Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 83/99

Ústavný súd Slovenskej republiky na verejnom zasadnutí 15. decembra 1999

v senáte zloženom z predsedu JUDr. Jána Drgonca a zo sudcov JUDr. Júliusa Černáka

a JUDr. Anny Danielčákovej vo veci podnetu , ,

zastúpeného JUDr. Jurajom Kovalom, advokátom, ktorým

namietol porušenie práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov priznaného

v konaní na Okresnom súde v Banskej

Bystrici vo veci takto

rozhodol:

Okresný súd v Banskej Bystrici v konaní vo veci

p o r u š i l p r á v o na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

priznané .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Dňa 26. júla 1999 bol Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len

„Ústavný súd SR“) doručený podnet , ,

na začatie konania pred Ústavným súdom SR pre porušenie práva

priznaného SR v konaní na Okresnom súde v Banskej Bystrici

vedenom pod sp. zn. .

K predloženému podnetu boli pripojené viaceré doklady – žaloba z 26. 9. 1994

podaná na Okresný súd v Banskej Bystrici, sťažnosť na nečinnosť súdu z 28. 4. 1999

a plnomocenstvo na zastupovanie pre JUDr. Juraja Kovala, advokáta Advokátskej

kancelárie Koval a spol., Banská Bystrica. Plná moc bola advokátovi udelená 16. 5.

1997 a nebola plnou mocou na zastupovanie v konaní pred Ústavným súdom SR.

Ústavný súd SR podnet na neverejnom zasadnutí prerokoval a po zistení, že

spĺňa všetky náležitosti predpísané o organizácii Ústavného

súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení

neskorších predpisov ho uznesením z 8. 9. 1999 prijal na konanie.

Následne po prijatí podnetu 13. 9. 1999 vyzval JUDr. Juraja Kovala, aby súdu

predložil plnomocenstvo udelené výslovne na zastupovanie v konaní pred Ústavným

súdom SR. Plná moc bola Ústavnému súdu SR doručená 28. septembra 1999.

Listom zo dňa 20. 9. 1999 vyzval Ústavný súd SR predsedníčku Okresného

súdu v Banskej Bystrici, aby súdu predložila kompletný spisový materiál z konania vo

veci a zároveň sa k podnetu vyjadrila.

Ústavný súd SR dostal dňa l. 10. 1999 požadovaný spis i vyjadrenie

predsedníčky Okresného súdu v Banskej Bystrici, v ktorom sa uvádza:

„Vec sťažovateľa napadla na tunajší súd 30. 9. 1994 a bola vedená pod č. k.

.

Dňa 30. 9. 1994 bol sťažovateľ vyzvaný na zaplatenie súdneho poplatku

z návrhu a zároveň bol doručený opis návrhu odporcovi na vyjadrenie.

Listom zo dňa 3. 1. 1995 bol odporca vyzvaný, aby podrobne opísal okolnosti

uzavretia zmluvy o pôžičke. Odpoveď od žalovaného došla na súd 17. 1. 1995. Súd

žiadal právneho zástupcu sťažovateľa o upresnenie právnej kvalifikácie. Ďalším listom

z 26. 5. 1995 súd žiadal právneho zástupcu sťažovateľa, aby sa vyjadril, či sa

v predmetnej veci jedná o záväzok medzi fyzickými osobami, alebo sa jedná

o vyporiadanie majetku združenia.

Dňa 19. 7. 1995 bola daná úprava previesť vec do odd. Cb. V odd. Cb sa návrh

vedie pod sp. zn. . Bolo určené pojednávanie na 23. 8. 1995, na ktoré sa

odporca ospravedlnil a pojednávanie bolo odročené. Ďalší termín pojednávania bol na

3. 11. 1995, na ktoré sa odporca nedostavil a nemal vykázané ani doručenie

predvolania. Pojednávanie bolo odročené na 22. 11. 1995. Toto pojednávanie bolo

odročené na neurčito za účelom rozhodnutia o návrhu zástupcu žalovaného. Ďalší

termín pojednávania bol určený na 23. 2. 1996, na ktorom pojednávaní bola vznesená

námietka zaujatosti a spis bol predložený Krajskému súdu v Banskej Bystrici, ktorý

dňa 10. 6. 1996 nevylúčil z prejednávania veci sudcov Okresného súdu v Banskej

Bystrici.

Uznesením predsedu súdu zo dňa 14. 6. 1996 vec bola na vybavenie prikázaná

Mgr. Ing. Jánovi Gandzalovi, ktorý vo veci doručoval rozhodnutie Krajského súdu

v Banskej Bystrici a vzhľadom na neprebratie zásielky od odporcu, pretože podľa

relácie pošty v odbernej lehote zásielky odporca nepreberal, zisťovala sa adresa cestou

CEPO a PZ.

Opatrením predsedu súdu zo dňa 30. 9. 1997 bola vec zákonnému sudcovi

odňatá (viď č. l. 71) a bola pridelená sudkyni JUDr. Kataríne Holečkovej, ktorá vo

veci vytýčila termín pojednávania na deň 4. 12. 1997. Pojednávanie bolo odročené za

účelom výsluchu odporcu v ÚZVJS Banská Bystrica - mesto. Odporca sa na toto

pojednávanie nedostavil, hoci mu bolo doručené predvolanie cestou Obvodného odd.

