Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 44/2015

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

11

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 22. januára 2015 v senáte

zloženom z predsedu Ladislava Orosza, zo sudkyne Ľudmily Gajdošíkovej (sudkyňa

spravodajkyňa) a sudcu Lajosa Mészárosa predbežne prerokoval sťažnosť ,

zastúpeného advokátom JUDr. Petrom Peružekom,

Radlinského 1, Hlohovec, ktorou namieta porušenie svojho základného práva na

prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa Slovenskej

republiky a práva na prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu

Piešťany v konaní vedenom pod sp. zn. , a takto

rozhodol:

Sťažnosť o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 30. októbra

2014 doručená sťažnosť (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie

svojho základného práva podľa (ďalej len

„ústava“) a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného

súdu Piešťany (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. (ďalej

aj „napadnuté konanie“).

Sťažovateľ v sťažnosti uviedol, že 3. septembra 2012 podal žalobu o vyporiadanie

bezpodielového spoluvlastníctva manželov, o ktorej je vedené napadnuté konanie. Okresný

súd dosiaľ nenariadil vo veci pojednávanie ani nevykonal žiadny relevantný úkon smerujúci

k jej ukončeniu. Sťažovateľ preto podal „21. 05. 2013, 13. 06. 2013, 28. 06. 2013, 25. 04.

2014 a 25. 09. 2014 (predsedovi súdu) sťažnosť na prieťahy v konaní... Na urgencie

predseda Okresného súdu Piešťany neodpovedal, pričom podľa osobitného predpisu musí

byť odpovedané do 30 dní, prípadne v tejto lehote uviesť sťažovateľovi, že sa predlžuje

lehota na vybavenie sťažnosti.“.

K sťažnosti priložil prípis predsedníčky okresného súdu č. Spr. 719/14

z 22. októbra 2014, ktorým uznala jeho urgenciu za opodstatnenú a uviedla, že dohliadne

na to, aby bolo po odstránení nedostatkov podania nariadené pojednávanie.

Sťažovateľ namieta: „Nie je akceptovateľné, aby uvedenú právnu vec nebolo možné

rozhodnúť po uplynutí 2 rokov, pričom ani skutkovo ani vecne nejde o právne zložitú vec.

Opätovne uvádzam, že zo strany sťažovateľa neboli podniknuté žiadne úkony, ktoré by

odôvodňovali vzniknuté prieťahy v predmetnom konaní a uvádzam, že zo strany sťažovateľa

nedošlo k žiadnym prieťahom, nakoľko bol aktívny a svojimi podaniami sa dožadoval

rozhodnutia v uvedenej veci.“

Na základe uvedeného sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd rozhodol, že postupom

okresného súdu v napadnutom konaní boli porušené jeho označené práva, aby ústavný súd

prikázal okresnému súdu konať bez zbytočných prieťahov a priznal mu finančné

zadosťučinenie 3 320 € a náhradu trov právneho zastúpenia.

Ústavný súd si v rámci prípravy predbežného prerokovania sťažnosti vyžiadal spis

okresného súdu vedený pod sp. zn. , z ktorého zistil tento priebeh a aktuálny

stav konania:

Sťažovateľ podal žalobu 4. septembra 2012. Okresný súd uznesením

zo 14. septembra 2012 vyzval žalovanú, aby sa vyjadrila k žalobe v lehote 15 dní.

Vyjadrenie sťažovateľky bolo doručené okresnému súdu 15. októbra 2012.

Sťažovateľ podal 21. mája 2013, 13. júna 2013, 28. júna 2013, 20. augusta 2013

a 25. apríla 2014 podania označené ako „urgencia“, resp. „podanie“ adresované

okresnému súdu k spisovej značke konania, ktorými žiadal o urýchlené nariadenie

pojednávania, resp. o odstránenie prieťahov v konaní.

Okresný súd vyzval sťažovateľa uznesením zo 7. októbra 2014, aby doplnil a opravil

svoj návrh o podrobný opis hnuteľných vecí, ktoré žiada vyporiadať, a o listinné dôkazy

k nim. Sťažovateľ reagoval podaním doručeným 28. októbra 2014, ktorým čiastočne vzal

späť svoju žalobu a upravil jej petit.

