Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 60/99

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 16. júna

1999 predbežne prerokoval podnet Slovenských telekomunikácií, a. s., Bratislava,

Námestie slobody 6, a ,

obaja zastúpení JUDr. Ladislavom Antalíkom, advokátom, Bratislava, Homolova 19,

ktorým namietali porušenie a

a čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a takto

rozhodol:

Podnet Slovenských telekomunikácií, a. s., Bratislava, a na

začatie konania o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „Ústavný súd SR“) dostal 4. mája

1999 faxom podnet Slovenských telekomunikácií, a. s. Bratislava, Nám. Slobody 6,

a , obaja zastúpení JUDr.

Ladislavom Antalíkom, advokátom, Bratislava, Homolova 19, na začatie konania pre

porušenie práva priznaného a

(ďalej len „Ústava SR“) a čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd (ďalej len „Dohovor“) v konaní pred Ústavným súdom SR pod č. .

Navrhovatelia žiadali, aby Ústavný súd SR rozhodol o zrušení svojho rozhodnutia.

Následne bol podnet doručený poštou 7. mája 1999.

V podnete sa uvádza, že 10. 2. 1999 obaja predkladatelia podnetu

prostredníctvom právneho zástupcu podali spoločne na Ústavný súd SR podnet podľa

SR, ktorým žiadali, aby Ústavný súd SR rozhodol, že „Najvyšší

súd SR porušil rozhodnutím zo dňa 12. 1. 1999 článok 46 ods. 1 a čl. 48

ods. 2 SR a uznesenie z 12. 1. 1999 sa v zmysle ZoÚS

zrušuje“.

Sudca spravodajca Ústavného súdu SR listom č. z 19. 3. 1999

oznámil právnemu zástupcovi navrhovateľov, že podanie nemá zákonom predpísané

náležitosti, upozornil ho predovšetkým na vady procesného charakteru – podnet nebol

podpísaný navrhovateľmi, opatrený pečiatkou organizácie a nebola preukázaná právna

subjektivita jedného z predkladateľov podnetu – Slovenských telekomunikácií, š. p.,

Bratislava. Oboch predkladateľov vyzval na presné označenie, k porušeniu ktorých ich

práv došlo. Sudca spravodajca určil predkladateľom podnetu – ich právnemu

zástupcovi lehotu na doplnenie podania 10 dní od doručenia výzvy na doplnenie.

Výzva Ústavného súdu SR na doplnenie podnetu sa po prvom doručení vrátila

súdu 29. 3. 1999 s poznámkou, že adresát – právny zástupca predkladateľov podnetu

je na dovolenke, a preto nebolo možné zásielku doručiť a jej doručenie je potrebné

opakovať po 1. 4. 1999. Ústavný súd SR následne opätovne expedoval zásielku 6. 4.

1999, doručenie je vykázané 8. 4. 1999. Lehota na doplnenie podnetu uplynula 18. 4.

1999. Tento deň pripadol na nedeľu, v dôsledku čoho bol posledný deň lehoty

pondelok 19. 4. 1999. Navrhovatelia 19. 4. 1999 zaslali Ústavnému súdu SR svoje

doplnenie, čím v zmysle dodržali súdom určenú

lehotu.

Dňa 16. 4. 1999 podali predkladatelia podnetu prostredníctvom právneho

zástupcu návrh na prerušenie konania vo veci až do skončenia konania na

Ústavnom súde SR vo veci vedenej pod č. .

Toho istého dňa predkladatelia podnetu uplatnili námietku zaujatosti voči

sudcovi spravodajcovi vo veci JUDr. Tiborovi Šafárikovi, ktorý podľa tvrdení

právneho zástupcu už má vo veci vytvorený názor, ktorý prostredníctvom osobného

listu osobitným spôsobom tlmočí právnemu zástupcovi. Požiadal preto Ústavný súd

SR, aby vec bola pridelená inému sudcovi. Navrhovatelia zároveň upozornili Ústavný

súd SR, že 16. 3. 1999 bola podaná sťažnosť Európskemu súdu pre ľudské práva

v Štrasburgu.