PZ SR Banská Bystrica. Ďalší termín bol určený na 15. 1. 1998, na ktoré sa odporca

ospravedlnil, že je práceneschopný, pojednávanie bolo odročené na neurčito z dôvodu

PN odporcu. Súd prípisom zo dňa 24. 2. 1998, 26. 3. 1998 a 23. 4. 1998 žiadal

odporcu o oznámenie, či je ešte práceneschopný, resp. dĺžky trvania PN.

Opatrením predsedu súdu zo dňa 15. 7. 1998 bola vec z dôvodu, že zákonná

sudkyňa nastúpila na materskú dovolenku, prikázaná na prejednanie a rozhodnutie

sudkyni Mgr. Ivane Datlovej (viď č. l. 90), ktorá vo veci neurobila žiadny úkon. Od

22. 3. 1999 bola sudkyňa na stáži na Krajskom súde v Banskej Bystrici a následne od

15. 5. 1999 bola preložená na Krajský súd v Banskej Bystrici.

V období od 22. 3. 1999 do 26. 4. 1999 veci z predmetného senátu neboli

pridelené žiadnemu sudcovi, pretože stav sudcov obchodného úseku bol taký nízky

(3 namiesto 6), že z hľadiska ich pracovnej zaťaženosti už nebolo možné agendu

prerozdeliť. Súd žiadal o riešenie tejto kritickej situácie Krajský súd v Banskej

Bystrici a Ministerstvo spravodlivosti SR. V tom čase nám bolo vyhovené a bola nám

pridelená čakateľka Krajského súdu v Banskej Bystrici, ktorá už mala justičné skúšky

urobené od 22. 10. 1998, ale pre nedostatok finančných prostriedkov v Slovenskej

republike nebol daný návrh na voľbu. Voľby prebehli až 22. 6. 1999 a od 1. 7. 1999

boli predmetné sporové veci, vrátane veci sťažovateľa, ako aj ďalšie nesporové agendy

v senáte rozvrhom práce pridelené novozvolenej sudkyni Mgr. Miriam Kamenskej.

Na preklenutie zlej situácie predmetné veci, vrátane veci sťažovateľa, boli

pridelené sudkyni obchodného registra tunajšieho súdu od 26. 4. 1999 do 30. 6. 1999,

ktorá mala vybavovať dve agendy, celý senát sporovej agendy a svoj nápad vecí

obchodného registra, čo je viditeľne nereálne a z toho dôvodu v oboch agendách

dochádzalo k prieťahom v konaniach.

V predmetnej veci sa navrhovateľ domáhal konania aj sťažnosťou, ktorú

hodnotím ako dôvodnú, ale vzniknuté prieťahy v konaní považujem za výsledok

objektívneho dlhoročného stavu súdnictva v SR.“

Ústavný súd SR sa oboznámil so spisom . Zistil, že ,

zastúpený JUDr. Evou Zacharovou, komerčnou právničkou, podal 30. 9. 1994 na

Okresný súd v Banskej Bystrici žalobu proti o vrátenie

pôžičky 485 715 Sk s príslušenstvom. V návrhu sa uvádza, že pôžička bola poskytnutá

podľa a nasl. dňa 15. 2. 1994 a písomne potvrdená

20. 4. 1994 s dohodnutými splátkami po 120 000 Sk do 31. 5. 1994, 30. 6. 1994

a 30. 7. 1994 a suma 125 715 Sk do 31. 8. 1994. požiadal súd o vydanie

platobného rozkazu na zaplatenie čiastky 485 715 Sk s 3% úrokom od 1. 9. 1994 do

zaplatenia dlžnej sumy a trovy konania vo výške 24 698 Sk.

JUDr. Jarmila Jánošová, sudkyňa konajúca vo veci, vyzvala 30. 9. 1994 žalobcu

na zaplatenie súdneho poplatku a zároveň vyzvala odporcu, aby sa vyjadril k návrhu.

Kópia dokladu o zaplatení súdneho poplatku bola súdu doručená právnou zástupkyňou

žalobcu dňa 12. 10. 1994. Zásielka adresovaná žalovanému sa súdu vrátila 21. 10.

1994 s poznámkou, že nebol v mieste trvalého bydliska zastihnutý.

Sudkyňa preto dala 31. 10. 1994 pokyn kancelárii, aby o doručenie zásielky požiadala

Obvodné oddelenie Policajného zboru SR v Banskej Bystrici s tým, že ak sa žalovaný

k návrhu v lehote 10 dní nevyjadrí, súd bude mať za to, že s návrhom súhlasí.

Obvodné oddelenie Policajného zboru v Banskej Bystrici 15. 11. 1994 súdu oznámilo,

že zásielku doručilo a doručenku o jej prevzatí vrátilo dňa 12. 11. 1994.

Žalovaný doručil 24. 11. 1994 súdu vyjadrenie, v ktorom

uviedol, že pôžička bola finančným vysporiadaním medzi spoločníkmi združenia

RODOMATIC po neuznaní výdavkov za roky 1992 a 1993. Žiadal, aby sa

k výdavkom vyjadrili spoločníci združenia a bol spresnený podiel na dlžobe.

Konajúca sudkyňa 22. 12. 1994 dala pokyn kancelárii zaslať odporcovi výzvu,

aby v lehote 10 dní podrobne opísal okolnosti, za ktorých bola uzatvorená zmluva

o pôžičke, či išlo o vzťah medzi občanmi alebo o vysporiadanie záväzkov

vyplývajúcich z podnikateľskej činnosti, s uvedením mien a adries spoločníkov

združenia RODOMATIC, a ich vzťah k navrhovateľovi. List bol expedovaný 3. 1.

