Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 217/2015

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

8

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 1. apríla 2015 v senáte

zloženom z predsedníčky Ľudmily Gajdošíkovej (sudkyňa spravodajkyňa) a zo sudcov

a Lajosa Mészárosa a Ladislava Orosza predbežne prerokoval sťažnosti obchodnej

spoločnosti POHOTOVOSŤ, s. r. o., Pribinova 25, Bratislava, zastúpenej advokátom

doc. JUDr. Branislavom Fridrichom, PhD., Advokátska kancelária Fridrich Paľko, s. r. o.,

Grösslingová 4, Bratislava, vedené pod spisovými značkami: ,

Rvp 13031/2014, , , , ,

Rvp 13036/2014, , , , ,

Rvp 13041/2014, , , , ,

Rvp 13046/2014, , , , ,

Rvp 13051/2014, , , , ,

Rvp 13056/2014, , , , ,

Rvp 13061/2014, , , , ,

Rvp 13066/2014, , , , ,

Rvp 13071/2014, , , , ,

Rvp 13076/2014, , , , ,

Rvp 13081/2014, , , , ,

Rvp 13086/2014, , , , ,

Rvp 13091/2014 a , vo veci namietaného porušenia jej základného práva

podľa a práva podľa Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd uzneseniami Krajského súdu v Banskej

Bystrici sp. zn. z 22. júla 2014 (), sp. zn.

z 23. júla 2014 (), sp. zn. z 23. júla 2014

(), sp. zn. z 23. júla 2014 (), sp. zn.

z 22. júla 2014 (), sp. zn. z 22. júla 2014

(), sp. zn. z 23. júla 2014 (), sp. zn.

z 23. júla 2014 (), sp. zn. z 23. júla 2014

(), sp. zn. z 22. júla 2014 (), sp. zn.

z 23. júla 2014 (), sp. zn. z 23. júla 2014

(), sp. zn. z 23. júla 2014 (), sp. zn.

zo 6. augusta 2014 (), sp. zn.

zo 6. augusta 2014 (), sp. zn. zo 6. augusta 2014

(), sp. zn. z 22. júla 2014 (), sp. zn.

z 29. júla 2014 (), sp. zn.

zo 6. augusta 2014 (), sp. zn. z 22. júla 2014

(), sp. zn. z 23. júla 2014 (), sp. zn.

z 23. júla 2014 (), sp. zn. z 23. júla 2014

(), sp. zn. z 23. júla 2014 (), sp. zn.

z 23. júla 2014 (), sp. zn. z 23. júla 2014

(), sp. zn. z 23. júla 2014 (), sp. zn.

z 23. júla 2014 (), sp. zn. z 23. júla 2014

(), sp. zn. z 31. júla 2014 (), sp. zn.

z 23. júla 2014 (), sp. zn. z 23. júla 2014

(), sp. zn. z 23. júla 2014 (), sp. zn.

z 23. júla 2014 (), sp. zn. z 23. júla 2014

(), sp. zn. z 23. júla 2014 (), sp. zn.

z 23. júla 2014 (), sp. zn. z 23. júla 2014

(), sp. zn. z 23. júla 2014 (), sp. zn.

z 23. júla 2014 (), sp. zn.

z 23. júla 2014 (), sp. zn. z 18. júla 2014

(), sp. zn. z 21. júla 2014 (), sp. zn.

z 1. júla 2014 (), sp. zn. z 23. júla 2014

(), sp. zn. z 23. júla 2014 (), sp. zn.

z 25. júna 2014 (), sp. zn. z 22. júla 2014

2

(), sp. zn. z 18. júna 2014 (), sp. zn.

zo 7. augusta 2014 (), sp. zn.

z 26. júna 2014 (), sp. zn. z 26. júna 2014

(), sp. zn. z 12. júna 2014 (), sp. zn.

z 23. júla 2014 (), sp. zn.

z 22. júla 2014 (), sp. zn. z 22. júla 2014

(), sp. zn. z 23. júla 2014 (), sp. zn.

z 23. júla 2014 (), sp. zn.

