Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 93/2015

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

10

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 17. marca 2015

predbežne prerokoval sťažnosť Fondu národného majetku Slovenskej republiky, Trnavská

cesta 100, Bratislava, zastúpeným advokátom JUDr. Vladimírom Kánom, Námestie

Martina Benku 9, Bratislava, ktorou namieta porušenie svojho základného práva podľa čl.

46 ods. 1, a 3 a práva podľa

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením Krajského súdu

Bratislava č. k. zo 7. augusta 2014, a takto

rozhodol:

Sťažnosť Fondu národného majetku Slovenskej republiky o d m i e t a ako zjavne

neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola

17. októbra 2014 doručená sťažnosť Fondu národného majetku Slovenskej republiky,

Trnavská cesta 100, Bratislava (ďalej len „sťažovateľ“), zastúpeného advokátom

JUDr. Vladimírom Kánom, Námestie Martina Benku 9, Bratislava, ktorou namieta

porušenie svojho základného práva na súdnu ochranu podľa Slovenskej

republiky (ďalej len „ústava“), práva na právnu pomoc podľa , princípu

rovnosti účastníkov konania podľa a práva na spravodlivé súdne

konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd

(ďalej len „dohovor“) uznesením Krajského súdu v Bratislave (ďalej len „krajský súd“)

č. k. zo 7. augusta 2014 (ďalej len „napadnuté uznesenie“).

Z obsahu sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovateľ je účastníkom v spore

o náhradu škody vo výške 17 684 886,38 € s prísl. ako žalovaný. Žalobcom bola pôvodne

spol. , , ktorej návrhu na priznanie oslobodenia

od súdnych poplatkov súd nevyhovel a návrh zamietol. Po právoplatnosti uvedeného

uznesenia podal žalobca návrh na pripustenie zmeny účastníka konania, pretože na základe

zmluvy o postúpení pohľadávky za odplatu uzavretej 27. mája 2014 došlo k postúpeniu

pohľadávky, ktorá je predmetom konania, o náhrade škody na spoločnosť

, registračné číslo: , registrovanú na . Krajský súd návrhu

na pripustenie zmeny účastníka konania vyhovel. Nový žalobca podal 31. júla 2014 návrh

na priznanie oslobodenia od súdnych poplatkov, ktorému krajský súd vyhovel a žalobcovi

priznal oslobodenie od súdnych poplatkov v celom rozsahu. Podľa názoru sťažovateľa

krajský súd nezohľadnil ustálenú súdnu prax týkajúcu sa oslobodzovania od súdnych

poplatkov, účelovosť uvedeného konania a v priebehu 2 mesiacov vydal dve protichodné

rozhodnutia v dvoch obdobných návrhoch na priznanie oslobodenia od súdnych poplatkov

(uznesenie krajského súdu č. k. 714 z 5. júna 2014 a uznesenie krajského

súdu č. k. zo 7. augusta 2014. Krajský súd následne vo veci rozhodol

rozsudkom č. k. 754 z 25. septembra 2014 v znení opravného uznesenia

krajského súdu č. k. 787 z 29. septembra 2014.

Podľa názoru sťažovateľa konanie bolo vyvolané účelovým návrhom pôvodného

žalobcu a sťažovateľovi účasťou v konaní vznikajú značné náklady, pretože žalovaná suma

sa k dnešnému dňu približuje sume 60 miliónov €. Postúpenie pohľadávky malo podľa jeho

názoru význam nielen pri rozhodovaní o návrhu na oslobodenie od súdnych poplatkov, ale

aj v prípade neúspechu vo veci samej, pretože sa tým pre žalobcu minimalizovali náklady,

keď prípadná pohľadávka sťažovateľa ako žalovaného vyplývajúca z priznaných súdnych

trov konania bude proti nemajetnej cyperskej spoločnosti reálne nevymožiteľná.

2

Napadnuté uznesenie o priznaní oslobodenia od súdnych poplatkov bolo podľa

názoru sťažovateľa výsledkom nedôvodného návrhu vzhľadom na to, že žalobca nadobudol

údajnú pohľadávku za odplatu a je podnikateľským subjektom, ktorý nemôže riziko svojho

podnikania prenášať na štát. Zo skutkových okolností a z podaného návrhu žalobcu muselo

byť krajskému súdu zrejmé, že konanie žalobcu a jeho právneho predchodcu bolo účelové

s cieľom dosiahnutia výhody oproti sťažovateľovi spočívajúcej v oslobodení od súdnych

poplatkov. Namietané rozhodnutie je preto podľa sťažovateľa arbitrárnym a svojimi

účinkami porušuje zásadu rovnosti účastníkov konania, ktorá sa prejavuje tým, že sťažovateľ

je vystavený nedôvodným návrhom, z čoho mu vznikajú značné náklady a sťažovateľovi sa

odníma možnosť postupom podľa

v znení neskorších predpisov (ďalej aj „OSP“) využiť svoje právo navrhnúť súdu, aby uložil

žalobcovi zložiť preddavok na trovy konania, pričom v dôsledku oslobodenia žalobcu od

súdnych poplatkov bude pohľadávka sťažovateľa ako žalovaného na úhradu trov konania

v prípade úspechu reálne nevymožiteľná.

