Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 210/2015

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

19

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 1. apríla 2015

v senáte zloženom z predsedníčky Ľudmily Gajdošíkovej (sudkyňa spravodajkyňa)

a zo sudcov Lajosa Mészárosa a Ladislava Orosza predbežne prerokoval sťažnosť

, , zastúpenej advokátkou JUDr. Janou Fridrichovou,

Jakubovo námestie 9, Bratislava, vo veci namietaného porušenia jej základného práva podľa

postupom Okresného súdu Bratislava IV v konaní

vedenom pod sp. zn. a takto

rozhodol:

Sťažnosť o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 15. júla 2014

doručená sťažnosť (ďalej len „sťažovateľka“), ktorou namieta

porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl.

48 ods. 2 (ďalej len „“) postupom Okresného súdu

Bratislava IV (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn.

(ďalej aj „napadnuté konanie“).

Z obsahu sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že sťažovateľka podala v januári 2014 návrh

na vykonanie exekúcie proti povinnému , jej bývalému manželovi

(ďalej len „povinný“), na vymoženie sumy 54 924,54 € na základe právoplatného

a vykonateľného rozsudku okresného súdu sp. zn. zo 6. decembra 2012

v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) sp. zn.

z 12. novembra 2013. Povinný podal exekútorovi 22. mája 2014

návrh na odklad exekúcie s odôvodnením, že proti exekučnému titulu podal dovolanie.

Exekútor predložil jeho návrh okresnému súdu 23. mája 2014. Okresný súd do podania

sťažnosti o tomto návrhu nerozhodol. Sťažovateľka argumentuje lehotou 30 dní

na rozhodnutie o návrhu na odklad exekúcie podľa § 56 ods. 4 zákona Národnej rady

Slovenskej republiky č. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti

(Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov

a namieta, že okresný súd svojou nečinnosťou porušuje jej základné právo na prerokovanie

veci bez zbytočných prieťahov, pričom zdôrazňuje kontext celého súdneho konania

vedeného okresným súdom pod sp. zn. , vo vzťahu ku ktorému ústavný súd

dvakrát nálezom vyslovil porušenie jej základného práva na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov.

Na základe uvedeného sťažovateľka navrhuje, aby ústavný súd rozhodol týmto

nálezom:

„1. Okresný súd Bratislava IV v konaní vedenom pod sp. zn.: porušil

právo ..., aby sa jej vec prerokovala bez zbytočných prieťahov, zaručené

v .

2. Okresnému súdu Bratislava IV sa v konaní vedenom pod sp. zn.:

prikazuje konať bez zbytočných prieťahov.

3. Sťažovateľke: ... sa priznáva primerané finančné zadosťučinenie

v sume 700, €..., ktoré mu je Okresný súd Bratislava IV povinný vyplatiť jej do dvoch

mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4. Okresný súd Bratislava IV je povinný uhradiť sťažovateľke... trovy konania...“

Sťažovateľka doplnila sťažnosť podaniami doručenými 11. decembra 2014

a 14. januára 2015. V doplnení uviedla, že okresný súd jej doručil 22. júla 2014 uznesenie,

ktorým zamietol návrh povinného na odklad exekúcie, čím však nedošlo k odstráneniu

namietaného zásahu do jej základného práva, pretože Najvyšší súd Slovenskej republiky

(ďalej len „najvyšší súd“) uznesením sp. zn. z 27. novembra 2014 odložil

vykonateľnosť rozsudku krajského súdu z 12. novembra 2013. V tejto súvislosti poukazuje

na dĺžku konania najvyššieho súdu o návrhu na odklad vykonateľnosti napadnutého

rozsudku a spochybňuje úspešnosť dovolania povinného. Uvedené nové skutočnosti

sťažovateľka nepremietla do doplnenia, prípadne zmeny petitu svojej sťažnosti.

II.

Ústavný súd je podľa oprávnený konať o sťažnostiach,

ktorými fyzické osoby alebo právnické osoby namietajú porušenie svojich základných práv

alebo slobôd upravených v ústave, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich

z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom

ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv alebo slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého

návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v

nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na

ktorých prerokovanie ústavný súd nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom

predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne

neoprávneným môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením

bez ústneho pojednávania.

V súlade s konštantnou judikatúrou ústavného súdu o zjavne neopodstatnenú sťažnosť

ide predovšetkým vtedy, keď namietaným postupom alebo rozhodnutím príslušného orgánu

verejnej moci nemohlo dôjsť k porušeniu základného práva alebo slobody, ktoré označil

sťažovateľ, a to buď pre nedostatok príčinnej súvislosti medzi namietaným postupom alebo

rozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci a základným právom alebo slobodou,

porušenie ktorých sa namietalo, alebo aj vtedy, ak v konaní pred orgánom verejnej moci

vznikne procesná situácia alebo procesný stav, ktoré vylučujú, aby tento orgán porušoval

uvedené základné právo, pretože uvedená situácia alebo stav takúto možnosť reálne

nepripúšťajú (, , , , ).

Ústavný súd vychádzal aj zo svojej doterajšej judikatúry, podľa ktorej porušenie

práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov nemožno vyvodzovať

len zo skutočnosti, že štátny orgán dôsledne nerešpektoval zákonom ustanovené lehoty

(napr. ). Pre vec sťažovateľky je relevantná aj judikatúra, podľa ktorej nečinnosť

súdu v dôsledku existencie prekážky jeho postupu vytvorenej zákonom ustanoveným

postupom ústavný súd neposudzuje ako zbytočné prieťahy v súdnom konaní (,

, , ).

Sťažovateľka namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov podľa postupom okresného súdu v súvislosti

s rozhodovaním o návrhu povinného na odklad exekúcie. Zo sťažnosti vyplýva, že uznesenie

okresného súdu, ktorým zamietol návrh povinného podaný 22. mája 2014, bolo sťažovateľke

doručené 22. júla 2014. Doba dvoch mesiacov, ktorá pripadá na konanie okresného súdu

o návrhu povinného na odklad exekúcie, nesignalizuje možnosť posúdiť postup okresného

súdu ako zbytočné prieťahy v konaní. Ani ďalší namietaný postup v exekučnom konaní

nemožno pripísať na vrub okresnému súdu, ktorý je povinný rešpektovať právoplatné

a vykonateľné uznesenie najvyššieho súdu, ktorým bola odložená vykonateľnosť

exekučného titulu až do rozhodnutia o dovolaní. Toto uznesenie je právne záväzné aj pre

exekútora. Ústavný súd preto nemohol posúdiť namietaný postup okresného súdu inak ako

nečinnosť z dôvodu existencie zákonnej prekážky postupu v napadnutom konaní.

Vychádzajúc z uvedeného stavu konania, ústavný súd sťažnosť odmietol podľa § 25

ods. 2 ako zjavne neopodstatnenú.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 1. apríla 2015