zo 6. augusta 2014 (), sp. zn. z 23. júla 2014

(), sp. zn. z 26. júna 2014 (), sp. zn.

z 23. júla 2014 () a sp. zn.

z 23. júla 2014 () a takto

rozhodol:

1. Sťažnosti obchodnej spoločnosti POHOTOVOSŤ, s. r. o., vedené pod spisovými

značkami: , , , ,

Rvp 13034/2014, , , , ,

Rvp 13039/2014, , , , ,

Rvp 13044/2014, , , , ,

Rvp 13049/2014, , , , ,

Rvp 13054/2014, , , , ,

Rvp 13059/2014, , , , ,

Rvp 13064/2014, , , , ,

Rvp 13069/2014, , , , ,

Rvp 13074/2014, , , , ,

Rvp 13079/2014, , , , ,

Rvp 13084/2014, , , , ,

Rvp 13089/2014, , a s p á j a

na spoločné konanie, ktoré bude ďalej vedené pod sp. zn. .

2. Sťažnosti obchodnej spoločnosti POHOTOVOSŤ, s. r. o., o d m i e t a ako zjavne

neopodstatnené.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) boli 6. októbra 2014

doručené sťažnosti obchodnej spoločnosti POHOTOVOSŤ, s. r. o. (ďalej len

„sťažovateľka“), ktorými namieta porušenie svojho základného práva podľa čl. 46 ods. 1

(ďalej len „“) a práva podľa Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) uzneseniami Krajského

súdu v Banskej Bystrici (ďalej len „krajský súd“) označenými v záhlaví tohto rozhodnutia

(ďalej len „napadnuté uznesenia“).

Zo sťažností a z ich príloh vyplýva, že sťažovateľka vystupuje v postavení žalobkyne

v konaniach vedených Okresným súdom Banská Bystrica, Okresným súdom Rimavská

Sobota a Okresným súdom Revúca (ďalej len „okresné súdy“), predmetom ktorých

je rozhodovanie o náhrade majetkovej škody a nemajetkovej ujmy spôsobenej nezákonným

rozhodnutím, resp. nesprávnym úradným postupom okresných súdov, ktoré sú teda súčasne

súdmi, ktoré sťažovateľke uvedenú škodu a nemajetkovú ujmu mali spôsobiť.

Okresné súdy rozhodli vo veci samej rozsudkami, proti ktorým podala sťažovateľka

odvolania. Následne jej okresné súdy vyrubili uzneseniami za podané odvolania súdny

poplatok 20 € podľa položky č. 7a sadzobníka súdnych poplatkov [(príloha zákona

Slovenskej národnej rady č. o súdnych poplatkoch a o poplatku za výpis

4

z registra trestov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“)].

Proti uzneseniam okresných súdov o povinnosti zaplatiť súdny poplatok podala sťažovateľka

odvolania. Krajský súd napadnutými uzneseniami potvrdil rozhodnutia okresných súdov o

povinnosti zaplatiť súdny poplatok za odvolania.

Podľa názoru sťažovateľky „postupom v odvolacom konaní a napadnutým

rozhodnutím odvolací súd porušil základné práva sťažovateľa (urobil tak tiež okresný súd,

ktorého rozhodnutie mal revidovať odvolací súd):

právo na súdnu ochranu zaručené

právo na spravodlivý súdny proces zaručené čl. 6 ods. 1 Európskeho dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd“.

Tvrdenie o porušení označených práv sťažovateľka odôvodňuje takto:

«Sťažovateľ podal odvolanie proti rozsudku a nie žalobu. Súd nie je oprávnený

svojvoľne rozširovať okruh úkonov podliehajúcich súdnemu poplatku. Sťažovateľ preto

nemôže byť vyzvaný na platenie súdneho poplatku za podané odvolanie...

Podľa položky č. 7a sadzobníka súdnych poplatkov sa poplatok vyrubuje za žalobu

na náhradu škody spôsobenej nezákonným úradným rozhodnutím orgánu verejnej moci

alebo jeho nesprávnym úradným postupom. Ako vyplýva z tejto definície spoplatneného

úkonu, spoplatneniu podlieha len podanie žaloby na náhradu škody. Spoplatnené nie je

podanie odvolania. Spoplatneniu nepodliehajú ďalšie úkony vo veci samej, ako sú

odvolanie, dovolanie a pod. ako je tomu pri položke 1 sadzobníka súdnych poplatkov...

