Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4Tdo/2/2024

Identifikačné číslo spisu: 4319010272 Dátum vydania rozhodnutia: 12.02.2025 Meno a priezvisko: JUDr. Pavol Farkaš Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:NSSR:2025:4319010272.1

UZNESENIE

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Pavla Farkaša a sudcov JUDr. Martiny Zeleňakovej a JUDr. Dušana Krč-Šeberu v trestnej veci obvineného PaedDr. T. U. pre prečin ublíženia na zdraví podľa , , na neverejnom zasadnutí konanom 12. februára 2025 v Bratislave, o dovolaní obvineného PaedDr. T. U. proti uzneseniu Krajského súdu v Nitre z 12. septembra 2023, sp. zn. , takto

rozhodol:

Podľa dovolanie obvineného PaedDr. T. U. odmieta.

Odôvodnenie

Rozsudkom Okresného súdu Levice (ďalej tiež „okresný súd") z 1. marca 2023, sp. zn. bol obvinený PaedDr. T. U. (ďalej tiež „obvinený" alebo „dovolateľ") uznaný za vinného zo spáchania prečinu ublíženia na zdraví podľa , , ktorého sa dopustil na tom skutkovom základe, že:

-dňa 30.11.2014 v čase asi o 19.30 hod. v priestoroch rodinného domu v I. na ulici U. č. XX po predchádzajúcej slovnej hádke a vzájomnom konflikte v tom čase s manželkou Mgr. S. U. (teraz H.), keď sa domáhal dcéry, túto fyzicky napadol tak, že ju viackrát chytil za ruky, strkal do nej, udrel ju päsťou do oblasti pravého ramena, pravej nohy a stúpil jej ploskou časťou na chrbát ľavej nohy nad priehlavkom, čím jej spôsobil pomliaždenie (kontúziu) pravého ramena s čiastkovým natrhnutím trojhlavého svalu pravého ramena, pomliaždenie pravého predkolenia a pomliaždenie chrbta (dorza) ľavej nohy ľahkého stupňa s dobou liečenia od 30.11.2014 do 17.12.2014.

Okresný súd za tento trestný čin podľa s použitím , uložil obvinenému peňažný trest vo výške 400,-Eur. Podľa okresný súd pre prípad, že by výkon peňažného trestu mohol byť úmyselne zmarený ustanovil obvinenému, náhradný trest odňatia slobody vo výmere 4 (štyri) mesiace. Súčasne okresný súd podľa uložil obvinenému povinnosť nahradiť poškodenej Všeobecnej zdravotnej poisťovni, a.s. škodu vo výške 37,23 Eur, poškodenej Sociálnej poisťovni,

ústredie škodu vo výške 144,10 Eur.

Proti rozsudku okresného súdu podal obvinený odvolanie, ktoré bolo uznesením Krajský súd v Nitre (ďalej tiež „krajský súd") z 12. septembra 2023, sp. zn. podľa zamietnuté.

Proti uzneseniu krajského súdu podal obvinený prostredníctvom obhajcu JUDr. Ivana Syrového, PhD. dovolanie z dovolacích dôvodov uvedených v a teda, že malo byť zásadným spôsobom porušené právo na obhajobu [ ] a že dovolaním napadnuté rozhodnutie má byť založené na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku alebo na nesprávnom použití iného hmotnoprávneho ustanovenia [ ].

Ako vadu naplňujúcu zásadné porušenie práva na obhajobu v zmysle , obvinený namietal nedostatky v odôvodnení súdnych rozhodnutí v jeho trestnej veci, keď súdy sa mali nedostatočne vysporiadať s otázkou nepoužitia ustanovenia (tzv. materiálneho korektívu). Obvinený považuje odôvodnenie uznesenia odvolacieho súdu za nepreskúmateľné v časti týkajúcej sa ublíženia na zdraví. Tvrdenie odvolacieho súdu k dĺžke liečby ako jedného z viacerých kritérií pri posudzovaní kvalifikačného znaku ublíženia na zdraví podľa považuje s poukazom na publikované rozhodnutie R 16/1986, za zmätočné. Zároveň poukázal na priebeh dokazovania, v ktorom bolo vykonaných viacero dôkazov k stanoveniu dĺžky liečby poškodenej, keď podľa názoru obvineného, ani jeden z vykonaných dôkazov neodstránil pochybnosti o pôvode zranení poškodenej a o dobe ich liečenia. Súdy mali dané pochybnosti vyhodnotiť v jeho prospech a spod obžaloby prokurátora ho oslobodiť. Za nepreskúmateľný považuje aj záver odvolacieho súdu, že výpoveď poškodenej podporuje výpoveď jej rodičov, ktorí neboli na mieste činu. Okresný i krajský súd mali, podľa názoru obvineného rezignovať na odôvodnenie rozhodnutia aj vo vzťahu k namietanej dĺžke konania. Súdy opomenuli vyjadriť sa k jeho podstatným argumentom, v dôsledku čoho má byť naplnený dovolací dôvod podľa . K dovolaciemu dôvodu podľa dovolateľ uviedol, že na podklade vykonaných dôkazov, má pochybnosti o tom, či sa stal skutok a aj keby sa stal, tak ako skonštatovali súdy, malo byť aplikované ustanovenie o tzv. materiálnom korektíve. Skutok, s ohľadom na to, že z jeho strany sa jednalo o obranné zranenie, mal byť právne posúdený ako skutok, ktorý pre nepatrnú závažnosť nie je prečinom.

