Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

PL. ÚS 27/2015

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

31

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 4. marca 2015 v pléne

zloženom z predsedníčky Ivetty Macejkovej a zo sudcov Jany Baricovej, Petra Brňáka,

Ľubomíra Dobríka, Ľudmily Gajdošíkovej, Sergeja Kohuta, Milana Ľalíka, Marianny

Mochnáčovej, Ladislava Orosza (sudca spravodajca) a Rudolfa Tkáčika predbežne

prerokoval návrh JUDr. Jany Bajánkovej, predsedníčky Súdnej rady Slovenskej republiky,

na začatie konania podľa vo veci

namietaného nesúladu § 291 ods. 4 a 5 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o platových pomeroch niektorých ústavných činiteľov Slovenskej

republiky v znení neskorších predpisov a o sudcoch

a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov s čl. 1

ods. 1, v spojení s a takto

rozhodol:

1. Návrh predsedníčky Súdnej rady Slovenskej republiky p r i j í m a na ďalšie

konanie.

2. Návrh na pozastavenie účinnosti § 29l ods. 4 a 5 zákona Národnej rady Slovenskej

republiky č. o platových pomeroch niektorých ústavných činiteľov

Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov a

o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších

predpisov z a m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bol 12. januára 2015

doručený návrh JUDr. Jany Bajánkovej, predsedníčky Súdnej rady Slovenskej republiky

(ďalej len „navrhovateľka“), na začatie konania podľa

Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) o súlade označených ustanovení zákona Národnej

rady Slovenskej republiky č. o platových pomeroch niektorých ústavných

činiteľov Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o platových

pomeroch“) a o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení

niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o sudcoch“).

V podaní doručenom ústavnému súdu 14. januára 2015 navrhovateľka opravila petit

svojho návrhu a následne ho po predchádzajúcej výzve ústavného súdu z 21. januára 2015

v podaní doručenom ústavnému súdu 9. februára 2015 opakovane upravila do tejto podoby:

„Ustanovenie a o platových pomeroch

niektorých ústavných činiteľov v znení , ktorým sa mení a dopĺňa

o platových pomeroch

niektorých ústavných činiteľov v znení neskorších prepisov a ktorým sa menia a dopĺňajú

niektoré zákony, nie je v súlade s , v spojení s

Slovenskej republiky.

Ustanovenie o sudcoch a prísediacich a o zmene

a doplnení niektorých

Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa

o platových pomeroch niektorých ústavných činiteľov v znení neskorších predpisov a ktorým

sa menia a dopĺňajú niektoré zákony nie je v súlade s čl. 1 ods. 1, čl. 2 ods. 2 v spojení

s .“

V odôvodnení svojho návrhu navrhovateľka okrem iného uvádza:

«V rámci schváleného zákona ostatnom rozpočte Slovenskej republiky na rok 2015

opätovne Národná rada Slovenskej republiky zasiahla do platových pomerov sudcov (zák.

č. ) tzv. zmrazením platu, na základe ktorého nedôjde k valorizácii platov

sudcov, ktorá spočíva v nastavenom mechanizme o závislosti základného platu sudcu od

priemerného platu v národnom hospodárstve.

Pokračuje sa už tretí rok v uvedenom zmrazovaní platov, keďže tieto boli zmrazené aj

v rokoch 2013 a 2014.

V súčasnosti je preto základný plat sudcu odvodený od priemerného platu

pracovníka národného hospodárstva, ktorý bol dosiahnutý v roku 2011 (základ pre výpočet

platu, ktorý bol priznaný sudcom v roku 2012).

Z oficiálnych údajov verejne prístupných vyplýva, že v rokoch 2012 a 2013 aj na

Slovensku prebiehala ekonomická kríza, aj keď výrazne s nižším negatívnym dopadom ako

vo viacerých štátoch Európskej únie, v dôsledku čoho na Slovensku aj v tomto období

dochádzalo k rastu hrubého domáceho produktu (ďalej len „HDP“) a priemernej mzdy

pracovníka národného hospodárstva.