V prílohe (Sadzobník súdnych poplatkov) nie je jasne

a jednoznačne stanovená poplatková povinnosť za podanie odvolania voči rozhodnutiu súdu

o žalobe na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym

úradným postupom.

Sťažovateľovi bola v rozpore so o súdnych poplatkoch

a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov (ďalej aj „ZoSP“)

uložená poplatková povinnosť v prípade, kde ju nemal. Takéto konanie zo strany súdu

predstavuje zásah do základného práva sťažovateľa na súdnu ochranu zaručeného

v a práva na spravodlivý súdny proces podľa

ods. 1 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd v spojení s čl.

12 ods. 1 a .»

Sťažovateľka poukázala aj na rozsudok «Najvyššieho súdu Slovenskej republiky

z 29. marca 2007, sp. zn. , cit: „Za súdne konania, ktoré nie sú uvedené

v Prílohe (Sadzobník súdnych poplatkov), sa súdne poplatky

nevyberajú; v takomto prípade poplatková povinnosť nevzniká a analogické určenie výšky

súdneho poplatku neprichádza do úvahy.“ (rozhodnutie pre lepšiu orientáciu v prílohe

prikladáme). A ďalej: Analogické určovanie výšky súdneho poplatku neprichádza do úvahy,

pretože v zmysle článku 59 ods. 2 dane a poplatky možno

ukladať zákonom alebo na základe zákona, a ak ukladá

poplatkové povinnosti, musia byť tieto povinnosti stanovené jasne a jednoznačne. Pokiaľ

tomu tak nie je, zodpovedá ústavne konformnému výkladu

záver rešpektujúci zásadu „v pochybnostiach v prospech poplatníka“, t. j. záver,

že poplatková povinnosť v týchto prípadoch nevznikla.».

Sťažovateľka ďalej v sťažnostiach uvádza, že „podľa ust. § 18ca ZoSP z úkonov

navrhnutých alebo za konania začaté do 30. septembra 2012 sa vyberajú poplatky podľa

predpisov účinných do 30. septembra 2012, i keď sa stanú splatnými po 30. septembri 2012.

V danom prípade bola žaloba žalobcom podaná pred 01. 10. 2012, konanie teda začalo

pred účinnosťou (zákon ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej

rady Slovenskej republiky č. o správnych poplatkoch v znení neskorších

predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony) a preto je nutné v súvislosti

s podaným odvolaním aplikovať právny stav platný do 30. 09. 2012. Do 30. 09. 2012 bolo

podľa ust. § 4 ods. 1 písm. k) ZoSP konanie vo veciach náhrady škody spôsobenej

nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej moci alebo jeho nesprávnym úradným postupom

od poplatku vecne oslobodené.“.

6

V nadväznosti na uvedené sťažovateľka navrhuje, aby ústavný súd o jej sťažnostiach

rozhodol nálezmi, v ktorých vysloví, že napadnutými uzneseniami krajského súdu bolo

porušené jej základné právo podľa a právo podľa dohovoru,

označené uznesenia krajského súdu zruší a veci vráti krajskému súdu na ďalšie konania

a prizná jej primerané finančné zadosťučinenie, ako aj úhradu trov konania.

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,

ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd návrh predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady

Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,

o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

o ústavnom súde“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa a zisťuje,

či nie sú dôvody na jeho odmietnutie podľa . Podľa

ods. 2 môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť

uznesením bez ústneho pojednávania návrhy, na prerokovanie ktorých nemá právomoc,

návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy

podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene. Ústavný súd môže

odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

II.1 K spojeniu vecí na spoločné konanie (bod 1 výroku tohto uznesenia)

Podľa ak tento zákon neustanovuje inak a povaha veci

to nevylučuje, použijú sa na konanie pred ústavným súdom primerane ustanovenia

(ďalej aj „OSP“).