1995.

Dňa 10. 1. 1995 doručil súdu žiadosť o vydanie rozsudku pre

zmeškanie podľa § 200k ods. l a 2 písm. b) Občianskeho súdneho poriadku k návrhu

z 26. 9. 1994.

na výzvu súdu podal vyjadrenie 17. 1. 1995. Uviedol v ňom,

že konzorcium RODOMATIC bolo založené v júli 1991 v Banskej Bystrici a jeho

členmi boli , Nové Zámky, , Nové Zámky a

, Veľký Kýr. Podľa jeho tvrdení došlo v máji 1993 bez jeho súhlasu k zmene

sídla konzorcia na Nové Zámky, bol založený nový účet v banke, ku ktorému on

nemal dispozičné právo, finančné prostriedky sa bez jeho súhlasu použili aj na iné

akcie než tie, ktoré súviseli s činnosťou združenia. Odporca predložil súdu notárom

overené čestné prehlásenie o tom, že mu nebol vyplácaný podiel z činnosti združenia,

preto z neho v decembri 1993 vystúpil. Žalovaný ďalej tvrdil, že nedošlo

k vysporiadaniu majetku združenia a jeho záväzkov a zmluva o pôžičke, ktorá je

predmetom sporu, bola uzavretá v tiesni. Podľa jeho tvrdení ide v danom prípade

o vysporiadanie majetku združenia a záväzkov z neho vyplývajúcich.

k vyjadreniu pripojil čestné prehlásenie a zmluvu o združení.

vo svojom vyjadrení potvrdil, že zmluva o pôžičke bola uzavretá,

uviedol však, že ju uzavrel v tiesni.

V spise sa nachádzal zápis sudkyne, že vec bola omylom prevedená do Cb -

obchodné veci a dala pokyn kancelárii na vrátenie veci do C – občianske veci. Napriek

tomuto záznamu je spis celé nasledujúce obdobie vedený pod číslom 20 Cb 197/95.

Dňa 13. 2. 1995 dala sudkyňa pokyn kancelárii, aby bol opis vyjadrenia

odporcu doručený navrhovateľovi s lehotou 7 dní na vyjadrenie, či trvá na právnej

kvalifikácii pohľadávky podľa . Kancelária súdu prípis

vyhotovila a zaslala navrhovateľovi 5. 4. 1995, t. j. po 7 týždňoch od udelenia pokynu.

V tomto období právna zástupkyňa navrhovateľa zaslala súdu list (ktorý nebol v spise

chronologicky zaradený) so žiadosťou o urýchlené vydanie platobného rozkazu.

Právna zástupkyňa dňa 26. 4. 1995 súdu oznámila, že trvá na

podanom návrhu, s vyjadrením odporcu nesúhlasí, žiada, aby bol vypočutý svedok

uzavretia pôžičky a požadovala vytýčenie pojednávania vo veci.

Napriek opakovanému vyjadreniu žalobcu o predmete sporu žiadala sudkyňa

12. 5. 1995 od právnej zástupkyne žalobcu, aby spresnila, či predmetom sporu je

záväzok medzi fyzickými osobami alebo išlo o vysporiadanie majetku združenia

RODOMATIC. Vyjadrenie právnej zástupkyne žiadala obratom. Právna zástupkyňa

trvala na podanom návrhu, oznámila, že ide o občiansko-právny vzťah

a žiadala vytýčiť pojednávanie vo veci. Napriek tomuto oznámeniu s odstupom

6 týždňov a v rozpore s pokynom pre kanceláriu zo 6. 2. 1995 dala sudkyňa nový

pokyn kancelárii na prevedenie z vecí občiansko-právnych do obchodných sudcovi

Mgr. Jaroslavovi Lovaššovi.

Prvé pojednávanie vo veci vytýčil sudca Mgr. Lovašš na 23. 8. 1995. Dňa 22. 8.

1995 bolo súdu doručené ospravedlnenie žalovaného , ktorý

uviedol, že v deň pojednávania má plánovanú služobnú cestu. Žiadal, aby súd

pojednávanie vytýčil na október – november 1995, nakoľko v mesiaci september bude

čerpať dovolenku.

Pojednávanie dňa 23. 8. 1995 uskutočnila za práceneschopného Mgr. Lovašša

iná sudkyňa (jej meno v zápisnici nie je uvedené a zápisnica nie je podpísaná).

Pojednávania sa zúčastnil žalobca a jeho právna zástupkyňa. Pojednávalo sa

v neprítomnosti žalovaného, až dodatočne počas pojednávania súd v kancelárii zistil,

že žalovaný svoju neprítomnosť na pojednávaní ospravedlnil. Žalobca so svojou

právnou zástupkyňou na pojednávaní zhodne vypovedali, že ide o občianskoprávny

vzťah. Bol vypočutý svedok , ktorý podrobne opísal okolnosti, za

ktorých došlo k uzavretiu zmluvy o pôžičke. Právna zástupkyňa upozornila sudkyňu,

že dôvod ospravedlnenia, tak ako ho uviedol žalovaný, Najvyšší súd SR neuznáva.

Pojednávanie vo veci bolo odročené na neurčito.

Dňa 3. 10. 1995 zaslala právna zástupkyňa súdu list, že im nebola

doručená zápisnica o pojednávaní uskutočnenom 23. 8. 1995 ani predvolanie na

pojednávanie. Ďalšie pojednávanie vo veci súd vytýčil na 3. 11. 1995, t. j. po viac ako

deviatich týždňoch, z čoho možno usudzovať, že rešpektoval požiadavku žalovaného

vyjadrenú v jeho ospravedlnení. Predvolanie na pojednávanie však žalovaný opäť

neprevzal a jeho ďalšie správanie v konaní možno hodnotiť ako také, ktoré malo viesť

k znemožneniu vydania rozhodnutia vo veci súdom.