V roku 2014 sa vytvorila zásadne odlišná ekonomická situácia (v pozitívnom slova

zmysle), ktorá sa zároveň má zlepšovať (resp. minimálne udržiavať) aj v roku 2015.

Je všeobecne známe, že v roku 2014 nie sú splnené kritériá tzv. dlhovej brzdy (podľa

kritérií ústavného zákona), na základe ktorých by Slovenská republika bola povinná výrazne

zasahovať úspornými opatreniami do ekonomiky štátu. Klesol totiž dlh Slovenska za rok

2013 na 54,6 % HDP, čím došlo k uvoľneniu dlhovej brzdy na základe rozhodnutia

Európskeho štatistického úradu podľa novej metodiky ESA 2010. Rozpočtový deficit je

výrazne pod úrovňou 3 % HDP (v súlade s pravidlami Paktu stability a rastu podľa

hodnotenia Európskej komisie), v dôsledku čoho Slovensko bolo vyradené z tzv. procesu

dohľadu.

Rastie nominálna priemerná mzda pracovníka v národnom hospodárstve sústavne od

roku 2012, rast HDP v roku 2014 je nad 2 %, rastie produktivita práce a zamestnanosť,

pričom klesá nezamestnanosť. Takýto pozitívny, stav je oficiálne prognózovaný na rok 2015

aj Národnou bankou Slovenska oznámený v decembri 2014 (HDP o 2,6 %, nominálne mzdy

o 2,7 %, reálne mzdy o 2,2 %, zamestnanosť o 0,7 %, pokles nezamestnanosti na 12,6 %.).

Obdobný stav ekonomiky prognózujú aj príslušné orgány Európskej komisie.

Vzhľadom na uvedenú pozitívnu ekonomickú situáciu štátu pokračovanie

v zmrazovaní valorizácie platov sudcov tretí rok za sebou, nespĺňa kritéria o dočasnosti

opatrenia a súčasne ani kritérium o výnimočnosti prípustnosti zásahu do platov sudcov,

ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou materiálnej garancie nezávislosti sudcov (podľa

konštantnej judikatúry ústavného súdu).

Podľa ...

Podľa ...

Podľa ...

Je nesporné, že princíp nezávislosti súdnej moci je jedným z podstatných znakov

demokratického a právneho štátu ( )... Tento princíp... Je založený na

nezávislosti súdov ( ) a nezávislosti sudcov ( ). Pod

nezávislosťou sudcov v širšom slova zmysle je však treba chápať aj ich materiálnu

nezávislosť.

Zásah do materiálneho zabezpečenia sudcov garantovaného zákonom nesmie byť

výrazom svojvôle zákonodarcu, ale musí vychádzať zo zásady proporcionality a byť

odôvodnený výnimočnými okolnosťami, napríklad zlou finančnou situáciou štátu, pričom

i za splnenia tejto podmienky musí byť zohľadnená odlišnosť funkcie sudcu a predstaviteľov

moci zákonodarnej a výkonnej. Takýto zásah nesmie dávať dôvod k obavám, či sa nedotýka

obmedzenia dôstojnosti sudcov, napríklad či nie je výrazom ústavne neprípustného tlaku

moci zákonodarnej a moci výkonnej na moc súdnu (Ústavný súd Českej republiky, sp. zn.

).

Základom nezávislosti súdnej moci je rozdelenie moci na zákonodarnú, výkonnú

a súdnu. Nezávislosť súdov na iných zložkách štátnej moci predpokladá však existenciu

ústavných a iných záruk, ktoré chránia súdy a sudcov pred tlakmi a ovplyvňovaním inými

zložkami štátnej moci, pričom ústavné zásady nezávislosti súdov a sudcov nemožno

oddeľovať. Nezávislosť súdnej moci treba považovať za základný predpoklad nezávislosti

sudcov samých a súčasne platí, že nezávislé súdnictvo nemôže existovať bez nezávislých

sudcov. Nezávislosť súdnictva a súdov sú späté splnením tých úloh, ktoré im v právnom

štáte zveruje .

