Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

9Cdo/73/2023

Identifikačné číslo spisu: 6107221863 Dátum vydania rozhodnutia: 11.12.2024 Meno a priezvisko: JUDr. Marián Sluk Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:NSSR:2024:6107221863.1

UZNESENIE

Najvyšší súd Slovenskej republiky v spore žalobkyne X. M., narodenej D.., zastúpenej AK Pekár, s. r. o., Banská Bystrica, Kukučínova č. 24, IČO: 47233940, proti žalovaným 1/ Y., narodenému D., zastúpenému Advokátkou kanceláriou Ulianko & partner, s.r.o., Zvolen, Námestie SNP 37, IČO: 36856517, žalovanému 2/ I., narodenému D., zastúpenému advokátom JUDr. Stanislavom Rešutíkom, Brezno, Námestie M. R. Štefánika č. 29/36, o určenie neplatnosti kúpnej zmluvy, vedenom na Okresnom súde Banská Bystrica pod sp. zn. , o dovolaní žalobkyne proti rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici z 22. septembra 2022 sp. zn. , takto

rozhodol:

Rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici z 22. septembra 2022 sp. zn. z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie.

Odôvodnenie

1. Okresný súd Banská Bystrica (ďalej aj „súd prvej inštancie“) rozsudkom z 10. decembra 2019 č. k. -433 žalobu zamietol a úspešným žalovaným 1/ a 2/ priznal nárok na plnú náhradu trov konania ( ). 1.1. V odôvodnení rozsudku uviedol, že medzi žalovaným 2/ ako predávajúcim a žalovaným 1/ ako kupujúcim bola X. októbra XXXX uzatvorená kúpna zmluva, predmetom ktorej bol byt č. XX na X. poschodí, vo vchode č. XX,. v obytnom dome súpisné číslo D., postavený na parcele XXXX/X/1 na M., ktorej absolútnej neplatnosti sa žalobkyňa touto žalobou domáhala tvrdiac, že žalovaný 2/ nebol vlastníkom uvedenej nehnuteľnosti, pretože vlastníctvo (pre absolútnu neplatnosť) nenadobudol na základe záložnej zmluvy ako záložný veriteľ (i úverovej zmluvy), ktorej neplatnosti sa dovolávala na Okresnom súde v Brezne. Okresný súd Brezno žalobu o určenie neplatnosti záložnej zmluvy a zmluvy o pôžičke právoplatne zamietol. Vyhovené žalobkyni bolo len v časti úrokov z omeškania v článku III. zmluvy o pôžičke. Na základe toho súd prvej inštancie uzavrel, že žalovaný 2/ sa stal vlastníkom zálohu (bytu s príslušenstvom) na základe záložnej zmluvy uzatvorenej so žalobkyňou a následne ako predávajúci mohol uvedený byt predať žalovanému 1/. Žalobkyňa nepreukázala svoje tvrdenia o tom, že záložná zmluva je neplatná, a že žalovaný 2/ previedol na iného viac práv ako ich mal, súd prvej inštancie preto žalobu zamietol.

