Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

PL. ÚS 24/2015

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

14

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí pléna 11. februára 2015

predbežne prerokoval sťažnosť , ,

, zastúpenej advokátom Mgr. Tomášom Balážom, Štúrova 1, Žilina,

ktorou namieta neústavnosť a nezákonnosť volieb starostu obce Trenčianska Teplá konaných

15. novembra 2014, za účasti , , , a takto

rozhodol:

Sťažnosť o d m i e t a z dôvodu zjavnej

neopodstatnenosti.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola

27. novembra 2014 doručená sťažnosť (ďalej len

„sťažovateľka“), zastúpenej advokátom Mgr. Tomášom Balážom, ktorou namieta

neústavnosť a nezákonnosť volieb starostu obce Trenčianska Teplá konaných

15. novembra 2014 pre porušenie (ďalej len „“)

a o voľbách do orgánov

samosprávy obcí v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o voľbách“).

2. Výsledky napadnutých volieb starostu obce Trenčianska Teplá boli vyhlásené

16. novembra 2014, takže sťažnosť sťažovateľky doručená ústavnému súdu

27. novembra 2014 bola podaná včas a v lehote podľa § 60 ods. 2 zákona Národnej rady

Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky

o ústavnom súde, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov

(ďalej len „“).

3. Podľa výsledkov zverejnených Štatistickým úradom Slovenskej republiky

na stránke www.volby.sk v obci Trenčianska Teplá bolo do zoznamu voličov zapísaných

celkovo 3426 voličov, vo voľbách bolo vydaných 1531 hlasovacích lístkov. Pre voľbu

starostu obce bolo odovzdaných 1509 hlasovacích lístkov, z ktorých sťažovateľka získala

662 platných hlasov, čo je viac ako 10 % z celkového počtu odovzdaných platných hlasov

ustanovených v na získanie aktívnej legitimácie

na podanie sťažnosti podľa . Víťaz volieb na post starostu obce

získal v uvedených voľbách celkovo 847 hlasov, takže rozdiel medzi

víťazným kandidátom a sťažovateľkou predstavuje 185 hlasov.

4. Sťažovateľka svojou sťažnosťou namieta neústavnosť a nezákonnosť volieb starostu

obce z dôvodu ňou tvrdených porušení zákona o voľbách v štádiu prípravy volieb, resp. pri

vedení predvolebnej kampane. Nezákonnosť a neústavnosť volieb bezprostredne počas ich

konania nenamieta.

Zápisnicu miestnej volebnej komisie o výsledku volieb starostu obce konaných

15. novembra 2014 podpísali bez výhrad všetci členovia miestnej volebnej komisie.

5. Sťažovateľka vo svojej sťažnosti uviedla, že v priebehu volebnej kampane

pred voľbami do orgánov miestnej samosprávy dochádzalo k porušovaniu pravidiel vedenia

volebnej kampane zo strany obce Trenčianska Teplá, resp. jej starostu –

jediného protikandidáta sťažovateľky v napadnutých voľbách. Sťažovateľka ďalej uvádza, že

4. novembra 2014 udelila plnú moc (ďalej len „splnomocnenec“) na

zastupovanie vo veciach organizácie, zabezpečenia a plánovania predvolebnej kampane na

funkciu starostky obce Trenčianska Teplá.

Splnomocnenec 5. novembra 2014 zaslal vedeniu obce na oficiálnu mailovú

adresu obce obecnyurad@trencianskatepla.sk a na adresu prednostky obce

objednávku na prenájom spoločenských priestorov

na predvolebnú kampaň sťažovateľky ku komunálnym voľbám 2014, a to na predvolebné

zhromaždenie v 7. novembra 2014 o 18.00 h v budove bývalej školy

a v Trenčianskej Teplej 9. novembra 2014 o 16.00 h v požiarnej zbrojnici, ku ktorým boli

vyhotovené aj volebné plagáty. Objednávka tiež obsahovala žiadosť o udelenie povolenia

na uskutočnenie predvolebnej akcie 8. novembra 2014 v čase od 11.00 h do 17.00 h

na obecnej tržnici v Trenčianskej Teplej a propagáciu predvolebných aktivít sťažovateľky

v miestnom rozhlase podľa požiadaviek splnomocnenca. Obecný úrad objednávke

nevyhovel a na požiadavky nereagoval.

