Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 194/2015

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

17

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 26. marca 2015 v senáte

zloženom z predsedu Sergeja Kohuta, zo sudkyne Ľudmily Gajdošíkovej a sudcu Lajosa

Mészárosa (sudca spravodajca) predbežne prerokoval sťažnosť

, zastúpených advokátom JUDr. Ing. Bernardom Pekárom, PhD., Advokátska

kancelária, Kukučínova 24, Banská Bystrica, vo veci namietaného porušenia čl. 17 ods. 2

a 5 a a a Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici

sp. zn. zo 4. decembra 2014, ako aj

a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením Krajského

súdu v Banskej Bystrici sp. zn. z 26. mája 2014 a takto

rozhodol:

Sťažnosť , a o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 19. februára

2015 doručená sťažnosť st., a (spolu ďalej

len „sťažovatelia“) vo veci namietaného porušenia a 5 a

Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“), čl. 5 ods. 4 a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) uznesením Krajského súdu

v Banskej Bystrici (ďalej len „krajský súd“) sp. zn. zo 4. decembra 2014, ako

aj a dohovoru uznesením krajského súdu sp. zn.

z 26. mája 2014. Sťažnosť bola odovzdaná na poštovú prepravu 18. februára

2015.

Zo sťažnosti a z listinných dôkazov vyplýva, že uznesením Okresného súdu Žiar nad

Hronom (ďalej len „okresný súd“) sp. zn. z 26. novembra 2014 bola zamietnutá

žiadosť sťažovateľov o prepustenie z väzby. Zároveň bol vypustený väzobný dôvod podľa

s tým, že väzba sa bude vykonávať už len z dôvodu

podľa . Uznesením krajského súdu sp. zn.

zo 4. decembra 2014 na základe sťažností podaných jednak sťažovateľmi, ale

aj prokurátorom bolo uznesenie okresného súdu sp. zn. z 26. novembra 2014

zrušené a žiadosti sťažovateľov o prepustenie z väzby boli zamietnuté.

Krajský súd sa podľa sťažovateľov v uvedenom uznesení vôbec nezaoberal

argumentmi uvedenými obhajcom v písomnom odôvodnení sťažnosti z 3. decembra 2014.

Obhajca poukazoval predovšetkým na to, že okresný súd nepristupoval k osobám

sťažovateľov samostatne, teda nevyhodnotil skutkové okolnosti jednotlivo. Krajský súd sa

nijako nezaoberal odôvodnením sťažnosti, ale ani jednotlivými sťažnostnými dôvodmi, ktoré

obhajca uviedol.

Uznesením okresného súdu sp. zn. z 30. apríla 2014 bolo rozhodnuté

o zmene dôvodov väzby sťažovateľov a zároveň bola zamietnutá ich žiadosť o prepustenie

z väzby.

2

Proti uzneseniu podali sťažnosť a prokurátor. Uznesením krajského súdu

sp. zn. z 26. mája 2014 bolo uznesenie okresného súdu sp. zn.

z 13. februára 2014 (teda nesprávne uznesenie) v celom rozsahu zrušené a žiadosť

sťažovateľov o prepustenie z väzby bola zamietnutá. Znamená to, že krajský súd vo

výrokovej časti uznesenia rozhodol tak, že zrušil nie napadnuté uznesenie okresného súdu,

ale skoršie uznesenie sp. zn. z 13. februára 2014.

Uvedenými postupmi a rozhodnutiami došlo podľa názoru sťažovateľov k porušeniu

označených práv podľa a dohovoru.

Sťažovatelia žiadajú vydať tento nález:

„Základné právo na spravodlivý proces upravené v čl. 5 ods. 4 v spojení s čl. 6 ods.

1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a základné právo vyjadriť sa ku

všetkým vykonávaným dôkazom upravenom

a základného práva na osobnú slobodu upraveného v a ods. 5

Slovenskej republiky postupom Krajského súdu v Banskej Bystrici v konaní vedenom pod

sp. zn. 2 Tos/98/14 zo dňa 04.12.2014 porušené bolo.

Základné právo na súdnu ochranu a inú právnu ochranu upravené v čl. 46 ods. 1

v spojení s porušením základného práva upraveného v

ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Krajského súdu

Banská Bystrica v konaní vedenom pod sp. zn. zo dňa 26.05.2014 porušené

bolo.

Krajský súd Banská Bystrica v konaní vedenom pod sp. zn. zo dňa

04.12.2014 porušil základné právo sťažovateľa na spravodlivý proces ako aj právo vyjadriť

sa ku všetkým vykonávaným dôkazom upravenom v Slovenskej

republiky a základné právo na osobnú slobodu upravené v a ods. 5

Slovenskej republiky.

Krajský súd Banská Bystrica v konaní vedenom pod sp. zn. zo dňa

26.05.2014 porušil základné právo na súdnu a inú ochranu upravenom v čl. 46 ods. 1

.

Uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica 2 Tos/9/14 zo dňa 04.12.2014

a Uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica zo dňa 26.05.2014 sa zrušujú

a vec sa vracia na ďalšie konanie.

