Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 160/2015

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

18

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 17. marca 2015 v senáte

zloženom z predsedu Sergeja Kohuta (sudca spravodajca) a zo sudcov Lajosa Mészárosa

a Ladislava Orosza predbežne prerokoval sťažnosť , ,

zastúpenej advokátkou , , vo veci

namietaného porušenia jej základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa a práva na prejednanie záležitosti v

primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd

postupom Okresného súdu Pezinok v konaní vedenom pod sp. zn. (pôvodne

vedenom pod sp. zn. ) a postupom Krajského súdu v Bratislave v konaní

vedenom pod sp. zn. a v konaní vedenom pod sp. zn. a takto

rozhodol:

Sťažnosť o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 30. októbra

2014 doručená sťažnosť , (ďalej len „sťažovateľka“),

ktorou namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa (ďalej len „“) a práva

na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu

Pezinok (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. (pôvodne

vedenom pod sp. zn. ) a postupom Krajského súdu v Bratislave (ďalej len

„krajský súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. a v konaní vedenom pod

sp. zn. .

Zo sťažnosti a z jej príloh vyplynulo, že sťažovateľka je účastníčkou namietaného

konania vedeného okresným súdom pod sp. zn. v procesnom postavení

žalovanej v 1. rade, v ktorom sa žalobcovia domáhajú vyslovenia čiastočnej neplatnosti

kúpnej zmluvy uzatvorenej 11. marca 2003 (ďalej len „kúpna zmluva“) medzi sťažovateľkou

ako kupujúcou a žalovanými v 2. a v 3. rade ako predávajúcimi. Predmetom kúpnej zmluvy

boli nehnuteľnosti nachádzajúce sa v katastrálnom území

, zapísané na ako parcely registra „C“. Dôvodom

namietanej relatívnej neplatnosti kúpnej zmluvy malo byť nedodržanie podmienok

zákonného predkupného práva zo strany predávajúcich voči žalobcom.

Sťažovateľka v odôvodnení sťažnosti okrem iného uviedla:

„Návrh na začatie konania bol podaný na súd dňa 08.09.2003... Okresný súd

v Pezinku vytýčil prvé pojednávanie vo veci dňa 25.07.2006 a rozhodol rozsudkom v

januári 2010. Rozsudok Okresného súdu v Pezinku bol doručený právnej zástupkyni

sťažovateľky 13.01.2010. Týmto rozsudkom konajúci súd vyslovil, že predmetná kúpna

zmluva v napadnutej časti je neplatná. Na základe podaných odvolaní sťažovateľky,

žalovaného v 3,4 a 5 rade konal Krajský súd v Bratislave. Uznesenie , ktorým zrušil

napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa a vrátil mu vec na ďalšie konanie bolo doručené

právnej zástupkyni sťažovateľky dňa 02.04.2012...

Ďalšie konanie na súde prvého stupňa bolo vytýčené dňa 15.01.2013... Rozsudok

súdu prvého stupňa bol vyhlásený dňa 17.07.2013.

Na základe podaných odvolaní žalobcov v 1 4 rade, žalovanej v 1 rade ako aj

žalovanej v 2 rade konal opätovne Krajský súd v Bratislave. Svojim druhým uznesením

opätovne zrušil napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa a vrátil mu vec na ďalšie konanie...

Po zrušujúcom rozhodnutí odvolacieho súdu Okresný súd v Pezinku opätovne konal,

vykonal dokazovanie a dňa 17.7.2014 vyhlásil rozsudok, ktorým určil, že kúpna zmluva je

v napadnutej časti neplatná. Dňa 5.8.2014 vyhlásil Okresný súd v Pezinku doplňujúci

rozsudok, ktorého obsah je sťažovateľke v čase podania tejto sťažnosti neznámy, nakoľko sa

vyhlásenia rozsudku pre krátkosť času termínu jeho oznámenia nemohla zúčastniť.

Sťažovateľka je toho názoru, že takto dlhá doba prejednávania veci nespĺňa

požiadavky na poskytnutie rýchlej a účinnej ochrany práv účastníkov, ktorej sa sťažovateľka

na súde ako orgáne ochrany práva domáha. Tým sú porušované základné ústavné práva

sťažovateľky...

