Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6Cdo/119/2023

Identifikačné číslo spisu: 1512234683 Dátum vydania rozhodnutia: 27.03.2025 Meno a priezvisko: JUDr. Terézia Mecelová Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:NSSR:2025:1512234683.1

UZNESENIE

Najvyšší súd Slovenskej republiky v spore žalobcov 1/ D. H., G., Q. X, 2/ I. K., G., K. XX, 3/ M. J., G., H. XX, 4/ S. G., G., S. XX, 5/ S. N., narodenej XX. N. XXXX, G., H. XXX/XX, žalobcovia 1/ až 5/ zastúpení splnomocnenkyňou Michal Mrva - advokátska kancelária, s. r. o., Bratislava - mestská časť Ružinov, Trenčianska 38, IČO: 50 145 860, 6/ G. Š., narodenej XX. M. XXXX, G., G. XXXX/XX a 7/ P. N., narodeného XX. M. XXXX, Z., proti žalovaným 1/ K. E., G., K. XXX/XX a 2/ Urbárskej spoločnosti „Pozem. spol." Bratislava - Jarovce, Bratislava - mestská časť Jarovce, Pílová 15, IČO: 30 844 037, zastúpeným splnomocnenkyňou Legium s.r.o., Bratislava - Staré mesto, Bukurešťská 3, IČO: 36 867 870, o určenie neplatnosti zámennej zmluvy, vedenom na Mestskom súde Bratislava IV pod sp. zn. , o dovolaní žalobcov 1/ až 5 proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave z 30. septembra 2022 sp. zn. , takto

rozhodol:

Rozsudok Krajského súdu v Bratislave z 30. septembra 2022 sp. zn. a rozsudok bývalého Okresného súdu Bratislava V z 29. mája 2019 č. k. -643 z r u š u j e a vec v r a c i a Mestskému súdu Bratislava IV na ďalšie konanie.

Odôvodnenie

1. Bývalý Okresný súd Bratislava V (ďalej len „súd prvej inštancie“) rozsudkom z 29. mája 2019 č. k. -643 zamietol žalobu, ktorou sa žalobcovia domáhali určenia neplatnosti zámennej zmluvy uzatvorenej 27. júla 2008 medzi žalovanými 1/ a 2/ (týkajúcej sa nehnuteľností v k. ú. Z.), určenia, že žalobcovia 1/ a 2/ sú vlastníkmi v petite žaloby špecifikovaných nehnuteľností a žalovaným 1/ a 2/ priznal voči žalobcom nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % (pozn. vzhľadom na dovolacie dôvody týkajúce sa absencie ústneho odôvodnenia rozsudku pri jeho verejnom vyhlásení je právne, či vecné posúdenie súdov irelevantné, a preto sa bližšie v tomto uznesení neuvádza).

2. Krajský súd v Bratislave (ďalej tiež len „odvolací súd“ a spolu so súdom prvej inštancie tiež len „nižšie súdy“) na odvolanie žalobcov 1/ a 2/ rozsudkom z 30. septembra 2022 sp. zn. podľa v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie a žalovaným priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. Odvolací súd k odvolacej námietke žalobcov spochybňujúcej riadne

zdôvodnenie vyhláseného rozsudku súdom prvej inštancie uviedol, že toto pochybenie nie je dôvodom na zrušenie rozsudku súdu prvej inštancie. Nesprávnym postupom súdu prvej inštancie, ktorý zo zvukového záznamu z pojednávania z 29. mája 2019 skutočne vyplýval, neboli porušené práva žalobcov na spravodlivý súdny proces, pretože k jeho zhojeniu došlo v rámci písomného zdôvodnia rozsudku, ktoré má náležitosti vyplývajúce z ust. . Z obsahu odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie boli dôvody, pre ktoré žalobu zamietol, zrejmé a žalobcovia tak mali procesnú možnosť vo vzťahu k nim argumentovať v rámci podaného odvolania, čo aj urobili.

3. Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu podali žalobcovia 1/ až 5/ (ďalej aj „dovolatelia“) dovolanie. Dovolanie odôvodnili ustanovením , t. j. nesprávnym procesným postupom súdu znemožňujúcim strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces a súčasne ust. , t. j. nesprávnym právnym posúdením veci odvolacím súdom v otázke, ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená. Navrhli, aby dovolací súd zrušil rozsudky nižších súdov a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Poukázali na , ktorý nebol súdom prvej inštancie dodržaný, keď sudkyňa vôbec rozsudok žiadnym spôsobom neodôvodnila. Uvedené bolo namietané i v odvolaní a nesúhlasia so záverom odvolacieho súdu, že predmetný nesprávny postup bol zhojený doručením písomného zdôvodnenia (navyše lehota na napísanie rozsudku bola predĺžená o skoro dva mesiace), ktoré zodpovedá ust. . Žalobcovia nevedeli, prečo žaloba bola zamietnutá, pričom dôvody boli kreované dodatočne (a tieto sa dozvedeli pomerne s veľkým odstupom). Neriešenú otázku vymedzili nasledovne: či úplná absencia ústneho odôvodnenia rozsudku podľa môže byť zhojená písomným vyhotovením rozsudku, v ktorom sa dôvody rozsudku dodatočne doplnia a uvedú a či takýto postup nepredstavuje porušenie práva na spravodlivý proces.

