Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 193/2015

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

8

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 26. marca 2015 v senáte

zloženom z predsedu Sergeja Kohuta, zo sudkyne Ľudmily Gajdošíkovej a sudcu Lajosa

Mészárosa (sudca spravodajca) predbežne prerokoval sťažnosť ,

,

vo veci namietaného porušenia jeho práva garantovaného čl. 5 ods. 4 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Trnava v konaní vedenom

pod sp. zn. a takto

rozhodol:

Sťažnosť o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola

19. novembra 2014 doručená sťažnosť (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou

namietal porušenie svojho práva garantovaného čl. 5 ods. 4 Dohovoru o ochrane ľudských

práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Trnava (ďalej

len „okresný súd“) v konaní sp. zn. (ďalej aj „napadnuté konanie“).

2. Sťažovateľ v sťažnosti uvádza, že 17. júla 2014 bola krajským súdom (sťažovateľ

neuviedol, ktorým krajským súdom, pozn.) povolená obnova konania v jeho trestnej veci

týkajúcej sa uloženého trestu použitím zákonného ustanovenia upravujúceho asperačnú

zásadu, vedeného pôvodne pred okresným súdom pod sp. zn. . Dňa 21. júla

2014 sťažovateľ požiadal v obnovenom konaní vedenom okresným súdom pod sp. zn.

o prepustenie z väzby. Od tej doby sa podľa vyjadrenia sťažovateľa uskutočnili

na okresnom súde dve pojednávania v napadnutom konaní a uplynuli 3 mesiace (od

požiadania o prepustenie z väzby do podania sťažnosti ústavnému súdu), avšak okresný súd

o jeho žiadosti o prepustenie z väzby v napadnutom konaní nerozhodol. Podľa sťažovateľa

tak z dôvodu tejto nečinnosti okresného súdu dochádza k porušovaniu jeho práva

garantovaného čl. 5 ods. 4 dohovoru.

3. Sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd rozhodol, že okresný súd svojou nečinnosťou

v napadnutom konaní spočívajúcom v nerozhodnutí o jeho žiadosti o prepustenie z väzby

porušil jeho právo garantované čl. 5 ods. 4 dohovoru. Taktiež navrhol, aby mu ústavný súd

priznal finančné zadosťučinenie vo výške 2 000 €.

II.

4. Podľa ústavný súd rozhoduje

o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich

základných práv alebo slobôd alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich

z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom

ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa

o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho

sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) ústavný súd

návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento

zákon neustanovuje inak.

Podľa návrhy vo veciach, na ktorých

prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané

náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj

návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť

uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne

neopodstatnený.

5. O zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti podľa ustálenej judikatúry ústavného súdu

možno hovoriť vtedy, ak namietaným postupom orgánu štátu alebo jeho rozhodnutím

nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu základného práva alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ,

a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi označeným postupom orgánu

štátu alebo jeho rozhodnutím a základným právom alebo slobodou, porušenie ktorých sa

namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú sťažnosť preto možno

považovať tú, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil žiadnu možnosť

porušenia označeného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí na

ďalšie konanie (m. m. , , , ).

III.

6. Bez potreby bližšej sumarizácie skutkového stavu ústavný súd konštatuje, že

sťažnosť možno po materiálnej stránke považovať za neopodstatnenú.

7. Sťažovateľ namieta, že v napadnutom konaní, ktorého predmetom je prerokovanie

otázky viny a trestu, okresný súd nerozhodol o jeho žiadosti o prepustenie z väzby. Ústavný

súd na základe vlastnej činnosti zistil, že na okresnom súde je proti sťažovateľovi vedené

trestné konanie pod sp. zn. . Ide o konanie po povolení obnovy konania.

Rozsudkom okresného súdu sp. zn. zo 16. septembra 2014 bol sťažovateľ

uznaný vinným a bol mu uložený súhrnný trest odňatia slobody v trvaní desať rokov a šesť

mesiacov. Sťažovateľ podal pri rozsudku okresného súdu odvolanie, o ktorom rozhodol

Krajský súd v Trnave uznesením z 11. decembra 2014 tak, že odvolanie zamietol. Ústavný

súd konštatuje, že podľa vyjadrenia okresného súdu sa v spise sp. zn.

nenachádza žiadosť o prepustenie z väzby podaná podľa slov sťažovateľa v júli 2014.

8. Ústavný súd poukazuje na skutočnosť, že predmetom napadnutého konania nie je

(nebolo) rozhodovanie o žiadosti o prepustenie sťažovateľa z väzby. Sťažovateľ nepreukázal,

že v napadnutom konaní podal žiadosť o prepustenie z väzby.

9. Z uvedeného pohľadu chýba príčinná súvislosť medzi predmetom napadnutého

konania a námietkami sťažovateľa o porušení jeho práv nerozhodnutím okresného súdu

o jeho návrhu na prepustenie z väzby. V napadnutom konaní nemohlo dôjsť k porušeniu

jeho práv garantovaných čl. 5 ods. 4 dohovoru, keďže predmetom napadnutého konania

bolo rozhodovanie o vine a treste v obnovenom trestnom konaní, a nie rozhodovanie

o sťažovateľovej žiadosti o prepustenie z väzby, ktorej podanie nie je preukázané.

10. Z uvedených dôvodov ústavný súd sťažnosť odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde z dôvodu zjavnej neopodstatnenosti.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 26. marca 2015