Princíp nezávislého súdnictva je jednou z podstatných náležitostí demokratického

právneho štátu zakotvený okrem iného v a .

Predmetom konania je zmrazenie platov sudcov, zavedené Z.

z., ktoré je potrebné vnímať tiež ako ďalšiu formu platovej reštrikcie. Platové pomery

sudcov v širšom zmysle majú byť stabilnou a neznižovateľnou veličinou, pokiaľ na to nie sú

celkom výnimočné a mimoriadne okolnosti štátu.»

V ďalšej časti svojho návrhu navrhovateľka analyzuje doterajšiu judikatúru

ústavného súdu týkajúcu sa platov sudcov a na tomto argumentačnom základe ďalej

poukazuje na tieto skutočnosti:

„Účelom zákona o platových pomeroch niektorých ústavných činiteľov Slovenskej

republiky je upraviť platy aj u sudcov všeobecných súdov (okrem ďalších ústavných

činiteľov) tak, aby bola zvýraznená reálna deľba štátnej moci a rovnosť jednotlivých zložiek.

Uvedený zákon ustanovuje vymeriavací základ, od ktorého sa odvodzujú platy sudcov

ústavného súdu, ako aj sudcov ostatných súdov (všeobecné súdy).

Vymeriavacím základom je plat poslanca Národnej rady Slovenskej republiky,

ktorému patrí plat vo výške 3 násobku priemernej nominálnej mesačnej mzdy zamestnanca

hospodárstva Slovenskej republiky za predchádzajúci kalendárny rok, zaokrúhlenej nahor

na celé euro. Priemerná nominálna mesačná mzda zamestnanca v hospodárstve je

ekonomickou kategóriou, ktorá je základom pre výpočet priemerného platu sudcu, spojený

s koeficientom prepočtu tohto platu na plat poslanca, pričom tento základný zákonný

mechanizmus stanovenia platu sudcov je doplnený tzv. valorizačným mechanizmom ich

priebežnej úpravy.

Priemerným platom sudcu podľa osobitného predpisu (t. j. zákon o platových

pomeroch niektorých ústavných činiteľov), sa rozumie plat v prvej platovej skupine a treťom

platovom stupni (100 %). Základný plat sudcov zaradených do jednotlivých platových

stupňov a jednotlivých platových skupín sa určuje z priemerného platu podľa osobitného

predpisu, t. j. zákona o platových pomeroch niektorých ústavných činiteľov. Sudcovia

okresných súdov sa zaraďujú do platovej skupiny č. I. a sudcovia krajských súdov sa

zaraďujú do platovej skupiny č. II. (, ;

o sudcoch a prísediacich v žnem neskorších predpisov) sudca okresného súdu 120 %

strop, sudca krajského súdu 125 % strop).

Základným platom sudcu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a sudcu

Špecializovaného trestného súdu je plat rovnajúci sa 1,3 násobku platu poslanca mesačne

(§ 66 ods. 1 cit. zák.).

Objektívny faktor, t. j. priemerný plat v národnom hospodárstve ako základ pre

určenie platu sudcu je nevyhnutné zachovať aj z dôvodu, že presadzovaniu postojov

výkonnej a zákonodarnej moci pri rozhodovaní o rozpočtovom hospodárení štátu, ktoré je

pod ich výlučnou kontrolou, nemôže účinne zabrániť prípadnému neprípustnému zásahu do

garantovanej nezávislosti sudcov.