Ústavný súd sťažovateľom priznáva náhradu trov konania právneho zastúpenia

vo výške 573,30 EUR vyčíslenej v prílohe, ktorý Krajský súd Banská Bystrica povinní

zaplatiť spoločne a nerozdielne na účet právneho zástupcu sťažovateľa(...) v lehote dvoch

mesiacov odo dňa právoplatnosti rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky.“

Podľa zistenia ústavného súdu dôvody sťažnosti z 3. decembra 2014 podanej

v zastúpení sťažovateľov obhajcom JUDr. Petrom Múkerom proti uzneseniu okresného súdu

sp. zn. z 26. novembra 2014 boli okresnému súdu podľa dátumovej pečiatky

podateľne doručené 8. decembra 2014.

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd alebo

ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľov. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody

uvedené v nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.

Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd

právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo

návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, návrhy podané oneskorene, ako aj návrhy

4

zjavne neopodstatnené môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením

bez ústneho pojednávania.

Sťažnosť v časti smerujúcej proti uzneseniu krajského súdu sp. zn.

zo 4. decembra 2014 pre porušenie a 5 a , ako aj

a čl. 6 ods. 1 dohovoru treba považovať za zjavne neopodstatnenú.

O zjavnej neopodstatnenosti návrhu možno hovoriť vtedy, keď namietaným

postupom alebo rozhodnutím orgánu štátu nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu toho

základného práva alebo slobody, ktoré označil navrhovateľ, a to buď pre nedostatok

vzájomnej príčinnej súvislosti medzi označeným postupom alebo rozhodnutím orgánu štátu

a základným právom alebo slobodou, porušenie ktorých sa namietalo, prípadne z iných

dôvodov. Za zjavne neopodstatnený návrh preto možno považovať ten, pri predbežnom

prerokovaní ktorého ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného základného

práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jeho prijatí na ďalšie konanie

(m. m. , , ).

Podľa konštantnej judikatúry ústavný súd nie je súčasťou systému všeobecných

súdov, ale podľa je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti.

Pri uplatňovaní tejto právomoci ústavný súd nie je oprávnený preskúmavať a posudzovať ani

právne názory všeobecného súdu, ani jeho posúdenie skutkovej otázky. Úlohou ústavného

súdu totiž nie je zastupovať všeobecné súdy, ktorým predovšetkým prislúcha interpretácia a

aplikácia zákonov. Úloha ústavného súdu sa obmedzuje na kontrolu zlučiteľnosti účinkov

takejto interpretácie a aplikácie s alebo kvalifikovanou medzinárodnou zmluvou o

ľudských právach a základných slobodách. Posúdenie veci všeobecným súdom sa môže stať

predmetom kritiky zo strany ústavného súdu iba v prípade, ak by závery, ktorými sa

všeobecný súd vo svojom rozhodovaní riadil, boli zjavne neodôvodnené alebo arbitrárne. O

arbitrárnosti (svojvôli) pri výklade a aplikácii zákonného predpisu všeobecným súdom by

bolo možné uvažovať len v prípade, ak by sa tento natoľko odchýlil od znenia príslušných

ustanovení, že by zásadne poprel ich účel a význam (mutatis mutandis , I. ÚS

12/05, ).

Jadrom tejto časti sťažnosti je námietka, podľa ktorej krajský súd v opravnom konaní

vôbec neprihliadol na dôvody sťažnosti z 3. decembra 2014, ktoré podal proti uzneseniu

okresného súdu obhajca sťažovateľov, a so sťažnostnou argumentáciou sa nijako

nevysporiadal.

Podľa zistenia ústavného súdu odôvodnenie sťažnosti z 3. decembra 2014 podanej

obhajcom sťažovateľov bolo okresnému súdu doručené až 8. decembra 2014. V tom čase

však bolo už opravné konanie vedené krajským súdom ukončené, keďže krajský súd

o podaných sťažnostiach rozhodol ešte 4. decembra 2014. Je preto bez ďalšieho už na prvý

pohľad zrejmé, že ani okresný súd (ktorému boli dôvody sťažnosti adresované a podané), ani

krajský súd objektívne, ale ani subjektívne nespôsobili a nezavinili, že sa krajský súd

s dôvodmi sťažnosti nemohol zaoberať.

Sťažnosť v časti smerujúcej proti konaniu vedenému krajským súdom pod sp. zn.

(uznesenie z 26. mája 2014) pre namietané porušenie

a čl. 6 ods. 1 dohovoru treba považovať za oneskorene podanú.

Podľa sťažnosť možno podať v lehote dvoch

mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia o inom

zásahu. Táto lehota sa pri opatrení alebo inom zásahu počíta odo dňa, keď sa sťažovateľ

mohol o opatrení alebo inom zásahu dozvedieť.

Hoci ústavnému súdu nie je presne známe, kedy prevzali sťažovatelia uznesenie

krajského súdu, možno považovať za jednoznačné, že sa tak muselo stať ešte pred

26. novembrom 2014, teda predo dňom, v ktorom okresný súd znova rozhodoval o väzbe,

avšak už nie v prípravnom konaní, ale po podaní obžaloby. Preto sťažnosť ústavnému súdu,

ktorá bola odovzdaná na poštovú prepravu 18. februára 2015, bola podaná dávno po

uplynutí zákonnej dvojmesačnej lehoty.

Berúc do úvahy uvedené skutočnosti, ústavný súd rozhodol podľa § 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde tak, ako to vyplýva z výroku tohto uznesenia.

6

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 26. marca 2015