Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

IV. ÚS 197/05

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-8

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 25. augusta 2005

predbežne prerokoval sťažnosť a ,

, zastúpených advokátom

, vo veci namietaného porušenia základného práva na osobnú

slobodu podľa a základného práva na

prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa Slovenskej

republiky v konaní vedenom na Okresnom súde Topoľčany pod sp. zn.

v spojení s konaním vedeným na Krajskom súde v Nitre a takto

rozhodol:

Sťažnosť a o d m i e t a ako podanú

zjavne neoprávnenými osobami.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 28. júna 2005

doručená sťažnosť a (ďalej len „sťažovatelia“),

ktorou namietajú porušenia základného práva na osobnú slobodu podľa

Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a základného práva na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov podľa v konaní vedenom na Okresnom

súde Topoľčany (ďalej len „okresný súd“) pod sp. zn. v spojení s bližšie

neoznačeným konaním vedeným na Krajskom súde v Nitre (ďalej len „krajský súd“).

Z jej obsahu vyplýva, že sťažovatelia namietajú porušenie označených základných

práv ich dvoch synov vyjadrujúc presvedčenie „... o tom, že v súdnych konaniach, ktoré

sa viedli na Okresnom súde v Partizánskom, t. č. v Topoľčanoch pod sp. zn. ,

boli hrubým spôsobom porušené základné práva zakotvené v a 48 ods. 2

Slovenskej republiky“.

Sťažovatelia vyjadrujú názor, „... že v zhora uvedenom súdnom konaní vedenom

na Okresnom súde v Topoľčanoch ako nestranným orgánom Slovenskej republiky súd

spôsobil prieťahy v konaní, čím hrubo porušil základné práva našich synov

, a , ktorí boli uznesením

Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. zo dňa 11. 11. 2004 vzatí do väzby podľa

z dôvodu “.

Ďalej sťažovatelia uvádzajú, že sa ako rodičia nikdy nezmierili s uznesením o vzatí

do väzby ich synov a nemienia sa vyjadrovať ani k spáchaniu údajného trestného činu.

Poukazujú najmä na to, že do zadržania ich synov, „... teda od 8. 11. 2004 do 4. 3. 2005

a aj po tejto dobe nebol vykonaný žiadny úkon, čo konštatuje Okresný súd v Topoľčanoch

vo svojom uznesení zo dňa 03. 05. 2005 číslo konania -11. Z daného dôvodu

boli naši synovia prepustení na slobodu. Proti uzneseniu podal Okresný prokurátor

v Topoľčanoch v zákonnej lehote sťažnosť, o ktorej k dnešnému dňu, t. j. 27. 6. 2005

Krajský súd v Nitre nerozhodol. Samotné uznesenie sp. zn. vo svojom

odôvodnení konštatuje ako sme uviedli, že posledný úkon bol vykonaný dňa 8. 11. 2004,

pričom podľa orgány činné v trestnom konaní z úradnej povinnosti musia

trestné veci prejednávať čo najrýchlejšie a dôsledne zachovávať občianske práva zaručené

. Dôvody väzby pritom nie sú rozhodujúce“.

Okrem vyslovenia porušenia základných práv ich synov sa sťažovatelia domáhajú

aj priznania primeraného finančného zadosťučinenia v sume 500 000 Sk, ktorá predstavuje

podľa nich škodu za neoprávnený zásah do základného práva ich detí tým, „... že sú

nezákonne držaní vo väzbe, nakoľko od ich zadržania ubehlo sedem mesiacov a o ďalšom

trvaní väzby nebolo v zákonnej lehote ustanovenej v rozhodnuté. Vo

veci sa nekonalo a nekoná. Ďalšie náklady predstavujú trovy právneho zastúpenia

a náklady za konzultácie“.

Sťažovatelia navrhujú, aby ústavný súd vydal nasledovné rozhodnutie:

„Okresný súd v Topoľčanoch v spojení s Krajským súdom v Nitre v konaní vedenom

pod sp. zn. porušil základné právo

a ustanovené

v , ako aj právo ustanovené v

Slovenskej republiky na prerokovanie veci nestranným súdom bez zbytočných prieťahov,

a priznal menovaným finančné zadosťučinenie vo výške 500.000,- Sk.“

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody

uvedené v nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.

Návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré

nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým

zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť

aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Predmetom sťažnosti je tvrdenie sťažovateľov, že označené všeobecné súdy porušili

základné práva ich dvoch synov zaručené v a .

Podľa osobná sloboda sa zaručuje.

Podľa každý má právo, aby sa jeho vec (...) prerokovala bez

zbytočných prieťahov (...).

Podľa názoru ústavného súdu treba sťažnosť považovať za podanú zjavne

neoprávnenými osobami.

Z citovaného ustanovenia , ako aj z ustanovenia zákona

o ústavnom súde treba vyvodiť, že aktívnu legitimáciu na podanie sťažnosti majú tie fyzické

osoby alebo právnické osoby, ktoré tvrdia, že namietaným postupom alebo rozhodnutím

označeného orgánu verejnej moci boli porušené ich základné práva alebo základné slobody.

Stabilnou súčasťou rozhodovacej činnosti ústavného súdu je názor, že fyzická osoba

alebo právnická osoba môže uplatňovať ochranu na ústavnom súde v zásade iba v prípade,

ak ide o ochranu jej základných práv alebo slobôd (m. m. napr. , ).

Namietať porušenie práv inej osoby môže iba zákonný zástupca takej osoby.

Zákonný zástupca v takom prípade môže namietať porušenie práv, dokiaľ zákonné

zastúpenie trvá, a za predpokladu, že to nie je v rozpore s účelom zastúpenia (m. m.

, ).

V danej veci podali sťažnosť fyzické osoby (rodičia), ktorí namietajú porušenie

základných práv svojich plnoletých synov ,

a , v súvislosti s ich väzobným stíhaním. Vzhľadom

na uvedené sťažovatelia nie sú v okolnostiach prípadu aktívne vecne legitimovaní

na podanie takejto sťažnosti.

Z týchto dôvodov ústavný súd v súlade s ,

a s prihliadnutím na svoju doterajšiu rozhodovaciu činnosť odmietol sťažnosť, pretože

ústavný súd v prípadoch, ak sťažnosť podala fyzická osoba odlišná od fyzickej osoby, ktorá

je nositeľom základných práv a slobôd, porušenie ktorých sa sťažnosťou namieta, považuje

sťažnosť spravidla za podanú zjavne neoprávnenou osobou podľa § 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde.

Keďže sťažnosť bola odmietnutá, považoval už ústavný súd za bezpredmetné

rozhodovať o ďalších nárokoch uplatnených sťažovateľmi.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 25. augusta 2005