Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_1To-54-2023.pdf
PDF · 79.03 KB
Case nature
Area
Subarea
1To/54/2023
Uznesenie
Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Štefana Hrvolu a členov senátu JUDr. Stanislava Libanta a JUDr. Ingrid Kišacovej, PhD., v trestnej veci obžalovaného A. B. C., pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 odsek 1, odsek 2 písmeno a/ Trestného zákona o odvolaní obžalovaného A. B. C. (ďalej len obžalovaný) proti rozsudku Okresného súdu Levice zo dňa 01.03.2023, sp. zn. 2T/26/2019 na verejnom zasadnutí konanom v Nitre dňa 12. septembra 2023, takto
rozhodol:
Podľa § 319 Trestného poriadku odvolanie obžalovaného A. B. C., narodeného XX.XX.XXXX
z a m i e t a ,
pretože zistil, že nie je dôvodné
odôvodnenie:
Horeuvedeným rozsudkom súdu I. stupňa bol obžalovaný uznaný vinným pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 odsek 1, odsek 2 písmeno a/ Trestného zákona s poukazom na § 139 odsek 1 písmeno c/ Trestného zákona, na tom skutkovom základe, že :
D. XX.XX.XXXX E. F. G. H. XX.XX I. v priestoroch rodinného domu v J. K. L. C. F. XX po predchádzajúcej slovnej hádke a vzájomnom konflikte s v tom čase manželkou B. M. C., /N. G./, keď sa domáhal dcéry, túto fyzicky napadol tak, že ju viackrát chytil za ruky, strkal do nej, udrel ju päsťou do oblasti pravého ramena, pravej nohy a stúpil jej ploskou časťou na chrbát ľavej nohy nad priehlavkom, čím jej spôsobil pomliaždenie (kontúziu) pravého ramena s čiastkovým natrhnutím trojhlavého svalu pravého ramena, pomliaždenie pravého predkolenia a pomliaždenie chrbta (dorza) ľavej nohy ľahkého stupňa s dobou liečenia od XX.XX.XXXX D. XX.XX.XXXX.
Za to mu súd I. stupňa uložil:
- podľa § 156 odsek 2 Trestného zákona, za použitia § 38 odsek 2 Trestného zákona, s použitím § 56 odsek 2 Trestného zákona peňažný trest vo výške 400 eur.
-podľa § 57 odsek 2 Trestného zákona suma vymoženého peňažného trestu pripadá štátu.
-podľa § 57 odsek 3 Trestného zákona súd pre prípad, že by výkon peňažného trestu mohol byť úmyselne zmarený, ustanovil obžalovanému náhradný trest odňatia slobody v trvaní 4 mesiace,
-podľa § 287 odsek 1 Trestného poriadku povinnosť nahradiť poškodenej E. O. A., G., A. M. X, XXX XX P., IČO: XX XXX XXX škodu vo výške XX,XX Q., poškodenej C. A., ústredie L. XX. G. X G. XX, XXX XX P., IČO: XX XXX XXX škodu vo výške XXX,XX Q..
Uvedený rozsudok, v zákonnej lehote, odvolaním napadol obžalovaný proti všetkým jeho výrokom. V jeho písomnom zdôvodnení prostredníctvom obhajcu vytýkal súdu I. stupňa, že pri rozhodovaní o vine nevzal do úvahy všetky relevantné okolnosti významné pre rozhodnutie, vec nesprávne právne posúdil a uložil neprimeraný trest. Namietal tvrdenie súdu, že jeho obrana bola vyvrátená výpoveďami svedkov, pričom ani znalci resp. lekári neustálili nad všetky pochybnosti ako mohli zranenia vzniknúť a aká presná bola ich doba liečenia. Doba liečenia nebola ustálená nad mieru všetkých pochybností a preto mal súd postupovať podľa zásady ,,in dubio pro reo“. Namietal pravdivosť výpovede poškodenej vzhľadom na silnú apatiu voči nemu a v tej súvislosti uviedol, že existujú viaceré možné skutkové deje, ktoré je potrebné rozhodnúť v zmysle citovanej zásady. Vzhľadom na dĺžku trvania trestného stíhania považoval uložený peňažný trest za neprimeraný, čo podľa neho aj v zmysle judikatúry Q. a rozhodnutí K. odôvodňuje oslobodenia obžalovaného spod obžaloby eventuálne zastavenie trestného stíhania. Vytýkal súdu I. stupňa aj nedostatočné sa vysporiadanie s materiálnym korektívom v zmysle § 10 odsek 2 Tr. zák. Navrhol oslobodiť ho spod obžaloby.
