Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

PL. ÚS 30/2015

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

13

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí pléna zloženého

z predsedníčky Ivetty Macejkovej a zo sudcov Jany Baricovej, Petra Brňáka, Ľubomíra

Dobríka, Sergeja Kohuta, Milana Ľalíka, Lajosa Mészárosa, Marianny Mochnáčovej,

Ladislava Orosza a Rudolfa Tkáčika 8. apríla 2015 predbežne prerokoval návrh generálneho

prokurátora Slovenskej republiky na začatie konania podľa

Slovenskej republiky o súlade v spojení s Občiansky

súdny poriadok v znení neskorších predpisov s a Slovenskej

republiky a takto

rozhodol:

Návrh generálneho prokurátora Slovenskej republiky na začatie konania o súlade

v spojení s v znení

neskorších predpisov s a p r i j í m a

na ďalšie konanie.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bol 16. marca 2015

doručený návrh generálneho prokurátora Slovenskej republiky (ďalej len „navrhovateľ“)

na vyslovenie nesúladu v spojení s Občiansky súdny

poriadok v znení neskorších predpisov s a Slovenskej

republiky (ďalej len „ústava“).

V podstatnej časti návrhu navrhovateľ uviedol:

«... právny predpis resp. jeho ustanovenia pôsobia do budúcnosti a nie do minulosti.

predstavuje rozsiahlejšiu novelu Občianskeho súdneho

poriadku (a súvisiacich zákonov), ktorou došlo k zmenám viacerých procesných inštitútov,

čím sa prispelo k možnosti zefektívnenia a zrýchlenia občianskeho súdneho konania. Zmeny

zakotvené nadobudli účinnosť 1. januára 2012 (čl. VIII zákona

č. ). Na základe prechodného ustanovenia upraveného v sa upravené,

resp. novo vložené ustanovenia použijú aj na konania

začaté pred nadobudnutím účinnosti

Predkladateľom novely schválenej zákonom

č. bola vláda Slovenskej republiky. Ustanovenie Občianskeho

súdneho poriadku bolo do návrhu zákona vložené ako doplňujúci návrh na základe

poslaneckej iniciatívy ako výsledok rokovania gestorského výboru – Ústavnoprávneho

výboru Národnej rady Slovenskej republiky (uznesenie ústavnoprávneho výboru č. 292

zo 4. októbra 2011, k č. tlače 455).

Na základe iniciatívy gestorského výboru bol prijatý aj ďalší doplňujúci návrh,

ktorým sa doplnilo ustanovenie , podľa

ktorého odvolanie nie je prípustné proti uzneseniu, ktorým sa rozhodlo o povinnosti zložiť

preddavok na trovy konania podľa § 141a.

Vzhľadom na prechodné ustanovenie , ktoré

bolo už súčasťou návrhu zákona predloženého vládou Slovenskej republiky, sa poslancami

Národnej rady Slovenskej republiky vložený § 141a použije aj na už začaté a prebiehajúce

súdne konania.

sám o sebe nie je sporným ustanovením,

o ktorom je dôvod pochybovať, pokiaľ ide o jeho súlad s . Jeho aplikácia

nespôsobuje problémy, pokiaľ ide o ustanovenia týkajúce sa vedenia súdneho konania

(napr. odročenie pojednávania, predvolávanie na pojednávanie a pod.), nakoľko tieto

nemajú vplyv na účastníkov konania z hľadiska ich oprávnení týkajúcich sa už podaného

návrhu a upravujú výlučne povinnosti súdu a povinnosti účastníkov konania, pokiaľ ide

o priebeh súdneho konania.

Pokiaľ však ide o ustanovenie § 141a v spojení s § 372u Občianskeho súdneho

poriadku, ich aplikáciou už dochádza priamo do zásahu práv účastníkov konania na strane

žalobcu v konaniach, ktoré boli začaté podľa dovtedy platného a účinného Občianskeho

súdneho poriadku.

Ustanovenie § 141a v spojení s prechodným ustanovením § 372u Občianskeho

súdneho poriadku teda považujem za rozporné s a tým, že ich

spoločná aplikácia porušuje princíp právnej istoty ako imanentnej súčasti materiálneho

právneho štátu, ako aj princíp zákazu retroaktivity právnych noriem. ...

