Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 23/2013

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-15

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 24. januára 2013

predbežne prerokoval sťažnosť , zastúpeného advokátkou , vo

veci namietaného porušenia , ako aj

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd v konaní vedenom Krajským

súdom v Bratislave pod sp. zn. a takto

rozhodol:

Sťažnosť o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 27. júla 2012

faxovým podaním a 30. júla 2012 poštovou prepravou doručená sťažnosť

(ďalej len „sťažovateľ“), vo veci namietaného porušenia Slovenskej

republiky (ďalej len „ústava“), ako aj čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) v konaní vedenom Krajským súdom v Bratislave

(ďalej len „krajský súd“) pod sp. zn. .

Sťažovateľ v sťažnosti uviedol, že rozsudkom Stáleho rozhodcovského súdu bol

zaviazaný zaplatiť odporcovi, spoločnosti , istinu 3 917,98 € s príslušenstvom.

Okresný súd Bratislava IV (ďalej len „okresný súd“) rozsudkom z 11. januára 2012

č. k. -54 zamietol návrh sťažovateľa, ktorým sa domáhal zrušenia tohto

rozsudku, konštatujúc, že podmienky na vedenie rozhodcovského konania boli splnené.

Podľa okresného súdu sťažovateľ uzatvoril zmluvu o úvere podľa Obchodného

zákonníka a peniaze vzal na výkon podnikania, preto nemá postavenie spotrebiteľa. Vylúčil

aplikáciu zákonných ustanovení o spotrebiteľskom úvere.

Sťažovateľ tvrdí, že okresný súd sa vôbec nezaoberal jeho námietkou

o neprimeranosti a neopodstatnenosti poplatku za zmluvu, zákonného úroku, zmenkového

úroku z hľadiska s poukazom aj na Obchodného

zákonníka, nereagoval na ňu, vôbec sa k aplikácii týchto zákonných ustanovení nevyjadril.

Proti rozhodnutiu okresného súdu sa sťažovateľ odvolal.

Okresný súd si podľa neho osvojil tvrdenie odporcu, že rozhodcovská doložka bola

platne uzatvorená a bola súčasťou všeobecných podmienok poskytnutia úveru.

Sťažovateľ v odvolaní právne argumentoval neplatnosťou rozhodcovskej doložky

, pretože rozhodcovská zmluva neobsahuje priame určenie

rozhodcu ad hoc alebo konkrétny spôsob jeho určenia, ale v konaní pred rozhodcovským

súdom samotný súd ustanovil rozhodcu zapísaného v zozname rozhodcov. Takýto spôsob

určenia rozhodcu s odkazom na rokovací poriadok Stáleho rozhodcovského súdu je

spôsobom založenia súkromným súdom a sťažovateľ nevedel, ktoré konkrétne osoby sú

akcionármi tejto spoločnosti, a to je podľa sťažovateľa obchádzaním

Z. z. o rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov.

Sťažovateľ v odvolaní namietal právny záver súdu prvého stupňa, že zmluvu

uzatvoril na účely použiť peniaze na podnikanie. Uzatvoril ju ako občan a peniaze

potrebovala rodina, nie on na podnikanie. Pokiaľ ide o právny úkon – zmluva o úvere,

uviedol, že uzatvoril zmluvu o pôžičke, prevzal v hotovosti peniaze a zaviazal sa ich vrátiť

po uplynutí dohodnutej doby.

V ďalšom sťažovateľ uviedol, že „v odvolaní opísal situáciu tak, že podpísal zmenku,

lebo by inak nedostal v hotovosti pôžičku, pri podpise zmluvy prevzal 2 700,- € a nie 3 917,

98 €, nevšimol si, že má zaplatiť navyše poplatok za úver 730,- €, ktorý bol zahrnutý do

istiny a následne z nej má platiť zmenkový úrok 0,25 % denne ako aj zákonný úrok 6 %

ročne z istiny 3 917,98 €.

