Details
ECLI
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
III. ÚS 718/2014
PDF · 353.92 KB
No categories available
III. ÚS 718/2014
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 9. decembra 2014
predbežne prerokoval sťažnosť , ,
zastúpeného JUDr. Jánom Ščurym, Laurinská 12, Bratislava, pre namietané porušenie jeho
základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 36
ods. 1 Listiny základných práv a slobôd, základného práva na prerokovanie veci bez
zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva
na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv
a základných slobôd postupom Okresného súdu Bratislava I v konaní vedenom
pod sp. zn. 7 C/157/2010 „po podaní dovolania sťažovateľom dňa 7. 9. 2012“ a uznesením
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3 Cdo 374/2012 z 28. októbra 2013 a takto
rozhodol:
Sťažnosť o d m i e t a pre nesplnenie zákonom predpísaných
náležitostí
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola
21. októbra 2014 doručená sťažnosť ,
(ďalej len „sťažovateľ“), v petite ktorej žiadal, aby ústavný súd rozhodol týmto nálezom:
„Základné právo (sloboda) ... upravené v čl. 46 ods. 1 a čl.
48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, čl. 36 ods. 1 listiny a čl. 6 ods. 1 Dohovoru, v znení
protokolu č. 11, zákona č. 209/1992 Zb. postupom a rozhodnutím Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky v konaní pod sp. zn.: 3 Cdo 374/ 2012, ako aj postupom Okresného
súdu Bratislava I po podaní dovolania sťažovateľom dňa 7. 9. 2012 porušené bolo.
Ústavný súd SR rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pod sp. zn.:
3 Cdo 374/2012 zo dňa 28. 10. 2013 zrušuje a vec mu vracia na ďalšie konanie
a rozhodnutie.
... priznáva primerané finančné zadosťučinenie v sume
2.000 €, ktoré je Najvyšší súd Slovenskej republiky, povinný vyplatiť do dvoch mesiacov
od právoplatnosti tohto nálezu.
Najvyšší súd Slovenskej republiky je povinný uhradiť trovy právneho zastúpenia
vo výške 198,66 €... na účet právneho zástupcu navrhovateľa...“
K sťažnosti bola pripojená kópia uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
(ďalej len „najvyšší súd“) sp. zn. 3 Cdo 374/2012 z 28. októbra 2013, ktorým tento
dovolacie konanie [o dovolaní sťažovateľa proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave
sp. zn. 8 Co/89/2011 z 24. júna 2011, ktorým potvrdil uznesenie Okresného súdu
Bratislava I (ďalej len „okresný súd“) č. k. 7 C/157/2010 22 z 2. novembra 2010
o nevyhovení návrhu sťažovateľa na oslobodenie od súdnych poplatkov] zastavil z dôvodu
nesplnenia osobitnej procesnej podmienky dovolacieho konania spočívajúcej v tom, že
dovolateľ nebol právne zastúpený advokátom.
Sťažovateľ uviedol, že «dovolací súd zamietol dovolanie sťažovateľa bez toho, aby
„počkal“ na právoplatné rozhodnutie CPP o nepriznaní nároku sťažovateľovi
na poskytnutie právnej pomoci v dovolacom konaní, nakoľko mal vedomosť, že sťažovateľ
podal žiadosť o poskytnutie právnej pomoci...». Podľa názoru sťažovateľa „Okresný súd
Bratislava I v konaní po podaní dovolania sťažovateľom dňa 7. 9. 2011, ako aj Dovolací súd
v konaní vedenom pod sp. zn.: 3 Cdo 374/2012 nedostatočne zistili skutkový stav ohľadom
splnenia – nesplnenia procesnej podmienky zastupovania advokátom sťažovateľa, nakoľko
ich postup a rozhodovanie záviselo od iného právoplatného rozhodnutia iného orgánu o
poskytnutí právnej pomoci sťažovateľovi a preto postup Okresného súdu Bratislava I bol
zmätočný a rozhodnutie Dovolacieho súdu bolo zjavne neodôvodnené a arbitrárne, a preto
z ústavného hľadiska je konanie oboch všeobecných súdov neospravedlniteľné
a neudržateľné, pretože zároveň má za následok porušenie základného práva sťažovateľa na
to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo prejednaná nezávislým a nestranným súdom
zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach v primeranej lehote.“.
II.
Podľa čl. 124 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) ústavný súd je
nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti.
Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak
o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania
pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.
Ústavný súd podľa ustanovenia § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej
republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní
pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon
o ústavnom súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez
prítomnosti navrhovateľa.
Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené
v ustanovení § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.
Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd
právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo
návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže
ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.
Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
Podľa § 20 ods. 3 zákona o ústavnom súde ústavný súd je viazaný návrhom
na začatie konania. Uvedená viazanosť ústavného súdu návrhom sa vzťahuje zvlášť na návrh
výroku rozhodnutia, ktorého sa sťažovateľ domáha (t. j. petit), pričom tento musí byť
vymedzený presne, určito a zrozumiteľne (v súlade s čl. 127 ústavy a § 56 zákona
o ústavnom súde), teda takým spôsobom, aby mohol byť východiskom pre rozhodnutie
ústavného súdu v uvedenej veci (III. ÚS 78/02, III. ÚS 17/03, IV. ÚS 138/08).
Predmetom sťažnosti je námietka porušenia základného práva sťažovateľa na súdnu
ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd,
základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy
a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv
a základných slobôd postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 7 C/157/2010
„po podaní dovolania sťažovateľom dňa 7. 9. 2012“ a uznesením najvyššieho súdu sp. zn. 3
Cdo 374/2012 z 28. októbra 2013, ktorým dovolacie konanie zastavil.
Pri predbežnom prerokovaní sťažnosti ústavný súd zistil, že sťažovateľ
15. októbra 2014 splnomocnil právneho zástupcu výlučne na spísanie a podanie sťažnosti
„pre porušenie práva na súdnu ochranu v zmysle čl. 46 zákona 460/1992 Zb. Ústava
Slovenskej republiky spôsobené postupom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v konaní
sp. zn.: 3 Cdo/374/2012“, nie však postupom okresného súdu. Ústavný súd ďalej konštatuje,
že z odôvodnenia sťažnosti vzhľadom na jeho stručnosť nemožno jednoznačne určiť,
k porušeniu akých aspektov jednotlivých sťažovateľom označených práv (vzhľadom na ich
obsah, pozn.) malo osobitne tým ktorým súdom dôjsť, a že ako také nezodpovedá
navrhovanému petitu.
Ústavný súd navyše zistil, že odôvodnenie sťažnosti nezodpovedá ani aktuálnemu
stavu súdneho konania. Napadnuté uznesenie najvyššieho súdu, ktoré sťažovateľ osobne
prevzal na pojednávaní konanom na okresnom súde 18. augusta 2014, nemalo za následok
odopretie mu práva na prístupu k súdu v zmysle čl. 46 ods. 1 ústavy. Zo zápisnice
o pojednávaní z uvedeného dňa totiž vyplýva, že okresný súd v merite veci stále koná,
pričom po doplnení dôkazov účastníkmi konania plánuje do dvoch mesiacov nariadiť termín
pojednávania.
Takýto rozsah nedostatkov sťažnosti neumožňuje ústavnému súdu vymedziť hranice
ústavného prieskumu dodržiavania základných práv a slobôd v konaní pred tým ktorým
orgánom verejnej moci.
V zmysle § 18 ods. 2 zákona č. 586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene a doplnení
zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení
neskorších predpisov advokát je povinný pri výkone advokácie dôsledne využívať všetky
právne prostriedky, a takto chrániť a presadzovať práva a záujmy klienta a uplatňovať
v záujme klienta všetko, čo podľa svojho presvedčenia považuje za prospešné. Tieto
povinnosti advokáta vylučujú, aby ústavný súd nahradzoval úkony právnej služby, ktoré je
povinný vykonať advokát tak, aby také úkony boli objektívne spôsobilé vyvolať nielen
začatie konania, ale aj prijatie sťažnosti na ďalšie konanie, ak sú na to splnené zákonom
ustanovené predpoklady (II. ÚS 117/05). Nedostatky zákonom predpísaných náležitostí
vyplývajúce z podania sťažovateľa nie je povinný odstraňovať z úradnej povinnosti. Na taký
postup slúži inštitút povinného právneho zastúpenia v konaní pred ústavným súdom
a publikovaná judikatúra, z ktorej jednoznačne vyplýva, ako ústavný súd posudzuje
nedostatok zákonom predpísaných náležitostí podaní účastníkov konania (IV. ÚS 409/04,
IV. ÚS 168/05, III. ÚS 789/09, III. ÚS 280/2013).
Na základe uvedených skutočností ústavný súd sťažnosť sťažovateľa odmietol podľa §
25 ods. 2 zákona o ústavnom súde z dôvodu nesplnenia zákonom predpísaných náležitostí.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 9. decembra 2014