Na pojednávaní konanom 3. 11. 1995 sa zúčastnil žalobca, doručenie nebolo

vykázané u žalovaného. Súd pojednávanie odročil na 22. 11. 1995 s tým, že žalovaný

bude volaný na pojednávanie prostredníctvom Obvodného oddelenia Policajného

zboru v Banskej Bystrici a pod hrozbou uloženia poriadkovej pokuty vo výške

5 000 Sk. Okresný súd Banská Bystrica požiadal Obvodné oddelenie PZ o doručenie

zásielky 6. 11. 1995. Právna zástupkyňa 14. 11. 1995 súdu oznámila, že

vzhľadom na prístup žalovaného ku konaniu sa pojednávania vo veci vytýčeného na

22. 11. 1995 nezúčastní. Spresnila súdu žalobný návrh a predložila vyúčtovanie

cestovného.

Dňa 20. 11. 1995 bolo súdu doručené vyjadrenie JUDr. Martina

Aschenbrennera - právneho zástupcu , ktoré označil ako protinávrh

a tvrdil v ňom, že nejde o zmluvu o pôžičke, ale o zmluvu, ktorá mala nahradiť

dohodu o vyporiadaní spoločníkov združenia RODOMATIC po vystúpení žalovaného

zo združenia. Žalovaný preto zmluvu o pôžičke považuje za neplatnú a navrhuje, aby

súd vydal rozsudok, že zmluva medzi veriteľom a žalovaným ako dlžníkom je

neplatná, žaloba sa zamieta a žalobca je povinný zaplatiť trovy konania.

Obvodné oddelenie PZ v Banskej Bystrici listom z 22. 11. 1995 oznámilo, že sa

zásielku pre nepodarilo doručiť, a preto ju nepodpísanú vracajú späť.

Pojednávanie vo veci sa uskutočnilo 22. 11. 1995 za účasti .

Žalobca ani jeho právna zástupkyňa na pojednávaní neboli prítomní. Ospravedlnenie

súdu doručili 14. 11. 1995. Súd preto pojednával v neprítomnosti žalobcu. Žalovaný

zotrval na svojom protinávrhu tak, ako bol súdu predložený jeho právnym zástupcom.

Súd pojednávanie odročil na neurčito.

Od tohoto termínu pojednávania sudca vo veci nevykonal nijaký úkon a ďalšie

pojednávanie vo veci vytýčil 9. 2. 1996, t. j. po viac ako 11 týždňoch, na 23. 2. 1996.

Súd odmietol námietku žalobcu, že mu nebol doručený protinávrh žalovaného na

vyjadrenie, pretože tento bol doručený jeho právnej zástupkyni. Zo spisového

materiálu však vyplýva, že to bola právna zástupkyňa, ktorá sama 5. 12. 1995 prišla

nahliadnuť do spisu na súd a pri tejto príležitosti jej bola vydaná kópia protinávrhu

žalovaného. sa k protinávrhu vyjadril 29. 12. 1995 a súdu doručil doklady

k veci.

Pojednávanie dňa 23. 2. 1996 sa uskutočnilo za účasti žalobcu, jeho právnej

zástupkyne a právneho zástupcu žalovaného. Po oznámení súdu, že protinávrh nebol

vylúčený na samostatné konanie, uplatnila právna zástupkyňa v mene žalobcu

námietku zaujatosti samosudcu a celého Okresného súdu v Banskej Bystrici. Súd preto

ďalšie konanie nevykonával a pojednávanie odročil na neurčito.

doručil súdu 27. 2. 1996 dôvody námietky zaujatosti Okresného

súdu v Banskej Bystrici. Dňa 25. 3. 1996, po viac ako mesiaci od odročenia

pojednávania, sa všetci sudcovia Okresného súdu v Banskej Bystrici vrátane

konajúceho sudcu vyjadrili, že sa vo veci necítia byť zaujatí. Následne dal sudca

pokyn kancelárii na predloženie spisu na rozhodnutie na Krajský súd v Banskej

Bystrici. Spis mu bol doručený 11. 4. 1996. Krajský súd rozhodol 10. 6. 1996

uznesením , že sudcovia Okresného súdu v Banskej Bystrici nie sú

vylúčení z prejednávania a rozhodovania danej veci.

Okresný súd Banská Bystrica uznesením Spr 898/96 rozhodol o pridelení veci

Mgr. Jánovi Gandžalovi. Po prijatí tohto uznesenia Okresný súd Banská

Bystrica vo veci nevykonal 16 týždňov nijaký úkon. Konajúci sudca dal kancelárii

4. 10. 1996 pokyn na doručenie uznesenia Krajského súdu v Banskej Bystrici (toto mu

KS B. Bystrica doručil už 17. 6. 1996). Doručenie je vykázané u právnej zástupkyne

žalobcu, žalovaný zásielku neprevzal. Opakované doručenie 15. 11. 1996 bolo

bezvýsledné, zásielka sa vrátila súdu 10. 12. 1996. Dňa 15. 1. 1997 dal sudca

kancelárii pokyn na zistenie miesta trvalého (prechodného bydliska) .