Sťažovateľka sa 7. novembra 2014 osobne dostavila v úradných hodinách na Obecný

úrad obce Trenčianska Teplá a v prítomnosti kontrolórky obce a pracovníčky obecného

úradu opakovane žiadala o zverejnenie jej plánovaných predvolebných zhromaždení

prostredníctvom obecného rozhlasu a poskytnutie spoločenských priestorov obce na svoju

volebnú kampaň. Kým pracovníčky obecného úradu tvrdili, že nie sú kompetentné v danej

veci rozhodovať, prednostka obecného úradu uviedla, že s tým nemá problém, ale materiály

súvisiace so žiadosťou sťažovateľky sa nachádzajú u starostu obce, ktorý sa k nej nijakým

spôsobom nevyjadril, resp. vyhradil si právo v danej veci konať osobne a na obecnom úrade

sa v posledný pracovný deň pred konaním plánovaných predvolebných zhromaždení

nezdržiaval.

Sekretariátom obce bola zaslaná 7. novembra 2014 o 10:05:02 mailová odpoveď

na objednávku splnomocnenca z 5. novembra 2014, v ktorej sa v závere

uvádza: „Z dôvodu rovnosti a rovnakých príležitostí všetkých kandidátov pre voľby

do samosprávy obce neboli politické reklamy a politické mítingy povolené, vrátane reklamy

v rozhlase.“

6. Podľa tvrdení sťažovateľky „Vzhľadom na obsah a charakter odpovede Obce

Trenčianska Teplá ako verejnoprávnej korporácie, ktorou NEPOVOLILA predvolebnú

kampaň sťažovateľke ako jedinej protikandidátke kandidáta vo voľbách

na starostu obce tým, že jej neumožnila vypožičanie obecných spoločenských priestorov

na účely konania volebných mítingov v rámci volebnej kampane, ani nedovolila zverejniť

oznámenia o volebných mítingoch spôsobom v mieste obvyklým, t. j. prostredníctvom

obecného rozhlasu, možno oprávnene považovať za porušenie zákona o voľbách do orgánov

samosprávy obcí. Uvedené neprípustné ovplyvňovanie výsledku hlasovania, ktorého sa

dopustila Obec Trenčianska Teplá, konajúca prostredníctvom svojho štatutárneho zástupcu,

spôsobilo narušenie ochrany objektívneho volebného práva. Vyššie uvedená skutočnosť

v súvislosti s tým, že počet kandidátov na funkciu starostu obce bol 2, z toho v porade prvý

kandidát bol úradujúcim starostom obce a rozdiel v počte odovzdaných platných hlasov

medzi oboma kandidátmi nebol vzhľadom na nízku volebnú účasť v obci tak výrazný, mohla

mať priamy vplyv na výsledok volieb starostu obce Trenčianska Teplá. Postup obce bol

v rozpore s pravidlami voľnej súťaže politických strán a slobodnej súťaže politických síl

podľa a mohol naznačovať voličom, že obec ako

verejnoprávna korporácia preferuje len určitého kandidáta.

Integrálnou súčasťou volebných zákonov prakticky vo všetkých demokratických

štátoch je aj právna úprava volebnej kampane. Základný účel právnej úpravy volebnej

kampane treba vidieť v úsilí vytvoriť právne predpoklady pre slobodnú a transparentnú

súťaž politických síl a jednotlivých kandidátov na volené funkcie. SR vo svojom

čl. 31 garantuje slobodnú súťaž politických síl, ktoré by mali zároveň garantovať reálnosť

základného práva na prístup občanov k voleným funkciám za rovnakých podmienok.“.

Sťažovateľka tvrdí, že postupom obecného úradu, resp. konaním jeho starostu došlo

k porušeniu ustanovení § 30 zákona o voľbách o vedení volebnej kampane, ktoré bolo

spôsobilé ovplyvniť výsledok volieb do orgánu samosprávy obce.

Sťažovateľka v závere svojej sťažnosti uvádza, že „v tvrdom predvolebnom zápase sa

objavilo neprípustné ovplyvňovanie výsledku hlasovania, ktoré sťažovateľka navrhuje

sankcionovať prostredníctvom orgánu, ktorý rozhoduje o volebných sťažnostiach podľa § 63

ods. 1 , a to vyhlásením volieb do orgánu samosprávy konaných

dňa 15. 11. 2014 t. j. do funkcie starostu Obce Trenčianska Teplá, za neplatné“.

II.

7. V rámci prípravy sťažnosti na predbežné prerokovanie ústavný súd doručil sťažnosť

sťažovateľky zvolenému starostovi obce Trenčianska Teplá (odporcovi) s výzvou, aby sa

k nej vyjadril.