2. Krajský súd v Banskej Bystri (ďalej aj „odvolací súd“) rozsudkom z 22. septembra 2022 sp. zn. na odvolanie žalobkyne rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil ( a ) a úspešným žalovaným 1/ a 2/ priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu (, a , ). 2.1. Odvolací súd, k odvolacej námietke o nedoručení predvolania na pojednávanie súdu prvej inštancie 10. decembra 2019 a o nedoručení rozsudku súdu prvej inštancie, uviedol: „13. Z obsahu odvolania žalobkyne jasne vyplýva, z akých dôvodov považuje rozhodnutie za nesprávne. Žalobkyňa uviedla odvolacie dôvody (podľa ust. a ) a uviedla aj odvolací návrh, teda čoho sa odvolaním odvolateľka domáha. Za nesprávny procesný postup odvolateľka považovala nedoručenie rozsudku, ako aj predvolania na pojednávanie, uskutočneného dňa 10. 12. 2019 na adresu, ktorú počas konania uviedla, a ktorá bola súdu známa. Nedoručenie rozsudku do vlastných rúk strane sporu je závažnou procesnou chybou a porušením práva na súdnu ochranu, avšak ide o taký procesný nedostatok, ktorý je možné odstrániť riadnym doručením rozsudku, pričom jeho nedoručenie nie je takou vadou, ktorá by mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Keďže žalobkyňa žiadne iné dôvody odvolania neuviedla ani po riadnom doručení rozsudku jej terajšiemu právnemu zástupcovi, dôvody uvedené v jej odvolaní nie sú spôsobilé spochybniť správnosť záverov okresného súdu týkajúcich sa platnosti či neplatnosti kúpnej zmluvy zo dňa XX. XX. XXXX, uzatvorenou medzi žalovaným 1/ a žalovaným 2/ (U.) a odvolací súd sa s dôvodmi uvedenými v napadnutom rozsudku v celom rozsahu stotožňuje. Žalobkyňa žiadala určiť neplatnosť uvedenej kúpnej zmluvy z toho dôvodu, že na Okresnom súde v Brezne prebiehalo konanie pod sp. zn. , v ktorom sa domáhala určenia absolútnej neplatnosti zmluvy o pôžičke zo dňa XX. XX. XXXX a určenie absolútnej neplatnosti záložnej zmluvy z toho istého dňa uzavretej medzi žalobkyňou a žalovaným v 2/ rade, pričom Okresný súd v Brezne rozsudkom č. k. -604 zo dňa 27. 10. 2017 určil, že predmetná zmluva o pôžičke uzavretá medzi žalobkyňou ako dlžníčkou a žalovaným (I.) ako veriteľom zo dňa XX. XX. XXXX je v článku III., podľa ktorého dlžníčka je povinná zaplatiť 3 % mesačne zo sumy 800.000 Sk, v časti presahujúcej úrok z omeškania vo výške 16 % neplatná a žalobu vo zvyšku zamietol. Krajský súd v Banskej Bystrici rozsudkom zo dňa 13. 06. 2019 pod sp. zn. rozsudok Okresného súdu v Brezne potvrdil a toto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť 07. 08. 2019. Keďže návrh žalobkyne o určenie neplatnosti zmluvy o pôžičke a záložnej zmluvy bol zamietnutý (vyhovené jej bolo len v časti úrokov z omeškania v čl. III. zmluvy o pôžičke), správne okresný súd z uvedenej skutočnosti vyvodil, že žalovaný v 2/ rade sa stal vlastníkom zálohu, teda uvedeného bytu na základe záložnej zmluvy a následne ako predávajúci uvedený byt predal žalovanému v 1/ rade kúpnou zmluvou zo dňa XX. XX. XXXX. Žalobkyňa teda nepreukázala svoje tvrdenia o tom, že záložná zmluva je neplatná, a teda, že žalovaný v 2/ rade previedol viac práv ako ich mal, tým, že predal byt, ktorý mu nemal vlastnícky patriť.

14. Žalobkyňa v odvolaní neuviedla žiadne vecné dôvody, ktorými by spochybnila vecnú správnosť rozhodnutia súdu prvej inštancie a novo uvedené dôvody v odvolaní neobstoja, keďže rozsudok jej bol súdom prvej inštancie riadne doručený. Žalobkyňa žiadala rozhodnúť o neplatnosti kúpnej zmluvy zo dňa XX. XX. XXXX (U.) z dôvodu, že prebiehalo súdne konanie o určenie neplatnosti záložnej zmluvy (U.), na základe ktorej žalovaný v rade 2/ sa stal záložným veriteľom k zálohu, ktorým bola vyššie označená nehnuteľnosť, avšak toto konanie skončilo právoplatným zamietnutím žaloby, a teda, žalobkyňa nepreukázala svoje tvrdenia o tom, že záložná zmluva je neplatná, a že žalovaný v 2/ rade previedol viac práv ako ich mal tým, že predal byt, ktorý mu nemal patriť. Okresný súd preto správne jej žalobe nevyhovel, túto zamietol a odvolací súd rozsudok okresného súdu ako vecne správny potvrdil, keď sa stotožnil so všetkými dôvodmi napadnutého rozsudku.“.

3. Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu podala dovolanie žalobkyňa. Jeho prípustnosť vyvodzoval v zmysle ustanovenia . Navrhla, aby dovolací súd zrušil rozsudok odvolacieho súdu i rozsudok súdu prvej inštancie a vec tomuto súdu vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie. 3.1. V súvislosti s dovolacím dôvodom v zmysle žalobkyňa namieta nesprávny procesný postup súdu prvej inštancie znemožňujúci uskutočňovanie jej procesných práv vo vzťahu k doručeniu predvolania na súdne pojednávanie uskutočnené 10. decembra 2019. V tento deň sa pojednávanie uskutočnilo avšak bez jej účasti. Súd prvej inštancie postupoval v rozpore s ustanovením , keď predvolanie na súdne pojednávanie nedoručoval žalobkyni na ňou uvedenú

adresu T.. Žalobkyňa túto procesnú vadu namietala už v odvolaní, avšak odvolací súd sa týmto odvolacím argumentom vôbec nezaoberal.

4 . Žalovaný 1/ a 2/ navrhli dovolanie zamietnuť, považujúc rozhodnutie a procesný postup súdu za správny a riadne odôvodnený.

