Details
ECLI
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
II. ÚS 19/00
PDF · 70.81 KB
No categories available
II. ÚS 19/00
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky v Košiciach na neverejnom zasadnutí senátu
22. marca 2000 predbežne prerokoval podnet , ,
, vo veci súladu zákonov s čl. 40 Ústavy Slovenskej republiky,
vrátenia úhrady za zdravotné úkony a lieky od ošetrujúcej lekárky a zdravotnej
poisťovne, ako aj náhrady škody, ktorá mu v súvislosti s touto úhradou vznikla, a
takto
rozhodol:
1. Podnet v časti, v ktorej žiadal vrátenie zaplatenej úhrady za
lieky a zdravotné úkony od ošetrujúcej lekárky a zdravotnej poisťovne a náhradu
takto vzniknutej škody, o d m i e t a z dôvodu svojej nepríslušnosti na prerokovanie
veci.
2. Podnet v časti, v ktorej žiadal preskúmanie zákonov, ktoré sú
v rozpore s čl. 40 Ústavy Slovenskej republiky, o d m i e t a z dôvodu jeho zjavnej
neopodstatnenosti.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bolo
19. januára 2000 doručené podanie (ďalej len „navrhovateľ“),
, , ktorým žiadal o začatie konania na ústavnom súde
podľa čl. 130 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky, pretože podľa jeho názoru došlo
k porušeniu čl. 40 Ústavy Slovenskej republiky. Vo svojom podaní poukazuje na to, že
musel viackrát zaplatiť, resp. doplatiť v lekárňach za lieky, ako aj na to, že musel
zaplatiť lekárke peniaze.
Od ústavného súdu navrhovateľ požaduje v tomto konaní prešetrenie svojej
sťažnosti a prešetrenie, resp. preskúmanie zákonov, ktoré nie sú v súlade s článkom 40
Ústavy Slovenskej republiky, od lekárky požaduje vrátenie peňazí a vyplatenie
primeranej náhrady škody vo výške 3000 Sk za porušenie jeho práv a od Všeobecnej
zdravotnej poisťovne požaduje náhradu škody vo výške 10 000 Sk z dôvodov
porušovania jeho práv, pretože mu odmietla preplatiť peniaze.
II.
Ústavný súd podnet navrhovateľa predbežne prerokoval na svojom neverejnom
zasadnutí.
1. Konanie o vrátenie úhrady, ktorého sa navrhovateľ domáhal na ústavnom
súde, patrí do právomoci všeobecných súdov, nakoľko ide o nárok občianskoprávneho
charakteru, a nie o rozhodovanie o porušení základného práva právnickej osoby alebo
fyzickej osoby podľa druhej hlavy Ústavy Slovenskej republiky. Podľa štandardnej
judikatúry ústavný súd nie je oprávnený konať a rozhodovať o veciach, ktoré sú
zverené do právomoci všeobecných súdov podľa čl. 142 ods. 1 Ústavy Slovenskej
republiky (I. ÚS 52/98).
Otázka konania o náhrade škody bez ohľadu na jeho výsledok taktiež nemôže
byť predmetom konania na ústavnom súde podľa čl. 130 ods. 3 Ústavy Slovenskej
republiky, nakoľko v tomto prípade nejde o rozhodovanie o porušení základného
práva. Podľa štandardnej judikatúry ústavného súdu (I. ÚS 6/94, I. ÚS 16/00) nie je na
takéto konanie ústavný súd príslušný. Z týchto dôvodov bolo treba podnet
navrhovateľa v časti požadujúcej vrátenie úhrady za lieky, za zdravotné úkony od
ošetrujúcej lekárky, ako aj náhradu takto vzniknutej škody odmietnuť pre
nepríslušnosť ústavného súdu na prerokovanie veci.
2. Hoci podľa čl. 130 ods. 3 ústavy do právomoci ústavného súdu patrí
i konanie a rozhodovanie o podnete, v ktorom fyzická osoba namietala porušenie
svojich práv, nie je však ústavný súd v rámci tohto konania oprávnený (a na návrh
fyzickej osoby) preskúmať súlad zákona s Ústavou Slovenskej republiky a na jeho
základe rozhodnúť, či došlo k porušeniu označeného základného práva alebo slobody
navrhovateľa. Ako ústavný súd vo svojej judikatúre už uviedol (I. ÚS 23/99, I. ÚS
29/99), každé z konaní pred ústavným súdom možno začať len ako samostatné
konanie a len na návrh oprávnených subjektov, a preto žiadne z nich nemôže tvoriť
súčasť iného druhu konania pred ústavným súdom. Ústavná a zákonná úprava konaní
pred ústavným súdom ich koncipuje ako samostatné konania a nepripúšťa možnosť
uskutočniť ich aj v rámci a ako súčasť iného druhu konania pred ústavným súdom.
Nakoľko za opodstatnené návrhy na začatie konania pred ústavným súdom možno
preto považovať len tie z nich, o ktorých je možné konať a aj rozhodnúť v niektorom
z konaní uvedených v čl. 125 až 129 a čl. 130 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky ako
v samostatnom konaní, a nakoľko prijatiu podnetu navrhovateľa na konanie v tomto
smere bránila prekážka jeho zjavnej neopodstatnenosti, ústavný súd jeho podnet
v časti požadujúcej preskúmanie súladu zákona s Ústavou Slovenskej republiky a
následné rozhodnutie o porušení označeného základného práva odmietol podľa § 25
ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o organizácii Ústavného súdu
Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov, v znení neskorších
predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) ako zjavne neopodstatnený.
Vzhľadom na tieto skutočnosti ústavný súd podnet v časti, v ktorej navrhovateľ
žiadal vrátenie zaplatenej úhrady za lieky a zdravotné úkony od ošetrujúcej lekárky
a zdravotnej poisťovne a náhradu takto vzniknutej škody, z dôvodu svojej
nepríslušnosti podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde odmietol a v časti, v ktorej
žiadal preskúmanie zákonov, ktoré sú v rozpore s čl. 40 Ústavy Slovenskej republiky,
a následne rozhodnutie o porušení svojho základného práva, odmietol podľa § 25 ods.
2 zákona o ústavnom súde z dôvodu zjavnej neopodstatnenosti.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 22. marca 2000