4. Žalovaní navrhli dovolanie zamietnuť.

5. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“ alebo „dovolací súd“) ako súd dovolací ( ) po zistení, že dovolanie podala v stanovenej lehote ( ) strana, v ktorej neprospech bolo vydané napadnuté rozhodnutie ( ), za splnenia tiež podmienok zastúpenia takejto strany a spísania jej dovolania v súlade so zákonom ( ), bez nariadenia pojednávania (, časť vety pred bodkočiarkou ) dospel k záveru, že dovolanie žalobcov 1/ až 5/ je prípustné a dôvodné.

6. Dovolanie je mimoriadny opravný prostriedok. Mimoriadnej povahe dovolania zodpovedá aj právna úprava jeho prípustnosti. V zmysle je proti rozhodnutiu odvolacieho súdu dovolanie prípustné, (len) ak to zákon pripúšťa. To znamená, že ak zákon výslovne neuvádza, že dovolanie je proti tomu-ktorému rozhodnutiu odvolacieho súdu prípustné, nemožno také rozhodnutie (úspešne) napadnúť dovolaním. Rozhodnutia odvolacieho súdu, proti ktorým je dovolanie prípustné, sú vymenované v ustanoveniach a .

7. Žalobcovia v dovolaní s poukazom na namietali, že sudkyňa súdu prvej inštancie žiadnym spôsobom verejne vyhlásený rozsudok neodôvodnila, pričom dôvody rozhodnutia sa dozvedeli až z písomného odôvodnenia s poznámkou, že i toto bolo vypracované v rámci neprimerane predĺženej lehoty na vypracovanie rozhodnutia. Sú názoru, že tieto dôvody boli konštruované dodatočne. Na túto vadu neprihliadol ani odvolací súd.

8. Podľa dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

9. Z hľadiska prípustnosti dovolania podľa nie je významný subjektívny názor dovolateľa tvrdiaceho, že sa súd dopustil vady zmätočnosti v zmysle tohto ustanovenia; rozhodujúce je výlučne zistenie (záver) dovolacieho súdu, že k tejto procesnej vade skutočne došlo (,

, , , a ). Dovolací súd preto posudzoval opodstatnenosť argumentácie dovolateľov, že v konaní (pred nižšími súdmi) došlo k nimi tvrdenej vade zmätočnosti.

10. Pojmovým znakom vady zmätočnosti uvedenej v ustanovení je, že k nej došlo nesprávnym „procesným“ postupom súdu, ktorý znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Pojem „procesný postup“ bol vysvetlený už vo viacerých rozhodnutiach najvyššieho súdu tak, že sa ním rozumie faktická, vydaniu konečného rozhodnutia predchádzajúca činnosť alebo nečinnosť súdu, teda sama procedúra prejednania veci (to, ako súd viedol konanie), znemožňujúca strane sporu (skôr a dnes ešte v mimosporových konaniach stále účastníkovi konania) realizáciu jej procesných oprávnení a mariaca možnosti jej aktívnej účasti na konaní (tu por. R 129/1999 a , , , , , a ). Podstatou práva na spravodlivý súdny proces je možnosť fyzických a právnických osôb domáhať sa svojich práv na nestrannom súde a v konaní pred ním využívať všetky právne inštitúty a záruky poskytované právnym poriadkom. Integrálnou súčasťou tohto práva je právo na relevantné, zákonu zodpovedajúce konanie súdov a iných orgánov Slovenskej republiky.

11. Z obsahu spisu vyplýva, že rozsudok súdu prvej inštancie bol verejne vyhlásený na pojednávaní 29. mája 2019 (pozn.: v zápisnici z pojednávania sa však uvádza, že rozsudok bol i zdôvodnený, čo sa neskôr ukázalo, že nezodpovedá skutočnosti). Rozhodnutie bolo vypracované v rámci predĺženej lehoty na vyhotovenie a odoslanie rozhodnutia s odôvodnením skutkovej a právnej náročnosti veci (viď č. l. 642). Odvolací súd posudzujúc odvolanie žalobcov k ich námietke spochybňujúcej riadne zdôvodnenie vyhláseného rozsudku súdom prvej inštancie uviedol, že toto pochybenie nie je dôvodom na zrušenie rozsudku súdu prvej inštancie. Nesprávnym postupom súdu prvej inštancie, ktorý zo zvukového záznamu z pojednávania z 29. mája 2019 skutočne vyplýval, neboli porušené práva žalobcov na spravodlivý súdny proces, pretože k jeho zhojeniu došlo v rámci písomného zdôvodnia rozsudku, ktoré má náležitosti vyplývajúce z ust. . Z obsahu odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie boli dôvody, pre ktoré žalobu zamietol, zrejmé a žalobcovia tak mali procesnú možnosť vo vzťahu k nim argumentovať v rámci podaného odvolania, čo aj robili.

