Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 96/2015

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

11

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 12. februára 2015

v senáte zloženom z predsedu Ladislava Orosza (sudca spravodajca), zo sudkyne Ľudmily

Gajdošíkovej a sudcu Sergeja Kohuta predbežne prerokoval sťažnosť

, , zastúpeného Advokátskou kanceláriou JUHÁSZ &

Partners, s. r. o., Palackého 2, Košice, prostredníctvom ktorej koná jej konateľ a advokát

JUDr. Ján Juhász, ktorou sa domáha uloženia povinnosti Okresnému súdu Ružomberok

rozhodnúť v bližšie neoznačenom konaní o určenie vecí patriacich do bezpodielového

spoluvlastníctva manželov, a takto

rozhodol:

Sťažnosť o d m i e t a pre nesplnenie zákonom

predpísaných náležitostí.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bolo 23. decembra

2014 doručené podanie , (ďalej len

„sťažovateľ“), zastúpeného Advokátskou kanceláriou JUHÁSZ & Partners, s. r. o.,

Palackého 2, Košice, prostredníctvom ktorej koná jej konateľ a advokát JUDr. Ján Juhász,

označené ako „Sťažnosť... podľa “. Podľa obsahu

a priloženej dokumentácie ústavný súd kvalifikoval označené podanie v zhode

so sťažovateľom ako sťažnosť podľa (ďalej len

„ústava“), ktorou sa domáha uloženia povinnosti Okresnému súdu Ružomberok rozhodnúť

v bližšie neoznačenom konaní o určenie vecí patriacich do bezpodielového spoluvlastníctva

manželov.

Sťažovateľ v sťažnosti najmä uvádza:

„Na štátnom notárstve v Liptovskom Mikuláši bolo vedené dedičské konanie

po zosnulej matke sťažovateľa ešte v čase, keď bol sťažovateľ aj s jeho súrodencami

maloletý. V tom čase im bol ustanovený kolízny opatrovník ONV, OSD Liptovský Mikuláš,

ktorý však podľa zápisnice z pojednávania sa k veci nevyjadril a nie je ani uvedené kto ním

bol. V danom dedičskom konaní bolo rozhodnuté, že celé dedičstvo po poručiteľke

nadobudol jej manžel a otec sťažovateľa, tu uvedený ako odporca v 2) rade.

Po preštudovaní zápisnice z pojednávania sme toho názoru, že postup štátneho notára bol

vo všetkých otázkach dedičstva nezákonný z dôvodu, že pri prejednaní záležitosti

v dedičskom konaní nešlo o bežné veci a bolo potrebné s nakladaním ohľadne majetkových

práv schválenie súdu. Bez akýchkoľvek pochybností je zrejmé, že zo strany otca, teda

odporcu v 2. rade nebolo postupované v tomto dedičskom konaní korektne, keď nadobudol

v celosti dedičstvo s povinnosťou úhrady na tú dobu veľmi nízkych výplat.

Zo zápisnice z tohto pojednávania nie je jednoznačne jasné, čo je predmetom BSM.

Sme toho názoru, že v danom dedičskom konaní nebol prejedaný rodinný dom, ktorý rodičia

sťažovateľa spoločne postavili za trvania svojho manželstva na základe stavebného

povolenia vydaného ONV, odbor výstavby v L. Mikuláši zo dňa 12. 03. 1971, ale zmätočne

sa prejedala polovica nadstavby rodinného domu hoci táto nikdy neexistovala, nakoľko

sťažovateľovi rodičia vytvorili vybudovaním novú vec rodinný dom, ktorý mal byť v tomto

dedičskom konaní vypriadaný ohľadne režimu BSM. Podľa nášho názoru išlo o účelové

opomenutie prejedania rodinného domu. V súčasnosti je vyššie spomínaný rodinný dom aj

s evidovaný na LV č. 223 a jeho vlastníkom je , teda odporca v 1. rade,

ktorý túto nehnuteľnosť nadobudol darovacou zmluvou od odporcu v 2. rade. Máme za to,