Odporca v podaní doručenom ústavnému súdu 12. januára 2015 pod č.

zo 7. januára 2015 uviedol, že sťažovateľka ho v rámci svojej predvolebnej kampane nikdy

žiadnym spôsobom písomne ani ústne neoslovila a to ani oficiálne, ani neoficiálne a nenašla

si čas na spoločné prerokovanie a doriešenie jej stretnutí s občanmi v rámci predvolebnej

kampane. Podľa tvrdení odporcu „v deň kedy sa rozhodla, že chce mať otvorené obecné

objekty, nevyberaným až agresívnym spôsobom vymáhala na zamestnancoch obce kľúče

od týchto objektov.

Ja osobne a ani žiadny zo zamestnancov obecného úradu som nemal a nemám

žiadnu vedomosť o skutočnosti, že sťažovateľka udelila plnú moc na zastupovanie vo veciach

organizácie, zabezpečenia a plánovania svojej predvolebnej kampane na funkciu starostky

obce pánovi . Takáto plná moc nebola zo strany sťažovateľky či

splnomocnenca predložená a dozvedel som sa o nej až zo samotného textu podanej

sťažnosti.

Ja osobne a ani žiadny zo zamestnancov obce neobdržal od samotnej sťažovateľky

žiadne požiadavky na prenájom obecných priestorov a využitie obecného rozhlasu

na informovanie občanov v rámci predvolebnej kampane.

Z dôvodu rovnosti príležitostí nebola v rozhlase propagovaná žiadna strana, vrátane

strany SMER – SD, ktorej som členom. Propagáciu a reklamu v rámci predvolebnej

kampane v roku 2014 si riešil každý kandidát na starostu obce individuálne.

Som toho názoru, že z mojej strany, ako aj zo strany obce nedošlo k žiadnemu

narušeniu ochrany objektívneho volebného práva sťažovateľky a zo strany obce ako aj jej

štatutárneho zástupcu vo veci boli dodržané príslušné ustanovenia volebného zákona.“.

8. Podľa ústavný súd rozhoduje o ústavnosti a zákonnosti volieb

prezidenta Slovenskej republiky, volieb do Národnej rady Slovenskej republiky, volieb

do orgánov územnej samosprávy a volieb do Európskeho parlamentu.

9. Ústavný súd návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1

na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa a zisťuje, či

nie sú dôvody na odmietnutie návrhu podľa .

Podľa môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania návrhy, na ktorých

prerokovanie nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom,

neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy

podané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Ustanovenia o predbežnom prerokovaní návrhu sa vzťahujú

aj na sťažnosti podľa (ďalej aj „volebná sťažnosť“), pri predbežnom

prerokovaní ktorých ústavný súd preskúmava, či spĺňajú všeobecné a osobitné náležitosti

ustanovené v a , a a či neexistujú dôvody

na ich odmietnutie vymedzené v .

Predmetom predbežného prerokovania ústavného súdu bolo preskúmanie dôvodnosti

námietok sťažovateľky, ktorými spochybňuje ústavnosť a zákonnosť volieb starostu obce

Trenčianska Teplá konaných 15. novembra 2014, a to z hľadiska ich možného reálneho

vplyvu na výsledok napadnutých volieb.

10. Z volebnej sťažnosti vyplýva, že smeruje proti odporcovi ,

ktorý bol vo voľbách konaných 15. novembra 2014 zvolený za starostu obce Trenčianska

Teplá.

III.

11. Voľby sú všeobecne akceptovaným demokratickým prostriedkom pravidelného

obnovovania verejnej moci občanmi, resp. presnejšie voličmi, t. j. osobami oprávnenými

voliť podľa príslušných volebných predpisov.

Z vyplýva oprávnenie, ako aj povinnosť ústavného súdu

preskúmavať na základe volebných sťažností tak ústavnosť, ako aj zákonnosť namietaných

volieb.

Podstatou ochrany ústavnosti vo volebných veciach je ochrana práv zaručených

, t. j. aktívneho aj pasívneho volebného práva. V konaní o zákonnosti volieb

do orgánov samosprávy ústavný súd skúma, či sa voľby uskutočnili v súlade so všetkými

právnymi predpismi so silou zákona, ktoré sa týkajú volieb do orgánov samosprávy

().

Ústavný súd sa musí v konaní vo volebných veciach vzhľadom na jeho účel, ktorým

je predovšetkým verejný záujem na tom, aby výsledok volieb odrážal skutočnú vôľu

voličov, a bol teda zachovaný základný predpoklad fungovania demokratického štátu, riadiť

princípom materiálneho chápania ochrany ústavnosti, a vyrovnať sa tak s každým zisteným

a zároveň relevantným porušením zákonnosti alebo ústavnosti volebného procesu

().