Obvinený z vyššie uvedených dôvodov navrhol, aby dovolací súd zrušil uznesenie krajského súdu a prikázal mu, aby vec v potrebnom rozsahu znova prejednal a rozhodol.

Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej tiež „najvyšší súd") ako súd dovolací [ ] pred vydaním rozhodnutia o dovolaní posúdil naplnenie procesných podmienok pre podanie dovolania a zistil, že dovolanie bolo podane´ proti prípustnému rozhodnutiu [ ], bolo podane´ prostredníctvom obhajcu ( ), osobou oprávnenou na jeho podanie [ ], v zákonnej lehote ( ) a na súde, ktorý rozhodol v prvom stupni ( ). Zistil ďalej, že dovolanie spĺňa obligatórne obsahove´ náležitosti (, ), a že obvinený pred podaním dovolania využil svoje právo podať riadny opravný prostriedok ( ).

Najvyšší súd zároveň dospel k záveru, že podane´ dovolanie obvineného je potrebne´ odmietnuť na neverejnom zasadnutí, pretože je zrejme´, že nie sú splnene´ dôvody dovolania podľa [ ].

V prvom rade sa žiada uviesť, že dovolanie ako mimoriadny opravný prostriedok proti právoplatným a záväzným rozhodnutiam súdov predstavuje výrazný zásah do právnej istoty a stability právnych vzťahov v právnom štáte. Aj z uvedeného dôvodu je dovolanie určené len k náprave najzásadnejších a zákonom

taxatívne vymedzených procesných a hmotnoprávnych vád, ktoré by svojimi dôsledkami mohli zásadne ovplyvniť trestné konanie, respektíve jeho procesný výsledok. Dovolanie nie je prostriedkom určeným na revíziu skutkových zistení, ktoré urobili súdy prvého a druhého stupňa [primerane rozhodnutie najvyššieho súdu publikované v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky (ďalej len „Zbierka") pod číslom 57/2007]. Dovolanie teda nezakladá ďalšiu riadnu opravnú inštanciu a nepredstavuje „ďalšie odvolanie". (Primerane napríklad uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. , , , ).

Podľa , dovolanie možno podať, ak bolo zásadným spôsobom porušené právo na obhajobu.

Judikatúra dovolacieho súdu právo na obhajobu v zmysle vyššie citovaného dovolacieho dôvodu podľa poníma ako súbor viacerých procesných práv obvineného a jeho obhajcu a zákonný postup orgánov činných v trestnom konaní pri reakcii na uplatnenie obhajovacích práv obvineným a obhajcom (pozri R 7/2011). obsahuje celý rad ustanovení, ktoré upravujú jednotlivé čiastkové práva obvineného, charakteristické pre príslušné štádium trestného konania. Prípadné porušenie len niektorého z nich, pokiaľ sa zásadným spôsobom neprejaví na postavení obvineného v trestnom konaní, samo osebe nezakladá dovolací dôvod podľa , pretože relevantným dovolacím dôvodom v zmysle tohto ustanovenia nie je akékoľvek porušenie práva na obhajobu, ale len také porušenie tohto práva, ktoré z hľadiska následkov, dopadov porušenia na výsledok konania, treba pokladať za zásadné porušenie práva.

Obvinený v dovolaní, vo vzťahu k dovolaciemu dôvodu podľa , namietal nedostatky odôvodnia najmä rozhodnutia odvolacieho súdu, keď vytýkal, že nedostal odpoveď, z akého dôvodu nebol v danej veci použitý tzv. materiálny korektív podľa , nedostatočne sa zaoberal otázkou dĺžky doby liečenia poškodenej, vysvetlením záveru, že výpoveď poškodenej bola potvrdená výsluchmi svedkov Andruskových, ako aj dĺžkou konania.

