Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 35/99

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

Ústavný súd v senáte na neverejnom zasadnutí 13. júla 1999 vo veci

navrhovateľa , bytom , pre

porušenie práva podľa a 2 a

Najvyšším súdom Slovenskej republiky takto

rozhodol:

Konanie o podnete z a s t a v u j e .

O d ô v o d n e n i e :

Ústavný súd Slovenskej republiky dňa 5. mája 1999 prijal na ďalšie konanie

podnet na začatie konania vo veci vyslovenia porušenia jeho

práva na slobodnú voľbu povolania a prípravu naň a porušenia rovnosti ľudí v ich

právach podľa a 2 a .

V rámci prípravy konania o veci samej (§ 12 ods. 1 Spravovacieho

a rokovacieho poriadku Ústavného súdu Slovenskej republiky) bol navrhovateľ

vyzvaný, aby súdu doručil plnú moc na zastupovanie v konaní pred ústavným súdom,

pretože podľa v platnom znení musí byť podnecovateľ po

prijatí podnetu v konaní pred ústavným súdom zastúpený advokátom alebo

komerčným právnikom, označil dôkazy (rozhodnutie súdu) o tom, že Slovenská

komora advokátov neuznala jeho právo na vzdelanie získané na VŠ ZNB a v dôsledku

toho ho odmietla zapísať do zoznamu čakateľov, a dôkaz o tom, že sa pred podaním

návrhu na ústavný súd pokúsil domôcť ochrany svojich práv pred všeobecným súdom.

Podnecovateľ dňa 25. júna 1999 ústavnému súdu oznámil, že „by bolo pre neho

dehonestujúce (a zbytočne nákladné), ak by sa nechal zastupovať iným právnikom aj

napriek tomu, že je absolventom práv ukončených rigoróznou skúškou na Univerzite

Komenského v Bratislave. Výklad ustanovenia má na

mysli prípady podaní občanov, ktorí nie sú znalí práva, žiadna právna teória ani

právne odvetvie nevylučuje, aby sa občan obhajoval vo veci sám s výnimkou povinnej

obhajoby.“ Za dôkaz porušenia jeho práv Najvyšším súdom Slovenskej republiky

označil rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. , ktorým

za „právnické vzdelanie“ pre účely o súdnych exekútoroch

a exekučnej činnosti treba rozumieť len vysokoškolské vzdelanie získané na

právnickej fakulte.

Požiadavku ústavného súdu, aby preukázal, že sa domáhal ochrany svojich práv

pred všeobecným súdom, navrhovateľ považoval za „relevantnú a z hľadiska jeho

kauzy bezvýznamnú“, pretože Najvyšší súd Slovenskej republiky už túto otázku

prejudikoval v rozhodnutí .

Podľa Ústavný súd Slovenskej

republiky môže začať konanie aj na podnet právnických alebo fyzických osôb, ak

namietajú porušenie svojich práv.

Navrhovateľ namietal porušenie svojich práv, avšak za orgán, ktorý porušuje

jeho práva, označil Najvyšší súd Slovenskej republiky a jeho rozhodnutie sp. zn.

, hoci v označenom konaní nebol účastníkom konania. Ak by v tomto

konaní boli porušené základné práva a slobody občana, mohol by sa ich ochrany pred

ústavným súdom domáhať len účastník konania pred všeobecným súdom.

Rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky nemožno považovať za

všeobecne záväzné. Podľa prvá veta je síce výrok právoplatného

rozsudku záväzný pre účastníkov a pre všetky orgány, avšak aj vo vzťahu k všetkým

orgánom môže byť viazanosť rozhodnutia súdu len vo väzbe na konkrétneho účastníka

konania.

Podľa v znení neskorších predpisov fyzické alebo

právnické osoby musia byť v konaní pred ústavným súdom zastúpené advokátom

alebo komerčným právnikom. Ani určité sociálne postavenie navrhovateľa nie je bez

ďalšieho dôvodom na nepožadovanie obligatórneho právneho zastúpenia navrhovateľa

v konaní o podnetoch pred ústavným súdom ().

V okolnostiach prípadu sa právne významnou stala otázka, či právnické

vzdelanie možno stotožniť s podmienkou § 22 zákona. Advokátom ani komerčným

právnikom sa podľa platnej právnej úpravy nestáva každý absolvent právnického

štúdia. Vysokoškolské právnické vzdelanie je iba jednou z podmienok, ktoré sa musia

splniť podľa , resp. o advokácii alebo podľa , resp.

o komerčných právnikoch. Osoba, ktorá nie je

advokátom podľa zákona o advokácii ani komerčným právnikom podľa zákona

o komerčných právnikoch, nespĺňa podmienku zástupcu účastníka konania pred

Ústavným súdom Slovenskej republiky podľa v znení

neskorších predpisov.

Podľa pokiaľ tento zákon neustanovuje

inak a povaha veci to nevylučuje, použijú sa na konanie pred ústavným súdom

primerane ustanovenia .

Podľa súd kedykoľvek za konania

prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať vo veci.

V súlade s citovaným ustanovením je treba konštatovať, že v prípade návrhu

podnecovateľa nie sú splnené podmienky, za ktorých možno ďalej konať vo veci.

účastníkom konania ustanovuje podmienku zastúpenia

advokátom alebo komerčným právnikom. Zákon nedovoľuje upustiť od splnenia tejto

podmienky. Predkladateľ podnetu svoju zákonom ustanovenú podmienku nesplnil.

Preto Ústavný súd Slovenskej republiky konanie o jeho podnete zastavil.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 13. júla 1999

JUDr. Ján D r g o n e c

predseda senátu

-