V odvolaní sa sťažovateľ domáhal aplikácie ust. , pretože poplatok, zákonný

úrok, zmenkový úrok sú v neprimeranej výške, neopodstatnené nároky v rozpore s dobrými

mravmi v zmysle § 3 Obč. zák. a s pravidlami poctivého obchodného styku v zmysle § 265

, v prípade posúdenia, že ide o obchodnoprávny vzťah...

Porušovateľ, ktorý o odvolaní sťažovateľa proti rozsudku súdu prvého stupňa

č. k. rozhodoval ako súd odvolací, potvrdil tento rozsudok po skutkovej

i právnej stránke ako správny, a stotožnil sa s jeho dôvodmi. Vyvrátil námietku sťažovateľa

o nesprávnej aplikácii tým, že sťažovateľ je podnikateľ, vystupoval

ako podnikateľ a úver mu bol poskytnutý na podnikanie, preto zmluva je uzatvorená podľa

§ 497 a nasl. Obch. zák. a sťažovateľ nemá postavenie spotrebiteľa...

Proti rozsudku porušovateľa, ktorý sťažovateľ prevzal 1.6.2012, podáva ústavnú

sťažnosť, pretože mimoriadny opravný prostriedok, dovolanie, nie je prípustný...

... Sťažovateľ pokladá za nedostatočné odôvodnenie rozsudku, ktorým porušovateľ

odpovedá na skutkové a právne argumenty, a to že zmluva o úvere vznikla medzi

podnikateľskými subjektmi, pretože sťažovateľ uviedol účel použitia úveru na podnikanie

a preto tento právny vzťah sa riadi ...

... Všeobecné súdy neuskutočnili prieskum materiálnej stránky rozhodcovského

rozsudku tak, ako to vyššie uvádza sťažovateľ, postupovali nesprávne pri výklade a aplikácii

ustanovení právneho predpisu, vyhli sa posudzovaniu tohto prípadu podľa zákona

o spotrebiteľskom úvere č., (prípadne podľa , , 52 Obč. zák.)

posudzovaniu neprimeraných podmienok... čím tento postup súdu vykazuje značný stupeň

arbitrárnosti.

Sťažovateľ je toho názoru, že porušovateľ mu odoprel súdnu ochranu a jeho postup

nie je namieste, ak ide o rozhodnutia a postupy, ktoré sa týkajú základných práv a slobôd

a najmä ak sťažovateľ sa domáha práv ochrany spotrebiteľa...

Tendenčnosť a vo výraznej miere sledovania len jednej línie právnych názorov

spôsobili, že rozsudok porušovateľa je nepresvedčivý a pre svoju nedostatočnú

odôvodnenosť vyvoláva účinky nezlučiteľné s obsahom základného práva sťažovateľa na

súdnu ochranu podľa ods. l ako aj jeho práva na spravodlivé súdne konanie

podľa čl.6 ods. l Dohovoru.“.

Sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd o jeho sťažnosti rozhodol týmto nálezom:

„1. Základné právo sťažovateľa podľa čl.46 ods. 1 a právo podľa čl.6 ods.

1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd rozsudkom Krajského súdu

v Bratislave č.k. z 28.5.2012 porušené bolo.

2. Rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. k. -81 zrušuje a vec mu

vracia na ďalšie konanie.

3. Krajský súd v Bratislave je povinný zaplatiť sťažovateľovi náhradu trov konania.“

II.

Sťažovateľ k sťažnosti priložil rozhodnutie krajského súdu sp. zn. ,

v odôvodnení ktorého krajský súd uviedol:

„Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol žalobu, ktorou sa žalobca

domáhal zrušenia rozhodcovského rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného

spoločnosťou z 27. 7. 2011 sp. zn. SR 06486/11. ...

Súd prvého stupňa vykonaným dokazovaním zistil, že dňa 2. 3. 2010 účastníci

konania uzavreli zmluvu o úvere v zmysle § 497 a nasl. Obch. zák. Na jej základe žalovaný

poskytol žalobcovi úver vo výške 2 700 eur, ktorý sa spolu s poplatkom 730 eur žalobca

zaviazal žalovanému vrátiť v dvoch mesačných splátkach po 1 715 eur počnúc dňom 10. 4.