Doplnenie podnetu uskutočnené právnym zástupcom predkladateľov podnetu

v posledný deň súdom určenej lehoty bolo súdu doručené 22. 4. 1999.

Dňa 22. 4. 1999 senát Ústavného súdu SR na neverejnom zasadnutí uznesením

rozhodol o námietke zaujatosti tak, že JUDr. Tibor Šafárik nie je vylúčený

z prejednávania a rozhodovania vo veci.

Následne po tomto rozhodnutí uznesením rozhodol o odmietnutí podnetu

z dôvodu nesplnenia zákonom predpísaných náležitostí.

Uznesenie o odmietnutí bolo právnemu zástupcovi doručené 3. 5. 1999

a 4. 5. 1999.

Dňa 10. 5. 1999 právny zástupca predkladateľov podnetu oznámil predsedovi

Ústavného súdu SR, že žiada o začatie disciplinárneho konania voči sudcovi JUDr.

Tiborovi Šafárikovi, do vyriešenia veci ho suspendovať z výkonu funkcie ústavného

sudcu a zvážiť postup podľa . Zároveň predsedu Ústavného

súdu SR oboznámil, že rozhodnutie Ústavného súdu SR vo veci bude

predložené na posúdenie Európskemu súdu pre ľudské práva v Štrasburgu. Kópia

sťažnosti bola súdu zaslaná 14. 5. 1999.

Navrhovatelia žiadajú, aby Ústavný súd SR podnet prerokoval a uznesením

rozhodol, že Ústavný súd SR rozhodnutím zo dňa 24. 4. 1999 vydaným v konaní

porušil , SR a Dohovoru.

Navrhovatelia tiež žiadali, aby Ústavný súd SR vyslovil, že rozhodnutie Ústavného

súdu SR sa zrušuje.

Dňa 17. 5. 1999 oznámil právny zástupca predkladateľov podnetu JUDr.

Antalík, že sťažnosť vo veci uznesenia bola zaslaná na Európsky súd pre

ľudské práva a jej kópiu pripojil k oznámeniu.

Ústavný súd SR podnet predbežne prerokoval na neverejnom zasadnutí podľa

o organizácii

Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov

v znení neskorších predpisov dňa 16. júna 1999.

Predkladatelia podnetu namietli porušenie svojich zaručených práv. Za

štátny orgán, ktorý porušil namietané práva, označili Ústavný súd Slovenskej

republiky.

Ústavný súd SR v konaní o podnete uplatňuje SR

podľa názoru, že článkom 130 ods. 3 SR sa každej osobe priznáva právo

žiadať, aby sa v konaní pred Ústavným súdom SR preskúmalo, či štátny orgán alebo

orgán územnej samosprávy označený v podnete porušil ústavné právo alebo slobodu

predkladateľa podnetu. Predpokladom uplatnenia práva v konaní o podnete je

predchádzajúce využitie prostriedkov ochrany práva pred iným štátnym orgánom

spôsobilým zabezpečiť účinnú ochranu práva.

Konanie o podnete je takým typom konania pred Ústavným súdom SR, v ktorom

sa zabezpečuje ochrana základných práv a slobôd zaručených , ak fyzická alebo

právnická osoba namietne ich porušenie. Ústavný súd v konaní o podnete nepreskúmava

rozhodnutia štátnych orgánov, ktorými orgány Slovenskej republiky uplatnili svoju

právomoc v súlade s . Ústavný súd ako jediný orgán Slovenskej republiky,

ktorému zveruje ochranu ústavnosti, má právomoc preskúmať, či iný štátny orgán

vydal svoje rozhodnutie v rámci svojej právomoci, a či sa pri tom správal v súlade

s . ()

Podľa SR Ústavný súd SR začne konanie aj na podnet

právnických alebo fyzických osôb, ak namietajú porušenie svojich práv. Pri doslovnom

výklade by v zásade bol možný aj podnet vo vzťahu k porušeniu práva zo strany

Ústavného súdu SR.