CEPO - Centrálna evidencia pobytu obyvateľov SR v Banskej Bystrici oznámila –

potvrdila trvalý pobyt na totožnej adrese, akú mal súd. Po dvoch mesiacoch od

obdržania tejto informácie dal sudca pokyn na doručenie zásielky prostredníctvom

Obvodného oddelenia Policajného zboru v Banskej Bystrici. Toto zásielku doručilo

a doručenku vrátilo 11. 4. 1997. Doručenie zásielky, ktorá obsahovala uznesenie

Krajského súdu v Banskej Bystrici, trvalo aj nečinnosťou súdu viac ako 10 mesiacov.

Dňa 27. 5. 1997 oznámil súdu zmenu svojho právneho zástupcu,

ktorým sa stal JUDr. Juraj Koval. Uvedeného dňa právny zástupca na súde preštudoval

spis, upozornil na prieťahy v konaní a požiadal o vytýčenie pojednávania vo veci.

Súd ani v tomto období neurobil vo veci nijaký úkon. Mgr. Gandžala ako

konajúci sudca za viac ako rok, čo mu vec bola pridelená, uskutočnil iba doručenie

zásielky s uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici. Opatrením súdu

Spr. 1509/97 bola vec pridelená na konanie JUDr. Kataríne Holečkovej.

Sudkyňa dala pokyn kancelárii na vytýčenie pojednávania na 4. 12. 1997.

O doručenie predvolania u požiadala priamo Obvodné oddelenie PZ

v Banskej Bystrici, ktoré podpísané predvolanie vrátilo súdu 19. 11. 1997.

Pojednávanie 4. 12. 1997 sa uskutočnilo za účasti žalobcu, jeho právneho

zástupcu JUDr. Kovala. Bolo zistené, že sa nachádza vo väzbe v ÚZVJS

v Banskej Bystrici. Súd preto pojednávanie odročil s tým, že žalovaný bude vypočutý

v ÚZVJS. Ako však následne zo spisu vyplynulo, súd túto možnosť nevyužil.

Dňa 10. 12. 1997 bolo vytýčené ďalšie pojednávanie na 15. 1. 1998. .

bol v predvolaní upozornený, že ak sa na pojednávanie nedostaví, vec bude

prejednaná v jeho neprítomnosti a prihliadne sa iba na obsah spisu a vykonané dôkazy.

Zároveň bol upozornený, že jeho doterajšiu obranu súd považuje za irelevantnú.

Dňa 13. 1. 1998 doručil súdu ospravedlnenie, že sa pojednávania

nemôže zúčastniť pre práceneschopnosť (psychiatrická liečba), o čom súdu predložil

doklad, a akonáhle mu to zdravotný stav dovolí, dostaví sa k JUDr. Holečkovej.

Pojednávanie 15. 1. 1997, na ktoré sa obaja účastníci ospravedlnili, bolo odročené na

neurčito. Následne sudkyňa listom z 19. 2. 1998 zisťovala, či je žalovaný ešte stále

práceneschopný (doručený 11. 3. 1998). Žalovaný na výzvu nereagoval, sudkyňa preto

zaslala urgenciu 24. 3. 1998 (prevzatá 6. 4. 1998) a 22. 4. 1998 (prevzatá 29. 4. 1998).

Po odchode JUDr. Holečkovej na materskú dovolenku bola vec opatrením Spr.

1038/98 pridelená 15. 7. 1998 Mgr. Ivane Datlovej, ktorá do termínu 26. 4. 1999, keď

bol spis dodatkom k rozvrhu práce pridelený JUDr. Eve Michálechovej, nevykonala

nijaký úkon. Žiadny úkon za obdobie od 26. 4. 1999 do 1. 7. 1999 nevykonala ani

JUDr. Michálechová. Ďalším dodatkom k rozvrhu práce z 1. 7. 1999 bol spis pridelený

na konanie Mgr. Miriam Kamenskej, ktorá do termínu predloženia spisového

materiálu na Ústavný súd Slovenskej republiky t. j. do 1. 10. 1999, neuskutočnila

v prípade nijaký úkon.

Predkladateľ podnetu podal na Okresný súd v Banskej Bystrici sťažnosť, ktorou

sa domáhal odstránenia prieťahov v konaní vo veci .

Podľa o organizácii Ústavného súdu

Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších

predpisov: „Vo veciach prerokúvaných Ústavným súdom podľa čl. 125, 126, 127, 129

ods. 4 a 5 a o prijatom podnete sa koná ústne pojednávanie.“ Od ústneho

pojednávania môže Ústavný súd SR so súhlasom účastníkov konania upustiť, ak od

tohto pojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci (§ 30 ods. 2 zákona

č. ) Po preštudovaní spisu vedenom na Okresnom súde v Banskej

Bystrici vo veci Ústavný súd SR od ústneho pojednávania neočakával

ďalšie objasnenie veci.

Predsedníčka Okresného súdu v Banskej Bystrici vyslovila súhlas s upustením

od ústneho pojednávania. Predkladateľ podnetu však neudelil súhlas k upusteniu od

ústneho pojednávania. Ústavný súd SR určil termín ústneho pojednávania najskôr na

24. 11. 1999. Tento termín zmenil na 15. 12. 1999, keď sa ústne pojednávanie

uskutočnilo za účasti JUDr. Juraja Kovala, právneho zástupcu ,

a v neprítomnosti vopred ospravedlneného Okresného súdu v Banskej Bystrici.