5. Najvyšší súd ako súd dovolací ( ) po zistení, že dovolanie podala v stanovenej lehote ( ) sporová strana zastúpená v súlade so zákonom ( ), v ktorej neprospech bolo napadnuté rozhodnutie vydané ( ), bez nariadenia dovolacieho pojednávania ( ) skúmal, či sú dané procesné predpoklady pre uskutočnenie meritórneho dovolacieho prieskumu napadnutého rozhodnutia a konania, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že dovolanie je nielen prípustné ale aj opodstatnené.

6. Z hľadiska ústavného aspektu treba rešpektovať právomoc najvyššieho súdu ústavne konformným spôsobom vymedzovať si prípustnosť veci v konaní o dovolaní a vychádzať z toho, že v prvom rade je vecou najvyššieho súdu určovať si koncepciu interpretácie prípustnosti mimoriadnych opravných prostriedkov, a to za predpokladu, že táto nie je nepriateľská z hľadiska ochrany základných práv a slobôd.

7 . Dovolacím dôvodom je nesprávnosť vytýkaná v dovolaní (porovnaj ). Pokiaľ nemá dovolanie vykazovať nedostatky, ktoré v konečnom dôsledku vedú k jeho odmietnutiu podľa a , je (procesnou) povinnosťou dovolateľa vysvetliť v dovolaní, z čoho vyvodzuje prípustnosť i opodstatnenosť dovolania a označiť v dovolaní náležitým spôsobom dovolací dôvod ( alebo v spojení s a ).

8. Žalobkyňa vyvodzuje prípustnosť svojho dovolania z ustanovenia , podľa ktorého dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej, alebo ktorým sa konanie končí ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

9. Podstatou práva na spravodlivý súdny proces je možnosť fyzických a právnických osôb domáhať sa svojich práv na nestrannom súde a v konaní pred ním využívať všetky právne inštitúty a záruky poskytované právnym poriadkom. Integrálnou súčasťou tohto práva je právo na relevantné, zákonu zodpovedajúce konanie súdov a iných orgánov Slovenskej republiky. 9.1. Hlavnými znakmi, ktoré charakterizujú procesnú vadu konania v zmysle , sú a/ zásah súdu do práva na spravodlivý proces a b/ nesprávny procesný postup súdu znemožňujúci procesnej strane, aby svojou procesnou aktivitou uskutočňovala jej patriace procesné oprávnenia. 9.2. Pod porušením práva na spravodlivý proces v zmysle ustanovenia treba rozumieť nesprávny procesný postup súdu spočívajúci predovšetkým v zjavnom porušení kogentných procesných ustanovení, ktoré sa vymyká nielen zo zákonného ale aj z ústavnoprávneho rámca, a ktoré (porušenie) tak zároveň znamená aj porušenie zaručených procesných práv spojených so súdnou ochranou. Ide napr. o právo na verejné prejednanie sporu za prítomnosti strán sporu, právo vyjadriť sa ku všetkým vykonaným dôkazom, právo na zastúpenie zvoleným zástupcom, právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia, na predvídateľnosť rozhodnutia, na zachovanie rovnosti strán v konaní, na relevantné konanie súdu spojené so zákazom svojvoľného postupu a so zákazom denegatio iustitiae (odmietnutie spravodlivosti).

10. Podľa sa každý môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.

11. Podľa čl. 6 ods. 1 prvej vety dohovoru má každý právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo... prejednaná nezávislým a nestranným súdom..., ktorý rozhodne o jeho občianskych právach a záväzkoch.

12. Podstata základného práva na súdnu ochranu podľa spočíva v tom, že každý sa môže domáhať ochrany svojich práv na súde. Tomuto oprávneniu zodpovedá povinnosť súdu nezávisle a nestranne vo veci konať tak, aby bola právu, ktorého porušenie sa namieta, poskytnutá ochrana v medziach zákonov, ktorú tento článok o základnom práve na súdnu ochranu vykonáva ( v spojení s ). Do obsahu základného práva na súdnu a inú právnu ochranu patrí aj právo každého na to, aby sa v jeho veci rozhodovalo podľa relevantnej právnej normy, ktorá môže mať základ v platnom právnom poriadku Slovenskej republiky alebo v takých medzinárodných zmluvách, ktoré Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom, ktorý predpisuje zákon (). Súčasne má každý právo na to, aby sa v jeho veci vykonal ústavne súladný výklad aplikovanej právnej normy, ktorý predpokladá použitie ústavne súladne interpretovanej platnej a účinnej normy na zistený stav veci. 12.1. Citovaný je vyjadrením základného práva domáhať sa súdnej ochrany. Tento článok je primárnou ústavnou bázou pre zákonom upravené konanie súdov a iných orgánov Slovenskej republiky príslušných na poskytovanie právnej ochrany, a tým aj „bránou“ do ústavnej úpravy jednotlivých aspektov práva na súdnu a inú právnu ochranu. V zmysle sa možno domáhať práv podľa len v medziach zákonov, ktoré toto ustanovenie vykonávajú, pričom však v súlade s musí byť výklad a uplatňovanie ústavných zákonov, zákonov a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov v súlade s , a súčasne v zmysle c ods. 1 majú príslušné medzinárodné zmluvy vrátane dohovoru prednosť pred zákonom, ak zabezpečujú väčší rozsah ústavných práv a slobôd ().