2010. V zmluve o úvere bol žalobca uvedený svojím obchodným menom, identifikačným

číslom a miestom podnikania. Žalobca v zmluve prehlásil, že úver mu bol poskytnutý na

výkon podnikania. Súčasťou Všeobecných podmienok poskytnutia úveru, s ktorými sa

žalobca oboznámil, bola dohoda o vyplnení zmenky... Rozhodcovskú doložku si účastníci

konania dojednali v zmysle čl. 15 Všeobecných podmienok úveru. Podľa nej všetky spory,

ktoré vzniknú zo zmluvy o úvere, ako aj spory z dohody o vyplnení zmenky, bude riešiť Stály

rozhodcovský súd zriadený spoločnosťou ... Rozsudkom z 27. 7. 2011 sp. zn.

SR 06486/11 Stály rozhodcovský súd uložil žalobcovi povinnosť zaplatiť žalovanému

3 917,98 eur so zmenkovým úrokom 0,25 % denne od 24. 4. 2011 do zaplatenia, so

zákonnými úrokmi vo výške 6 % od 30. 5. 2011 a s trovami konania 769,68 eur... Z tohto

skutkového stavu súd prvého stupňa vyvodil záver, že žaloba nie je dôvodná. Žalobca si vzal

úver za účelom výkonu podnikania, a zmluva o úvere bola uzavretá podľa Obchodného

zákonníka. Žalobca preto nemá postavenie spotrebiteľa a predmetná zmluva o úvere nie je

zmluvou o spotrebiteľskom úvere v zmysle o spotrebiteľských

úveroch. Vzhľadom na to podľa súdu prvého stupňa nemožno v prejednávanej veci použiť

ustanovenia týkajúce sa ochrany spotrebiteľa. Právomoc rozhodcovského súdu rozhodnúť

v predmetnej veci vyplýva z rozhodcovskej doložky, ktorá bola súčasťou zmluvy o úvere.

Zmenka bola vystavená v súlade s ustanoveniami zmenkového a šekového zákona a má

povahu zabezpečovacej zmenky k hlavnému záväzku, ktorým je záväzok zo zmluvy o úvere.

Vzhľadom na tieto závery a s poukazom na § 497, § 261 ods. 3 písm. d/ Obch. zák.. § 3

ods. 1 , , , ,, ,

Obč. zák., súd prvého stupňa žalobu zamietol...

Proti tomuto rozhodnutiu podal odvolanie žalobca. Navrhol, aby odvolací súd

napadnutý rozsudok zmenil tak, že žalobe vyhovie. Uviedol, že so žalovaným nepodpísal

rozhodcovskú zmluvu. So Všeobecnými podmienkami poskytnutia úveru nebol oboznámený

a ani ich nepodpísal. Rozhodcovská doložka neobsahuje priame určenie rozhodcu ad hoc

alebo spôsob jeho určenia, ale v rozhodcovskom konaní ustanovil samotný rozhodcovský

súd za rozhodcu Tento spôsob určenia rozhodcu je obchádzaním zákona

č. a preto je rozhodcovská doložka neplatná podľa Obč. zák. Ďalej

žalobca odvolaní poukázal na to, že so žalovaným uzavrel zmluvu o pôžičke, uzavrel ju ako

občan a finančné prostriedky potreboval pre potrebu svojej rodiny. Pri podpise zmluvy

prevzal v hotovosti finančne prostriedky. Preto nemôže ísť o zmluvu o úvere. Zmenku

podpísal preto, lebo inak by mu žalovaný neposkytol pôžičku, ktorú súrne potreboval. ...

Úroky požadované žalovaným sú neprimerane vysoké a sú v rozpore s dobrými mravmi

a tiež so zásadami poctivého obchodného styku.

Odvolací súd, ktorý bol viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 O. s .p)

preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa, prejednal odvolanie bez nariadenia

pojednávania podľa a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.

Súd prvého stupňa zistil správne skutkový stav veci, vyvodil z neho správny právny

záver a svoje rozhodnutie aj náležitým spôsobom odôvodnil. Odvolací súd sa v celom

rozsahu stotožňuje s dôvodmi napadnutého rozsudku a konštatuje ich správnosť (§ 219

ods. 2 ).