JUDr. Juraj Koval okrem skutočností uvedených v podnete predloženom na

Ústavný súd SR poukázal na to, že prvé pojednávanie vo veci sa uskutočnilo takmer

po roku od podania žaloby na Okresný súd v Banskej Bystrici, 3 zo sudcov konajúcich

vo veci neurobili žiadny úkon a opakované výzvy súdu na spresnenie žalobného

návrhu neboli potrebné, lebo ak sa súd nestotožnil s názorom žalobcu na hodnotenie

veci, mal o nej rozhodnúť, príp. aj odmietnutím.

II.

Účelom práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie

stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia štátneho

orgánu. Samotným prerokovaním veci na štátnom orgáne sa právna neistota osoby

neodstráni. Až právoplatným rozhodnutím sa vytvára právna istota. Preto pre splnenie

ústavného práva zaručeného čl. 48 ods. 2 nestačí, aby štátny orgán vec prerokoval.

Ústavné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov sa splní až

právoplatným rozhodnutím štátneho orgánu, na ktorom sa osoba domáha odstránenia

právnej neistoty ohľadne svojich práv ().

Ústavný súd SR v predchádzajúcich konaniach opakovane vyslovil právny

názor, podľa ktorého v konaní o každom podnete pred ústavným súdom, v ktorom

navrhovateľ namieta porušenie svojho základného práva na súdnu ochranu (inú právnu

ochranu), ako aj práva na spravodlivý proces z toho dôvodu, že všeobecný súd nekonal

spôsobom ustanoveným v zákone, je nevyhnutné, aby boli najprv vyčerpané všetky

právne prostriedky ich ochrany, ktoré sú navrhovateľovi dostupné (;

).

Podľa o súdoch a sudcoch v znení neskorších

predpisov vo veci prieťahov v konaní možno podať sťažnosť na orgány štátnej správy

súdov. Podrobnosti o sťažnostiach na postup súdu a o ich vybavovaní § 6 ods. 2

odkazuje na osobitné zákony. Podávanie sťažností, postup pri

vybavovaní sťažností a vybavovanie sťažností upravuje tretia časť

Zb. o sídlach a obvodoch súdov Slovenskej republiky, štátnej správe súdov,

vybavovaní sťažností a o voľbách prísediacich (zákon o štátnej správe súdov) v znení

neskorších predpisov.

Účelom priznania práva podať sťažnosť na prieťahy v konaní je poskytnutie

príležitosti súdu, aby sám odstránil protiprávny stav zapríčinený porušením práva na

prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov ().

využil možnosť podať sťažnosť podľa

v znení neskorších predpisov. Predsedníčka Okresného súdu v Banskej Bystrici vo

svojom vyjadrení v konaní o podnete k tejto sťažnosti uviedla, že

sťažnosť hodnotí ako dôvodnú, ale vzniknuté prieťahy v konaní pokladá za výsledok

objektívneho dlhoročného stavu súdnictva v SR.

využil právny prostriedok, ktorého uplatnenie sa vyžaduje pred

podaním návrhu na začatie konania pred Ústavným súdom SR. Uplatnenie práva mu

nezabezpečilo odstránenie stavu právnej neistoty vo veci, s ktorou sa obrátil na

Okresný súd v Banskej Bystrici. Ústavný súd SR rozhodol, že okolnosti prípadu

opodstatňujú preskúmanie podnetu .

nezaručuje osobám právo na konanie bez

akýchkoľvek prieťahov. Oprávnená osoba má zaručené právo na taký postup štátneho

orgánu, ktorý je zbavený zbytočných prieťahov. Preto Ústavný súd SR v konaní

o podnete namietajúcom porušenie práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov vždy skúma, ako sa v okolnostiach konkrétneho prípadu rešpektuje účel

práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.

Pri hodnotení, či v súdnom konaní vedenom pred Okresným

súdom v Banskej Bystrici došlo k zbytočným prieťahom, ústavný súd tak ako vždy

v konaní o namietnutom porušení práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov vzal do úvahy tri základné kritériá, ktorými sú povaha veci, o ktorej súd

rozhoduje, správanie sa účastníka konania a spôsob, akým súd o veci rozhoduje

(správanie súdu).

Prvým kritériom pre rozhodnutie o tom, či právo osoby na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov bolo porušené, je povaha veci, o ktorej sa rozhoduje.

V rámci preskúmavania tohto kritéria ústavný súd prihliada na povahu práv, ktoré sú

predmetom konania, a na zložitosť veci.

Zložitosť veci nemožno predpokladať. Zložitosť veci zbavuje súd

zodpovednosti za pretrvávanie právnej neistoty účastníka vtedy, ak súd priebežne robí

úkony prispievajúce k odstráneniu príčin zložitosti veci. Základnými kritériami pre

hodnotenie veci ako zložitej je skutkový stav veci a platná právna úprava relevantná

pre rozhodnutie o veci ().

Okresný súd v Banskej Bystrici vo veci koná o návrhu, pri

ktorom dosiaľ jednoznačne nerozhodol, či ide o občianskoprávny alebo

obchodnoprávny spor.

Určenie odvetvovoprávnej príslušnosti je významné pre určenie prameňov

práva, ktoré sa majú uplatniť v konaní pred všeobecným súdom. V zásade môže

súvisieť s právnou zložitosťou veci. V okolnostiach prípadu, s ktorým sa

obrátil na Ústavný súd SR, je hodnotenie tejto otázky podstatné.