III.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd alebo

ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,

ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd každý návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1

o organizácii Ústavného súdu

Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších

predpisov (ďalej len „“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa a zisťuje, či nie sú dané dôvody na odmietnutie návrhu podľa § 25 ods. 2

.

Podľa môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania návrhy, na ktorých

prerokovanie nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom,

neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy

podané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Sťažovateľ namieta porušenie svojho základného práva podľa ,

podľa ktorého má každý právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných

prieťahov, a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, podľa ktorého má každý právo na to,

aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým

a nestranným súdom zriadeným zákonom.

Sťažovateľ tvrdí, že napriek vyčerpaniu všetkých dostupných právnych prostriedkov,

ktoré má k dispozícii na ochranu svojho základného práva, vrátane sťažnosti na prieťahy,

nedošlo k odstráneniu prieťahov a skončeniu veci v primeranej lehote.

Podľa obsahu súdneho spisu sťažovateľ podal v priebehu jedného roka päť podaní,

ktorými sa domáhal nariadenia pojednávania v jeho veci, resp. odstránenia prieťahov

v konaní. Ani jedno z nich neadresoval predsedníčke okresného súdu, ktorá je podľa § 63

ods. 1 o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení

neskorších predpisov (ďalej len „zákon o súdoch“) príslušná na vybavenie sťažnosti

na prieťahy v konaní. Napriek tomu, že v sťažnosti poukazuje na nedodržanie lehoty

na vybavenie každého svojho podania predsedníčkou okresného súdu, ani raz sa v súlade

so zákonom o súdoch nedomáhal prešetrenia jej postupu pri vybavovaní jeho podaní.

Na základe týchto zistení ústavný súd konštatuje, že sťažovateľ, zastúpený v konaní

pred okresným súdom právnym zástupcom, riadne neuplatnil sťažnosť na prieťahy podľa

§ 62 a nasl. zákona o súdoch na orgáne štátnej správy okresného súdu. Napriek tomu bola

jeho ostatná urgencia vybavená predsedníčkou okresného súdu prípisom č. Spr. 719/14

z 22. októbra 2014. Sťažovateľ bezprostredne potom podal sťažnosť ústavnému súdu.

Podľa judikatúry ústavného súdu účelom sťažnosti na prieťahy podľa zákona o súdoch

nie je potvrdenie stavu, ktorý nie je v súlade so základným právom zaručeným čl. 48 ods. 2

, ale poskytnutie príležitosti súdu, aby sám urobil nápravu a odstránil protiprávny stav

zapríčinený nesprávnym postupom alebo svojou nečinnosťou (). Na tento účel je

potrebné poskytnúť všeobecnému súdu časový priestor na prijatie vhodných opatrení

().

Sťažovateľ podal sťažnosť skôr, ako umožnil prijatie opatrení na odstránenie zistených

prieťahov. Ústavný súd v súlade so svojou doterajšou rozhodovacou činnosťou považuje

podanie sťažnosti za formálny úkon, ktorým sťažovateľ nesledoval odstránenie namietanej

nečinnosti okresného súdu (podobne , ), pretože sťažnosť

ústavnému súdu podal skôr, ako odstránil nedostatky svojho návrhu, čím predsedníčka

okresného súdu podmienila ďalší postup v konaní a nariadenie pojednávania.

Na základe uvedeného ústavný súd konštatuje, že je dôvod na odmietnutie sťažnosti

ako neprípustnej podľa v spojení s a .

Ústavný súd sa osobitne zameral aj na preskúmanie opodstatnenosti sťažnosti

sťažovateľa, keďže pri sťažnostiach namietajúcich porušenie základného práva podľa čl. 48

ods. 2 a práva podľa dohovoru ústavný súd berie do úvahy, že odmietnuť

sťažnosť ako zjavne neopodstatnenú možno „vzhľadom na skutočnosť, že celková doba

konania pred súdom, ako aj postup zákonného sudcu nesignalizovali reálnu možnosť

zbytočných prieťahov, a tým aj porušenie základného práva podľa “

(), resp. „argumenty v sťažnosti sťažovateľa nepreukázali v čase podania

sťažnosti takú intenzitu porušenia základného práva podľa , aby bola

sťažnosť prijatá na ďalšie konanie“ ().