V zmysle v záujme hospodárnosti konania môže súd spojiť

na spoločné konanie veci, ktoré sa uňho začali a skutkovo spolu súvisia alebo sa týkajú tých

istých účastníkov.

nemá osobitné ustanovenie o spojení vecí na spoločné

konanie, avšak v súlade s možno v konaní o sťažnosti

podľa primerane použiť na prípadné spojenie vecí .

S prihliadnutím na obsah sťažností vedených ústavným súdom pod spisovými

značkami , , , ,

Rvp 13034/2014, , , , ,

Rvp 13039/2014, , , , ,

Rvp 13044/2014, , , , ,

Rvp 13049/2014, , , , ,

Rvp 13054/2014, , , , ,

Rvp 13059/2014, , , , ,

Rvp 13064/2014, , , , ,

Rvp 13069/2014, , , , ,

Rvp 13074/2014, , , , ,

Rvp 13079/2014, , , , ,

Rvp 13084/2014, , , , ,

Rvp 13089/2014, , a , z ktorých vyplýva

ich právna a skutkoáú súvislosť, a prihliadajúc taktiež na totožnosť v osobe sťažovateľky

a charakter rozhodnutí krajského súdu, proti ktorým tieto sťažnosti smerujú, rozhodol

ústavný súd, aplikujúc v spojení s , tak,

ako to je uvedené v bode 1 výroku tohto uznesenia.

8

II.2 K namietanému porušeniu základného práva na súdnu ochranu

podľa a práva na spravodlivé súdne konanie podľa

dohovoru napadnutými uzneseniami krajského súdu a postupom, ktorý predchádzal

ich vydaniu (bod 2 výroku tohto uznesenia)

Sťažovateľka sťažnosťami namieta porušenie svojho základného práva

podľa a práva podľa dohovoru napadnutými uzneseniami

krajského súdu, ktorými tento súd v odvolacom konaní potvrdil uznesenia súdov prvého

stupňa o povinnosti sťažovateľky zaplatiť súdny poplatok, ako aj postupom, ktorý

predchádzal ich vydaniu.

Z hľadiska premetu sporu ide vo všetkých pôvodných konaniach o prípady

posudzované ako tzv. bagateľné veci (sťažovateľka bola zaviazaná na zaplatenie súdneho

poplatku v sume 20 €). Za daných okolností už samotný predmet sporu v napadnutých

konaniach zakladá z hľadiska doterajšej judikatúry ústavného súdu dôvod na odmietnutie

sťažností už pri ich predbežnom prerokúvaní. Ak totiž vylučuje

u tzv. bagateľných vecí prieskum rozhodnutí vydaných druhostupňovými súdmi na základe

uplatnenia mimoriadneho opravného prostriedku, bolo by proti logike pripustiť, aby ich

prieskum bol automaticky posunutý do roviny ústavného súdnictva. Opodstatnenosť

sťažnosti podľa v takejto veci prichádza do úvahy iba v prípadoch

extrémneho vybočenia zo štandardov, ktoré sú pre postupy zisťovania skutkového základu

sporu a pre jeho právne posúdenie esenciálne ().

Napriek uvedenému ústavný súd považuje za vhodné vyjadriť sa k napadnutým

uzneseniam aj z vecného hľadiska. V tejto súvislosti poukazuje na svoju doterajšiu

judikatúru, v ktorej opakovane uvádza, že k úlohám právneho štátu patrí aj vytvorenie

právnych a faktických garancií na uplatňovanie a ochranu základných práv a slobôd

ich nositeľov, t. j. fyzické osoby a právnické osoby. Ak je na uplatnenie alebo ochranu

základného práva alebo slobody potrebné uskutočniť konanie pred orgánom verejnej moci,