K uvedeným námietkam dovolací súd pripomína, že odôvodnenia rozhodnutí okresného a krajského súdu v súhrne tvoria jeden celok, keď sa odvolací súd stotožnil so skutkovými a právnymi závermi okresného súdu (pozri strana 3 písomného vyhotovenia uznesenia odvolacieho súdu). V posudzovanom prípade obvinený pred odvolacím súdom v podstate opakoval svoju obhajobu, ktorú realizoval už v konaní pred okresným súdom a okresný súd na jeho obhajobné námietky v rozhodnutí reagoval. Tu sa žiada dodať, že pokiaľ sa odvolací súd stotožní s odôvodnením skutkových a právnych záverov súdu nižšieho stupňa, nemusí opätovne dávať odpovede na právne otázky opätovne nastoľované stranou konania, tak pred okresným, ako aj následne pred krajským súdom a postačuje, keď odvolací súd odkáže na odôvodenie súdu prvého stupňa. V danom prípade sa okresný súd presvedčivo a konkrétne vyjadril k otázke na podklade akých dôkazov a právnych úvah upravil a stanovil dobu liečenia poškodenej (strana 13 písomného vyhotovenia rozsudku okresného súdu), v akom aspekte podporila výpoveď svedkov Andruskových výpoveď poškodenej (strana 12 rozsudku okresného súdu), z akého dôvodu súd nepoužil tzv. materiálny korektív v zmysle (strana 14 rozsudku okresného súdu) a odvolací súd vo svojom uznesení doplnil (strana 4 odsek 4 písomného vyhotovenia uznesenia krajského súdu), že v peňažnom treste uloženom obvinenému súdy zohľadnili aj dobu vedenia trestného stíhania. S poukazom na vyššie uvedené nemožno mať za to, že by boli napadnuté rozhodnutia nedostatočne, nepreskúmateľne, či zmätočne odôvodnené, tak to ako namietal dovolateľ. Preto v posudzovanej trestnej veci nie je naplnený dovolací dôvod podľa .

Podľa , dovolanie možno podať ak rozhodnutie je založené na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku alebo na nesprávnom použití iného hmotnoprávneho ustanovenia; správnosť a úplnosť zisteného skutku však dovolací súd nemôže skúmať a meniť.

Nesprávnym právnym posúdením zisteného skutku sa rozumie situácia spočívajúca v tom, že skutok bol

v napadnutom rozhodnutí kvalifikovaný ako trestný čin, napriek tomu, že nešlo o žiaden trestný čin, alebo že ustálený skutok vykazuje znaky iného trestného činu, alebo že obvinený bol uznaný za vinného z prísnejšieho/miernejšieho trestného činu, než ktorého sa ustáleným skutkom dopustil. Podstatou správneho posúdenia skutku je aplikácia hmotného práva, teda skutočnosť, že skutok zistený v napadnutom rozhodnutí súdu bol subsumovaný - podradený pod správnu skutkovú podstatu trestného činu upravenú v , pričom len opačný prípad (nesprávna subsumpcia) odôvodňuje naplnenie tohto dôvodu (primerane napríklad rozhodnutia najvyššieho súdu sp. zn. , ). Dovolací dôvod podľa teda slúži výlučne na nápravu hmotnoprávnych chýb a jeho znenie za bodkočiarkou vylučuje možnosť úspešne sa domáhať preskúmania skutkových zistení, na ktorých je rozhodnutie založené, s výnimkou uvedenou v ustanovení .

Inak povedane´, vo vzťahu ku skutkovému stavu zistenému skôr konajúcimi súdmi, vyjadrenému v tzv. skutkovej vete výroku, môže obvinený v dovolaní uplatňovať len námietky právneho charakteru a nikdy nie námietky skutkové. Za skutkové sa pritom považujú tie námietky, ktoré smerujú proti skutkovým zisteniam súdov, proti rozsahu vykonaného dokazovania, prípadne proti hodnoteniu dôkazov súdmi oboch stupňov - ich posudzovanie je dominanciou konania odvolacieho. Dovolací súd nie je možné chápať ako tretiu „odvolaciu" inštanciu zameranú na preskúmanie rozhodnutí súdu druhého stupňa [primerane uznesenie najvyššieho súdu sp. zn. z 3. septembra 2018 (publikované v Zbierke pod číslom 96/2018)].

Pokiaľ obvinený v dovolaní namietal, že sa skutok mal stať inak ako je uvedené v tzv. skutkovej vete, tak sa jedná o jeho skutkovú námietku, ktorou dovolací dôvod podľa nemôže naplniť (viď aj , , ).

Podľa , nejde o prečin, ak vzhľadom na spôsob vykonania činu a jeho následky, okolnosti, za ktorých bol čin spáchaný, mieru zavinenia a pohnútku páchateľa je jeho závažnosť nepatrná.

Pokiaľ obvinený namietal, že v jeho trestnej veci mal byť použitý tzv. materiálny korektív podľa , dovolací súd túto argumentáciu neakceptuje. Z dikcie skutkovej vety vyplýva, že svojej manželke spôsobil viaceré zranenia - pomliaždenie pravého predkolenia, pomliaždenie chrbta ľavej nohy ľahkého stupňa a najzávažnejšie zranenie v podobe pomliaždenia a čiastkového natrhnutia svalu ramena s dobou liečby od 30. novembra 2014 do 17. decembra 2014. S ohľadom na spôsobené zranenia, naviac jemu v tom čase blízkej osobe - manželke, nemožno konanie obvineného právne posúdiť ako nepatrne závažné v zmysle .

Vzhľadom na to, že obvinený PaedDr. T. U. námietkami, ktoré uviedol vo svojom dovolaní zjavne nenaplnil žiaden dovolací dôvod podľa až písm. n) , najvyšší súd na neverejnom zasadnutí jeho dovolanie podľa odmietol.

Toto uznesenie bolo prijaté senátom najvyššieho súdu v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.