Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 229/2015

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

10

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 15. apríla 2015 v senáte

zloženom z predsedu Sergeja Kohuta (sudca spravodajca) a zo sudcov Lajosa Mészárosa

a Ladislava Orosza predbežne prerokoval sťažnosti obchodnej spoločnosti POHOTOVOSŤ,

s. r. o., Pribinova 25, Bratislava, zastúpenej advokátom doc. JUDr. Branislavom Fridrichom,

PhD., Advokátska kancelária Fridrich Paľko, s. r. o., Grösslingová 4, Bratislava, vedené

pod sp. zn. , sp. zn. , sp. zn. , sp. zn.

až sp. zn. , sp. zn. až sp. zn.

, sp. zn. a sp. zn. 11524/2014 až sp. zn.

vo veci namietaného porušenia jej základných práv podľa a

Slovenskej republiky a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd uzneseniami Krajského súdu v Košiciach sp. zn.

z 22. októbra 2012, sp. zn. z 19. októbra 2012, sp. zn.

z 22. októbra 2012, sp. zn. z 28. apríla 2014, sp. zn.

z 2. mája 2014, sp. zn. zo 6. mája 2014, sp. zn. z 29. apríla

2014, sp. zn. z 5. mája 2014, sp. zn. z 25. apríla 2014,

sp. zn. z 23. apríla 2014, sp. zn. z 23. apríla 2014, sp. zn.

z 24. apríla 2014, sp. zn. z 25. apríla 2014, sp. zn.

z 24. apríla 2014, sp. zn. z 25. apríla 2014, sp. zn.

z 24. apríla 2014, sp. zn. z 24. apríla 2014, sp. zn.

zo 6. mája 2014, sp. zn. z 29. apríla 2014, sp. zn.

z 19. októbra 2012, sp. zn. z 22. októbra 2012, sp. zn.

z 19. októbra 2012, sp. zn. z 25. apríla 2014, sp. zn.

z 9. mája 2014, sp. zn. z 19. októbra 2012, sp. zn.

z 22. októbra 2012, sp. zn. z 30. júna 2014, sp. zn.

zo 14. júla 2014, sp. zn. z 28. mája 2014, sp. zn.

zo 7. mája 2014, sp. zn. z 22. júla 2014, sp. zn.

z 22. júla 2014, sp. zn. zo 7. mája 2014 a sp. zn.

zo 14. júla 2014 a takto

rozhodol:

1. Sťažnosti obchodnej spoločnosti POHOTOVOSŤ, s. r. o., vedené pod sp. zn.

, sp. zn. , sp. zn. , sp. zn. až

sp. zn. , sp. zn. až sp. zn. , sp. zn.

a sp. zn. 11524/2014 až sp. zn. s p á j a na spoločné

konanie, ktoré bude ďalej vedené pod sp. zn. .

2. Sťažnosti obchodnej spoločnosti POHOTOVOSŤ, s. r. o., o d m i e t a pre

nedostatok právomoci Ústavného súdu Slovenskej republiky na ich prerokovanie.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) boli 16. apríla 2014,

12. mája 2014, 30. júna 2014, 18. augusta 2014 a 8. septembra 2014 doručené sťažnosti

obchodnej spoločnosti POHOTOVOSŤ, s. r. o. (ďalej aj „sťažovateľka“), ktorými namieta

porušenie svojich základných práv podľa a Slovenskej

republiky (ďalej len „ústava“) a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) uzneseniami Krajského súdu v Košiciach (ďalej

len „krajský súd“) sp. zn. z 22. októbra 2012, sp. zn.

z 19. októbra 2012, sp. zn. z 22. októbra 2012, sp. zn.

z 28. apríla 2014, sp. zn. z 2. mája 2014, sp. zn. zo 6. mája

2014, sp. zn. z 29. apríla 2014, sp. zn. z 5. mája 2014,

sp. zn. z 25. apríla 2014, sp. zn. z 23. apríla 2014, sp. zn.

z 23. apríla 2014, sp. zn. z 24. apríla 2014, sp. zn.

z 25. apríla 2014, sp. zn. z 24. apríla 2014, sp. zn.

z 25. apríla 2014, sp. zn. z 24. apríla 2014, sp. zn.

z 24. apríla 2014, sp. zn. zo 6. mája 2014, sp. zn.

z 29. apríla 2014, sp. zn. z 19. októbra 2012, sp. zn.

z 22. októbra 2012, sp. zn. z 19. októbra 2012, sp. zn.

z 25. apríla 2014, sp. zn. z 9. mája 2014, sp. zn.

z 19. októbra 2012, sp. zn. z 22. októbra 2012, sp. zn.

z 30. júna 2014, sp. zn. zo 14. júla 2014, sp. zn.

z 28. mája 2014, sp. zn. zo 7. mája 2014, sp. zn.

z 22. júla 2014, sp. zn. z 22. júla 2014, sp. zn.

zo 7. mája 2014 a sp. zn. zo 14. júla 2014 (ďalej len

„napadnuté rozhodnutia krajského súdu“).