že vyššie uvedenými skutočnosťami bolo porušené základné ľudské právo sťažovateľa

zaručené v .“

Sťažovateľ ďalej uvádza, že sa „... spolu s ďalšími navrhovateľmi domáhal svojho

práva formou všeobecného súdnictva, kde podal dňa 05. 06. 2009 najprv Návrh na určenie

vecí patriacich do BSM, ktorý mu Okresný súd Ružomberok rozsudkom zo dňa 13. 07. 2009

zamietol. Následne na to bol podaný proti rozsudku Okresného súdu Ružomberok zo dňa

13. 07. 2009 riadny opravný prostriedok odvolanie zo dňa 13. 08. 2009, ktorému Okresný

súd Ružomberok vyhovel a rozsudkom zo dňa 12. 07. 2010 určil veci patriace do BSM

manželov. Proti tomuto rozsudku Okresného súdu Ružomberok zo dňa 12. 07. 2010 podali

odporcovia odvolanie dňa 20. 08. 2010, na základe ktorého Krajský súd v Žiline rozsudkom

zo dňa 13. 02. 2012 žalobný návrh navrhovateľov zamietol. Voči rozsudku Krajského súdu

v Žiline bol podaný mimoriadny opravný prostriedok dovolanie zo dňa 29. 05. 2012.

Najvyšší súd SR rozsudkom zo dňa 28. 07. 2014 dovolanie zamietol. Týmto postupom

sťažovateľ vyčerpal všetky opravné prostriedky, ktoré mu zákon poskytuje.“.

Na základe uvedeného sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd po prijatí sťažnosti

na ďalšie konanie takto rozhodol:

«Ústavný súd vyhovuje sťažnosti a zároveň zaväzuje prvostupňový súd, aby rozhodol

v súlade s týmto rozhodnutím a teda určil, že nehnuteľnosti, ktoré sú evidované u Správy

katastra Ružomberok, kat. úz. Liptovská Lúžna, na , parcely registra a to

p. č. Zast. plochy a nádvoria o výmere , p. č. patria v režime BSM

do vlastníctva ... a neb. ... a to v celosti.»

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona

Národnej rady Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu

Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších

predpisov (ďalej len „“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa a zisťuje, či nie sú dôvody na odmietnutie návrhu podľa § 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde.

Podľa môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania návrhy, na ktorých

prerokovanie nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom,

neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy

podané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Ak ústavný súd navrhovateľa na také nedostatky upozornil, uznesenie sa nemusí odôvodniť.

Ústavný súd pri predbežnom prerokovaní sťažnosti v prvom rade konštatuje, že

sťažovateľ je v konaní pred ústavným súdom zastúpený advokátom, ktorý je v súlade § 18

ods. 2 o advokácii a o zmene a doplnení

o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov povinný

dôsledne využívať všetky právne prostriedky, a takto chrániť a presadzovať práva a záujmy

klienta. Tieto povinnosti advokáta vylučujú, aby ústavný súd nahradzoval úkony právnej

služby, ktoré je povinný vykonať advokát tak, aby také úkony boli objektívne spôsobilé

vyvolať nielen začatie konania, ale aj prijatie sťažnosti na ďalšie konanie, ak sú na to splnené

zákonom ustanovené predpoklady. Osobitne to platí pre všetky zákonom ustanovené

náležitosti úkonov, ktorými začína konanie pred ústavným súdom (napr. , IV.

ÚS 267/08).

Ústavný súd môže prijať na ďalšie konanie len taký návrh na začatie konania, ktorý

obsahuje všetky náležitosti predpísané a zodpovedá ďalším

podmienkam vyvoditeľným z ustanovení tohto zákona. Ak ide o sťažnosť podľa čl. 127

ods. 1 , o ktorú zjavne ide aj v prípade sťažovateľa, musí obsahovať jednak všeobecné

náležitosti uvedené v , ako aj osobitné náležitosti uvedené

predovšetkým v v spojení s požiadavkami na návrh na

rozhodnutie (petit) vyplývajúcimi z .