Len hrubé alebo závažné porušenie alebo opätovné porušovanie zákonov

upravujúcich prípravu a priebeh volieb môže byť príčinou pre uplatnenie právomoci

ústavného súdu, ktorá mu dovoľuje rozhodnúť podľa .

Namietané nezákonné konanie musí mať priamy alebo aspoň možný – potencionálny vplyv

na dosiahnutý výsledok volieb. Túto skutočnosť musí sťažovateľ nielen namietať, ale aj

doložiť a preukázať exaktnými dôkazmi. Nestačí samotné označenie dôkazov. Dôkazné

bremeno teda znáša navrhovateľ () pod následkom rozhodnutia vo svoj

(ne)prospech.

12. S výkonom ktoréhokoľvek zo základných práv alebo slobôd môže zákonodarca

spájať určité podmienky alebo vyžadovať splnenie určitých predpokladov. Pokiaľ však

splnenie takýchto podmienok alebo predpokladov má zabezpečiť štátny alebo iný orgán,

žiadny oprávnený subjekt nesmie na svojom základnom práve alebo slobode utrpieť

akúkoľvek ujmu len preto, že ten, kto mu mal umožniť jeho výkon, zákonné podmienky

alebo predpoklady späté s jeho výkonom buď vôbec nepoznal, alebo si ich zle vyložil, či

dokonca aj po zistení, že k ich splneniu došlo, výkon základného práva alebo slobody

neumožnil. Na uvedenom nemení nič to, že sa takéhoto konania dopustil orgán štátu, orgán

územnej samosprávy alebo volebná komisia ako orgán verejnej správy ().

Sťažovateľka, hoci je v konaní pred ústavným súdom právne zastúpená advokátom

a aj sama je osobou znalou práva, nepreukázala ústavnému súdu relevantné skutočnosti

o porušení zákona o voľbách, hoci prílohu sťažnosti tvorila kópia splnomocnenia udeleného

sťažovateľkou na zastupovanie vo všetkých úkonoch súvisiacich

s organizáciou, zabezpečením a plánovaním volebnej kampane vo voľbách na starostu obce,

kópia žiadosti o zverejnenie oznamu do obecného rozhlasu, kópie pozvánok na predvolebné

stretnutia s občanmi a pripojená kópia mailovej odpovede starostu obce Trenčianska Teplá,

ktorou nepovolil politické reklamy a mítingy vrátane reklamy v rozhlase.

13. Odporca vo svojom vyjadrení totiž uvádzal, že sťažovateľka ho v rámci svojej

predvolebnej kampane nikdy žiadnym spôsobom písomne alebo ústne neoslovila, či už

oficiálne alebo neoficiálne v súvislosti s prerokovaním a doriešením jej stretnutí v rámci

predvolebnej kampane, a že mu nie je známa skutočnosť, že sťažovateľka udelila plnú moc

na zastupovanie vo veciach organizácie, zabezpečenia a plánovania predvolebnej kampane

, o ktorej sa dozvedel až z podanej sťažnosti. V rozpore s týmito

tvrdeniami je kópia jeho mailu zaslaná sekretariátom obecného úradu splnomocnencovi

sťažovateľky, v ktorej sa zhodne s vyjadrením uvádza, že z dôvodu rovnosti a rovnakých

príležitostí všetkých kandidátov pre voľby do samosprávy obce neboli politické reklamy

a politické mítingy vrátane reklamy v rozhlase povolené.

Ak by aj ústavný súd pripustil možnosť, že konaním odporcu došlo k porušeniu

ustanovenia o volebnej kampani upraveného v § 30 zákona o voľbách, je potrebné

konštatovať, že nie každé porušenie zákona o voľbách do orgánov samosprávy obcí je

v príčinnej súvislosti s následkom, ktorým je výsledok volieb považovaný navrhovateľom

za skreslený. V konaní o volebnej sťažnosti sa musí preukázať uvedená príčinná súvislosť

pomocou dostupných dôkazov. Konštatovať ju môže ústavný súd iba v prípade, že výsledok

volieb vylučuje pravdepodobnosť iného výsledku pri zachovaní, resp. rešpektovaní

konkrétne porušeného ustanovenia volebného zákona (). V danom prípade však

aj prípadné uvedené nedostatky volebného procesu, ako napr. nespropagovanie

predvolebných mítingov v obecnom rozhlase či neumožnenie konania predvolebných

zhromaždení sťažovateľky, nespôsobili (alebo nemohli preukázateľne spôsobiť) nepriaznivý

výsledok dosiahnutý sťažovateľkou vo voľbách, a teda že by voliči rozhodli inak, resp. tak,

že by ona bola zvolená za starostku obce. Podstatná tu je tiež skutočnosť, že zrušenie volieb

nemožno brať ako trest za porušenie volebných predpisov, ale ako prostriedok na zaistenie

legitimity zvoleného orgánu.

