Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 41/99

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 21. apríla

1999 predbežne prerokoval podnet , , vo

veci porušenia práv priznaných , Slovenskej

republiky, čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, čl. 36

ods. 1 Listiny základných práv a slobôd, čl. 14 ods. 1 Medzinárodného paktu

o občianskych a politických právach, čl. VII Záverečného aktu Konferencie

o bezpečnosti a spolupráci v Európe a čl. 11, 12 a 13.9 Záverečného dokumentu

Viedenskej následnej schôdzky KBSE a takto

rozhodol:

Podnet o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

Ústavnému súdu Slovenskej republiky bol 9. februára 1999 doručený podnet

, ktorým namietal porušenie práva na

prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov priznaného

Slovenskej republiky, čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd, čl. 14 ods. 1 Medzinárodného paktu o občianskych a politických právach,

čl. VII Záverečného aktu Konferencie o bezpečnosti a spolupráci v Európe (KBSE)

a čl. 11, 12 a 13.9 Záverečného dokumentu Viedenskej následnej schôdzky KBSE, ku

ktorému došlo v konaní o priestupkovej veci proti občianskemu spolunažívaniu na

Okresnom úrade Bratislava I.

Predkladateľ podnetu namietol, že spáchanie priestupku oznámil Okresnému

úradu Bratislava dňa 10. decembra 1996 a do termínu podania podnetu na Ústavný súd

SR neobdržal právoplatné rozhodnutie vo veci.

Vzhľadom na to, že podnet v predloženej podobe nespĺňal náležitosti

predpísané

o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení

jeho sudcov v znení ,

vyzval ústavný súd predkladateľa listom zo dňa 18. januára 1999, aby podnet doplnil.

Ústavný súd toho istého dňa vyzval prednostu Okresného úradu Bratislava I, aby sa

k podnetu vyjadril.

v súdom určenej lehote podnet doplnil tak, že okrem už

v pôvodnom podnete označených práv namieta aj porušenie práva priznaného čl. 46

ods. 1 a Listiny základných práv a slobôd.

Oznámenie vo veci spáchania priestupku proti občianskemu spolunažívaniu podľa

o priestupkoch v znení neskorších predpisov uskutočnil

na Okresnom úrade Bratislava I dňa 11. decembra 1996 a bolo zaevidované

pod sp. zn. 082-11290/1996-08W. Vzhľadom na to, že Okresný úrad vo veci ani do

dňa doplnenia podnetu vec nerozhodol, došlo podľa tvrdení predkladateľa podnetu

k porušeniu vyššie uvedených práv.

Okresný úrad Bratislava I zaslal Ústavnému súdu SR 9. marca 1999 pod č. sp.

082-3858/99-08A vyjadrenie, v ktorom uviedol:

„K podnetu Vám oznamujeme, že Okresný úrad Bratislava I obdržal dňa 11. 12.

1996 podanie voči . Nakoľko podanie bolo neúplné

(chýbala adresa obvineného), bol oznamovateľ vyzvaný, aby v lehote do 31. 12. 1996

ho v tomto smere doplnil. Pán na výzvu reagoval až 8. 1. 1997 v tom

zmysle, aby sme si adresu obvineného zistili na Miestnom úrade Bratislava – Staré

Mesto.

Termín prejednávania priestupku bol stanovený na deň 5. 2. 1997. Dostavil sa

len obvinený, oznamovateľ napriek tomu, že predvolanie riadne prevzal dňa 20. 1.

1997, sa bez ospravedlnenia nedostavil. S termínom prejednávania priestupku bol

oznamovateľ oboznámený aj telefonicky, pričom bol vyzvaný, aby zabezpečil účasť

prípadných svedkov.

Vzhľadom na to, že obvinený poprel spáchanie priestupku, oznamovateľ sa

nezúčastnil konfrontácie ani nenavrhol svedkov, správny orgán vec ukončil

zastavením konania z dôvodu, že spáchanie skutku nebolo obvinenému preukázané.

Oznamovateľ nebol v zmysle

o priestupkoch v znení neskorších predpisov účastníkom konania, preto sa mu

rozhodnutie neoznamovalo. Taktiež v zmysle ustanovenia § 67 ods. 4 citovaného

zákona nežiadal, aby ho správny orgán upovedomil o urobených opatreniach.“

Následne Ústavný súd SR listom zo 17. marca 1999 požiadal ,

aby sa vyjadril ku skutočnostiam uvádzaným Okresným úradom Bratislava I. Na túto

výzvu Ústavného súdu SR v určenej lehote nereagoval.

II.

Ústavný súd SR podnet v časti namietajúcej porušenie čl. 46 ods. 1, čl. 48

ods. 2 a Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd odmietol podľa v platnom

znení pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí.

Ústavný súd podnet odmietol aj v ostatných častiach. Predkladateľ podnetu totiž

uplatnil námietku porušenia čl. 14 ods. 1 Medzinárodného paktu o občianskych

a politických právach. Namietaným článkom Paktu sa osobám priznáva právo na

spravodlivé prerokovanie veci pred nezávislým a nestranným súdom, nie však právo

na prerokovanie veci pred iným orgánom ako súdnym. K namietanému porušeniu

čl. VII Záverečného aktu Konferencie o bezpečnosti a spolupráci v Európe a čl. 11, 12

a 13.9 Záverečného dokumentu Viedenskej následnej schôdzky KBSE je potrebné

uviesť, že oba tieto akty majú povahu politických dokumentov, neboli vyhlásené

podľa a a zákona Národnej rady

Slovenskej republiky č. o Zbierke zákonov Slovenskej republiky.

Uvedené dokumenty nepriznávajú občanom SR garantované práva a slobody.

Na základe uvedených skutočností Ústavný súd SR podnet podľa § 25 ods. 2

v platnom znení v celom rozsahu odmietol.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 21. apríla 1999

JUDr. Ján D r g o n e c

predseda senátu