Zo sťažností a z ich príloh vyplýva, že sťažovateľka doručila Okresnému súdu

Michalovce, Okresnému súdu Košice I, Okresnému súdu Spišská Nová Ves a Okresnému

súdu Košice II (spolu ďalej len „okresné súdy“) žaloby, ktorými sa domáhala svojich

nárokov na náhradu škody – nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa

o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých

zákonov v znení neskorších predpisov, smerujúce proti Slovenskej republike, zastúpenej

Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky. Ku vzniku škody malo podľa nej dôjsť

kontinuálnym a zásadným zásahom do jej základných práv zo strany okresných súdov,

najmä práva na poskytnutie súdnej ochrany v zákonom predpokladanej kvalite a práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.

Sťažovateľka v záujme ochrany svojho práva na spravodlivé konanie sformulovala

v úvode podaných žalôb „požiadavku na to, aby nadriadený súd rozhodol pred prvotným

prejednaním veci o prikázaní veci (tohto sporu) inému súdu, pretože sudcovia miestne

a vecne príslušného Okresného súdu... sú vylúčení z prejednávania a rozhodovania veci

vzhľadom na ich pomer k veci a k účastníkovi konania (námietka zaujatosti z objektívneho

pohľadu)“. Poukázala na to, že „Ak bol sám okresný súd ako štátny orgán škodcom v spore

medzi žalobcom a štátom, tak je vylúčené, aby prostredníctvom sudcov rozhodoval

predmetný spor“, a ďalej na to, že „Nerešpektovaním tejto premisy by došlo k negácii

zásady nemo debet esse iudex in propria causa“, a taktiež poukázala na judikatúru

ústavného súdu týkajúcu sa rozhodovania o nestrannosti zákonného sudcu.

Krajský súd napadnutými uzneseniami rozhodol tak, že nevylúčil všetkých sudcov

konajúcich okresných súdov z prerokúvania a rozhodovania v predmetných konaniach.

Podľa sťažovateľky objektívna skutočnosť spočívajúca v tom, že jej žaloby o náhradu

škody spôsobenej rozhodovaním jednotlivých sudcov okresných súdov majú byť

prerokované a rozhodnuté sudcami tých istých okresných súdov, vyvoláva dôvodnú

pochybnosť o nezaujatosti všetkých sudcov toho ktorého okresného súdu, ktorí sa vzhľadom

na dané okolnosti prípadu nemôžu javiť v očiach strán ako nezávislí.

V nadväznosti na uvedené sťažovateľka žiadala, aby ústavný súd vydal nález,

v ktorom vysloví porušenie jej základných práv podľa a

a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru napadnutými rozhodnutiami krajského súdu, zruší tieto

rozhodnutia krajského súdu, veci vráti krajskému súdu na ďalšie konanie a prizná jej

finančné zadosťučinenie, ako aj úhradu trov konania. Súčasne sa domáhala vydania

dočasných opatrení, ktorými by ústavný súd odložil vykonateľnosť napádaných rozhodnutí

krajského súdu.

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého

návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v

nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach,

na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom

predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne

neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť

aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

1. Podľa ak tento zákon neustanovuje inak a povaha

veci to nevylučuje, použijú sa na konanie pred ústavným súdom primerane ustanovenia

v znení neskorších predpisov (ďalej len

„OSP“).

Podľa môže súd v záujme hospodárnosti konania spojiť na spoločné

konanie veci, ktoré sa uňho začali a skutkovo spolu súvisia alebo sa týkajú tých istých

účastníkov.

nemá osobitné ustanovenie o spojení vecí, avšak v súlade

s citovaným možno v konaní o sťažnosti podľa

použiť na prípadné spojenie vecí primerane .

S prihliadnutím na obsah sťažností vedených ústavným súdom pod sp. zn.