Na základe uvedených skutočností bol sťažovateľ toho názoru, že napadnutým

uznesením došlo k porušeniu jeho základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1

, práva na právnu pomoc podľa , princípu rovnosti účastníkov

konania podľa a práva na spravodlivé súdne konanie podľa

dohovoru.

V závere sťažnosti sťažovateľ navrhuje ústavnému súdu, aby po prijatí sťažnosti na

ďalšie konanie vo veci takto nálezom rozhodol:

„1. Základné právo sťažovateľa na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1,

a 3 SR, ako aj ľudské právo na spravodlivý proces podľa

Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd vydaním uznesenia

Krajského súdu v Bratislave zo dňa 07.08.2014, č. k. – 754 porušené bolo.

2. Uznesenie Krajského súdu v Bratislave zo dňa 07.08.2014, č. k. –

754 sa ruší. Vec sa vracia na ďalšie konanie.

3

3. Sťažovateľovi priznáva náhradu trov právneho zastúpenia v sume 340,90 €, ktorú

je Krajský súd v Bratislave povinný vyplatiť advokátovi JUDr. Vladimírovi Kánovi,

do dvoch mesiacov od vyhlásenia tohto nálezu v sídle Ústavného súdu.“

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Sťažovateľ v sťažnosti namieta porušenie svojho základného práva na súdnu a inú

právnu ochranu podľa , práva na právnu pomoc podľa

, princípu rovnosti účastníkov konania podľa a práva

na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

Podľa každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom

svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom

na inom orgáne Slovenskej republiky.

Podľa každý má právo na právnu pomoc v konaní pred súdmi,

inými štátnymi orgánmi alebo orgánmi verejnej správy od začiatku konania, a to

za podmienok ustanovených zákonom.

Podľa všetci účastníci sú si v konaní podľa odseku 2 rovní.

Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom

zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo

o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.

4

Podľa na návrh môže súd priznať účastníkovi celkom alebo sčasti

oslobodenie od súdnych poplatkov, ak to pomery účastníka odôvodňujú a ak nejde

o svojvoľné alebo zrejme bezúspešné uplatňovanie alebo bránenie práva. Ak nerozhodne

súd inak, vzťahuje sa oslobodenie na celé konanie a má i spätnú účinnosť; poplatky

zaplatené pred rozhodnutím o oslobodení sa však nevracajú.

Podľa o priznaní oslobodenia od súdnych poplatkov predseda

senátu alebo samosudca upovedomí ostatných účastníkov na najbližšom pojednávaní.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Z obsahu sťažnosti a jej príloh ústavný súd zistil nasledujúce okolnosti, z ktorých

pri svojom rozhodovaní vychádzal.

Sťažovateľ je žalovaným v konaní o náhradu škody v sume 18 016 825,24 € istiny

spolu s úrokom z omeškania vo výške 18 % p. a. od 5. apríla 2002 zo sumy 18 016

825,24 € až do zaplatenia. Škoda mala byť žalobcovi spôsobená porušením povinnosti

žalovaným, ktorý nezaradil návrh spoločnosti do súťaže, a to z dôvodu nesplnenia

podmienky na predloženie dokladu na preukázanie finančného krytia kúpnej ceny,

pretože úverový prísľub , poskytnutý žalobcovi nebol na základe

tvrdenia žalovaného vymáhateľný.

Krajský súd dospel k záveru, že žalovaný postupoval v súlade s § 284 zákona

č. v znení neskorších predpisov (ďalej len „Obchodný

zákonník“) a pre priznanie nároku na náhradu škody neboli preukázané tri

zodpovednostné prvky. Na základe uvedeného žalobu zamietol.

5

Na základe odvolania podaného žalobcom o veci rozhodoval Najvyšší súd

Slovenskej republiky (ďalej len ,,najvyšší súd“), ktorý rozsudok krajského súdu potvrdil

v celom rozsahu a zaviazal žalobcu nahradiť žalovanému trovy odvolacieho konania.

Na podnet žalobcu podal generálny prokurátor Slovenskej republiky (ďalej len

,,generálny prokurátor“) proti rozsudku mimoriadne dovolanie, v ktorom žiadal, aby

dovolací súd rozsudky súdov nižších stupňov zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa

na ďalšie konanie. Najvyšší súd sa ako súd dovolací stotožnil s názorom generálneho

prokurátora a dospel k záveru, že mimoriadne dovolanie je dôvodné a vec vrátil súdu

prvého stupňa na nové konanie.

