Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 112/2015

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

20

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 24. marca 2015

predbežne prerokoval sťažnosť , vedenú

pod sp. zn. , sťažnosť , , vedenú

pod sp. zn. , sťažnosť , , vedenú

pod sp. zn. , sťažnosť , , vedenú

pod sp. zn. , sťažnosť , , vedenú

pod sp. zn. , sťažnosť , , vedenú

pod sp. zn. , sťažnosť , , vedenú

pod sp. zn. , sťažnosť , , vedenú

pod sp. zn. , sťažnosť , , vedenú pod

sp. zn. , sťažnosť , , vedenú pod

sp. zn. , sťažnosť , , vedenú

pod sp. zn. , sťažnosť , vedenú pod

sp. zn. , sťažnosť , , vedenú pod sp. zn.

, sťažnosť , , vedenú pod sp. zn.

a sťažnosť , , vedenú pod sp. zn.

, zastúpených advokátom , Advokátska

kancelária, , pre namietané porušenie „čl. 12 ods. 1, čl. 20 ods. 1,

“ , základného práva na súdnu ochranu podľa

a 2 a práva na spravodlivé súdne konanie podľa

čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd rozsudkami Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky sp. zn. z 9. decembra 2014, sp. zn.

z 10. decembra 2014, sp. zn. z 9. decembra 2014, sp. zn.

z 10. decembra 2014, sp. zn. z 10. decembra 2014, sp. zn.

z 5. novembra 2014, sp. zn. z 5. novembra 2014, sp. zn.

z 9. decembra 2014, sp. zn. z 10. decembra 2014, sp. zn.

z 5. novembra 2014, sp. zn. z 9. decembra 2014, sp. zn.

z 9. decembra 2014, sp. zn. z 9. decembra 2014, sp. zn.

z 5. novembra 2014 a sp. zn. z 9. decembra 2014 a takto

rozhodol:

1. Veci vedené pod sp. zn. , , ,

Rvp 2680/2015, , , , ,

, , , , ,

Rvp 2690/2015 a sp. zn. s p á j a na spoločné konanie, ktoré bude ďalej

vedené pod sp. zn. .

2. Sťažnosti , , ,

, , , , ,

, , , ,

, a o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 26. februára

2015 doručená sťažnosť , , vedená pod sp. zn.

, a 27. februára 2015 doručená sťažnosť ,

, vedená pod sp. zn. , sťažnosť ,

, vedená pod sp. zn. , sťažnosť ,

, vedená pod sp. zn. , sťažnosť ,

, vedená pod sp. zn. , sťažnosť ,

, vedená pod sp. zn. , sťažnosť ,

, vedená pod sp. zn. , sťažnosť ,

, vedená pod sp. zn. , sťažnosť ,

, vedená pod sp. zn. , sťažnosť ,

, vedená pod sp. zn. , sťažnosť ,

, vedená pod sp. zn. , sťažnosť ,

, vedená pod sp. zn. , sťažnosť ,

, vedená pod sp. zn. , sťažnosť ,

, vedená pod sp. zn. a sťažnosť ,

(ďalej len „sťažovatelia“), vedená pod sp. zn. pre namietané

porušenie „, , “ (ďalej len

„ústava“), základného práva na súdnu ochranu podľa a 2 a práva

na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd (ďalej len dohovor“) rozsudkami Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len

„najvyšší súd“) sp. zn. z 9. decembra 2014, sp. zn.

z 10. decembra 2014, sp. zn. z 9. decembra 2014, sp. zn.

z 10. decembra 2014, sp. zn. z 10. decembra 2014, sp. zn.

z 5. novembra 2014, sp. zn. z 5. novembra 2014, sp. zn.

z 9. decembra 2014, sp. zn. z 10. decembra 2014, sp. zn.

z 5. novembra 2014, sp. zn. z 9. decembra 2014, sp. zn.

z 9. decembra 2014, sp. zn. z 9. decembra 2014, sp. zn.

z 5. novembra 2014 a sp. zn. z 9. decembra 2014 (ďalej len „napadnuté

rozsudky“).

Každý zo sťažovateľov v sťažnosti uviedol, že mu «... bol rozhodnutím Útvaru

sociálneho zabezpečenia FR SR (ďalej len „ÚSZ“)... zvýšený (zvalorizovaný) výsluhový

dôchodok v súlade s právnymi predpismi platnými v čase vzniku nároku. Rozhodnutím

ÚSZ... bol sťažovateľovi znížený výsluhový dôchodok o sumu právoplatne priznanú

zákonným spôsobom. Proti tomuto rozhodnutiu podal sťažovateľ odvolanie, ktoré

rozhodnutím Podpredsedu vlády a ministra financií SR (ďalej „odvolací orgán“)... bolo

zamietnuté. Sťažovateľ obidve rozhodnutia napadol v súlade so zákonom žalobou

na krajskom súde, v ktorej sa domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia odvolacieho

orgánu aj ÚSZ. Krajský súd žalobe vyhovel a rozhodnutie odvolacieho orgánu... spolu

s rozhodnutím ÚSZ... rozsudkom... ako nezákonné zrušil. Rozsudok krajského súdu napadol

odvolaním Podpredseda vlády a minister financií SR. Jeho odvolaniu NS SR vyhovel

v plnom rozsahu...