Hľadisko proporcionality sa štandardne posudzuje v prípade nepravej retroaktivity,

keďže právna úprava, ktorá „nesie“ znaky nepravej retroaktivity, môže byť považovaná

z ústavného hľadiska za prípustnú okrem iného len vtedy, ak na jej prijatie v danom prípade

existovali (existujú) závažné dôvody všeobecného záujmu (legitímny verejný záujem), ktoré

by ju „ospravedlňovali“ (odôvodňovali). Pri posudzovaní ústavnej akceptovateľnosti

legislatívnej zmeny, ktorá má charakter nepravej retroaktivity, treba zároveň brať do úvahy,

či v konkrétnych okolnostiach posudzovaného prípadu dôjde prijatím novej právnej úpravy

zároveň aj k výraznému zhoršeniu doterajšej právnej pozície dotknutých osôb (či už

fyzických alebo právnických), pretože v takomto prípade je nová právna úprava minimálne

v napätí s princípom ochrany legitímnych očakávaní.

Zastávam názor, že zákonodarca mal reagovať na ústavnoprávnym výborom

doplnené ustanovenie doplnením prechodného

ustanovenia § 372u tak, že by upravil výnimku z jeho aplikácie práve vo vzťahu k § 141a.

Prechodné ustanovenie umožnilo aplikáciu aj v už

začatých a prebiehajúcich konaniach, a teda súd je povinný na návrh žalovaného uložiť

žalobcovi povinnosť zložiť preddavok na trovy konania, hoci v čase podania návrhu takáto

povinnosť neexistovala. Som presvedčený, že povinnosť zloženia preddavku na trovy

konania by mala byť ukladaná iba v konaniach, ktoré boli začaté až po nadobudnutí

účinnosti , t. j. po 1. januári 2012. Žalobca, ktorý podal žalobu

o zaplatenie peňažnej sumy pred 1. januárom 2012 totiž v čase podania žaloby nemal a ani

nemohol mať vedomosť o tom, že na základe neskoršej zmeny zákona mu bude uložená

povinnosť zaplatiť preddavok na trovy konania. V prípade, že by takúto vedomosť mal, resp.

ak by takáto povinnosť bola už v v čase podania žaloby

zakotvená, išlo by o významnú skutočnosť pri zvažovaní a rozhodovaní žalobcu, či žalobu

podá alebo nepodá.

Znenie nedáva konajúcemu súdu priestor na

úvahu, či návrh žalovaného na uloženie preddavku na trovy konania žalobcovi schváli

alebo zamietne. Súd na tento účel nie je oprávnený skúmať majetkové pomery žalobcu a

zvážiť, či povinnosť zložiť preddavok uloží alebo nie; rovnako nie je oprávnený rozhodnúť o

výške preddavku, nakoľko táto je presne daná zákonom (5 % z uplatňovanej peňažnej

sumy). Z dikcie prvej vety § 141a („súd na návrh odporcu uloží“) teda jednoznačne

vyplýva, že je povinnosťou súdu rozhodnúť uznesením o uložení povinnosti zložiť preddavok

na trovy konania, ak to žalovaný navrhne. Na základe § 202 ods. 3 písm. q) Občianskeho

súdneho poriadku proti takémuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie, a teda žalobca nemá

žiadnu zákonnú možnosť brániť sa proti tomuto uzneseniu.

Povinnosť zložiť preddavok na trovy konania môže byť uložená aj v tých konaniach,

ktoré sa nachádzajú v štádiu odvolania, resp. aj dovolania. Môže teda nastať situácia, že

žalobca bol v konaní pred súdom prvého stupňa v uplatňovaní svojho práva na zaplatenie

peňažnej sumy plne úspešný, avšak žalovaný až v odvolacom konaní, ktoré začalo prebiehať

po 1. januári 2012, navrhne, aby súd uložil žalobcovi povinnosť podľa § 141a Občianskeho

súdneho poriadku a súd takúto povinnosť uložiť musí. Nie je vylúčené, že práve majetnejší

