Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 19/00

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

Ústavný súd Slovenskej republiky v Košiciach na neverejnom zasadnutí senátu

22. marca 2000 predbežne prerokoval podnet , ,

, vo veci súladu zákonov s ,

vrátenia úhrady za zdravotné úkony a lieky od ošetrujúcej lekárky a zdravotnej

poisťovne, ako aj náhrady škody, ktorá mu v súvislosti s touto úhradou vznikla, a

takto

rozhodol:

1. Podnet v časti, v ktorej žiadal vrátenie zaplatenej úhrady za

lieky a zdravotné úkony od ošetrujúcej lekárky a zdravotnej poisťovne a náhradu

takto vzniknutej škody, o d m i e t a z dôvodu svojej nepríslušnosti na prerokovanie

veci.

2. Podnet v časti, v ktorej žiadal preskúmanie zákonov, ktoré sú

v rozpore s , o d m i e t a z dôvodu jeho zjavnej

neopodstatnenosti.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bolo

19. januára 2000 doručené podanie (ďalej len „navrhovateľ“),

, , ktorým žiadal o začatie konania na ústavnom súde

podľa , pretože podľa jeho názoru došlo

k porušeniu . Vo svojom podaní poukazuje na to, že

musel viackrát zaplatiť, resp. doplatiť v lekárňach za lieky, ako aj na to, že musel

zaplatiť lekárke peniaze.

Od ústavného súdu navrhovateľ požaduje v tomto konaní prešetrenie svojej

sťažnosti a prešetrenie, resp. preskúmanie zákonov, ktoré nie sú v súlade s článkom 40

, od lekárky požaduje vrátenie peňazí a vyplatenie

primeranej náhrady škody vo výške 3000 Sk za porušenie jeho práv a od Všeobecnej

zdravotnej poisťovne požaduje náhradu škody vo výške 10 000 Sk z dôvodov

porušovania jeho práv, pretože mu odmietla preplatiť peniaze.

II.

Ústavný súd podnet navrhovateľa predbežne prerokoval na svojom neverejnom

zasadnutí.

1. Konanie o vrátenie úhrady, ktorého sa navrhovateľ domáhal na ústavnom

súde, patrí do právomoci všeobecných súdov, nakoľko ide o nárok občianskoprávneho

charakteru, a nie o rozhodovanie o porušení základného práva právnickej osoby alebo

fyzickej osoby podľa druhej hlavy . Podľa štandardnej

judikatúry ústavný súd nie je oprávnený konať a rozhodovať o veciach, ktoré sú

zverené do právomoci všeobecných súdov podľa Slovenskej

republiky ().

Otázka konania o náhrade škody bez ohľadu na jeho výsledok taktiež nemôže

byť predmetom konania na ústavnom súde podľa Slovenskej

republiky, nakoľko v tomto prípade nejde o rozhodovanie o porušení základného

práva. Podľa štandardnej judikatúry ústavného súdu (, ) nie je na

takéto konanie ústavný súd príslušný. Z týchto dôvodov bolo treba podnet

navrhovateľa v časti požadujúcej vrátenie úhrady za lieky, za zdravotné úkony od

ošetrujúcej lekárky, ako aj náhradu takto vzniknutej škody odmietnuť pre

nepríslušnosť ústavného súdu na prerokovanie veci.

2. Hoci podľa do právomoci ústavného súdu patrí

i konanie a rozhodovanie o podnete, v ktorom fyzická osoba namietala porušenie

svojich práv, nie je však ústavný súd v rámci tohto konania oprávnený (a na návrh

fyzickej osoby) preskúmať súlad zákona s a na jeho

základe rozhodnúť, či došlo k porušeniu označeného základného práva alebo slobody

navrhovateľa. Ako ústavný súd vo svojej judikatúre už uviedol (, I. ÚS

29/99), každé z konaní pred ústavným súdom možno začať len ako samostatné

konanie a len na návrh oprávnených subjektov, a preto žiadne z nich nemôže tvoriť

súčasť iného druhu konania pred ústavným súdom. Ústavná a zákonná úprava konaní

pred ústavným súdom ich koncipuje ako samostatné konania a nepripúšťa možnosť

uskutočniť ich aj v rámci a ako súčasť iného druhu konania pred ústavným súdom.

Nakoľko za opodstatnené návrhy na začatie konania pred ústavným súdom možno

preto považovať len tie z nich, o ktorých je možné konať a aj rozhodnúť v niektorom

z konaní uvedených v až 129 a ako

v samostatnom konaní, a nakoľko prijatiu podnetu navrhovateľa na konanie v tomto

smere bránila prekážka jeho zjavnej neopodstatnenosti, ústavný súd jeho podnet

v časti požadujúcej preskúmanie súladu zákona s a

následné rozhodnutie o porušení označeného základného práva odmietol podľa § 25

ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o organizácii Ústavného súdu

Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov, v znení neskorších

predpisov (ďalej len „“) ako zjavne neopodstatnený.

Vzhľadom na tieto skutočnosti ústavný súd podnet v časti, v ktorej navrhovateľ

žiadal vrátenie zaplatenej úhrady za lieky a zdravotné úkony od ošetrujúcej lekárky

a zdravotnej poisťovne a náhradu takto vzniknutej škody, z dôvodu svojej

nepríslušnosti podľa odmietol a v časti, v ktorej

žiadal preskúmanie zákonov, ktoré sú v rozpore s ,

a následne rozhodnutie o porušení svojho základného práva, odmietol podľa § 25 ods.

2 z dôvodu zjavnej neopodstatnenosti.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 22. marca 2000