Zmrazenie platov sudcov v rozpore s judikatúrou neprihliada na konštatovaný

pozitívny stav ekonomiky Slovenska prostredníctvom určenej ekonomickej kategórie, t. j. na

priemerný mesačný plat zamestnanca národného hospodárstva. Súčasný stav a potreba

ekonomiky štátu vylučuje existenciu výnimočných okolností odôvodňujúcich zásah do

materiálneho zabezpečenia sudcov, ktorým sú aj platy sudcov a súčasne porušuje aj

sledovaný legitímny cieľ v podmienkach transformujúceho sa hospodárstva o viazaní

úpravy platov sudcov na vývoj priemerného platu pracovníka národného hospodárstva, čo

je výrazom racionálneho previazania štandardu sudcov na životnú úroveň v občianskej

spoločnosti.

Dochádza bezdôvodne k porušeniu previazanosti štandardu sudcov na životnú

úroveň v občianskej spoločnosti, keďže valorizačný mechanizmus nie je viazaný na

priemerný plat v roku 2014, ale naďalej ostáva základný plat viazaný na priemernú mzdu

z roku 2011. Je potrebné poukázať aj na skutočnosť, že sudcovia prejavili náležitú solidaritu

s občanmi v rokoch 2012 2013, kedy bol stav ekonomiky štátu nepriaznivý.

Nie je splnené ani kritérium dočasnosti zásahu do záruk nezávislosti sudcu, keďže

dochádza k zákazu valorizácie tretí rok nepretržite za sebou (r. 2013 2015 vrátane).

Zastavenie nárastu platov po dobu 3 rokov za sebou (nepretržite) má za následok

dlhodobo výrazné zníženie poklesu čistého príjmu sudcu za rok, takže citeľným spôsobom

dochádza k ohrozeniu štandardnej životnej úrovne sudcu...

Zákonodarcom zvolený postup je potrebné považovať i za prejav svojvôle, ktorý

porušuje (vo vzťahu k sudcom) spočívajúci v generálnom princípe

právnej istoty, ktorej súčasťou je tzv. legitímne očakávanie, pričom u sudcov je to

zvýraznené aj tým, že sudcom garantuje nezávislosť (ako adresátom takejto právnej

normy) na rozdiel od iných funkcií (zákonodarná moc, výkonná moc, štátna a verejná

správa).

Ide o neakceptovateľnú manipuláciu zo strany výkonnej a zákonodarnej moci

(svojvôľu), keďže pri zhodnej ekonomickej situácii štátu sa rozhodli u časti iných zložiek

štátneho aparátu realizovať oprávnenú valorizáciu (štátna a verejná služba), aj keď u tejto

kategórie zamestnancov (funkcií) nie je zvýšená právna ochrana (spočívajúca v garancii

nezávislosti).

... ide o zrejmý prejav svojvôle pri výkone verejnej moci, hoci zákaz svojvôle tvorí

integrálnu súčasť generálneho princípu právneho štátu vyvoditeľného z

().

Zákonodarca si zrejme dostatočne neuvedomil skutočnosť, že rozhodovacia činnosť

sudcov má vplyv na štátny rozpočet Slovenskej republiky. V trestnom konaní sú sudcovia

oprávnení ukladať peňažné tresty a tresty prepadnutia majetku; právnickým osobám

ochranné opatrenia zhabanie peňažnej čiastky (až do sumy 1 660 000 EUR) a zhabanie

majetku... Vo veciach správneho súdnictva súdy preskúmavajú zákonnosť rozhodnutí

orgánov verejnej správy, teda aj zákonnosť uložených pokút a iných sankcií za spáchanie

správnych deliktov (daňové delikty, colné delikty a iné porušenia zákonných povinností

v oblasti verejnej správy), a to vo výške aj niekoľko miliónov či desiatok miliónov eur...