K odvolacím námietkam žalobcu odvolací súd uvádza, že v zmluve o úvere je žalobca

špecifikovaný ako podnikateľ - živnostník s uvedením obchodného mena ( ...)

a identifikačného čísla. Z toho je zrejmé, že v záväzkovom vzťahu založenom zmluvou

o úvere vystupoval ako podnikateľ a úver mu bol poskytnutý pre účely podnikania. Zmluva

o úvere bola uzavretá v zmysle § 497 a nasl. Obch. zák., čo je v nej aj uvedené. Preto

žalobca nemá postavenie spotrebiteľa, ako to správne konštatoval súd prvého stupňa, a vo

veci preto nemožno použiť ani o spotrebiteľských úveroch (

), ani ustanovenia upravujúce ochranu spotrebiteľa

(§ 52 ods. 4 Obč. zák.) a napokon nie je daný dôvod podania žaloby na zrušenie

rozhodcovského rozsudku v zmysle

K tomu odvolací súd dodáva, že je síce možné, že žalobca poskytnutý úver použil pre

potrebu svojej rodiny. Túto skutočnosť však v takom prípade žalovanému pri uzatváraní

zmluvy o úvere neoznámil, čím ho v podstate uviedol do omylu. Žalovaný by mu úver

v zmysle § 497 a nasl. Obch. zák. na tieto účely neposkytol. Rozhodujúce je podľa názoru

odvolacieho súdu, že žalobca pri uzavieraní zmluvy o úvere žalovanému deklaroval, že

potrebuje finančné prostriedky na účely podnikania. Nebolo povinnosťou žalovaného pred

uzavretím zmluvy o úvere skúmať, na čo žalobca v skutočnosti úver použije a takéto

skúmanie ani nebolo v jeho možnostiach.

V zmluve o úvere žalobca svojím podpisom potvrdil, že súhlasí so Všeobecnými

podmienkami poskytnutia úveru, ktoré sú na zadnej strane tejto zmluvy. Rozhodcovská

doložka je obsiahnutá v čl. 15. Všeobecných podmienok poskytnutia úveru. Neobstojí preto

tvrdenie žalobcu, že nebol oboznámený so Všeobecnými podmienkami poskytnutia úveru.

V rozhodcovskej doložke sa účastníci dohodli, že v rozhodcovskom konaní bude

rozhodovať jeden rozhodca. Ustanovenie rozhodcu samotným rozhodcovským súdom

umožňuje Týmto postupom preto nedošlo

k porušeniu zásady rovnosti účastníkov rozhodcovského konania (§ 40 ods. 1 písm. g/ zák.

č. 244/2002 Z .z.) a rozhodcovská doložka nie je neplatná.

V prejednávanej veci nebola preukázaná existencia žiadneho z dôvodov uvedených

v až j/ , na základe ktorých sa možno domáhať

žalobou na súde zrušenia rozhodcovského rozsudku. Preto súd prvého stupňa a ani odvolací

súd vecnú správnosť predmetného rozhodcovského rozsudku nemôže preskúmavať.

Odvolací súd v tejto súvislosti uvádza, že tu nie je ani dôvod podania žaloby na zrušenie

rozhodcovského rozsudku v zmysle , pretože – ako

je to uvedené vyššie – rozhodcovská doložka nie je neplatná.

Z uvedeného vyplýva, že napadnutý rozsudok je vecne správny a preto ho odvolací

súd potvrdil podľa “

III.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd alebo

ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľov. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody

uvedené v nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.

Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd

právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo

návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, návrhy podané oneskorene, ako aj návrhy

zjavne neopodstatnené môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením

bez ústneho pojednávania.

Sťažnosť treba považovať za zjavne neopodstatnenú.

O zjavnej neopodstatnenosti návrhu možno hovoriť vtedy, keď namietaným

postupom orgánu štátu nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu toho základného práva alebo

slobody, ktoré označil navrhovateľ, a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti

medzi označeným postupom orgánu štátu a základným právom alebo slobodou, porušenie

ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnený návrh preto

možno považovať ten, pri predbežnom prerokovaní ktorého ústavný súd nezistil žiadnu

možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol

posúdiť po jeho prijatí na ďalšie konanie (, , ).