K odvolaniu obžalovaného sa vyjadrila aj poškodená, prostredníctvom splnomocnenkyne v ktorom uviedla, že vypovedala pravdivo, čo je podporené výpoveďami svedkov G., lekárskymi správami a ostatným dôkazmi, obhajobu obžalovaného nepovažovala za dôvodnú, jej práceneschopnosť po dobu XX D. je reálna. Podľa jej názoru závažnosť konania obžalovaného absolútne nebola nepatrná. Uvádzala, že obžalovaný sa opakovane dopúšťa protiprávneho konania, primárne násilnej povahy, jeho odvolanie nepovažovala za dôvodné.
Na verejnom zasadnutí : -obžalovaný sám i prostredníctvom obhajcu zotrval na písomných dôvodoch odvolania, predložil ocenenie, ktoré mu udelilo B. J. – A. R. D. XX.XX.XXXX, čo dokumentuje si plní svoje pedagogické povinnosti ako telocvikár, nemá žiadne konflikty v práci, platí u neho nulová tolerancia a tu vidí aj motív poškodenej, ktorá pôvodne sa domáhala jeho vykázania z obydlia, nepoukazovala na zranenia, ohľadne druhého skutku bolo konanie v priestupkovom konaní právoplatne zastavené, od roku XXXX sa nevie domôcť svojho práva styku s dcérou D. a je v konflikte s poškodenou. Aj vzhľadom na rôzne verzie pri určení doby PN a dĺžku trestného stíhania sa domáhal aj uplatnenia materiálneho korektívu. Žiadal vyhovieť podanému odvolaniu, zrušiť napadnutý rozsudok a oslobodiť ho spod obžaloby.
- prokurátor krajskej prokuratúry považoval napadnutý rozsudok za zákonný a vychádzajúci zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu, okresný súd sa zákonným spôsobom vysporiadal so všetkými podstatnými okolnosťami pre svoje rozhodnutie a ustálenie právnej kvalifikácie ako prečinu ublíženia na zdraví. Hlavným atribútom z hľadiska následku pri uvedenom prečine okrem dĺžky práceneschopnosti a doby liečenia je najmä obmedzenie v obvyklom spôsobe života, ktoré bolo na základe znaleckého posudku ustálené na dobu XX D., uložený alternatívny trest považoval tiež za zákonný a primeraný. Odvolanie obžalovaného považoval za nedôvodné a navrhujem ho ako nedôvodné zamietnuť.
Poškodená prostredníctvom splnomocnenkyne navrhla odvolanie obžalovaného zamietnuť.
Krajský súd, ako súd odvolací, na základe riadne a včas podaného odvolania oprávnenou osobou obžalovaným – nezistiac dôvody na postup v zmysle § 316 odsek 1, 3 Trestného poriadku, preskúmal podľa § 317 odsek 1 Trestného poriadku zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo, pričom neopomenul skúmať, či vec neobsahuje chyby odvolaním nevytýkané, ktoré by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 odsek 1 Trestného poriadku, a za rešpektovania zásady „reformatio in peius“, zistil, že odvolanie obžalovaného nie je dôvodné.
Odvolací súd v rámci uvedenej prieskumnej povinnosti v zmysle citovaných ustanovení zistil, že v konaní predchádzajúcom napadnutému rozsudku súd I. stupňa vykonal dokazovanie v dostatočnom a možnom rozsahu a v súlade s príslušnými ustanoveniami Trestného poriadku, a to všetko za dodržania určitých zásad tzv. kontradiktórneho procesu zakomponovaných do Trestného poriadku. Pri tomto postupe sa nedopustil takých chýb, ktoré by bolo možné považovať za podstatné chyby konania v zmysle § 321 ods. 1 písm. a/ Tr. por.
Súd I. stupňa v odôvodnení napadnutého rozsudku podrobne poukázal na obsahy vo veci vykonaných dôkazov (strany 3-11), ktoré následne aj vyhodnotil a to v zmysle právnych úvah uvedených na stranách ( 11– 14 ) odôvodnenia napadnutého rozsudku. Odvolací súd zistil, že pri tomto súdu I. stupňa postupoval
v súlade s kritériami ustanovenia § 2 odsek 12 Tr. por. a to vrátane zaujatia stanoviska k obhajobe obžalovaného. Tieto jeho právne závery považuje odvolací súd za správne a logické.