Ústavný súd pri predbežnom prerokovaní musí posudzovať sťažnosť aj z hľadiska

, podľa ktorého je ústavný súd viazaný návrhom

na začatie konania okrem prípadov výslovne uvedených v tomto zákone. Viazanosť

ústavného súdu návrhom na začatie konania sa prejavuje vo viazanosti petitom, teda tou

časťou sťažnosti, v ktorej sťažovateľ špecifikuje, akého rozhodnutia sa domáha (§ 20 ods. 1

v spojení s požiadavkami vyplývajúcimi z zákona o ústavnom

súde), čím zároveň vymedzí rozsah predmetu konania pred ústavným súdom z hľadiska

požiadavky na poskytnutie ústavnej ochrany. Vzhľadom na to môže ústavný súd rozhodnúť

len o tom, čoho sa sťažovateľ domáha v petite svojej sťažnosti, a vo vzťahu k tomu subjektu,

ktorého označil za porušovateľa svojich práv. Platí to predovšetkým v situácii, keď je

sťažovateľ zastúpený zvoleným advokátom (m. m. , , IV. ÚS

287/2011). Z konštantnej judikatúry ústavného súdu tiež vyplýva, že tvrdenia o porušení

iných ustanovení , ktoré sťažovateľ uvádza v texte sťažnosti mimo petitu, je potrebné

považovať iba za súčasť jeho argumentácie (, , ).

Vychádzajúc z uvedeného, ústavný súd konštatuje, že sťažnosť sťažovateľa

v predloženom znení nemožno považovať za kvalifikovanú sťažnosť, o ktorej by ústavný súd

mohol konať a rozhodnúť. Jej nedostatky sa vzťahujú predovšetkým na sťažovateľom

formulovaný návrh na rozhodnutie (petit), ktorý nezodpovedá požiadavkám vyplývajúcim

z , keďže v ňom nie sú uvedené základné práva alebo slobody,

ktoré mali byť porušené, a ani orgán verejnej moci, proti ktorému sťažnosť smeruje.

Ústavný súd ďalej poukazuje na skutočnosť, že sťažovateľ mimo petitu sťažnosti

označuje za odporcov a , a to napriek tomu, že

z zjavne vyplýva, že odporcom, teda subjektom, proti

ktorému sťažnosť smeruje, môže byť v konaní o sťažnostiach fyzických a právnických osôb

podľa len orgán verejnej moci, nie fyzická osoba, príp. fyzické osoby.

Sťažovateľ sa síce mimo petitu sťažnosti domáha vyslovenia porušenia „základného

práva podľa “, avšak v súlade s už uvedenou konštantnou

judikatúrou text uvedený mimo petitu ústavný súd považuje len za súčasť odôvodnenia

sťažnosti, ktorá nemôže nahradiť návrh na rozhodnutie (petit).

V nadväznosti na už uvedené a skutočnosť, že podanie sťažovateľa je nezrozumiteľné

a neúplné, ústavný súd zdôrazňuje, že taký rozsah nedostatkov zákonom predpísaných

náležitostí, akými trpí sťažnosť sťažovateľa, nie je povinný odstraňovať z úradnej povinnosti.

Na taký postup slúži inštitút povinného právneho zastúpenia v konaní pred ústavným súdom

a publikovaná judikatúra, z ktorej jednoznačne vyplýva, ako ústavný súd posudzuje

nedostatok zákonom predpísaných náležitostí podaní účastníkov konania ().

Na tomto základe ústavný súd pri predbežnom prerokovaní dospel k záveru, že

sťažnosť sťažovateľa, ktorý je zastúpený kvalifikovaným právnym zástupcom, nemožno

považovať za kvalifikovanú sťažnosť, ktorá zodpovedá požiadavkám vyvoditeľným z § 20

a v spojení s . Ústavný súd preto podľa

sťažnosť sťažovateľa odmietol pre nesplnenie zákonom

predpísaných náležitostí.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 12. februára 2015