Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 256/2015

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

9

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 22. apríla 2015 v senáte

zloženom z predsedu Sergeja Kohuta (sudca spravodajca) a zo sudcov Lajosa Mészárosa

a Ladislava Orosza predbežne prerokoval sťažnosť obchodnej spoločnosti POHOTOVOSŤ,

s. r. o., Pribinova 25, Bratislava, zastúpenej advokátom doc. JUDr. Branislavom Fridrichom,

PhD., Advokátska kancelária Fridrich Paľko, s. r. o., Grösslingová 4, Bratislava, vo veci

namietaného porušenia jej základného práva podľa Slovenskej

republiky a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd

postupom a uznesením Krajského súdu v Košiciach sp. zn.

zo 17. decembra 2013 a takto

rozhodol:

Sťažnosť obchodnej spoločnosti POHOTOVOSŤ, s. r. o., o d m i e t a ako zjavne

neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 1. apríla 2014

doručená sťažnosť obchodnej spoločnosti POHOTOVOSŤ, s. r. o. (ďalej len

„sťažovateľka“), ktorou namieta porušenie svojho základného práva podľa čl. 46 ods. 1

ods. 1 (ďalej len „“) a práva podľa Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom a uznesením

Krajského súdu v Košiciach (ďalej len „krajský súd“) sp. zn.

zo 17. decembra 2013 (ďalej aj „napadnuté uznesenie“). Sťažovateľkou nesprávne uvedenie

dátumu napadnutého uznesenia „31.1.2014“ v petite sťažnosti ústavný súd považoval

za zrejmú nesprávnosť a, vychádzajúc z príloh sťažnosti, uviedol v záhlaví aj v odôvodnení

tohto rozhodnutia správny dátum napadnutého uznesenia.

Z obsahu sťažnosti vyplýva, že sťažovateľka sa v rámci svojej podnikateľskej činnosti

zaoberá inter alia poskytovaním úverov z vlastných zdrojov. Sťažovateľka poskytla na

základe zmluvy o úvere uzavretej s dlžníkom úver, ktorý bol tento povinný splatiť podľa

podmienok dojednaných v úverovej zmluve. Po zročnosti pohľadávky a v nadväznosti

na rozhodcovskú doložku v úverovej zmluve bolo sťažovateľkou začaté rozhodcovské

konanie pred ňou zvoleným rozhodcovským súdom. Rozhodcovský rozsudok tohto súdu bol

exekučným titulom na vykonanie exekúcie. Následne bolo na základe rozhodcovského

rozsudku začaté exekučné konanie. V priebehu exekučného konania bolo uznesením

Okresného súdu Košice I (ďalej len „okresný súd“) sp. zn. z 25. júna 2012

rozhodnuté o zastavení prebiehajúceho exekučného konania. Krajský súd napadnutým

uznesením rozhodol o odvolaní sťažovateľky tak, že ho odmietol.

Podľa tvrdenia sťažovateľky krajský súd porušil jej označené práva tým, že „svoje

rozhodnutie formuloval na základe nesprávneho právneho posúdenia veci a s použitím

chybnej aplikácie a interpretácie práva“. Sťažovateľka v odôvodnení sťažnosti ďalej

uviedla:

„Porušovateľ vo veci ignoroval ust. §45 ods.3 ZoRK a po podaní odvolania

sťažovateľom postupoval tak, ako by odvolanie nebolo vo veci prípustné. Konštatovanie

porušovateľa uvedené v odôvodnení napadnutého uznesenia, že proti tomuto uzneseniu

odvolanie nie je prípustné a to ani s poukazom na prípustnosť odvolania podľa §45 ods. 3

ZoRK je v priamom rozpore s... citovanou zákonnou úpravou!

Porušovateľ tým, že:

svojvoľne a bez existencie zákonných predpokladov vylúčil devolutívny

a suspenzívny účinok odvolania;

vec neprejednal a nerozhodol o nej na základe argumentov a návrhov sťažovateľa

v rámci zverenej právomoci a vecnej pôsobnosti;

porušil právo sťažovateľa na súdnu ochranu zaručené SR, ako aj

jeho právo na spravodlivý súdny proces zaručené čl.6 ods. 1 Dohovoru.“

V nadväznosti na uvedené sťažovateľka žiadala, aby ústavný súd v náleze vyslovil, že

postupom a napadnutým uznesením krajského súdu bolo porušené jej základné právo podľa

a právo podľa dohovoru, aby napadnuté uznesenie krajského

súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a aby jej priznal finančné zadosťučinenie a

úhradu trov konania.