, sp. zn. , sp. zn. , sp. zn. až

sp. zn. , sp. zn. až sp. zn. , sp. zn.

a sp. zn. 11524/2014 až sp. zn. a z tohto obsahu

vyplývajúcu právnu a skutkovú súvislosť uvedených sťažností, ako aj vzhľadom na totožnosť

v osobe sťažovateľky a krajského súdu, proti ktorému sťažnosti smerujú, rozhodol ústavný

súd o ich spojení na spoločné konanie tak, ako to je uvedené v bode 1 výroku tohto

uznesenia.

2. Ústavný súd po preskúmaní predmetu sťažností týkajúcich sa napadnutých

rozhodnutí krajského súdu a v kontexte svojich zistení dospel k záveru, že použitá

argumentácia sťažovateľky v podaných sťažnostiach je totožná s jej právnou argumentáciou,

ktorú použila v stovkách predošlých sťažností, ktorými sa ústavný súd už zaoberal

v uplynulom období a v ktorých atakovala právne závery všeobecných súdov rozhodujúcich

o námietkach zaujatosti vznesených sťažovateľkou v prvostupňových konaniach vedených

pred okresnými súdmi, v ktorých si uplatnila svoje žalobné nároky podľa zákona č.

514/2003 Z. z o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene

niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

Vzhľadom na totožnosť tak v osobe sťažovateľky, ako aj totožnosť v použitej právnej

argumentácii a skutkových okolnostiach, ktoré boli podstatné pre ustálenie záverov

všeobecných súdov aj vo veľkom množstve prípadov predošlých (a tiež posudzovaných

ústavným súdom, pozn.), ústavný súd dospel k záveru, že sťažovateľke sú nepochybne

známe dôvody odmietnutia sťažností v obdobných prípadoch, ako aj vyslovený právny

názor ústavného súdu na danú právnu problematiku. A keďže v rozsahu použitej zásadnej

argumentácie sťažovateľky k namietaným rozhodnutiam krajského súdu sa táto nemení, nie

je potrebné uvádzať tie isté dôvody odmietnutia, ako to je aj v prípade týchto sťažností.

Vzhľadom na uvedené sa preto ústavný súd plne stotožňuje s dôvodmi svojich

predchádzajúcich rozhodnutí (napr. sp. zn. z 13. februára 2013, sp. zn.

z 29. mája 2013, sp. zn. z 18. júla 2013, sp. zn.

z 29. októbra 2013, sp. zn. z 30. januára 2014...), ktoré

skončili odmietnutím rovnakých, resp. podobných sťažností sťažovateľky z dôvodov tam

uvedených. Ústavný súd v posudzovaných prípadoch nemá dôvod meniť svoje už ustálené

právne názory, a preto v podrobnostiach odkazuje na už citované svoje skoršie rozhodnutia,

v dôsledku čoho pristúpil k odmietnutiu týchto sťažností pre nedostatok svojej právomoci

podľa .

Ústavný súd zároveň zdôrazňuje, že nemohol prehliadnuť predovšetkým

„hmotnoprávne“ aspekty tvoriace nosné dôvody podaných súdnych žalôb v konaní pred

všeobecnými (exekučnými) súdmi v kontexte s už právoplatnými rozhodnutiami súdov

(všeobecných i ústavného), ktoré sa týkali množstva podobných prípadov súvisiacich s tým

istým účastníkom, a to spoločnosťou POHOTOVOSŤ, s. r. o. Tieto sú pre všetkých

zainteresovaných už notorietou, preto nie je potrebná ich konkretizácia. Vzhľadom na tieto

skutočnosti vyvstáva aj otázka, aký význam a efektivitu má pre sťažovateľku tento postup,

keďže aj podľa judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva nie je nevyhnutné ako

predpoklad možnosti obrátiť sa na tento medzinárodný súdny orgán vyčerpať právny

prostriedok nápravy na národnej úrovni, pokiaľ sa javí z materiálneho hľadiska v obdobných

prípadoch ako neefektívny.

V závere ústavný súd poznamenáva, že právny zástupca sťažovateľky aj takýmto

spôsobom zahlcuje ústavný súd podaniami, o ktorých je/musí si byť už vopred vedomý, že

nebudú v konaní pred ústavným súdom vzhľadom na rovnaký spôsob ich vybavenia

v predošlom období úspešné, a ktorých spracovanie z hľadiska časového a kapacitného

bráni ústavnému súdu venovať sa tým veciam, ktoré si zasluhujú pozornosť, dokonca i jeho

zásah. Takýto postup advokátskej kancelárie ústavný súd vníma len ako snahu o získanie

materiálnych prostriedkov (odmeny) bez ohľadu na to, či taký postup zákon umožňuje, a je

to porušením buď zákonných, alebo etických povinností advokáta.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 15. apríla 2015