Pokiaľ ide o kritérium zložitosti veci, máme za to, že rozhodovanie v danej veci

nepredstavuje taký stupeň zložitosti, aby súd nevedel po 11 rokoch vyniesť právoplatný

rozsudok...

Je potrebné uviesť, že pokiaľ by odvolací súd v prvom zrušujúcom rozhodnutí

nevyslovil, že podmienky zákonného predkupného práva boli podľa jeho názoru splnené

a potvrdil by rozsudok Okresného súdu v Pezinku, skončil by sa spor minimálne o dva roky

skôr.

Sme toho názoru, že aj týmto postupom sú spôsobované zbytočné prieťahy v súdnom

konaní...

Je zrejmé, že uvedené súdy svojím zavinením nerozhodli vo veci bez zbytočných

prieťahov a v primeranej lehote, čím porušil

a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, a zároveň tak

založili dôvod pre podanie sťažnosti podľa ...

Proti prieťahom v súdnom konaní podala sťažovateľka dňa 02.06.2014 Okresnému

súdu Pezinok písomnú sťažnosť. Na sťažnosť sťažovateľka dostala odpoveď od predsedu

uvedeného súdu dňa 23.6.2014. V odpovedi predseda súdu konštatuje že sťažnosť považuje

za nedôvodnú. Na základe tohto stanoviska podala sťažovateľka dňa 3.7.2014 sťažnosť proti

porušovaniu práva na verejné prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov v konaní

vedenom na Krajskom súde v Bratislave a žiadosť o prešetrenie vybavenia sťažnosti proti

porušovaniu práva na verejné prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov predsedom

Okresného súdu v Pezinku. Dňa 11.10.2014 dostala sťažovateľka odpoveď z Krajského súdu

v Bratislave, Spr. 2213/14, v ktorej sa konštatuje, že na základe vykonaného šetrenia sa

sťažnosť sťažovateľky považuje za dôvodnú.“

Sťažovateľka poukázala aj na ekonomické dôsledky trvajúceho sporu a v tejto

súvislosti uviedla:

„... Okresný súd v Pezinku do dnešného dňa právoplatne nerozhodol a naznačený

smer ďalšieho dokazovania vytvára právny predpoklad, že sťažovateľka po 11 rokoch

konania stratí vlastníctvo k nehnuteľnostiam, ktoré na základe uzavretej zmluvy nadobudla

ešte v roku 2003.

... sťažovateľka si na kúpu nehnuteľností v roku 2003 vybavila úver, ktorý

do dnešného dňa spláca. Zmluva o hypotekárnom úvere... bola uzavretá na sumu

predstavujúcu kúpnu cenu dohodnutú medzi predávajúcimi a sťažovateľkou t.j. 850.000 Sk

(v súčasnosti na 28.214,83 €). Výška mesačnej splátky predstavuje sumu 197,17 €

(5.940 SK)... K 10.07.2014 zaplatila sťažovateľka z titulu splácania úveru za spornú

nehnuteľnosť približne sumu 26.026,44 €.

Keďže sa predmetný súdny spor začal ešte v roku 2003 nemohla si sťažovateľka nikdy

zabezpečiť rekonštrukciu domu, ktorý bol súčasťou kúpy a v predmetnej nehnuteľnosti bývať.

V dôsledku dlhotrvajúceho sporu si musela zabezpečiť iné náhradné bývanie. Dňa

11.02.2008 uzavrela sťažovateľka... Kúpnu zmluvu..., ktorou nadobudla vlastníctvo

k dvojizbovému bytu o rozlohe 47 m2. Za týmto účelom si... musela zobrať opäť úver, ktorý

rovnako do dnešného dňa spláca. Výška jej aktuálnej splátky... je 446,54 € mesačne. V čase

uzavretia kúpnej zmluvy, ktorá sa stala predmetom súdneho sporu mala sťažovateľka

23 rokov... V súčasnosti má s manželom dve deti a je na materskej dovolenke. Jej príjmy sú

veľmi obmedzené. Celá situácia je pre ňu nesmierne traumatizujúca, pretože... platí

11 rokov úver za nehnuteľnosť, ktorú nikdy nemohla obývať a ktorá sa nakoniec

pravdepodobne dostane späť do vlastníctva predávajúcich resp. ich právnych nástupcov.

