Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 851/2014

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

13

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 11. decembra 2014

v senáte zloženom z predsedu Ladislava Orosza (sudca spravodajca), zo sudkyne Ľudmily

Gajdošíkovej a sudcu Sergeja Kohuta predbežne prerokoval sťažnosť

, , a ,

, zastúpených advokátkou JUDr. Martou Huttovou, Bezekova 13,

Bratislava, ktorou namietajú porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov podľa postupom

Okresného súdu Senica v konaní vedenom pod sp. zn. D 65/55, D not 159/02, a takto

rozhodol:

Sťažnosť a o d m i e t a

ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola

28. októbra 2014 doručená sťažnosť ,

, a , (ďalej len

„sťažovatelia“), zastúpených advokátkou JUDr. Martou Huttovou, Bezekova 13, Bratislava,

ktorou namietajú porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa (ďalej len „“) postupom

Okresného súdu Senica (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. D 65/55,

(ďalej aj „napadnuté konanie“).

Zo sťažnosti ústavný súd zistil, že sťažovatelia sú účastníkmi dedičského konania

vedeného okresným súdom pod sp. zn. D 65/55, .

Sťažovatelia v sťažnosti okrem iného uvádzajú:

„Naša matka , teraz už nebohá, dňa 31. októbra 2001 podala

na Okresný súd Senica odvolanie proti uzneseniu Štátneho notárstva v Senici

z 28. novembra 1957 pod č. k. D 65/55. Odvolanie podala ako zákonná dedička po

nebohom staršom zomrelom dňa a po nebohom

mladšom zomrelom

O odvolaní našej matky rozhodoval Krajský súd v Trnave, ktorý uznesením

z 28. marca 2002 pod č. k. 87 zrušil uznesenie Štátneho notárstva a vec

vrátil na ďalšie konanie...

Po zrušujúcom rozhodnutí krajského súdu Okresný súd Senica poveril prejednaním

dedičstva po nebohom staršom a po nebohom

mladšom súdneho komisára (notára) .

Notárka od udeleného poverenia prejednať dedičstvo

po právnych predchodcoch našej matky postupovala tak, že sa neriadila vyššie uvedeným

rozhodnutím Krajského súdu v Trnave a predvolávala našu matku na prejednanie dedičstva

len po mladšom, ktorý zomrel . Tento svoj postup neustále

zdôvodňovala tým, že uznesenie Štátneho notárstva v Senici z 24. apríla 1957

pod č. k. Dc 65/55 294 vo veci dedičstva po nebohom staršom je

právoplatné 24. mája 1957, a preto bude prejednávať len dedičstvo po nebohom

mladšom. Konala tak napriek tomu, že dňa 4. mája 2004 jej v tejto veci dala

písomné usmernenie sudkyňa Okresného súdu v Senici . Vo svojom

písomnom usmernení sudkyňa uviedla, že je potrebné, aby notárka prejednávala dedičstvo

tak po staršom ako aj po mladšom, pretože uznesenie

Štátneho notárstva v Senici z 24. apríla 1957 pod č. k. Dc 65/55 294 nie je rozhodnutím

konečným, ale ho treba považovať iba za medzitímne rozhodnutie.

Naša matka zomrela 23. januára 2006 a dedičmi po jej smrti

sme sa stali my, jej synovia a náš otec , teraz už tiež nebohý (zomrel

22. apríla 2012). Notárka nezmenila stanovisko k prejednávaniu

dedičstva ani potom, čo sme my vstúpili do dedičského konania a naďalej sa snažila

prejednávať len dedičstvo po mladšom. Týmto spôsobom bránila

riadnemu prejednaniu dedičstva a spôsobovala v dedičskom konaní prieťahy.“

Sťažovatelia ďalej uviedli: „Keďže k dedičskej dohode ani potom nedošlo, súdna

komisárka na prejednaní dedičstva dňa 18. septembra 2014 uviedla, že vyporiada dedičstvo

podľa zákona. Okresný súd Senica nám v októbri 2014 doručil uznesenie z 2. októbra 2014

pod č. k. D 65/55 875 D not 159/02 Do, ktoré nie je doteraz právoplatné, t. j. dedičské

konanie po nebohom staršom a mladšom vedené

na Okresnom súde Senica pod sp. zn. D 65/55, nie je právoplatne skončené.“

Podľa názoru sťažovateľov „doterajším postupom Okresného súdu v Senici

uskutočňovaným prostredníctvom súdnej komisárky , ktorá doteraz

koná 13 rokov v dedičskej veci po našich predkoch staršom a

mladšom, ktorí zomreli v roku 1955, bolo porušené naše právo na prejednanie

veci bez zbytočných prieťahov“.

Na základe skutočností uvedených v sťažnosti sťažovatelia navrhujú, aby ústavný súd

nálezom takto rozhodol:

„1. Základné právo a

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov postupom Okresného súdu Senica v konaní

vedenom pod sp. zn. D 65/55 D not 159/02 Do porušené bolo.

2. Okresnému súdu Senica v konaní vedenom pod sp. zn. D 65/55 D not 159/02 Do

sa prikazuje konať bez zbytočných prieťahov.

3. a sa priznáva

finančné zadosťučinenie každému z nich v sume po 5 000 eur, ktoré im je povinný vyplatiť

Okresný súd v Senici do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4. Okresný súd v Senici je povinný uhradiť

a trovy konania do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto

nálezu k rukám advokátky JUDr. Marty Huttovej...“

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona

Národnej rady Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu

Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších

predpisov (ďalej len „“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa a zisťuje, či nie sú dôvody na odmietnutie návrhu podľa § 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde.