V podanej žalobe, rovnako ako v odvolaní proti rozhodnutiu ÚSZ, sťažovateľ

namietal tri skutočnosti, ktoré podľa jeho názoru odôvodňovali záver, že rozhodnutie

nebolo vydané v súlade s právnymi predpismi, v dôsledku čoho bol žalobca ukrátený na

svojich právach, keď mu vznikol nárok na vyplácanie zvýšeného (valorizovaného)

výsluhového dôchodku, ktorý mu bol priznaný zákonným postupom, zákonným spôsobom a

zo zákonných dôvodov. Sťažovateľ namietal:

nepreskúmateľnosť rozhodnutia odvolacieho orgánu,

neprípustnosť postupu podľa ustanovenia v znení

neskorších noviel,

retroaktivitu z dôvodu použitia ustanovenia

v znení neskorších noviel.

Krajský súd, ako vyplýva z odôvodnenia rozsudku, na základe vyššie uvedených

námietok podanej žalobe vyhovel a rozhodnutie odvolacieho orgánu, spolu s rozhodnutím

prvostupňového orgánu zrušil.

NS SR k uvedenej veci zaujal odlišný právny názor, rozsudok krajského súdu zmenil

a žalobu ako nedôvodnú zamietol...

Sťažovateľ bol oboznámený s uzneseniami Ústavného súdu SR č. ,

, , , , II. ÚS

347/2014 12, , , , ktorými boli

odmietnuté, alebo odmietnuté pre zjavnú neopodstatnenosť, skutkovo a právne identické

veci s vecou sťažovateľa. Sťažovateľ napriek existencii týchto uznesení sa domnieva, že jeho

práva, na ktoré poukazuje vo svojej sťažnosti boli porušené. Aj keď nepredpokladá, že

Ústavný súd SR vyhovie jeho sťažnosti, len vyčerpanie všetkých právnych prostriedkov na

území SR, mu zabezpečuje právo domáhať sa svojich práv na ESĽP.».

Sťažovatelia v sťažnostiach opätovne poukazujú na to, že v ich prípadoch „ide

o retroaktivitu pravú, ktorá je neprípustná a ktorá je v rozpore s princípmi právneho štátu,

teda je v rozpore s . Legitímne očakávania výsluhových dôchodcov sú a boli

dôvodné a nespochybniteľné nielen preto, že zákonné podmienky pre priznanie boli splnené,

ale aj preto, že o ich nároku bolo aj právoplatne a v súlade so zákonom rozhodnuté ešte

predtým, ako nadobudol účinnosť “. Ako vyplýva z jednotlivých

rozsudkov najvyššieho súdu, „tieto skutočnosti nemali pre NSSR pri rozhodovaní vo veci

žiadny právny význam“, preto skutkové a právne závery ním vyvodené považujú

sťažovatelia „za zjavne nedôvodné, ústavne neudržateľné a arbitrárne, majúce za následok

porušenie základných práv a slobôd“. Podľa názoru sťažovateľov najvyšší súd „zrušil“

prvostupňové rozsudky „bez toho, aby sa v dostatočnej miere vysporiadal s právnym

názorom krajského súdu vysloveným v odôvodnení rozhodnutia, ako aj s dôvodmi žaloby

a vyjadrením sťažovateľa k podanému odvolaniu“.

Dňa 5. marca 2015 boli ústavnému súd doručené doplnenia sťažností, v ktorých

sťažovatelia rozšírili svoju argumentáciu týkajúcu sa neprípustnosti aplikácie ustanovení

všeobecne záväzného právneho predpisu s retroaktívnymi účinkami na ich prípady.

Na základe uvedených skutočností, sťažovatelia v petite žiadajú, aby ústavný súd

nálezom vyslovil, že napadnutými rozsudkami najvyššieho súdu bolo porušené ich

„základné právo... na súdnu ochranu podľa , 2

a právo na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd, ako aj , , Slovenskej

republiky“, aby napadnuté rozsudky najvyššieho súdu zrušil a aby sťažovateľom priznal

náhradu trov právneho zastúpenia.

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého

návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v

nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach,

na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom

predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne

neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť

aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Predmetom sťažností je námietka porušenia „čl. 12 ods. 1, čl. 20 ods. 1, čl. 39

ods. 1“ , základného práva sťažovateľov na súdnu ochranu podľa a 2

a práva na spravodlivé súdne konanie podľa dohovoru napadnutými rozsudkami

najvyššieho súdu.