Takýmto podaním možno namietať porušenie práv navrhovateľa buď

rozhodnutím Ústavného súdu SR, alebo iným konaním Ústavného súdu SR alebo

nekonaním Ústavného súdu SR, a to porušenie, ku ktorému došlo v rámci iného

konania o podnete, prípadne v rámci ďalšieho typu konania, a to nielen pri konkrétnej,

ale aj pri abstraktnej kontrole ústavnosti.

Z hľadiska predmetu rozhodnutia treba rozlišovať medzi dvoma základnými

skupinami prípadov, a to medzi meritórnymi rozhodnutiami Ústavného súdu SR

a medzi nemeritórnymi rozhodnutiami, ako aj postupom v konaní. Nálezy a uznesenia

vo veci samej, ako aj uznesenia o odmietnutí návrhu, a to či pre procesné nedostatky,

či pre zjavnú neopodstatnenosť, majú povahu rozhodnutí Ústavného súdu SR.

V namietnutých okolnostiach prípadu išlo o podnet patriaci do druhej skupiny

rozhodnutí.

Podľa SR proti rozhodnutiu Ústavného súdu SR nemožno podať

opravný prostriedok. S prihliadnutím na účel predloženého podnetu ho treba pokladať

za opravný prostriedok. SR výslovne vylučuje akýkoľvek opravný prostriedok,

čiže nielen odvolanie, ale napr. aj návrh na obnovu konania. Neprichádza preto do

úvahy „primerané použitie“ ( SR) relevantných

ustanovení , a nebolo by teda napr. možné brániť sa

proti takému rozhodnutiu Ústavného súdu SR, ktoré bolo docielené trestným činom

jedného z jeho sudcov (porov. ).

Vo veciach, v ktorých sa okrem konania pred Ústavným súdom SR podľa

Dohovoru alebo iných medzinárodných zmlúv môže v dôsledku záväzkov prijatých

Slovenskou republikou uskutočniť aj konanie o ochrane práv pred orgánmi Rady

Európy alebo OSN, postupuje Ústavný súd SR tak, aby včas dosiahol nápravu

vnútroštátnymi prostriedkami (). Takto postupovať Ústavný súd SR

nemôže, ak sa podnetom namieta porušenie základného práva alebo slobody

Ústavným súdom SR. Prípadné protiústavné a protizákonné meritórne, ale

i nemeritórne rozhodnutia Ústavného súdu SR, ako aj protiústavné a protizákonné

konanie Ústavného súdu SR, nie je podnetom napadnuteľné. O ochranu základných

práv a slobôd sa v takom prípade možno uchádzať iba podľa medzinárodných

dohovorov.

Odmietnutie záveru o preskúmateľnosti konania či nekonania Ústavného súdu

SR samotným Ústavným súdom SR možno doložiť judikatúrou Európskeho súdu pre

ľudské práva, ktorý sa viackrát zaoberal porušením Dohovoru zo strany ústavných

súdov jednotlivých zmluvných štátov, a to tak vo vzťahu k ich nekonaniu (prieťahy

v konaní), ako aj konaniu (napr. námietka nespravodlivosti konania pred Ústavným

súdom SR – vo veci Ruiz-Mateos v. Španielsko [2/1992/347/420]). Týmto postupom

Európsky súd potvrdil, že proti konaniu či nekonaniu ústavného súdu už netreba

využiť žiadne vnútroštátne právne prostriedky nápravy, z čoho možno vyvodiť, že

takéto prostriedky ani neexistujú, resp. ich existencia je nanajvýš sporná.

Na základe uvedených právnych úvah Ústavný súd SR podľa § 25 ods. 2

v znení neskorších predpisov podnet odmietol ako zjavne

neopodstatnený.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 16. júna 1999

JUDr. Ján D r g o n e c

predseda senátu