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého

návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v

nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach,

na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom

predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne

neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť

aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Predmetom sťažnosti je sťažovateľkou namietané porušenie základného práva podľa

a práva podľa dohovoru napadnutým uznesením krajského

súdu, ktorým podľa sťažovateľky bolo odmietnuté jej odvolanie proti uzneseniu okresného

súdu o zastavení exekúcie ako neprípustné.

O zjavnej neopodstatnenosti návrhu možno hovoriť vtedy, keď namietaným

postupom orgánu štátu nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu toho základného práva alebo

slobody, ktoré označil navrhovateľ, a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti

medzi označeným postupom orgánu štátu a základným právom alebo slobodou, porušenie

ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnený návrh preto

možno považovať ten, pri predbežnom prerokovaní ktorého ústavný súd nezistil žiadnu

možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol

posúdiť po jeho prijatí na ďalšie konanie (, , ).

Z príloh pripojených k sťažnosti ústavný súd zistil, že okresný súd uznesením sp. zn.

z 25. júna 2012 rozhodol o vylúčení súdneho exekútora JUDr. Rudolfa

Krutého z vykonávania exekúcie, teda nie o zastavení prebiehajúcej exekúcie, ako to tvrdí

sťažovateľka. Navyše z odôvodnenia napadnutého uznesenia vyplýva, že sťažovateľkou

podané odvolanie krajský súd odmietol nie z dôvodu jeho neprípustnosti, ako to tvrdila

sťažovateľka, ale z dôvodu jeho oneskoreného podania.

Krajský súd v odôvodnení napadnutého uznesenia okrem iného uviedol:

„Odvolanie proti uzneseniu podal aj oprávnený. Napadnuté uznesenie súdu prvého

stupňa bolo oprávnenému doručené dňa 23.7.2012. Zákonná 15 dňová lehota na podanie

odvolania preto začala plynúť dňa 24.7.2012 a posledným dňom 15 dňovej lehoty bol deň

7.8.2012. Najneskôr v tento deň bolo potrebné urobiť úkon – teda podať odvolanie – na

súde alebo podanie odovzdať orgánu, ktorý má povinnosť ho doručiť ( ).

Odvolanie proti uzneseniu oprávnený podal elektronickými prostriedkami dňa 8.8.2012,

teda po uplynutí zákonnej lehoty. Preto nebolo možné napadnuté rozhodnutie súdu prvého

stupňa v odvolacom konaní meritórne preskúmať.

Podľa , odvolací súd odmietne odvolanie, ktoré bolo

podané oneskorene.

Nakoľko oprávnený podal odvolanie proti uzneseniu súdu prvého stupňa po uplynutí

lehoty určenej zákonom na jeho podanie, súd odmietol aj odvolanie oprávneného.“

Ústavný súd konštatuje, že odôvodnenie sťažnosti, ktorú sťažovateľka koncipovala

prostredníctvom kvalifikovaného zástupcu a v ktorej sťažovateľka brojí proti odmietnutiu jej

odvolania proti zastaveniu exekúcie z dôvodu neprípustnosti, zjavne nekorešponduje

s dôvodmi napadnutého uznesenia, ktorým krajský súd odmietol odvolanie sťažovateľky

proti vylúčeniu súdneho exekútora z vykonávania exekúcie ako oneskorene podané. Tento

rozpor neumožňuje ústavnému súdu preskúmať napadnuté uznesenie vo väzbe na sťažnostné

námietky a obsah použitej právnej argumentácie, v dôsledku čoho je sťažnosť

nepreskúmateľná.

Keďže nepreskúmateľnosť sťažnosti neumožňuje ústavnému súdu dospieť k záveru

o príčinnej súvislosti medzi označenými právami podľa a dohovoru na jednej strane

a napadnutým uznesením na strane druhej (m. m. , ,

, ), ústavný súd sťažnosť sťažovateľky odmietol podľa § 25 ods. 2

už pri jej predbežnom prerokovaní ako zjavne neopodstatnenú.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 22. apríla 2015