úloha štátu spočíva v zabezpečení právnej úpravy takýchto konaní, ktoré sú dostupné

bez akejkoľvek diskriminácie každému z nositeľov základných práv a slobôd. Koncepcia

týchto konaní musí zabezpečovať reálny výkon a ochranu základného práva alebo slobody, a

preto ich imanentnou súčasťou sú procesné záruky základných práv a slobôd. Existenciou

takýchto konaní sa však nevyčerpávajú ústavné požiadavky späté s uplatňovaním

základných práv a slobôd. Ústavnosť týchto konaní predpokladá aj to, že orgán verejnej

moci, pred ktorým sa takéto konania uskutočňujú, koná zásadne nestranne, nezávisle

a s využitím všetkým zákonom ustanovených prostriedkov na dosiahnutie účelu takých

procesných postupov. Ústavný súd z tohto hľadiska osobitne zdôrazňuje objektivitu takého

postupu orgánu verejnej moci (, ). Len objektívnym postupom

sa v rozhodovacom procese vylučuje svojvôľa v konaní a rozhodovaní príslušného orgánu

verejnej moci. Objektívny postup orgánu verejnej moci sa musí prejaviť nielen vo využití

všetkých dostupných zdrojov zisťovania skutkového základu na rozhodnutie, ale aj v tom, že

takéto rozhodnutie obsahuje aj odôvodnenie, ktoré preukázateľne vychádza z týchto

objektívnych postupov a ich využitia v súlade s procesnými predpismi.

Podľa každý má právo domáhať sa zákonom ustanoveným

postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených

zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky. Účelom citovaného článku je zaručiť

každému prístup k súdnej ochrane, k súdu alebo inému orgánu právnej ochrany. Základné

právo zaručené umožňuje každému, aby sa stal po splnení predpokladov

ustanovených zákonom účastníkom súdneho konania. Ak osoba splní predpoklady

ustanovené zákonom, súd jej efektívne umožní (mal by umožniť) stať sa účastníkom konania

so všetkými procesnými oprávneniami, ale aj povinnosťami, ktoré z tohto postavenia

vyplývajú.

Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom

10

zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo

o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.

Z judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“), ktorú si osvojil

aj ústavný súd, vyplýva, že „právo na súd“, ktorého jedným aspektom je právo na prístup

k súdu, nie je absolútne a môže podliehať rôznym obmedzeniam. Uplatnenie obmedzení

však nesmie obmedziť prístup jednotlivca k súdu takým spôsobom a v takej miere,

že by uvedené právo bolo dotknuté v samej svojej podstate. Okrem toho tieto obmedzenia

sú zlučiteľné s čl. 6 ods. 1 dohovoru, ktorý garantuje právo na spravodlivé súdne konanie,

len vtedy, ak sledujú legitímny cieľ a keď existuje primeraný vzťah medzi použitými

prostriedkami a týmto cieľom (napr. Guérin c. Francúzsko, 1998).

Podľa stabilizovanej judikatúry ústavného súdu (napr. , ,

) do obsahu základného práva na súdnu ochranu patrí aj právo každého na to,

aby sa v jeho veci rozhodovalo podľa relevantnej právnej normy, ktorá môže mať základ

v právnom poriadku Slovenskej republiky alebo v takých medzinárodných zmluvách, ktoré

Slovenská republika ratifikovala a boli vyhlásené spôsobom, ktorý predpisuje zákon.

Súčasne má každý právo na to, aby sa v jeho veci vykonal ústavne súladný výklad

aplikovanej právnej normy. Z toho vyplýva, že k reálnemu poskytnutiu súdnej ochrany

dôjde len vtedy, ak sa na zistený stav veci použije ústavne súladne interpretovaná platná

a účinná právna norma ().

Integrálnou súčasťou základného práva na súdnu ochranu podľa

je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne

a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace

s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu

(, ). Všeobecný súd však nemusí dať odpoveď na všetky otázky

nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam,

prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia. Odôvodnenie

rozhodnutia všeobecného súdu (prvostupňového, ale aj odvolacieho), ktoré stručne a jasne

objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu

je plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces ().