12. Podľa rozsudok súd vyhlasuje vždy verejne a v mene Slovenskej republiky. Pritom uvedie výrok rozsudku spolu s odôvodnením a poučením o odvolaní a o možnosti exekúcie.

13. Verejné vyhlásenie rozsudku je zárukou spravodlivého konania a patrí k ústavným princípom právneho štátu. Nie je to len formálny a samoúčelný úkon. Jeho podstata má zásadný význam a spája sa s viacerými procesnoprávnymi dôsledkami.

14. Dovolací súd už vo svojej skoršej rozhodovacej činnosti poukázal na dôležitosť a neopakovateľnosť verejného vyhlásenia rozsudku (napr. R 14/2010, , ) ako dôležitého procesnoprávneho inštitútu tvoriaceho imanentnú súčasť práva na spravodlivý proces.

15. Vyhlásením sa rozumie verejné zoznámenie účastníkov, ostatných osôb s obsahom rozsudku a s jeho odôvodnením. (...) Vyhlásenie má význam z hľadiska výchovného pôsobenia a kontroly. Okrem toho sú dôležité aj procesné účinky ako je záväznosť rozhodnutia, vznik možnosti vzdania sa opravného prostriedku a pod. Preto je potrebné venovať obsahu, forme a zrozumiteľnosti ako aj dôstojnosti vyhlásenia náležitú pozornosť (Krajčo, J. a kolektív, , I. diel Komentár, EUROUNION, máj 2006, str. 416).

16. Ústne odôvodnenie vyhláseného rozhodnutia musí zodpovedať povahe konkrétnej prejednávanej veci a sledovať predovšetkým to, aby rozhodnutiu súdu bolo porozumené (R V/1968 s. 39).

17. V danej veci nebolo sporné, že rozsudok súdu prvej inštancie nebol žiadnym spôsobom v rámci postupu podľa sudkyňou ústne odôvodnený. Toto konštatoval i odvolací súd, hoci

uvedené nepovažoval za dôvod na zrušenie rozsudku.

18. Ústavný súd Slovenskej republiky vo svojom náleze z 15. novembra 2018 sp. zn. konštatoval porušenie základného práva sťažovateľky podľa a 2 a práva podľa Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, a to z dôvodu rozporu medzi ústnym odôvodnením rozhodnutia a jeho písomným odôvodnením týkajúcim sa zákonného dôvodu rozhodnutia o predmete konania (pri ústnom vyhlásení bola žaloba sťažovateľky považovaná za prípustnú, nie však za dôvodnú a v písomnom vyhotovení rozhodnutia bolo uvedené, že žaloba nie je prípustná a ak by aj bola, nie je dôvodná; uvedené nemalo vplyv na výrok rozhodnutia).

19. K záveru o porušení práva na spravodlivý proces potom v zmysle úsudku „od väčšieho k menšiemu“ (argumentum a maiore ad minus) je potrebné dospieť i v prípade, keď súd svoje rozhodnutie ústne neodôvodnil vôbec. Nie je možné odobriť postup, kedy sudca „ignoruje“ ustanovenie zákona, ktoré mu ukladá povinnosť pri verejnom vyhlásení rozsudku uviesť nielen výrok rozsudku, ale i odôvodnenie a poučenie o odvolaní a o možnosti exekúcie.

20. Absencia ústneho odôvodnenia rozsudku zakladá vadu zmätočnosti podľa . Uvedenú vadu nemožno považovať za odstránenú doručením písomného vyhotovenia rozsudku stranám. Dovolací súd zdôrazňuje, že v zmysle má súd povinnosť rozsudok vyhlásiť verejne, čo znamená okrem iného uviesť nielen výrok, ale i odôvodnenie, aby strany sporu vedeli, prečo súd rozhodol daným spôsobom.

21. Dovolacím súdom konštatovaná procesná vada zmätočnosti uvedená v ustanovení zakladá prípustnosť dovolania; zároveň je však tiež dôvodom, so zreteľom na ktorý musí dovolací súd napadnuté rozhodnutie bez ďalšieho zrušiť. Rozhodnutie vydané v konaní postihnutom touto procesnou vadou nemôže byť považované za správne.

22. Dovolacím súdom vyslovený záver v tejto veci odpovedá i na otázku dovolateľmi položenú, ktorú však nemožno považovať za otázku relevantnú z hľadiska . Nie je vylúčené, že nastolená otázka by nemohla byť otázkou procesnou, nemôže byť však formulovaná tak, že odpoveď na ňu je v podstate záver, či došlo alebo nedošlo k vade zmätočnosti podľa .

23. Vzhľadom na uvedené dovolací súd z už vyššie priblížených dôvodov rozsudky oboch nižších súdov zrušil ( aj 2 ) a vec vrátil na ďalšie konanie súdu prvej inštancie ( ).

24. Ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, súd prvej inštancie a odvolací súd sú viazané právnym názorom dovolacieho súdu ( ). Ak dovolací súd zruší rozhodnutie a ak vráti vec odvolaciemu súdu alebo súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, rozhodne tento súd o trovách pôvodného konania a o trovách dovolacieho konania ( ).

25. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.