Krajský súd po vrátení veci opätovne vec prerokoval, nariadil pojednávanie

a vyniesol rozsudok č. k. , ktorým návrhu žalobcu v celom rozsahu

vyhovel a zaviazal žalovaného na náhradu trov súdneho konania v súlade so závermi

dovolacieho súdu. Následne vydal krajský súd opravné uznesenia č. k. ,

č. k. a č. k. 624.

Rozsudok krajského súdu č. k. 556 z 24. mája 2012 napadol

žalovaný v celom rozsahu odvolaním, na základe čoho najvyšší súd napadnutý rozsudok

sp. zn. zrušil a vec vrátil krajskému súdu na ďalšie konanie. V ďalšom

konaní žalobca (spoločnosť ) žiadal o oslobodenie od súdnych

poplatkov s poukazom na , pričom svoj návrh odôvodnil zlou

ekonomickou a hospodárskou situáciou. Krajský súd uznesením č. k. 714

z 5. júna 2014 návrh na oslobodenie od súdnych poplatkov zamietol. Uznesenie

odôvodnil tým, že poplatkovú povinnosť si už žalobca splnil, a pretože žalobcovi

nevznikla ďalšia poplatková povinnosť, súd návrh na oslobodenie od súdnych poplatkov

zamietol ako nedôvodný.

Krajský súd následne vo veci nariadil pojednávanie na 31. júl 2014, na ktorom

žalobca navrhol zmenu účastníka konania na strane žalobcu, čo odôvodnil s poukazom

na a , keďže po začatí konania 27. mája 2014 uzavrel žalobca zmluvu

6

o postúpení pohľadávky so spoločnosťou . Na tomto pojednávaní

krajský súd vydal uznesenie, ktorým pripustil, aby z konania sp. zn.

vystúpil pôvodný žalobca a na jeho miesto vstúpila spoločnosť .

V ďalšom priebehu konania nový žalobca požiadal o oslobodenie od súdnych

poplatkov z dôvodov zlých hospodárskych pomerov, ktoré preukázal listinnými

dokladmi.

Krajský súd rozhodol uznesením č. k. zo 7. augusta 2014 tak, že

žalobcovi priznal oslobodenie od súdnych poplatkov.

V odôvodnení napadnutého uznesenia okrem iného uviedol: „Finančná

a ekonomická situácia spoločnosti v celom rozsahu

neumožňuje hradenie súdnych poplatkov spojených s predmetným súdnym konaním.

Spoločnosť nevlastní žiaden hnuteľný ani nehnuteľný majetok, nedisponuje

pohľadávkami, o ktorých možno predpokladať, že budú v budúcnosti uhradené. Voči tejto

spoločnosti eviduje pohľadávku po lehote splatnosti spoločnosť

, reg. č. a to v celkovej hodnote 11.287,39 Eur /t.j.

310.200,00 CZK/. Vlastné imanie spoločnosti predstavuje sumu 9.270,00 Eur, kedy

výsledok hospodárenia, t. j. neuhradená strata z minulých rokov činí celkove 11.280,00

Eur. Tieto skutočnosti novooznačený žalobca preukazuje doloženými dokladmi

a tlačivom pre dokladovanie pomerov účastníka konania, ktorý navrhuje, aby mu bolo

priznané oslobodenie od súdnych poplatkov podľa § 138 ods. 2 Občianskeho súdneho

poriadku.“

Na základe týchto preukázaných skutočností krajský súd vyhodnotil predložený

návrh na oslobodenie od súdneho poplatku ako oprávnený, podložený právne

relevantnými dôkazmi. K splneniu podmienok v zmysle ďalej dodal: „Je

zrejmé, že v danom prípade nejde o bezúspešné uplatňovanie práva, čo nakoniec vyplýva

aj z právneho názoru dovolacieho súdu, uvedeného v uznesení sp. zn. 1Mobdo

zo dňa 31.03.2011, ktorý vyslovil porušenie existujúcej povinnosti a skutočnosť, že

7

ponuka žalobcu mala byť žalovaným zaradená do predmetnej súťaže. Vzhľadom k vyššie

uvedenému je konajúci súd toho názoru, že v danom prípade boli splnené všetky zákonné

podmienky pre priznanie oslobodenia od zaplatenia súdneho poplatku podľa § 138 ods. 1

.“

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii ústavného súdu, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov

v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) každý návrh predbežne

prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa. Pri predbežnom

prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy

vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú

náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne

neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť

aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Ústavný súd v prvom rade uvádza, že rozhodovanie o oslobodení od súdnych

poplatkov spravidla nemôže byť predmetom ústavnej ochrany, pretože aj keď sa

jeho výsledok sekundárne dotýka účastníka konania, samotný „spor“ o oslobodenie

od súdnych poplatkov vzhľadom na podstatu konania v zásade nedosahuje intenzitu

opodstatňujúcu porušenie základných práv a slobôd sťažovateľa. Rozhodnutie o tom, či sú

splnené zákonom ustanovené podmienky pre takéto oslobodenie, patrí zásadne

do rozhodovacej sféry všeobecných súdov (porov. uznesenie Ústavného súdu Českej

republiky sp. zn. ).