13. Súčasťou obsahu základného práva na súdnu ochranu podľa , ako aj práva zaručeného dohovoru je aj právo účastníka konania na dostatočné odôvodnenie súdneho rozhodnutia (napr. , , ), t. j. na také odôvodnenie, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu. Odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka konania na spravodlivý proces (m. m. , ). Judikatúra ESĽP nevyžaduje, aby v odôvodnení rozhodnutia bola daná odpoveď na každý argument strany. Ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie kľúčový, vyžaduje sa osobitná odpoveď práve na tento argument (Georgidias c. Grécko z 29. 5. 1997, Higgins c. Francúzsko z 19. 2. 1998).

14. Žalobkyňa vyvodzujúc prípustnosť dovolania z ustanovenia namieta, že odvolací súd nedal žiadnu odpoveď na odvolaciu námietku o nesprávnom procesnom postupe súdu prvej inštancie pri jej predvolávaní na súdne pojednávanie (10. decembra 2019), v tento deň sa pojednávanie uskutočnilo bez jej účasti, čo považuje za porušenie práva na spravodlivý proces. K tomu dovolací súd poznamenáva, že na uvedenom pojednávaní došlo k prerokovaniu veci, k ukončeniu dokazovania a k vyhláseniu rozsudku vo veci samej. 14.1. Ústavnoprávna povinnosť súdu dostatočne odôvodniť súdne rozhodnutie vyplýva z Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (), SR () aj Listiny základných práv a slobôd (). V zmysle judikatúry ústavného súdu a ESĽP je súd povinný vyrovnať sa s argumentmi účastníkov konania, ktoré by mohli mať vplyv na rozhodnutie vo veci, (a to vrátane ústavnoprávnych argumentov), teda uviesť dôvody pre prijatie alebo odmietnutie týchto argumentov. 14.2. Odvolací súd, na odvolaciu námietku žalobkyne uplatnenú v zmysle odvolacích dôvodov podľa i podľa ohľadom vady doručovania predvolania na súdne pojednávanie 10. decembra 2019 na žalobkyňou označenú adresu T. XX, F. F. (viď č. l. 512 - 513 súdneho spisu), neposkytol v odôvodnení písomného rozsudku odpoveď i keď išlo pre vec samú o podstatnú i právne významnú okolnosť. Ako obiter dictum dovolací súd poznamenáva, že predvolanie na pojednávanie i možnosť účastníka zúčastniť sa pojednávania, na ktorom súd prijíma rozhodnutie vo veci samej, predstavujú požiadavky spravodlivého procesu, aby sa vec prejednala verejne i v prítomnosti toho, koho sa týka ( ). Uvedené zohľadnila už skoršia judikatúra

dovolacieho súdu vyslovením názoru, že dôvodom, zakladajúcim prípustnosť dovolania podľa (teraz ), je vadný postup súdu v občianskom súdnom konaní, ktorým sa účastníkovi odňala možnosť pred ním konať a uplatňovať procesné práva, ktoré sú mu priznané za účelom zabezpečenia účinnej ochrany jeho práv a oprávnených záujmov; o takúto vadu ide aj vtedy, ak súd koná v neprítomnosti účastníka (alebo jeho právneho zástupcu), hoci podmienky pre tento postup nie sú splnené (napr. R 31/2000, R 64/2002, , ZSP 5/2001, 6Cdo/168/2017, , , , , a iné).

15. Dovolací súd na základe vyššie uvedeného dospel k záveru, že dovolanie žalobkyne je v zmysle prípustné a zároveň aj dôvodné, preto napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu zrušil a vec vrátil tomuto súdu na ďalšie konanie ( a ).

16. Ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, súd prvej inštancie a odvolací súd sú viazaní právnym názorom dovolacieho súdu ( ).

17. O trovách pôvodného konania a o trovách dovolacieho konania rozhodne odvolací súd ( ).

18. Toto uznesenie bolo prijaté senátom najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.