Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 140/2015

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

35

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu

18. marca 2015 predbežne prerokoval sťažnosť ,

, zastúpeného advokátom

, , vo veci namietaného porušenia jeho práv podľa čl. 46

ods. 1 a Dohovoru o ochrane ľudských

práv a základných slobôd uznesením Okresného súdu Galanta sp. zn.

z 30. júla 2014 a uznesením Krajského súdu v Trnave sp. zn.

z 30. októbra 2014 a takto

rozhodol:

Sťažnosť o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

1. Vo včas podanej ústavnej sťažnosti Ústavnému súdu Slovenskej republiky

(ďalej len „ústavný súd“), ktorá po jej spísaní a doplnení advokátom spĺňa formálne

náležitosti ustanovené v

o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení

1

jeho sudov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“)

(ďalej len „sťažovateľ“) navrhol, aby ústavný súd konštatoval porušenie

(ďalej len „“) a Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“), zrušil v záhlaví

označené rozhodnutia všeobecných súdov, ktorými bol zamietnutý jeho návrh

na obnovu trestného konania, po ich zrušení vec vrátil Okresnému súdu Galanta

(ďalej len „okresný súd“) na ďalšie konanie a priznal mu náhradu trov konania.

2. Sťažovateľ v ústavnej sťažnosti síce namietal arbitrárnosť napadnutých

rozhodnutí, porušenie práva na nezávislé a nestranné konanie a na spravodlivosť

rozhodnutí všeobecných súdov, ale skutkovo sa viažuce na rozhodnutia vydané

v základnom konaní, v ktorom bol sťažovateľ uznaný za vinného zo spáchania

drogového zločinu podľa , za ktorý mu bol

okresným súdom uložený trest v trvaní 10 rokov, ale v rozpore so stanoviskom

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) sp. zn. Tpj 32/2011.

3. Ústavný súd je podľa súdnym orgánom ochrany ústavnosti

a túto svoju právomoc vykonáva okrem iného tým, že podľa a 2

rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb proti právoplatnému

rozhodnutiu a inému zásahu orgánu verejnej moci do (ratifikovanou

medzinárodnou zmluvou) zaručených základných práv a slobôd (§ 49 zákona

o ústavnom súde). Z uvedeného vyplýva, že nie je súčasťou sústavy všeobecných súdov,

preto ani nie je oprávnený na inštančný prieskum ich rozhodnutí bez ohľadu na to, či je

namietaná vecná nesprávnosť nimi vydaných rozhodnutí. Právomoc ústavného súdu je

založená výlučne na prieskum rozhodnutí všeobecných súdov z hľadiska dodržiavania

ústavnoprávnych princípov, t. j. či v konaní (rozhodnutí v ňom vydaných) neboli

dotknuté predpismi ústavnoprávneho poriadku chránené práva alebo slobody jeho

účastníka.

4. O taký prípad však v pojednávanej veci nešlo.

2

5. V danej veci je totiž významné, že v konaní o návrhu na povolenie obnovy

trestnej veci jej meritom nie je otázka viny trestného činu ani otázka trestu, ale iba

posúdenie – pri rešpektovaní prezumpcie správnosti právoplatného rozhodnutia –

charakteru dôkazov a skutočností predkladaných navrhovateľom z hľadísk uvedených

v ; zároveň však treba dodať, že už s ohľadom na

ods. 4 nemožno ani v konaní o mimoriadnych opravných prostriedkoch

rezignovať na inštitucionálne záruky spravodlivého procesu, ktorého sú práva uvedené

v , prípadne v dohovoru základom.

6. Kontradiktórnosť sa v súdnom procese nevzťahuje len na dokazovanie [napr.

v zmysle čl. 6 ods. 3 psím. d) dohovoru], ale zahŕňa i právo zoznámiť sa s argumentmi

predloženými druhou stranou a vyjadriť sa k nim. Z princípu kontradiktórnosti

a rovnosti účastníkov konania je preto potrebné vychádzať aj pri hľadaní ústavno

konformného výkladu a jeho vzťahu ku všeobecnej

úprave sťažnosti podľa 185 a nasl. a ku konaniu o návrhu

na povolenie obnovy konania podľa a nasl. .

Pritom nemožno pustiť zo zreteľa špecifickú povahu obnovy konania, ktorá na

rozdiel od dovolania slúži ako mimoriadny opravný prostriedok na odstránenie

nedostatkov právoplatného rozhodnutia skutkovej povahy, čomu korešponduje, že proti

nemu zákon pripúšťa riadny opravný prostriedok (práve sťažnosť) podľa § 402 ods. 3

.

7. Z námietok uvedených v obsahu ústavnej sťažnosti je zrejmé, že sťažovateľ iba

nesúhlasil so závermi, ktoré všeobecné súdy vo veci vyvodili, a zo strany ústavného

súdu sa domáha ich prehodnotenia spôsobom, ktorý by mal svedčiť o opodstatnenosti

jeho názoru. Ústavnému súdu však neprislúcha prehodnocovať či dopĺňať skutkový stav

veci zistený všeobecnými súdmi, rovnako tak mu neprislúcha nahradzovať právne

hodnotenie všeobecných súdov svojím vlastným. Ústavný súd overil, že vo veci

3

rozhodujúce súdy sa celou vecou riadne zaoberali, svoje rozhodnutia celkom logickým,

zrozumiteľným a preskúmateľným spôsobom odôvodnili a podrobne rozviedli, akými

úvahami sa pri svojom rozhodovaní riadili, podľa ktorých zákonných ustanovení

postupovali a rovnako rozhodli predvídateľným spôsobom. Skutočnosť, že sťažovateľ so

závermi všeobecných súdov nesúhlasí, nemôže sama osebe založiť dôvodnosť ústavnej

sťažnosti vo vzťahu k právoplatnému súdnemu rozhodnutiu.

8. Zo všetkých uvedených dôvodov ústavný súd hodnotí napadnuté uznesenie

krajského súdu ako ústavne konformné, a teda nevyžadujúce korekciu zo strany orgánu

ústavnosti. Sťažnosť sťažovateľa bola preto odmietnutá pre zjavnú neopodstatnenosť,

keďže pri jej predbežnom prerokovaní ústavný súd nezistil možnosť porušenia

označených práv sťažovateľa, ktorej reálnosť by mohol preskúmať po jej prijatí na ďalšie

konanie ( ).

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 18. marca 2015

4