Aj ESĽP vo svojej judikatúre zdôrazňuje, že čl. 6 ods. 1 dohovoru zaväzuje súdy

odôvodniť svoje rozhodnutia, ale nemožno ho chápať tak, že vyžaduje, aby na každý

argument strany bola daná podrobná odpoveď. Rozsah tejto povinnosti sa môže meniť podľa

povahy rozhodnutia. Otázku, či súd splnil svoju povinnosť odôvodniť rozhodnutie

vyplývajúcu z čl. 6 ods. 1 dohovoru, možno posúdiť len so zreteľom na okolnosti daného

prípadu. Judikatúra ESĽP teda nevyžaduje, aby na každý argument strany, aj na taký, ktorý

je pre rozhodnutie bezvýznamný, bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Ak však

ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická odpoveď práve

na tento argument (Ruiz Torija c. Španielsko z 9. 12. 1994, séria A, č. 303 A, s. 12, bod 29;

Hiro Balani c. Španielsko z 9. 12. 1994, séria A, č. 303 B; Georgiadis c. Grécko

z 29. 5. 1997; Higgins c. Francúzsko z 19. 2. 1998).

Ústavný súd poukazuje na to, že je primárnym východiskom

pre zákonom upravené konanie súdov a iných orgánov Slovenskej republiky príslušných

na poskytovanie právnej ochrany garantovanej v siedmom oddiele druhej hlavy

( až ). V súvislosti so základným právom podľa

treba mať zároveň na zreteli aj , podľa ktorého podmienky

a podrobnosti o súdnej ochrane ustanoví zákon, resp. , podľa ktorého sa

možno domáhať práv uvedených okrem iného v len v medziach zákonov, ktoré

toto ustanovenie vykonávajú ().

Uvedené východiská bol povinný dodržiavať pri svojom rozhodovaní aj krajský súd,

a preto bolo úlohou ústavného súdu v rámci predbežného prerokovania sťažností aspoň

rámcovo posúdiť, či ich skutočne rešpektoval, a to minimálne v takej miere, ktorá je

z ústavného hľadiska akceptovateľná a udržateľná, a na tomto základe formulovať záver,

či sťažnosti nie sú zjavne neopodstatnené.

12

Krajský súd v napadnutých uzneseniach uviedol, že považuje uznesenia okresných

súdov za náležite odôvodnené, pretože v odôvodnení poukázali na zákonné skutočnosti,

ktoré ich viedli k ich vydaniu.

Sťažovateľka predovšetkým namieta, že krajský súd v napadnutých uzneseniach

nesprávne aplikoval prílohu (sadzobník súdnych poplatkov, položku 7a) zákona o súdnych

poplatkoch, čím malo dôjsť k porušeniu jej základného práva podľa

a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

V relevantnej časti odôvodnenia napadnutých uznesení krajský súd okrem iného

poukázal na a uviedol dôvody, prečo sa má súdny

poplatok vyrubovať nielen za samotný návrh na náhradu škody spôsobenej nezákonným

úradným rozhodnutím orgánu verejnej moci alebo jeho nesprávnym úradným postupom, ale

aj za ďalšie úkony vrátane podaného odvolania. Krajský súd argumentoval aj tým, že ak sa

konanie o návrhu na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej

moci alebo jeho nesprávnym úradným postupom v sadzobníku súdnych poplatkov nachádza

(v položke 7a), potom nejde o poplatok, ktorý v sadzobníku súdnych poplatkov nie je

uvedený. V tejto súvislosti krajský súd dospel k záveru, že zo strany okresných súdov

nedošlo k svojvoľnému rozširovaniu okruhu úkonov, ako tvrdí sťažovateľka.

Čo sa týka zvolenia relevantnej právnej úpravy, podľa ktorej sa v daných veciach

vyruboval súdny poplatok, krajský súd v odôvodnení svojich uznesení poukázal na to,

že podľa sa poplatok za odvolanie a dovolanie

podané po nadobudnutí účinnosti tohto zákona vyrubuje vo výške určenej týmto zákonom.