Ústavný súd tiež poukazuje na svoju judikatúru, podľa ktorej nie každý zistený

prieťah v súdnom konaní má nevyhnutne za následok porušenie základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa a práva podľa

čl. 6 ods. l dohovoru. Ústavný súd už vo svojich rozhodnutiach vyslovil, že „ojedinelá

nečinnosť súdu hoci aj v trvaní niekoľkých mesiacov sama osebe ešte nemusí zakladať

porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov“ ().

Ak ústavný súd pri predbežnom prerokovaní sťažnosti zistí, že sa postup všeobecného súdu

nevyznačoval takými významnými prieťahmi, ktoré by bolo možné kvalifikovať ako

„zbytočné prieťahy“ v zmysle (resp. dohovoru), sťažnosť

odmietne ako zjavne neopodstatnenú (, , a iné).

Zjavná neopodstatnenosť sťažnosti namietajúcej porušenie základného práva

na konanie bez zbytočných prieťahov podľa môže vyplývať aj z toho,

že porušenie tohto základného práva sa namieta v takom konaní pred všeobecným súdom,

ktoré z hľadiska jeho druhu a povahy netrvá tak dlho, aby sa dalo vôbec uvažovať

o zbytočných prieťahoch ().

V tejto súvislosti ústavný súd poukazuje aj na svoju judikatúru (napr. ),

podľa ktorej požiadavka na konanie bez zbytočných prieťahov podľa

(resp. konanie v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru) môže mať svoju plnú

relevanciu len pri takom návrhu na začatie konania, ktorý spĺňa všetky zákonom predpísané

obsahové a formálne náležitosti. Procesnú zodpovednosť za riadne uvedenie návrhu

na rozhodnutie vo veci samej, za postup vo veci samej, predkladanie dôkazov a iných

úkonov potrebných na dosiahnutie účelu takého konania nesie vo výraznej miere účastník

(, a iné ). Sťažovateľ teda nesie

zodpovednosť najmä za doručenie jasného, určitého a zrozumiteľného žalobného návrhu

(napr. , ).

Sťažovateľ v sťažnosti kladie dôraz na doterajšiu dĺžku konania, pričom poukazuje na

to, že okresný súd dosiaľ nenariadil pojednávanie. Z prehľadu konania vyplýva, že okresný

súd od podania návrhu (4. septembra 2012) vyzval žalovanú na vyjadrenie (14. septembra

2012) a uznesením zo 7. októbra 2014 vyzval sťažovateľa na odstránenie nedostatkov

návrhu, na čo sťažovateľ reagoval jeho čiastočným späťvzatím. Žaloba tak bola upravená

a predmet konania ustálený až 28. októbra 2014.

Ústavný súd akceptuje výhradu sťažovateľa namietajúceho súvislé obdobie nečinnosti

v postupe okresného súdu v trvaní takmer dva roky. Berúc však do úvahy celkovú dobu

konania, ktorá nepresiahla ústavne akceptovateľnú primeranú dobu na jednom stupni

konania, skutočnosť, že sťažovateľ podal žalobu, ktorá nespĺňala všetky atribúty

kvalifikovaného návrhu na začatie konania, ústavný súd dospel k záveru, že zistené prieťahy

nedosahujú intenzitu zbytočných prieťahov, a preto by po prípadnom prijatí sťažnosti

na ďalšie konanie nemohol reálne dospieť k záveru o porušení sťažovateľom označených

práv.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti ústavný súd po predbežnom prerokovaní sťažnosť

odmietol podľa sťažnosť aj ako zjavne neopodstatnenú.

Nad rámec odôvodnenia tohto rozhodnutia ústavný súd považuje za potrebné

poznamenať, že nečinnosť okresného súdu v ďalšom priebehu označeného konania by mohla

spôsobiť porušenie základného práva sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa a jeho práva podľa dohovoru, čo nevylučuje,

aby sťažovateľ v takom prípade opätovne podal kvalifikovanú sťažnosť ústavnému súdu.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 22. januára 2015