Výnosy z pokút či iných sankcií uložených za správne delikty sú spravidla príjmom štátneho

rozpočtu. V občianskoprávnych veciach, vrátane obchodných vecí, rozhodujú spory aj

s hodnotou niekoľko desiatok miliónov eur a samozrejme, aj spory, účastníkom ktorých je

štát. Osobitnú kategóriu predstavujú spory zo zodpovednosti štátu za nezákonné

rozhodnutie alebo nesprávny úradný postup podľa o zodpovednosti

za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci. Z uvedeného vo väzbe na novú právnu

úpravu jednoznačne vyplýva, že rozhodovacia činnosť sudcov môže ovplyvniť aj ich vlastné

platové pomery. Táto skutočnosť nevyhnutne vedie k spochybneniu nezávislosti a

nestrannosti súdnictva a k spochybňovaniu objektivity súdnych rozhodnutí, a to vo

všeobecnosti, nielen zo strany tých účastníkov či strán konania, v neprospech ktorých bolo

vynesené súdne rozhodnutie... Ústavná zásada nezávislosti a nestrannosti sudcu nie je

samoúčelná, slúži verejnosti... patrí k imanentným znakom demokratického právneho

štátu...

Namietaná právna úprava nerešpektuje ani ďalšie zo základných princípov právneho

štátu princíp právnej istoty a princíp proporcionality. Sudcom musí byť garantované ich

legitímne právo na platové pomery primerané vážnosti ich funkcie. Ich platové pomery

nesmú byť svojvoľne zo strany zákonodarnej a výkonnej moci zneisťované, dokonca

znižované, a to pod rúškom ozdravovania verejných financií. Peňažné prostriedky ušetrené

z platov sudcov sú vo vzťahu k príjmom a výdavkom štátneho rozpočtu Slovenskej republiky

úplne zanedbateľné. Pritom, platová reštrikcia sudcov je ustanovená na časovo

neobmedzené obdobie, teda nejde o platovú reštrikciu odôvodnenú výnimočnými

okolnosťami, zložitou finančnou situáciou v štáte...

Sudcovia vykonávajú funkciu sudcu ako svoje povolanie. Výkon funkcie sudcu je

nezlučiteľný s funkciou v inom orgáne verejnej moci, so štátnozamestnaneckým pomerom,

s pracovným pomerom, s obdobným pracovným vzťahom, s podnikateľskou činnosťou,

s členstvom v riadiacom alebo kontrolnom orgáne právnickej osoby, ktorá vykonáva

podnikateľskú činnosť, ani s inou hospodárskou alebo zárobkovou činnosťou okrem správy

vlastného majetku a vedeckej, pedagogickej, literárnej alebo umeleckej činnosti, a pokiaľ

ide o sudcov všeobecných súdov s členstvom v Súdnej rade Slovenskej republiky (čl. 137

ods. 2, a ods. 2 ). Na rozdiel od tejto právnej úpravy, právna úprava

vzťahujúca sa na poslancov Národnej rady Slovenskej republiky nebráni tomu, aby poslanci

Národnej rady Slovenskej republiky popri výkone poslaneckého mandátu boli aj v riadnom

pracovnom pomere alebo aby vykonávali funkcie, zamestnanie alebo činnosť, ktoré nie sú

nezlučiteľné s výkonom ich poslaneckého mandátu a poberali za to pravidelný mesačný plat

či inú odmenu... To znamená, že na rozdiel od sudcov peňažný príjem poslancov za výkon

ich poslaneckého mandátu nemusí byť ich jediným pravidelným mesačným príjmom.

Materiálne zabezpečenie sudcov by malo zohľadňovať vážnosť a dôstojnosť tohto

povolania, ako aj ďalšie skutočnosti. Sudca nesmie poberať iný pravidelný mesačný príjem

než plat za výkon funkcie sudcu...“

Navrhovateľka na podporu svojho návrhu poukazuje tiež na viacero medzinárodných

dokumentov, ktoré sa zaoberajú postavením súdnictva (Odporúčanie Výboru ministrov

Rady Európy členským štátom zo 17. novembra 2010 prijaté na 1098. zasadnutí, Základné

princípy MAGNY CHARTY SUDCOV prijaté poradnou skupinou Rady európskych

sudcov 17. novembra 2010 v Štrasburgu, dokumenty Benátskej komisie, Základné zásady

nezávislosti súdnej moci prijaté Organizáciou Spojených národov v roku 1985, Odporúčanie

Výboru ministrov Rady Európy č. 12 z roku 1994, Európska charta štatútu sudcov prijatá

účastníkmi multilaterálneho stretnutia organizovaného Radou Európy v roku 1998).

