Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 87/2015

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

18

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 4. marca 2015

predbežne prerokoval sťažnosť a ,

, zastúpených advokátskou kanceláriou BIZOŇ & PARTNERS, s. r. o., Bratislava,

vo veci namietaného porušenia ich základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1

a Listiny základných práv a slobôd, ako aj práva

na spravodlivý súdny proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd uznesením Krajského súdu v Nitre č. k. 635

z 19. júna 2014 a takto

rozhodol:

Sťažnosť a o d m i e t a ako neprípustnú.

O d ô v o d n e n i e :

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola

29. septembra 2014 doručená sťažnosť a (ďalej aj

„sťažovatelia“), ktorou namietali porušenie svojich základných práv na súdnu ochranu podľa

(ďalej len „“) a Listiny

základných práv a slobôd (ďalej len „listina“), ako aj práva na spravodlivý súdny proces

podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej

len „dohovor“) v záhlaví označeným zrušujúcim uznesením Krajského súdu v Nitre (ďalej

len „krajský súd“).

2. Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že sťažovatelia sú žalovanými v konaní

o určenie vlastníckeho práva k bližšie označeným nehnuteľnostiam.

3. Okresný súd Nitra (ďalej len „okresný súd“) ostatným rozsudkom

zo 14. októbra 2013 návrh žalobcov zamietol, ale na ich odvolanie krajský súd zrušil

rozhodnutie okresného súdu a vrátil mu vec na ďalšie konanie so záverom, že prvostupňový

súd sa nevysporiadal so všetkými návrhmi, ktoré žalobcovia uplatnili v konaní, takže svojím

rozhodnutím im odňal možnosť konať pred súdom.

4. Podľa sťažovateľov krajský súd porušil nimi označené základné práva svojvoľnou

aplikáciou príslušných procesných ustanovení, ktorou neustále vracia žalobcov

do prvostupňového konania.

5. Na základe uvedeného sťažovatelia navrhujú, aby ústavný súd nálezom vyslovil, že

napadnutým uznesením krajského súdu došlo k porušeniu ich základných práv podľa čl. 46

ods. 1 , listiny a dohovoru, zrušil uznesenie krajského súdu,

vrátil vec okresnému súdu na ďalšie konanie a uhradil trovy konania v sume 340, 90 € na

účet právneho zástupcu.

6. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv nerozhoduje iný súd.

7. Princíp subsidiarity zakotvený v znamená, že ústavný súd

môže konať o namietanom porušení sťažovateľových práv a vecne sa zaoberať iba tými

sťažnosťami, ak sa sťažovatelia nemôžu v súčasnosti a nebudú môcť ani v budúcnosti

domáhať ochrany svojich práv pred iným súdom prostredníctvom iných právnych

prostriedkov, ktoré im zákon na to poskytuje. Namietané porušenie niektorého

zo základných práv alebo slobôd teda nezakladá automaticky aj právomoc ústavného súdu

na konanie o nich. Pokiaľ ústavný súd pri predbežnom prerokovaní sťažnosti fyzickej osoby

alebo právnickej osoby zistí, že ochrany toho základného práva alebo slobody, porušenie

ktorých namieta, sa sťažovateľ môže domôcť využitím jemu dostupných a aj účinných

právnych prostriedkov nápravy, prípadne iným zákonom upraveným spôsobom pred iným

súdom alebo pred iným štátnym orgánom, musí takúto sťažnosť odmietnuť z dôvodu

nedostatku svojej právomoci na jej prerokovanie (napr. m. m. ).

8. Zmyslom a účelom princípu subsidiarity je to, že ochrana ústavnosti nie je a ani

podľa povahy veci nemôže byť výlučne úlohou ústavného súdu, ale úlohou všetkých

orgánov verejnej moci v rámci im zverených kompetencií. Všeobecné súdy, ktoré

v občianskom súdnom konaní sú povinné vykladať a aplikovať príslušné zákony

na konkrétny prípad v súlade s alebo kvalifikovanou medzinárodnou zmluvou

podľa , sú primárne zodpovedné aj za dodržiavanie tých práv

a základných slobôd, ktoré alebo medzinárodná zmluva dotknutým fyzickým osobám

zaručuje. Ústavný súd predstavuje v tejto súvislosti ultima ratio inštitucionálny

mechanizmus, ktorý nasleduje až v prípade nefunkčnosti všetkých ostatných orgánov

verejnej moci, ktoré sa na ochrane ústavnosti podieľajú. Opačný záver by znamenal

popieranie princípu subsidiarity právomoci ústavného súdu podľa zásad uvedených v § 53

ods. 1 o organizácii Ústavného

súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších

predpisov (ďalej len „“).

