Details
ECLI
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
I. ÚS 64/99
PDF · 75.53 KB
No categories available
I. ÚS 64/99
Ústavný súd Slovenskej republiky v Košiciach na neverejnom zasadnutí senátu
27. októbra 1999 predbežne prerokoval podnet , bytom
, zastúpeného JUDr. Františkom Čarabom, Bratislava,
Škultétyho 1, vo veci porušenia jeho základného práva podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy
Slovenskej republiky postupom Okresného súdu Bratislava IV vo veci sp. zn.
8 C 75/98 a takto
rozhodol:
Podnet o d m i e t a ako zjavne neopodstatnený.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „Ústavný súd SR“) bolo
3. júna 1999 doručené podanie (ďalej len „navrhovateľ“),
bytom , zastúpeného komerčným právnikom
JUDr. Františkom Čarabom, označené ako: „Podnet na začatie konania podľa čl. 130
ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky pre porušovanie čl. 48 Ústavy SR z dôvodu
prieťahov v súdnych konaniach“. V častiach namietajúcich porušenie tohto základného
práva postupom Obvodného súdu Bratislava 1, Mestského súdu Bratislava,
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, Okresného súdu v Žiline a Krajského súdu
v Banskej Bystrici (a v označených súdnych konaniach) Ústavný súd SR podnet
navrhovateľa 22. septembra 1999 odmietol ako zjavne neopodstatnený. Pokiaľ ide
o porušenie základného práva navrhovateľa podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej
republiky postupom Okresného súdu Bratislava IV vo veci sp. zn. 8 C 75/98, nakoľko
tento neuviedol, či sa v označenom súdnom konaní domáhal odstránenia prieťahov aj
formou sťažnosti na prieťahy v konaní podľa § 17 a nasl. zákona č. 80/1992 Zb.
o sídlach a obvodoch súdov Slovenskej republiky, štátnej správe súdov, vybavovaní
sťažností a o voľbách prísediacich v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon
o štátnej správe súdov“), Ústavný súd SR ho svojím listom z 22. septembra 1999
vyzval, aby mu doložil doklad o jej využití, ako aj prípadnú odpoveď Okresného súdu
Bratislava IV na takúto sťažnosť. Navrhovateľ bol súčasne poučený, že pokiaľ
v určenej lehote svoj podnet o požadované doklady nedoplní, Ústavný súd SR ho
môže na neverejnom zasadnutí odmietnuť podľa § 25 ods. 2 zákona Národnej rady
Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej
republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov
(ďalej len „zákon o Ústavnom súde SR“). V určenej lehote však navrhovateľ podnet
o požadované doklady nedoplnil a ani Ústavný súd SR nepožiadal o predĺženie lehoty
na ich dodanie.
II.
Ústavný súd SR je podľa čl. 130 ods. 3 Ústavy SR oprávnený konať
o podnetoch, ktorými fyzické alebo právnické osoby namietajú porušenie svojich práv.
Z konania o podnetoch nie je možné vylúčiť ani postup všeobecných súdov Slovenskej
republiky, pokiaľ v jeho dôsledku došlo k porušeniu základného práva alebo slobody
fyzickej alebo právnickej osoby ako účastníka súdneho konania (čl. 46 až 50 Ústavy
SR) a pokiaľ tomuto základnému právu alebo slobode neposkytuje právny predpis
Slovenskej republiky žiadnu ochranu, napríklad využitím riadneho opravného
prostriedku.
Pri predbežnom prerokovaní každého podnetu Ústavný súd SR skúma jeho
zákonom predpísané náležitosti upravené v § 20 ods. 1 zákona o Ústavnom súde SR,
ako aj prípadné dôvody na jeho odmietnutie podľa § 25 ods. 2 citovaného zákona
a tiež to, či nejde o zjavne neopodstatnený podnet. Pri posudzovaní tejto podmienky je
Ústavný súd SR o. i. oprávnený zisťovať, či navrhovateľ využil tie prostriedky
ochrany svojho základného práva, porušenie ktorého v svojom podnete namietol.
Ako totiž Ústavný súd SR už viackrát rozhodol (II. ÚS 48/96, I. ÚS 16/99):
„Účelom práva účastníka konania pred všeobecným súdom podať sťažnosť na
prieťahy v konaní je poskytnutie príležitosti tomuto súdu, aby sám odstránil
protiprávny stav zapríčinený porušením základného práva na prerokovanie veci bez
zbytočných prieťahov. Preto Ústavný súd SR o podnete namietajúcom porušenie tohto
základného práva koná, ak predkladateľ preukáže, že využil právne prostriedky, na
uplatnenie ktorých má právo podľa § 17 ods. 1, § 20, 21, 22 alebo 23 zákona
č. 80/1992 Zb., alebo ak sa preukáže, že vzhľadom na okolnosti prípadu využitie tohto
prostriedku nápravy nemožno pokladať za postup umožňujúci dosiahnuť účinnú
ochranu základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov“.
Za opodstatnený preto nemožno považovať taký podnet, podaniu ktorého na
Ústavný súd SR nepredchádzalo využitie takých právnych prostriedkov nápravy,
ktorými sa navrhovateľ mohol domáhať ochrany toho základného práva (slobody),
porušenie ktorého v podnete namietal, t. j. v tomto prípade práva na prerokovanie veci
bez zbytočných prieťahov (I. ÚS 34/98, I. ÚS 16/98, I. ÚS 16/99, I. ÚS 21/99).
Nakoľko navrhovateľ v danom prípade Ústavnému súdu SR v určenej lehote
nepreukázal využitie požadovaného právneho prostriedku nápravy podľa zákona
o štátnej správe súdov, Ústavný súd SR jeho podnet odmietol ako zjavne
neopodstatnený podľa § 25 ods. 2 zákona o Ústavnom súde SR.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 27. októbra 1999