Súčasťou návrhu navrhovateľky je aj návrh na pozastavenie napadnutých ustanovení

zákona o platových pomeroch a zákona o sudcoch, ktorý je v podaní doručenom ústavnému

súdu 9. februára 2015 formulovaný takto:

„Súčasne navrhujem, aby Ústavný súd Slovenskej republiky... pozastavil účinnosť

ustanovení a o platových pomeroch niektorých

ústavných činiteľov v znení , ktorým sa mení a dopĺňa zákon

Národnej rady Slovenskej republiky č. o platových pomeroch niektorých

ústavných činiteľov v znení neskorších prepisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré

zákony a ustanovenie o sudcoch a prísediacich a o zmene

a doplnení niektorých

Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa

o platových pomeroch niektorých ústavných činiteľov v znení neskorších predpisov a ktorým

sa menia a dopĺňajú niektoré zákony.“

II.

II.1 K bodu 1 výroku tohto uznesenia

Podľa ústavný súd rozhoduje o súlade zákonov

s ...

Podľa a podľa zákona Národnej

rady Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej

republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej

len „“) ústavný súd začne konanie, ak podá návrh predseda Súdnej

rady Slovenskej republiky vo veciach súladu právnych predpisov podľa čl. 125 ods. 1

týkajúcich sa výkonu súdnictva.

Podľa ak osoby uvedené v

až g) dospejú k názoru, že právny predpis nižšej právnej sily nie je v súlade s právnym

predpisom vyššej právnej sily..., môžu podať ústavnému súdu návrh na začatie konania.

Napadnuté ustanovenia zákona o platových pomeroch a zákona o sudcoch sa

dotýkajú platových pomerov sudcov všeobecných súdov, a teda aj výkonu súdnictva. Na

tomto základe ústavný súd konštatuje, že navrhovateľka disponuje aktívnou legitimáciou na

podanie návrhu.

Ústavný súd návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona

o ústavnom súde na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa a zisťuje, či nie sú

dôvody na odmietnutie návrhu podľa .

Podľa môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania návrhy, na ktorých

prerokovanie nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom,

neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy

podané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Ak ústavný súd navrhovateľa na také nedostatky upozornil, uznesenie sa nemusí odôvodniť.

Podľa ak sa návrh neodložil alebo neodmietol,

prijme sa na ďalšie konanie v rozsahu, ktorý sa vymedzí vo výroku uznesenia o prijatí

návrhu.

Ústavný súd pri predbežnom prerokovaní nezistil žiadne dôvody na odmietnutie

návrhu, a preto ho podľa prijal na ďalšie konanie.

II.2 K bodu 2 výroku tohto uznesenia

Navrhovateľka navrhuje tiež pozastavenie účinnosti napadnutých ustanovení zákona

o platových pomeroch a zákona o sudcoch. Tento svoj návrh odôvodňuje takto:

„... máme za náležité preukázané ohrozenie garantovaného základného

práva občana na prístup súdu ( ) a súčasne práva na spravodlivý proces

(čl. 6 ods. 1 Dohovoru), keďže súdnu a sudcovskú nezávislosť možno považovať za

prirodzenú súčasť základného práva na prístup k súdu (). Článkom 46 ods. 1

sa zaručuje predovšetkým prístup k súdu, ktorý ale musí mať výslovne

určenú kvalitu, čo znamená, že súd musí byť nezávislý a nestranný. Nezávislosť

a nestrannosť súdu je zároveň aj predpokladom uplatnenia práva na spravodlivý proces,

ktoré sa zaručuje článkom 6 ods. 1 Dohovoru...