1. Podľa ak tento zákon neustanovuje inak a povaha

veci to nevylučuje, použijú sa na konanie pred ústavným súdom primerane ustanovenia

(ďalej len „OSP“).

Podľa môže súd v záujme hospodárnosti konania spojiť na spoločné

konanie veci, ktoré sa uňho začali a skutkovo spolu súvisia alebo sa týkajú tých istých

účastníkov.

nemá osobitné ustanovenie o spojení vecí, avšak v súlade

s citovaným možno v konaní o sťažnosti podľa

použiť na prípadné spojenie vecí primerane .

S prihliadnutím na obsah sťažností vedených ústavným súdom pod sp. zn.

, , , , ,

Rvp 2682/2015, , , , ,

Rvp 2687/2015, , , a sp. zn.

a z tohto obsahu vyplývajúcu právnu a skutkovú súvislosť uvedených sťažností rozhodol

ústavný súd uplatniac citované právne normy tak, ako to je uvedené v bode 1 výroku tohto

uznesenia.

2.1 Keďže sťažovatelia zhodne uviedli, že boli oboznámení „s uzneseniami

Ústavného súdu SR č. , , ,

, , , ,

, , ktorými boli odmietnuté, alebo odmietnuté pre

zjavnú neopodstatnenosť, skutkovo a právne identické veci“, no napriek tomu sťažnosti

podali, pretože predstavujú posledný z právnych prostriedkov ochrany ich základných práv

a slobôd, ktorý musia vyčerpať pred podaním sťažností Európskemu súdu pre ľudské práva,

ústavný súd nepovažoval za potrebné duplicitne ich oboznamovať s rozsahom svojich

právomocí týkajúcich sa rozhodovania o sťažnostiach podľa .

Ústavný súd po preskúmaní napadnutých rozsudkov najvyššieho súdu opätovne

dospel k záveru, že tieto sú dostatočným spôsobom odôvodnené, najvyšší súd zrozumiteľne

odôvodnil úvahy, ktoré zvolil pri prieskume zákonnosti napadnutých rozhodnutí správnych

orgánov, a právne závery, na ktorých sú založené, nemožno hodnotiť ako arbitrárne.

Najvyšší súd podľa názoru ústavného súdu ústavne akceptovateľným spôsobom zdôvodnil,

prečo v okolnostiach toho ktorého prípadu ide o tzv. nepravú retroaktivitu, a nie o pravú

retroaktivitu, ako tvrdia sťažovatelia, preto ich právna argumentácia založená na premise

aplikácie právneho predpisu, ktorý mal spôsobiť pravú retroaktivitu, neobstojí. Ústavný súd

konštatuje, že miera interpretácie na vec sa vzťahujúcich ustanovení všeobecne záväzných

právnych predpisov vo väzbe na rozhodujúce skutočnosti toho ktorého prípadu je adekvátna

a rešpektujúca predmetnú právnu úpravu. O arbitrárnosti (svojvôli) pri výklade a aplikácii

zákonného predpisu všeobecným súdom by bolo možné uvažovať len v prípade, ak by sa

tento natoľko odchýlil od znenia príslušných ustanovení, že by zásadne poprel ich účel

a význam (m. m. , , ). Takéto pochybenie však ústavný

súd v napadnutých rozsudkoch najvyššieho súdu nezistil. Podľa názoru ústavného súdu

preto možno úvahy najvyššieho súdu obsiahnuté v napadnutých rozsudkoch považovať

za plne rešpektujúce ústavné princípy spravodlivého súdneho procesu, ako aj zákonnosti,

pretože použitá miera interpretácie dotknutých všeobecne záväzných právnych predpisov

zohľadňuje ich účel aj obsah.

Na základe uvedeného ústavný súd sťažnosti sťažovateľov v časti týkajúcej sa

námietky porušenia základného práva na súdnu ochranu podľa a 2

a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 dohovoru napadnutými rozsudkami

najvyššieho súdu odmietol podľa z dôvodu ich zjavnej

neopodstatnenosti (bod 2 výroku uznesenia).

2.2 Sťažnosti sťažovateľov v časti, ktorou namietali porušenie „čl. 12 ods. 1, čl. 20

ods. 1, “ napadnutými rozsudkami najvyššieho súdu, ústavný súd

odmietol podľa z dôvodu nesplnenia zákonom

predpísaných náležitostí spočívajúceho v absencii odôvodnenia ako jednej zo všeobecných

náležitostí návrhu na začatie konania podľa zákona o súde,a takýto

nedostatok v zmysle svojej ustálenej judikatúry (napr. , ,

a iné) nie je povinný odstraňovať z úradnej povinnosti, pretože na taký

postup slúži inštitút povinného právneho zastúpenia v konaní pred ústavným súdom (bod 2

výroku uznesenia).

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 24. marca 2015