Ústavné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov nie je len

všeobecným príkazom pre všetky štátne orgány rozhodujúce o právnej neistote

subjektov práva, aby nekonali neprimerane dlho. Ústavné právo na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov v niektorých prípadoch zabezpečuje aj zákonodarca

prostredníctvom procesno-právnych inštitútov. V konaní podľa Občianskeho súdneho

poriadku k nim patrí aj platobný rozkaz (§ 172-174) a vydanie rozsudku pre zmeškanie

(§ 153b). oba tieto prostriedky uplatnil v konaní o veci .

Konanie pred Okresným súdom v Banskej Bystrici sa začalo doručením jeho návrhu

na vydanie platobného rozkazu. Dňa 10. 1. 1995 doručil súdu žiadosť

o vydanie rozsudku pre zmeškanie podľa § 200k ods. 1 a 2 písm. b) Občianskeho

súdneho poriadku (zmeny v číselnom radení ustanovení o rozsudku pre zmeškanie boli

uskutočnené ) k návrhu z 26. 9. 1994.

Predkladateľ podnetu sa žalobou na Okresnom súde v Banskej

Bystrici domáhal vydania platobného rozkazu v sume 485 715 Sk na zaplatenie

pôžičky poskytnutej podľa § 657 a nasl. Občianskeho

zákonníka. i jeho právna zástupkyňa na opakovaný dopyt súdu potvrdili,

že ide o občianskoprávny vzťah. Žalovaný vo svojom vyjadrení

k žalobnému návrhu tvrdil, že poskytnutie finančnej čiastky v horeuvedenej výške

bolo vysporiadaním majetku združenia RODOMATIC Banská Bystrica, z čoho

vyplýva, že ide o vec obchodnú.

Podľa § 172 Občianskeho súdneho poriadku: „Predseda senátu môže aj bez

výslovnej žiadosti navrhovateľa a bez vypočutia odporcu vydať platobný rozkaz, ak sa

v návrhu na začatie konania uplatňuje právo na zaplatenie peňažnej sumy

neprevyšujúcej 50 000 Sk, v obchodných veciach neprevyšujúcej 1 000 000 Sk ...“.

Súd sa otázkou, či ide o občianskoprávny alebo obchodný vzťah opakovane zaoberal,

zo spisu však nevyplynulo, že by tak robil z dôvodu skúmania, či sú splnené

podmienky pre vydanie platobného rozkazu. Skúmanie uvedenej otázky malo za

následok preradenie z registra vecí obchodných do vecí občianskoprávnych a naopak.

Ústavný súd SR zo spisového materiálu vo veci nezistil, aké okolnosti viedli súd

k preradeniu z vecí občiansko-právnych do obchodných.

Podľa § 172 ods. 3: „Ak predseda senátu nevydá platobný rozkaz, nariadi

pojednávanie.“ Vo vysvetlivkách k uvedenému ustanoveniu OSP sa uvádza, že

predseda senátu nie je povinný vybaviť návrh v skrátenom konaní, hoci sú splnené

podmienky stanovené v § 172. V danom prípade postup súdu nemožno označiť za

nesprávny. Konajúci sudca opakovanými dopytmi u žalobcu i žalovaného preveroval

charakter žalobného nároku.

Podľa § 172 ods. 2 OSP platobný rozkaz nemožno vydať, ak nie je známy

pobyt odporcu. Pobyt odporcu bol v čase podania žaloby na súd známy, ale zásielky sa

z adresy miesta trvalého bydliska opakovane vrátili, čo viedlo k tomu, že súd šetril

miesto trvalého pobytu dožiadaním v CEPO a zásielku opakovane doručoval

prostredníctvom Obvodného oddelenia Policajného zboru v Banskej Bystrici. Pobyt

odporcu bol spochybnený, ale nemožno ho označiť za neznámy.

Dňa 10. 1. 1995 požiadal Okresný súd v Banskej Bystrici o vydanie

rozsudku pre zmeškanie podľa § 200k ods. 1 a 2 písm. b) Občianskeho súdneho

poriadku. Podľa v tom čase platných ustanovení šiestej hlavy Občianskeho súdneho

poriadku mohol súd v konaní v obchodných veciach uplatniť § 200k po splnení

zákonných podmienok v ňom uvedených.

Podľa § 200k ods. 1 OSP: „Ak sú splnené v rovnakom čase súčasne všetky

podmienky uvedené v odseku 2, môže súd rozhodnúť o žalobe rozsudkom pre

zmeškanie.“

Podľa § 200k ods. 2: „Rozsudkom pre zmeškanie možno spor rozhodnúť, ak

a) sa žalovaný nedostavil na prvé pojednávanie vo veci, hoci bol naň riadne

a včas (§ 79 ods. 3 prvá veta, § 115 ods. 2) predvolaný s poučením o následkoch

nedostavenia sa včítane možnosti rozhodnutia podľa odseku 1,

b) žalovaný sa k žalobe nevyjadril (§200i ods. 4),

c) žalovaný neospravedlnil svoju neprítomnosť včas a vážnymi okolnosťami,

d) žalobca prítomný na pojednávaní navrhol rozhodnúť spor podľa odseku 1.“

„Skutkovým základom rozsudku podľa odseku 1 je žalobcom tvrdený skutkový

stav, ktorý sa považuje za nesporný.“ (§ 200k ods. 3).

Súd nevyzval k odstráneniu nedostatkov podania a jeho

žiadosťou o vydanie rozsudku pre zmeškanie sa nezaoberal.

