilného sporového poriadku, čím zaťažil celé konanie vadou, ktorá vyústila do vydania zmätočného rozhodnutia, teda napadnutého rozsudku v spojení s dopĺňacím rozsudkom (odôvodnenia ktorých si v časti odporujú), ktorý preto musel byť odvolacím súdom zrušený. Týmto nesprávnym procesným postupom súd prvej inštancie znemožnil žalovanému v odvolaní riadne reagovať na rozhodnutie súdu, teda uskutočňovať jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
23. Vyššie uvedené procesné pochybenia súdu prvej inštancie majú za následok, že konanie, ktoré pred súdom prvej inštancie prebehlo, je vadné a zmätočné, a meritórne rozhodnutie, vydané na jeho základe, trpí rovnakou vadou, ktorú nie je možné v odvolacom konaní odstrániť, čo zakladá bez ďalšieho v odvolacom konaní dôvod pre zrušenie napadnutého rozsudku v znení jeho doplnenia a vrátenie veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, v ktorom bude súd prvej inštancie povinný o celej prejednávanej veci rozhodnúť novým rozsudkom. Z dôvodu hospodárnosti konania považuje odvolací súd za potrebné uviesť, že súhlasí so skutkovými a právnymi závermi súdu prvej inštancie, uvedenými v „dopĺňacom“ rozsudku. Keďže však toto „doplnenie“ nie je doplnením pôvodného rozsudku, ale rozhodnutím úplne iným a novým, založeným na opačných záveroch aké súd prvej inštancie sám prezentoval v pôvodnom rozsudku, nezostávalo odvolaciemu súdu iné, ako napadnutý rozsudok v spojení s dopĺňacím rozsudkom pre zmätočnosť procesného postupu ako i samotného rozhodnutia zrušiť a vec vrátiť na nové rozhodnutie. Pre úplnosť pripomína, že vo vzťahu k sume s príslušenstvom, ktorú súd prvej inštancie žalobcom prisúdil pôvodným rozsudkom, musel prihliadnuť na dôvodnosť odvolacej námietky žalovaného, ktorý v odvolaní namietal nesprávne právne posúdenie veci. Po preskúmaní rozsudku zo dňa 10.03.2016 odvolací súd zistil, že súd prvej inštancie žiadne právne posúdenie veci neuviedol, v jeho rozhodnutí absentujú zákonné ustanovenia, podľa ktorých rozhodol, ako aj akékoľvek právne závery. Uvedené pochybenie súdu prvej inštancie nie možné „napraviť“ ani dopĺňacím rozsudkom, ktorým predsa nebolo rozhodované o už prisúdenom nároku.
24. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok podľa ust. § 389 ods. 1 písm. b) a c) C.s.p. v spojení s § 391 ods. 1 C.s.p. zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, v ktorom opätovne o žalobe žalobcov 1/ a 2/ rozhodne.
25. O náhrade trov konania, aj odvolacieho, rozhodne súd prvej inštancie v novom rozhodnutí o veci (ust. § 396 ods. 3 C.s.p.).
26. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C. s. p.).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C. s. p.).
(1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. (2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 C. s. p.).
(1) Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). (2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 C. s. p.).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C. s. p.).
(1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 C. s. p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C. s. p.).
(1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. (2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 C. s. p.).
(1) Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 C. s. p.).
(1) Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 C. s. p.).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C. s. p.).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C. s. p.).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 C. s. p.).