Podľa môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania návrhy, na ktorých

prerokovanie nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom,

neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy

podané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Ak ústavný súd navrhovateľa na také nedostatky upozornil, uznesenie sa nemusí odôvodniť.

Podľa je ústavný súd viazaný návrhom

na začatie konania okrem prípadov výslovne uvedených v tomto zákone. Viazanosť

ústavného súdu návrhom na začatie konania sa prejavuje vo viazanosti petitom, teda tou

časťou sťažnosti, v ktorej sťažovateľ špecifikuje, akého rozhodnutia sa domáha (§ 20 ods. 1

), čím zároveň vymedzí rozsah predmetu konania pred ústavným

súdom z hľadiska požiadavky na poskytnutie ústavnej ochrany. Vzhľadom na to môže

ústavný súd rozhodnúť len o tom, čoho sa sťažovateľ domáha v petite svojej sťažnosti,

a vo vzťahu k tomu subjektu, ktorého označil za porušovateľa svojich práv.

Platí to predovšetkým v situácii, keď je sťažovateľ zastúpený zvoleným advokátom

(m. m. , , ).

V nadväznosti na uvedené ústavný súd konštatuje, že sťažovatelia zastúpení

advokátkou sa v petite sťažnosti domáhajú vyslovenia porušenia základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov okresným súdom v napadnutom konaní.

Preto porušenie ďalších základných práv podľa a práv podľa Dohovoru o ochrane

základných práv a slobôd označených v odôvodnení sťažnosti bez bližšieho odôvodnenia

považuje len za súčasť ich právnej argumentácie.

Z už citovaného vyplýva, že úlohou ústavného

súdu pri predbežnom prerokovaní sťažnosti je tiež posúdiť, či táto nie je zjavne

neopodstatnená. V súlade s konštantnou judikatúrou ústavného súdu o zjavne

neopodstatnenú sťažnosť ide vtedy, keď namietaným postupom alebo namietaným

rozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci nemohlo dôjsť k porušeniu základného práva

alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok príčinnej súvislosti medzi

označeným postupom alebo rozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci a základným

právom alebo slobodou, porušenie ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov, a to aj

vtedy, ak v konaní pred orgánom verejnej moci vznikne procesná situácia alebo procesný

stav, ktoré vylučujú, aby tento orgán porušoval uvedené základné právo, pretože uvedená

situácia alebo stav takúto možnosť reálne nepripúšťajú (, ,

, , ).

Súčasťou rozhodovacej činnosti ústavného súdu je aj ustálený právny názor (napr.

, , , ), podľa ktorého sa ochrana

základnému právu podľa poskytuje v konaní pred ústavným súdom len

vtedy, ak v čase uplatnenia tejto ochrany porušovanie základného práva označenými

orgánmi verejnej moci (v tomto prípade všeobecným súdom) ešte mohlo trvať. Ak v čase

doručenia sťažnosti ústavnému súdu už nemohlo dochádzať k namietanému porušovaniu

označeného základného práva, ústavný súd ju zásadne odmietne ako zjavne neopodstatnenú

( ).

Jednou zo základných pojmových náležitostí sťažnosti podľa ,

ktorou sa sťažovatelia domáhajú ochrany svojho základného práva na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov podľa , je to, že musí smerovať

proti aktuálnemu a trvajúcemu zásahu orgánov verejnej moci do chránenej sféry

sťažovateľov. Uvedený názor vychádza zo skutočnosti, že táto sťažnosť zohráva

aj významnú preventívnu funkciu, a to ako účinný prostriedok na to, aby sa predišlo zásahu

do základných práv, a v prípade, že už k zásahu došlo a jeho účinky stále trvajú, aby sa

v porušovaní týchto práv ďalej nepokračovalo. Preto ak je zrejmé, že v čase, keď bola

sťažnosť ústavnému súdu doručená, už k prieťahom v namietanom konaní nemôže

dochádzať, je daný dôvod na odmietnutie takejto sťažnosti pre jej zjavnú neopodstatnenosť.

Zo samotnej sťažnosti sťažovateľov a z jej príloh vyplýva, že okresný súd uznesením

č. k. D 65/55 876, D not 159/02 Do z 2. októbra 2014 rozhodol v merite veci a toto

rozhodnutie im doručil. Z uvedeného vyplýva, že v čase, keď bola sťažnosť sťažovateľov

doručená ústavnému súdu (28. októbra 2014), okresný súd už zjavne nemohol

svojou činnosťou porušovať ich základné právo podľa , keďže vo veci

samej rozhodol a urobil všetky úkony potrebné na doručenie meritórneho rozhodnutia

účastníkom konania. Ústavný súd zistil, že uznesenie č. k. D 65/55 876, D not 159/02 Do

z 2. októbra 2014 nadobudlo právoplatnosť 7. novembra 2014, čo znamená, že v čase

predbežného prerokovania sťažnosti je napadnuté konanie právoplatne skončené.

Tieto skutočnosti zakladajú v súlade s ustálenou judikatúrou ústavného súdu dôvod

na odmietnutie sťažnosti ako zjavne neopodstatnenej.

Na tomto základe ústavný súd sťažnosť sťažovateľov po predbežnom prerokovaní

odmietol podľa ako zjavne neopodstatnenú.

Po odmietnutí sťažnosti bolo už bez právneho dôvodu zaoberať sa ďalšími návrhmi

sťažovateľov.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 11. decembra 2014