Úkony Okresného súdu v Banskej Bystrici vykonané vo veci

nesmerovali k odstráneniu sporu o odvetvovoprávnu klasifikáciu a následné určenie

prameňov práva, ktoré sa majú uplatniť pri rozhodovaní o žalobe . Po

viac ako 5 rokoch od podania návrhu na vydanie platobného rozkazu Okresný súd

v Banskej Bystrici prostredníctvom samoúčelných dopytov adresovaných

a jeho právnej zástupkyni nedospel ani k rozhodnutiu o tom, či koná

v občianskoprávnej alebo obchodnoprávnej veci. Tento stav Ústavný súd SR

nehodnotil ako dôsledok zložitosti veci. Ide o stav zapríčinený nedostatkami

v postupe Okresného súdu Banská Bystrica vo veci .

Druhým hodnotiacim kritériom významným pre rozhodnutie, či došlo

k porušeniu ústavného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, je

správanie účastníkov konania. Za účastníka konania vo vzťahu k tejto podmienke sa

pokladá predkladateľ podnetu na konanie pred Ústavným súdom SR. Dôležité je, ako

sa tento subjekt správa v tom konaní, kde namieta porušenie svojho práva vo veci

predloženej na rozhodnutie všeobecnému súdu. Správanie protistrany v konaní pred

všeobecným súdom môže byť príčinou neodstránenia právnej neistoty účastníka

konania, ale zodpovednosť za správanie tohto účastníka neznáša predkladateľ podnetu.

Je úlohou štátneho orgánu rozhodujúceho o odstránení právnej neistoty, aby sa

v súlade s právnym poriadkom vysporiadal so správaním protistrany tak, aby

nedochádzalo k zbytočným prieťahom v konaní. To znamená, že správanie protistrany

predkladateľa podnetu pri hodnotení, či dochádza k porušeniu ústavného práva

priznaného SR, je právne významné ako prvok implikovaný

v tretej hodnotiacej podmienke, teda v podmienke správania všeobecného súdu

rozhodujúceho vo veci.

Správanie predkladateľa podnetu môže súd zbaviť zodpovednosti za prieťahy

v konaní, len ak dôsledkom správania sa účastníka je spomalenie postupu konania.

Prieťahy v konaní, ktoré možno pripísať správaniu sa účastníka konania, nevylučujú

zodpovednosť štátu za to, že o právach účastníka konania sa rozhoduje dlhšie, ako je

primerané podľa povahy veci, ak ide o zbytočný prieťah zapríčinený nečinnosťou

súdu.

v konaní vo veci vedenom na Okresnom súde

v Banskej Bystrici sa nezúčastnil na pojednávaní 22. novembra 1995. On aj jeho

právna zástupkyňa ospravedlnili svoju neúčasť na pojednávaní vopred, 14. novembra

1995. Pojednávanie sa uskutočnilo v neprítomnosti žalobcu.

V tejto súvislosti je treba uviesť, že ako žalovaný, tak aj jeho právny zástupca

mali informácie o stave konania vo veci, pričom im písomnosti súdom neboli

doručené. Napriek tomu, že predvolanie na pojednávanie sa ani polícii nepodarilo

doručiť, žalovaný sa na pojednávanie dostavil a dá sa predpokladať, že mal aj

informáciu o neúčasti žalobcu a jeho právnej zástupkyne, ktorá v tom čase bola známa

iba súdu.

sa ospravedlnil aj z pojednávania 15. januára 1997, pojednávanie

súd odročil na neurčito.

Ústavný súd SR neúčasť na pojednávaní v oboch prípadoch

hodnotil ako skutočnosť, ktorá sa podstatnou mierou nepodieľa na namietnutom

porušení práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov a jeho následku,

ktorým je neodstránenie právnej neistoty, ohľadne ktorej sa vo veci

obrátil na Okresný súd v Banskej Bystrici.

Tretím kritériom významným pre ochranu ústavného práva na prerokovanie

veci bez zbytočných prieťahov je správanie súdu. namietol porušenie

tohto svojho práva vo veci . Za štátny orgán porušujúci jeho ústavné

právo v uvedenej veci označil Okresný súd v Banskej Bystrici.

Od podania žaloby na Okresný súd v Banskej Bystrici uplynulo viac ako

5 rokov, vo veci sa vystriedalo 7 konajúcich sudcov. Takmer ročnú prípravu súdu do

uskutočnenia prvého pojednávania vo veci možno hodnotiť ako nekoordinovanú,

nezabezpečujúcu podklady pre rozhodnutie vo veci samej a s prieťahom v činnosti

kancelárie súdu. Opakované výzvy súdu na spresnenie žalobného návrhu nemožno

hodnotiť ako úkon nevyhnutný pre rozhodnutie o právnej neistote účastníka konania.

Ide o otázku právnej povahy, ktorej rozhodnutie je zverené do rozhodovacej

právomoci všeobecného súdu. Bolo úlohou Okresného súdu v Banskej Bystrici

rozhodnúť o obchodno-právnej alebo občiansko-právnej povahe návrhu predloženého

. Postup súdu bol neefektívny a opakovane boli vykonávané úkony,

ktoré neviedli k získaniu skutočností pre meritórne rozhodnutie vo veci. Celé dosiaľ

uskutočnené konanie vo veci možno hodnotiť ako konanie s prieťahmi zavinenými

predovšetkým súdom a jeho pracovníkmi, ako aj postojmi a konaním žalovaného.

Z uvedených dôvodov Ústavný súd SR rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 15. decembra 1999

JUDr. Ján D r g o n e c

predseda senátu