Z obsahu argumentácie sťažovateľa prednesenej ústavnému súdu v sťažnosti je

zrejmé, že podstata sťažovateľom namietaného porušenia základného práva na súdnu a inú

právnu ochranu podľa , práva na právnu pomoc podľa

, princípu rovnosti účastníkov konania podľa a práva na

8

spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru spočíva v nesprávnosti napadnutého

uznesenia, ktorým krajský súd priznal protistrane v konaní oslobodenie od súdnych

poplatkov v celom rozsahu. Toto rozhodnutie je podľa názoru sťažovateľa nielen

arbitrárnym, ale svojimi účinkami porušuje aj zásadu rovnosti účastníkov konania.

Ústavný súd vzal pri posúdení argumentácie sťažovateľa do úvahy predovšetkým

znenie citovaného , v zmysle ktorého ústavný súd rozhoduje o sťažnosti

fyzickej alebo právnickej osoby v prípade, ak ide o porušenie práva alebo slobody tejto

osoby. tento prostriedok právnej ochrany poskytuje priamo nositeľom základných

práv a slobôd, z čoho vyplýva aj vymedzenie okruhu aktívne legitimovaných subjektov

v odseku 1 článku 127. Subjektom oprávneným na podanie sťažnosti je preto v zmysle

iba fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorej základné právo alebo

sloboda mali byť porušené.

V danej veci považuje ústavný súd za podstatné poukázať na skutočnosť, že

predmetom rozhodovania krajského súdu o návrhu žalobcu na oslobodenie od súdnych

poplatkov nebolo žiadne právo sťažovateľa ako žalovaného. Predmetom rozhodovania

krajského súdu o návrhu žalobcu boli práva týkajúce sa výlučne žalobcu, a preto ani

rozhodnutie krajského súdu, ktoré sťažovateľ v podanej sťažnosti napadol, nemohlo žiadnym

spôsobom zasiahnuť do práv a slobôd sťažovateľa garantovaných a medzinárodnými

zmluvami. Z toho dôvodu ani neukladá súdu, ktorý o návrhu

na oslobodenie od súdnych poplatkov rozhodne, aby rozhodnutie doručoval aj druhej strane

konania, ktorá návrh nepodala.

Ústavný súd ďalej poukazuje na to, že základné právo na súdnu ochranu

„je výsledkové“, to znamená, musí mu zodpovedať proces ako celok, a skutočnosť, či

napadnuté konanie ako celok bude spravodlivé, závisí od pokračujúceho konania

a rozhodnutia všeobecných súdov (m. m. , , ,

).

Vzhľadom na uvedené ďalším podstatným prvkom pre posúdenie sťažnosti je podľa

ústavného súdu to, že sťažovateľ napáda uznesenie, ktoré riešilo procesné práva žalobcu

a vôbec sa netýkalo sporu vo veci samej. Preto tvrdenie sťažovateľa o tom, že svoje trovy

9

konania pre prípad úspechu v spore nemá ako zabezpečiť v dôsledku napadnutého

uznesenia, je v tomto štádiu konania iba hypotetické a predčasné, keďže spor vo veci samej

nie je ukončený. Účastník v konaní takýmto spôsobom nemôže brániť druhému účastníkovi

v uplatnení svojich procesných práv priznaných mu len

preto, že podľa jeho názoru to bude znamenať zhoršenie jeho procesného postavenia, ak spor

dopadne spôsobom, ktorý predpokladá.

Keďže ústavný súd nezistil žiadnu relevantnú súvislosť medzi namietaným porušením

práva na súdnu ochranu podľa , práva na právnu pomoc podľa ods.

2 , princípu rovnosti účastníkov konania podľa a práva na

spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru a napadnutým uznesením krajského

súdu, sťažnosť sťažovateľa, ktorou namietal porušenie týchto práv napadnutým uznesením

krajského súdu, odmietol z dôvodu zjavnej neopodstatnenosti.

Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti rozhodovanie o ďalších procesných návrhoch

sťažovateľa stratilo opodstatnenie, a preto sa nimi ústavný súd bližšie nezaoberal.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 17. marca 2015

10