Okresné súdy sa spravovali pri vyrubení súdneho poplatku za konanie o odvolaní

relevantnou právnou úpravou o poplatkoch účinnou v čase vzniku poplatkovej povinnosti,

teda v čase podania odvolania, a to § 5 ods. 1 písm. a), § 17 ods. 2 a § 18ca zákona

o súdnych poplatkoch, položkou č. 7a sadzobníka súdnych poplatkov, ktorý je prílohou

, a dôvodne prihliadali na poznámku č. 3 k položke č. 1

sadzobníka súdnych poplatkov bez akejkoľvek potreby použiť na dané veci analógiu legis,

ako to tvrdí sťažovateľka; jej námietka je preto irelevantná. Krajský súd sa vysporiadal aj

s prechodným ustanovením, ktoré bolo do zavedené zákonom

č. , ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky

č. o správnych poplatkoch v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia

a dopĺňajú niektoré zákony (ďalej len „novela “), ktorý

novelizoval aj . Novela zaviedla

do prechodné ustanovenie účinné od 1. októbra 2012,

a to § 18ca, podľa ktorého z úkonov navrhnutých alebo za konania začaté do 30. septembra

2012 sa vyberajú poplatky podľa predpisov účinných do 30. septembra 2012, i keď sa stanú

splatnými po 30. septembri 2012.

Krajský súd v odôvodneniach napadnutých uznesení vyvrátil aj tvrdenie

sťažovateľky, podľa ktorého, toto prechodné ustanovenie treba aplikovať aj na jej veci,

argumentujúc dňom nadobudnutia účinnosti novely a tým,

že konania pred okresnými súdmi začali pred 1. októbrom 2012. Krajský súd v napadnutých

uzneseniach vysvetlil, prečo sa okresné súdy správne spravovali pri vyrubení súdneho

poplatku za odvolanie relevantnou právnou úpravou o poplatkoch účinnou v čase vzniku

poplatkovej povinnosti, teda v čase podania odvolania, a to § 5 ods. 1 písm. a), § 17 ods. 2

a , položkou č. 7a sadzobníka súdnych poplatkov, ktorý

je prílohou , a dôvodne prihliadali na poznámku č. 3 k položke

č. 1 sadzobníka súdnych poplatkov bez akejkoľvek potreby použiť na dané veci analógiu

legis, ako to tvrdí sťažovateľka; táto jej námietka je preto podľa názoru krajského súdu

irelevantná. V uzneseniach okresných súdov bola podľa krajského súdu správne označená

položka sadzobníka súdnych poplatkov, podľa ktorej sa súdny poplatok vyrubil, a súdny

poplatok bol vyrubený v správnej výške.

Svoje odôvodnenia krajský súd uzavrel tým, že okresné súdy uzneseniami, ktorými

uložili sťažovateľke povinnosť zaplatiť súdny poplatok za odvolanie, správne aplikovali

relevantný právny predpis a správne ho aj vyložili.

14

Podľa názoru ústavného súdu ak krajský súd posúdil uznesenia okresných súdov

o povinnosti sťažovateľky zaplatiť súdny poplatok za odvolanie ako správne a sťažovateľkou

napadnuté uznesenia okresných súdov potvrdil svojimi uzneseniami ako vecne správne,

postupoval ústavne akceptovateľným spôsobom.

Napadnuté uznesenia krajského súdu nemožno podľa názoru ústavného súdu

považovať za zjavne neodôvodnené a ani za arbitrárne, t. j. také, ktoré by boli založené

na právnych záveroch, ktoré nemajú oporu v zákone, resp. popierajú podstatu, zmysel a účel

v napadnutom konaní aplikovaných ustanovení (položka 7a

sadzobníka súdnych poplatkov).

Na základe uvedeného ústavný súd uzavrel, že medzi napadnutými uzneseniami

a postupom, ktorý predchádzal ich vydaniu, a základným právom podľa

a právom podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, ktorých porušenie sťažovateľka namieta, neexistuje

taká príčinná súvislosť, na základe ktorej by ústavný súd po prípadnom prijatí sťažností

na ďalšie konanie reálne mohol dospieť k záveru o ich porušení. Ústavný súd preto

pri predbežnom prerokovaní odmietol sťažnosti sťažovateľky podľa § 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde ako zjavne neopodstatnené.

Vzhľadom na odmietnutie sťažností neprichádzalo už do úvahy rozhodovať o ďalších

návrhoch sťažovateľky uplatnených v ich petite.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 1. apríla 2015