V sťažnosti sťažovateľky sa tiež uvádza, že „... v tvrdom predvolebnom zápase sa

objavilo neprípustné ovplyvňovanie výsledku hlasovania“, ku ktorému však nič bližšie

neuvádza, a hlavne ho žiadnymi dôkazmi nepreukázala. Ústavný súd z tohto tvrdenia môže

iba vyvodiť záver, že okrem snahy sťažovateľky viesť svoju volebnú kampaň

na predvolebných mítingoch, neumožnenie spropagovania a konania ktorého touto

sťažnosťou namieta, uskutočnili obaja kandidáti na post starostu obce aj iné predvolebné

aktivity, o ktorých však ústavný súd nemá žiadnu vedomosť, neboli k nim žiadnou zo strán

predložené dôkazy a nestali sa ani predmetom tejto sťažnosti.

14. Voľby sú vecou všeobecného (nie súkromného) záujmu, z čoho vyplýva

povinnosť ich uskutočnenia inter alia slobodnou voľbou na základe rovného volebného

práva, pričom prístup k verejným funkciám majú mať občania za rovnakých podmienok

(, 3 a 4 ). Posudzovanie iba férovosti volebnej kampane podľa doterajšej

rozhodovacej praxe ústavného súdu nemalo spravidla dosah na vyhlásenie volieb

za neplatné, resp. na ich zrušenie. Je vecou slobodnej súťaže a prímusu volieb – občanov,

aby sami a slobodne vyvodzovali dôsledky, hoci aj z unfair vedenej volebnej kampane.

Aj podľa názoru ústavného súdu je potrebné princíp slobodných volieb radiť na rovnakú

úroveň s princípmi všeobecnosti, rovnosti a priamosti volieb s tajným hlasovaním. Zároveň

ale platí, že bez uplatnenia tohto princípu aj to najdokonalejšie uplatnenie ostatných

princípov stráca svoj zmysel. Sloboda volieb znamená aj slobodu rozhodovania každého

voliča. Táto sloboda je zachovaná aj v prípade, ak je volič konfrontovaný s negatívnou,

klamlivou, resp. ostro vedenou volebnou kampaňou. Len celkom výnimočne, a aj to

pri dodržaní ďalších predpokladov, ústavný súd zasiahol do výsledku volieb kvôli unfair

vedenej volebnej kampani, resp. dozvukom kampane v rámci volebného moratória, keďže

účelom volieb je nepochybne aj objektívne zistenie vôle voličov týkajúcej sa správy

verejných vecí. Rozhodovanie v každej volebnej veci je preto celkom individuálne a vždy

záleží na posúdení okolností konkrétneho prípadu ().

Ústavný súd ďalej konštatuje, že tvrdenie sťažovateľky, že práve tvrdý predvolebný

zápas (ktorý nijakým spôsobom neobjasnila) mal za následok nízku volebnú účasť voličov

vo voľbách a ňou dosiahnutý výsledok, nebolo nijakým spôsobom preukázané. Z výsledkov

dosiahnutých vo voľbách bez ohľadu na uskutočnenú volebnú kampaň jednoznačne

vyplýva, že sťažovateľka oslovila časť voličskej základne a získala 662 platných hlasov

vo voľbách na starostu obce. Vo voľbách na poslancov obecného zastupiteľstva získala

najvyšší počet hlasov ̶484 a spolu so svojím straníckym kolegom a splnomocnencom sa

umiestnili na prvých dvoch miestach a stali sa poslancami obecného zastupiteľstva.

15. Vzhľadom na uvedené skutočnosti dospel ústavný súd k záveru, že v danom

prípade sťažnosťou namietaná nezákonnosť a neústavnosť volieb porušením vedenia volebnej

kampane bez náležitého odôvodnenia a predloženia relevantných dôkazov neodôvodňuje,

aby ústavný súd volebnú sťažnosť prijal na ďalšie konanie.

16. Ústavný súd sťažnosť sťažovateľky odmietol ako zjavne neopodstatnenú, pretože

sťažovateľka nepredložila relevantné dôkazy, a tým ani nepoukázala na také porušenia

a zákona o voľbách, ktoré by boli v príčinnej súvislosti s namietaným výsledkom

napadnutých volieb.

Z uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom

súde a sťažnosť odmietol ako zjavne neopodstatnenú.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 11. februára 2015