Podľa konštantnej judikatúry ústavný súd nie je súčasťou systému všeobecných

súdov, ale podľa je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti.

Pri uplatňovaní tejto právomoci ústavný súd nie je oprávnený preskúmavať a posudzovať

ani právne názory všeobecného súdu, ani jeho posúdenie skutkovej otázky. Úlohou

ústavného súdu totiž nie je zastupovať všeobecné súdy, ktorým predovšetkým prislúcha

interpretácia a aplikácia zákonov. Úloha ústavného súdu sa obmedzuje na kontrolu

zlučiteľnosti účinkov takejto interpretácie a aplikácie s alebo kvalifikovanou

medzinárodnou zmluvou o ľudských právach a základných slobodách. Posúdenie veci

všeobecným súdom sa môže stať predmetom kritiky zo strany ústavného súdu iba v prípade,

ak by závery, ktorými sa všeobecný súd vo svojom rozhodovaní riadil, boli zjavne

neodôvodnené alebo arbitrárne. O arbitrárnosti (svojvôli) pri výklade a aplikácii zákonného

predpisu všeobecným súdom by bolo možné uvažovať len v prípade, ak by sa tento natoľko

odchýlil od znenia príslušných ustanovení, že by zásadne poprel ich účel a význam (mutatis

mutandis , , ).

Podstata sťažnosti tkvie v tom, že sťažovateľ nie je spokojný s tým, že okresný súd

v konaní o zrušenie rozhodcovského rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu (ďalej len

„rozhodcovský súd“), v ktorom vystupuje ako žalobca, zamietol jeho žalobu, ktorou sa

domáhal zrušenia rozhodnutia rozhodcovského súdu a krajský súd toto rozhodnutie potvrdil.

Krajskému súdu vyčíta, že nedostatočne odôvodnil svoje rozhodnutie a nezaoberal sa ani

jeho skutkovou a právnou argumentáciou.

Podľa sťažovateľa „všeobecné súdy neuskutočnili prieskum materiálnej stránky

rozhodcovského rozsudku a postupovali nesprávne pri výklade a aplikácii ustanovení

právneho predpisu, vyhli sa posudzovaniu tohto prípadu podľa zákona o spotrebiteľskom

úvere č. 129/2010“. Rozsudok krajského súdu preto považuje za arbitrárny.

Podľa názoru ústavného súdu argumentácia krajského súdu je dostatočná

a presvedčivá. Krajský súd preskúmal prvostupňové rozhodnutie v rozsahu sťažovateľovho

odvolania a reagoval na všetky jeho argumenty, v prvom rade ustálil, že sťažovateľ podpísal

zmluvu o úvere ako podnikateľ – živnostník s uvedením obchodného mena. Úver mu preto

nemohol byť poskytnutý na iné účely ako na podnikanie. Sťažovateľ preto v žiadnom

prípade nemôže mať v tomto zmluvnom vzťahu postavenie spotrebiteľa a jeho zmluva

o úvere sa teda nemôže riadiť ustanoveniami o spotrebiteľských

úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých

zákonov v znení neskorších predpisov, a nepožíva teda ani ochranu podľa ustanovenia § 52

ods. 4 (ochrana spotrebiteľa). Ústavný súd teda nevidí príčinu na to,

aby do namietaného rozhodnutia krajského súdu zasiahol. Na tomto závere nemôže nič

zmeniť okolnosť, že sťažovateľ má na celú vec odlišný názor a s rozsudkami všeobecných

súdov nesúhlasí. Táto okolnosť totiž sama osebe nemôže spôsobiť porušenie ním

označených práv.

Uvedené úvahy možno zhrnúť tak, že závery krajského súdu sú dostačujúce

a presvedčivé a v žiadnom prípade sa nejavia ako arbitrárne či zjavne neodôvodnené.

Berúc do úvahy uvedené skutočnosti ústavný súd rozhodol podľa § 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde tak, ako to vyplýva z výroku tohto uznesenia.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 24. januára 2013