žalovaní (rôzne korporácie, poisťovne, banky a pod.), ale napr. aj štát či obec, ktorí

povinnosť zloženia preddavku nemajú (nakoľko sú z aplikácie § 141a vyňatí, keďže ich

majetkové pomery nemožno usporiadať podľa osobitného predpisu o konkurznom konaní),

budú § 141a využívať na to, aby sa zbavili „nepohodlných“ žalôb, nakoľko sú si vedomí, že

bežný žalobca nebude mať dostatok prostriedkov na zloženie preddavku na trovy konania

a konanie tak bude musieť byť zastavené. So zastavením konania z dôvodu nezaplatenia

preddavku na trovy konania žalobcom následne súvisí povinnosť žalobcu nahradiť

žalovanému dovtedy vzniknuté trovy konania, nakoľko konanie bolo zastavené z dôvodu,

ktorý zavinil práve žalobca neuhradením uloženej povinnosti zložiť preddavok na trovy

konania ( ).

Zásah do práv účastníka konania na strane žalobcu spoločnou aplikáciou § 141a

a vidím tiež v tom, že žalobca už v konaní, ktoré

bolo začaté a v ktorom už bolo vytýčené prvé pojednávanie, nemá možnosť riešiť svoju

procesnú situáciu tým, že vezme podanú žalobu späť. Po vytýčení prvého pojednávania je

späťvzatie žaloby žalobcom a následné zastavenie konania súdom viazané na súhlas

žalovaného. Bolo by nelogické, aby žalovaný, ktorý podá návrh na uloženie povinnosti na

zloženie preddavku na trovy konania, vedomý si pravdepodobnej nemožnosti splnenia tejto

povinnosti, následne súhlasil so zastavením konania z dôvodu späťvzatia žaloby žalobcom.

Naopak, v takomto prípade si žalovaný s najväčšou pravdepodobnosťou počká na

zastavenie konania z dôvodu nesplnenia preddavkovej povinnosti, pričom následne mu

budú žalobcom nahradené trovy konania. ...

Je samozrejmým ústavným právom zákonodarcu prijať na základe skutočností

vyplývajúcich z aplikačnej praxe zmenu podmienok vzťahujúcich sa na súdne konanie. Vždy

však musí prihliadať na to, či zmena alebo sprísnenie podmienok znamená zásah

do existujúcich právnych vzťahov, akým spôsobom a v akom rozsahu. Ústavný súd už

vyslovil, že zákonodarca môže výnimočne uplatniť retroaktívne ustanovenia na úpravu

nových (existujúcich) právnych stavov, pričom v takomto prípade musí preukázať „závažné

dôvody všeobecného záujmu, ktoré si môžu vyžiadať alebo odôvodniť prelomenie zásady

zákazu spätnej pôsobnosti v prospech slobodnej tvorby právnej úpravy zo strany

zákonodarcu“ (, ).

Namietaná právna úprava také závažné dôvody, ktoré by takýto zásah ústavne

konformným spôsobom legitimovali, neobsahuje.

S poukazom na všetky vyššie uvedené skutočnosti zastávam názor, že namietaná

právna úprava je v rozpore s z dôvodu, že nerešpektuje

princíp právnej istoty ako základný princípy materiálneho právneho štátu a neprípustným

a neodôvodneným spôsobom retroaktívne zasahuje do práv účastníkov občianskeho

súdneho konania.»

II.

Ústavný súd návrh navrhovateľa predbežne prerokoval na neverejnom zasadnutí

pléna ústavného súdu podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“).

Z ods. l písm. a) vyplýva, že do právomoci ústavného súdu patrí

rozhodovanie o súlade zákonov s a s kvalifikovanými medzinárodnými zmluvami.

Návrh bol podaný aktívne legitimovaným subjektom v súlade s čl. 130 ods. 1 písm. e)

.

Návrh podľa názoru ústavného súdu spĺňa predpísané náležitosti návrhu na začatie

konania ustanovené v a .

Ústavný súd preskúmal návrh na začatie konania a dospel k záveru, že spĺňa všetky

zákonom, a predpísané predpoklady na jeho prijatie

na ďalšie konanie, a preto rozhodol, tak, ako to je uvedené vo výroku tohto uznesenia.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 8. apríla 2015