Ďalší vývoj týchto právnych vzťahov je nejasný a časovo náročný. Splácanie úveru

za spornú nehnuteľnosť prinútilo sťažovateľku pri riešení otázky náhradného bývania kúpiť

si malý dvojizbový byt, čo sa pre súčasnú štvorčlennú rodinu javí ako úplne nevyhovujúce.“

Sťažovateľka preto žiada ústavný súd o priznanie primeraného finančného

zadosťučinenia v sume 12 000 €, poukazujúc na neúmerne zdĺhavý postup súdov konajúcich

v jej veci, ktorý „má nepriaznivý vplyv na sťažovateľkinu psychiku, spôsobuje jej zbytočnú

finančnú záťaž... Naviac absencia právoplatného rozhodnutia jej znemožňuje domáhať sa

prípadného vydania bezdôvodného obohatenia voči predávajúcim , ku ktorému v prípade

vyslovenia čiastočnej neplatnosti zmluvy bezpochyby dôjde.“.

Na základe uvedeného sťažovateľka navrhla, aby ústavný súd po prijatí sťažnosti

na ďalšie konanie nálezom takto rozhodol:

„1/ Postupom Okresného súdu v Pezinku, Krajského súdu v Bratislave, v právnej

veci o určenie čiastočnej neplatnosti kúpnej zmluvy vedenej na Okresnom súde v Pezinku

pôvodne pod spisovou značkou č. k. PK , neskôr pod spisovou značkou

a na Krajskom súde v Bratislave, vedenom pod spisovou značkou

, v spojitosti so spisovou značkou , bolo porušené základné

právo sťažovateľky na súdnu a inú právnu ochranu uvedené v čl. 48 ods. 2, ako aj právo

na spravodlivé súdne konanie zaručené v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd.

2/ Okresnému súdu v Pezinku sa v konaní vedenom pod spisovou značkou

prikazuje konať vo veci bez zbytočných prieťahov.

3/ Sťažovateľke sa priznáva primerané finančné zadosťučinenie v sume 12.000, Eur

(slovom dvanásťtisíc Eur), ktoré je jej Okresný súd v Pezinku povinný vyplatiť do dvoch

mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4/ Okresný súd v Pezinku je povinný nahradiť sťažovateľke trovy konania vo výške

340,88 Eur vrátane DPH... k rukám jej právnej zástupkyne advokátky

... do jedného mesiaca od právoplatnosti tohto rozhodnutia.“

Ústavný súd poukazuje na nesprávne označenie sťažovateľkou uvedených práv

v petite sťažnosti, v ktorom sťažovateľka uviedla, že postupom označených súdov v jej veci

bolo porušené jej základné právo „na súdnu a inú právnu ochranu uvedené v čl. 48 ods. 2,

ako aj právo na spravodlivé súdne konanie zaručené v čl. 6 ods. 1 Dohovoru...“.

Vychádzajúc z obsahu sťažnosti a z jej relevantnej argumentácie, z ktorej je nepochybné, že

sťažovateľka namieta porušenie základného práva na prerokovanie jej veci bez zbytočných

prieťahov a práva na prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote, ústavný súd

považoval označenie sťažovateľkou uvedených práv v petite sťažnosti za zrejmú nesprávnosť

a vymedzil predmet konania pred ústavným súdom tak, ako to je uvedené v záhlaví tohto

uznesenia.

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa,

ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní návrhu ústavný súd skúma,

či dôvody uvedené v nebránia jeho prijatiu na ďalšie

konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný

súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy

alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže

ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez pojednávania. Ústavný

súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Predmetom sťažnosti je namietané porušenie základného práva na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov podľa a práva na prejednanie záležitosti

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom okresného súdu v konaní

vedenom pod sp. zn. (pôvodne vedenom pod sp. zn. ) a postupom

krajského súdu v konaní vedenom pod sp. zn. a pod sp. zn. .