Odvolacie námietky len predstavujú opakovanie jeho obhajoby prednesenej v konaní pred súdom I. stupňa, vrátane spochybňovania vierohodnosti osoby poškodenej a následne pravdivosti jej výpovede. Súd I. stupňa sa podrobne venoval vyhodnoteniu obhajoby obžalovaného v odôvodnení napadnutého rozsudku ( strany 12-14 ), ktorú správne a logicky – aj s poukazom na ostatné dôkazy – vyhodnotil ako nedôvodnú. Ani odvolací súd ( okrem námietok obžalovaného ) nezistil, žiadne také objektívne dôkazy, ktoré by spochybňovali vierohodnosť osoby poškodenej. Za také nie je možné bez ďalších dôkazov považovať len fakt, že medzi obžalovaným a poškodeným nevládnu blízke a priateľské vzťahy. Poškodená bola vypočutá po riadnom zákonnom poučení a ňou uvádzané tvrdenia boli podporené nielen výpoveďami svedkov G., ale predovšetkým objektívnymi lekárskymi správami o jej ošetreniach. V súvislosti s následkom, ktorý jej vznikol v dôsledku konania obžalovaného, súd I. stupňa sa správne zaoberal a aj správne vyhodnotil jednak lekárske správy a výsluchy B. C. a B. S. a znalecké posudky znalcov B. S., B. T. a znalecké organizácie U. C. Preto nebol dôvod v danej veci aplikovať zásadu ,,in dubio pro reo“. Aj prokurátor krajskej prokuratúry správne poukázal na to, že dĺžka liečby je len jedným z kritérií, ktoré sa posudzujú z hľadiska toho, či došlo k naplneniu kvalifikačného znaku ublíženia na zdraví v zmysle § 123 odsek 2 Tr. zák. Aj v tomto smere súd I. stupňa určil správne právne úvahy na stranách 13 a 14 napadnutého rozsudku. Zranenia poškodenej, ktoré boli zistené a ktoré uvádza tzv. skutková veta, si vyžadovali dobu liečenia od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX. Záverom odvolací súd konštatuje, že len fakt, že napadnutý rozsudok nezodpovedá predstavám obžalovaného resp. jeho hodnoteniu dôkazov nie je dôvodom na jeho zrušenie. Na základe týchto dôvodov preto odvolací súd považoval odvolacie námietky obžalovaného za nedôvodné.
Súd I. stupňa na základe riadne zisteného skutkového stavu v súlade s § 2 odsek 10 Tr. por. a správnom vyhodnotení dôkazov správne zistil, že obžalovaný svojim konaním naplnil všetky formálne znaky prečinu ublíženia na zdraví podľa § 156 odsek 1, odsek 2 písmeno a/ Trestného zákona s poukazom na § 139 odsek 1 písmeno c/ Trestného zákona.
Čo sa týka posudzovania tzv. materiálneho korektívu v zmysle § 10 odsek 2 Tr. zák., tak súd I. stupňa sa týmto zaoberal a s ,,poukazom na v odôvodnení napadnutého rozsudku uvedené skutočnosti“ dospel k záveru, že závažnosť konania obžalovaného nie je nepatrná. Preto ani v tomto smere nie sú dôvodné odvolacie námietky obžalovaného.
Preskúmaním výroku o treste odvolací súd zistil, že súd I. stupňa správne zistil že u obžalovaného niet žiadnej poľahčujúcej ani priťažujúcej okolnosti. Správne prihliadol a okolnosti prípadu, ako aj na osobu obžalovaného ( tu konštatoval že je hodnotený pozitívne ) a dospel k záveru, že účel trestu u obžalovaného bude splnený uložením výchovného trestu- trestu peňažného. V odôvodnení napadnutého rozsudku však absentujú právne úvahy súdu I. stupňa v zmysle § 56 odsek 2, veta za čiarkou Tr. zák. a § 57 odsek 1 Tr. zák. Z vyšetrovacieho spisu vyplýva, že obžalovaný pracuje ako pedagóg a uvádzal čistý mesačný príjem XXX Q., je vlastníkom nehnuteľností v k.ú. J.. Tento druh a výmeru trestu musel odvolací súd posudzovať v zmysle zásady ,,reformátio in peius“ ( odvolanie v neprospech obžalovaného prokurátor nepodal ). Takto uložený druh a výmera trestu plne zohľadňuje aj dobu vedenia trestného stíhania ( tu je potrebné zdôrazniť, že počas nej bolo vykonaných množstvo procesných úkonov a to aj nad rámec predmetného skutku ). Táto v žiadnom prípade neodôvodňuje záver aký si predstavuje obžalovaný a to oslobodenie spod obžaloby resp. zastavenie trestného stíhania, pretože takýto dôvod Trestný poriadok neobsahuje. Vzhľadom na uloženie peňažného trestu súd I. stupňa obžalovanému správne obligatórne uložil primeraný náhradný trest odňatia slobody.
Preskúmaním výroku o náhrade škody odvolací súd zistil, že poškodené inštitúcie- E. O. A. G. C. A.- si uplatnili nároky na náhradu škody riadne a včas a tie to aj vyčíslili a pretože obžalovaný zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil inému svojim protiprávnym konaním ( § 420 Občianskeho zákonníka ) bola mu správne uložená povinnosť túto škodu nahradiť.
Pretože odvolací súd nezistil žiadne dôvody na zmenu ktoréhokoľvek z výrokov napadnutého rozsudku, ktoré by boli v prospech obžalovaného, jeho odvolanie ako nedôvodné zamietol.
Výrok tohto uznesenia bol prijatý pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný riadny opravný prostriedok. (§ 185 ods. 2 Tr. por.)