V zmysle sa nezávislosť súdnej moci zaručuje a má zásadný

význam pre súdnictvo a pre sudcov. Nezávislosť nevyhnutne predpokladá existenciu

ústavných a iných záruk, ktoré chránia súdy a sudcov pred tlakmi a ovplyvňovaním inými

zložkami štátnej moci (viď ).

Platové pomery sudcov predstavujú pritom zákonnú garanciu ich nezávislosti, takže

zásahy do platových pomerov sa môžu dotknúť ústavného princípu nezávislosti sudcov

().

Zo všeobecne prístupných oficiálnych údajov o stave ekonomiky štátu v súčasnosti je

zrejmé, že zákonodarca bezdôvodne nerešpektoval ústavným súdom dané záväzné kritériá

umožňujúce len výnimočné a krátkodobé (dočasné) zásahy do platových pomerov sudcov,

keďže inak sa porušuje garancia nezávislosti sudcov a súčasne sa narušuje nezávislosť

súdov...

Z uvedených skutočností vyplýva záver, že nie je vylúčená opodstatnená pochybnosť

o súlade napadnutej časti zákona s ústavnou úpravou základných práv a slobôd (čl. 46

ods. 1 ), ako aj medzinárodnej zmluvy o ľudských právach ( Dohovoru), čo

náležité preukazuje možnosť ohrozenia základného práva občana na prístup k súdu a na

spravodlivý proces, takže sa preukazuje splnenie kritérií o možnosti

pozastavení účinnosti napadnutej časti zákona.“

Podľa ak ústavný súd prijme návrh na konanie podľa odseku 1,

môže pozastaviť účinnosť napadnutých právnych predpisov, ich častí, prípadne niektorých

ich ustanovení, ak ich ďalšie uplatňovanie môže ohroziť základné práva a slobody, ak hrozí

značná hospodárska škoda alebo iný vážny nenapraviteľný následok.

Podľa ak ústavný súd prijme návrh na začatie

konania o súlade právnych predpisov podľa , môže uznesením

pozastaviť účinnosť napadnutých právnych predpisov, ich častí, prípadne niektorých ich

ustanovení, ak ich ďalšie uplatňovanie môže ohroziť základné práva alebo slobody alebo

ľudské práva a základné slobody vyplývajúce z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská

republika ratifikovala a ktorá bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak hrozí

značná hospodárska škoda alebo iný vážny nenapraviteľný následok.

Podľa ústavný súd môže rozhodnúť

o pozastavení účinnosti napadnutých právnych predpisov, ich častí, prípadne niektorých ich

ustanovení aj na návrh účastníka konania. Návrh na pozastavenie účinnosti musí obsahovať

konkretizáciu a spôsob ohrozenia základných práv alebo slobôd alebo skutočnosti, ktoré

preukazujú, že hrozí značná hospodárska škoda alebo iný vážny nenapraviteľný následok.

O tomto návrhu rozhodne ústavný súd bez zbytočného odkladu.

Podľa druhej a tretej vety plénum ústavného súdu sa uznáša

nadpolovičnou väčšinou všetkých sudcov. Ak sa táto väčšina nedosiahne, návrh sa

zamietne.

Návrh navrhovateľky na pozastavenie účinnosti napadnutých ustanovení zákona

o platových pomeroch a zákona o sudcoch nezískal pri hlasovaní podporu nadpolovičnej

väčšiny všetkých sudcov, tak ako to vyžaduje druhá veta . Právnym

dôsledkom takéhoto výsledku hlasovania v zmysle čl. 131 ods. 1 tretej vety je zamietnutie

návrhu na pozastavenie účinnosti napadnutých ustanovení zákona o platových pomeroch

a zákona o sudcoch (bod 2 výroku tohto uznesenia).

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 4. marca 2015