K namietanému porušeniu základného práva podľa a práva

podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn.

Podľa konštantnej judikatúry ústavného súdu podstatou, účelom a cieľom práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty.

Ústavný súd preto poskytuje ochranu tomuto základnému právu len vtedy, ak bola

na ústavnom súde uplatnená v čase, keď namietané porušenie označeného práva ešte trvalo

(napr. , , ). Ak v čase, keď došla sťažnosť ústavnému

súdu, už nedochádza k namietanému porušovaniu označeného práva, ústavný súd sťažnosť

odmietne ako zjavne neopodstatnenú ( ) bez ohľadu

na to, z akých dôvodov skončilo toto porušovanie ().

Sťažovateľkou namietané konanie bolo na okresnom súde skončené (aj keď zatiaľ nie

právoplatne z dôvodu sťažovateľkou podaného odvolania) meritórnym rozsudkom

vyhláseným 17. júla 2014 a dopĺňacím rozsudkom vyhláseným 5. augusta 2014.

Sťažovateľka sa napriek tomu na ústavný súd obrátila so svojou sťažnosťou doručenou

30. októbra 2014 (podanou na poštovú prepravu 28. októbra 2014), t. j. v čase, keď

porušenie označeného základného práva na súde, ktorý označila za účastníka konania, už

netrvalo a konanie o jej sťažnosti pred ústavným súdom nebolo spôsobilé naplniť účel

ochrany, ktorý ústavný súd poskytuje vo vzťahu k právu na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov podľa (mutatis mutandis ).

Pretože sťažovateľka sa v predmetnej veci domáhala ochrany svojho základného

práva podľa v čase, keď v namietanom konaní pred okresným súdom

namietané porušenie práva už netrvalo, a teda bola odstránená jej právna neistota, pripadalo

do úvahy odmietnutie sťažnosti v tejto časti podľa pre

jej zjavnú neopodstatnenosť.

K namietanému porušeniu základného práva podľa a práva

podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom krajského súdu v konaní vedenom pod sp. zn.

a pod sp. zn.

Podľa ustanovenia jednou z podmienok prijatia

sťažnosti fyzickej osoby na konanie pred ústavným súdom je podanie sťažnosti v lehote

dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia

o inom zásahu, pričom táto lehota sa pri opatrení alebo inom zásahu počíta odo dňa, keď sa

sťažovateľ mohol o opatrení alebo inom zásahu dozvedieť (pozri napr. ,

). neumožňuje zmeškanie tejto kogentnej lehoty

odpustiť (napr. ).

Ústavný súd už rozhodol, že v kontexte ustanovenia § 53 ods. 3 zákona o ústavnom

súde porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa

je v zásade „iným zásahom“ pre počítanie lehoty na včasnosť podania

sťažnosti (, ).

Podľa zistenia ústavného súdu odvolacie konanie vedené krajským súdom pod sp. zn.

bolo ukončené uznesením sp. zn. z 27. februára 2012, ktorým

krajský súd zrušil odvolaním napadnutý rozsudok okresného súdu z 5. januára 2010 a vec

mu vrátil na ďalšie konanie. Predmetné uznesenie bolo doručené sťažovateľke

prostredníctvom jej právnej zástupkyne 2. apríla 2012. Čo sa týka odvolacieho konania

vedeného krajským súdom pod sp. zn. , toto konanie bolo tiež ukončené

zrušujúcim uznesením krajského súdu sp. zn. z 27. marca 2014, ktoré bolo

doručené právnej zástupkyni sťažovateľky 7. mája 2014.

Z uvedeného vyplýva, že sťažnosť sťažovateľky doručená ústavnému súdu 30. októbra

2014 je tak vo vzťahu k označeným konaniam podaná zjavne po uplynutí lehoty podľa § 53

ods. 3 . Vzhľadom na uvedené ústavný súd sťažnosť sťažovateľky v

tejto časti pri jej predbežnom prerokovaní odmietol ako oneskorene podanú podľa § 25 ods.

2 .

Z uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené vo výrokovej

časti tohto rozhodnutia.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 17. marca 2015