Zásada subsidiarity zahŕňa okrem iného aj princíp minimalizácie zásahov ústavného

súdu do právomoci všeobecných súdov, ktorých rozhodnutia sú v konaní o sťažnosti

preskúmavané ().

9. Zo sťažnosti vyplýva, že napadnutým uznesením krajského súdu bolo rozhodnutie

okresného súdu zrušené a vec mu bola vrátená na ďalšie konanie, čo bez akýchkoľvek

pochybností znamená, že napadnutým uznesením krajského súdu sa konanie o určenie

vlastníckeho práva k nehnuteľnosti neskončilo. V danom prípade nejde, resp. nešlo ešte

o konečné rozhodnutie, dôsledkom ktorého by bolo právoplatné skončenie veci, prípadne

zastavenie súdneho konania. Aj keď z formálneho hľadiska je napadnuté uznesenie

právoplatným rozhodnutím, konanie medzi sťažovateľmi ako žalovanými a žalobkyňou

ďalej pokračuje v konaní pred okresným súdom.

10. Podľa názoru ústavného súdu namietanie nesprávnosti, nezákonnosti

a arbitrárnosti rozhodnutia krajského súdu ako odvolacieho súdu nemôže byť samo osebe

dôvodom na namietanie porušenia základného práva podľa ,

listiny a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru. Sťažovatelia mali a aj budú mať v ďalšom štádiu

konania možnosť pred okresným súdom a následne prípadne aj pred krajským súdom

uplatniť ochranu označených práv, ako aj svoju argumentáciu týkajúcu sa skutkovej

a právnej stránky predmetnej veci, z čoho vyplýva, že majú ešte k dispozícii iný právny

prostriedok ochrany tých práv, ktorých porušenie namietajú vo svojej sťažnosti.

K vykonávaniu dôkazov sa sťažovatelia budú môcť v konaní pred okresným súdom vyjadriť

za tých istých podmienok ako ostatní účastníci konania, keďže majú k dispozícii celý nový

proces, v ktorom môžu uplatniť aj svoje ďalšie výhrady vo veci pri využití prostriedkov

právnej ochrany, ktoré im priznáva.

11. Okolnosť, že prvostupňový súd je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu,

neznamená, že sťažovatelia sa nemôžu brániť v ďalšom štádiu konania na základe totožnej

argumentácie, akú predložili v prerokovanej sťažnosti ústavnému súdu, s tým, že všeobecné

súdy budú musieť zvážiť relevanciu ich argumentácie a podľa svojho úsudku ju zohľadniť

v rámci svojho rozhodovania.

12. Ústavný súd v nadväznosti na uvedené konštatuje, že sťažnosť bola za danej

procesnej situácie podaná neprípustne, preto ju pri predbežnom prerokovaní odmietol ako

neprípustnú podľa v spojení s .

13. V tomto prípade musí ústavný súd opäť s poľutovaním konštatovať, že sa ani

v tomto konaní nenaplnil úmysel a očakávania zákonodarcu, ktorý ustanovil nutnosť

zastúpenia sťažovateľa v konaní pred ústavným súdom s nádejou, že advokátsky primus

zabráni bezdôvodnému podávaniu ústavných sťažností, teda takých, ktoré nebudú vecne

neprejednateľnými návrhmi zbytočne zahlcujúcimi ústavný súd, ktorý sa tak nemôže

dôsledne venovať tým prípadom, ktoré si zasluhujú pozornosť či dokonca zásah. Aj v tomto

prípade tak išlo o neprofesionálny výkon advokácie, ktorý na ústavnom súde ročne generuje

vyše 16 000 neprejednateľných vecí.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 4. marca 2015