Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 261/2015

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

12

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 23. apríla 2015 v senáte

zloženom z predsedníčky Ľudmily Gajdošíkovej (sudkyňa spravodajkyňa) a zo sudcov

Lajosa Mészárosa a Ladislava Orosza, predbežne prerokoval sťažnosť ,

, , zastúpeného

URBÁNI & Partners s. r. o., Skuteckého 17, Banská Bystrica, konajúca prostredníctvom

advokáta a konateľa JUDr. Rastislava Urbániho, LL.M., vo veci namietaného porušenia

jeho základného práva podľa a podľa

Listiny základných práv a slobôd a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských

práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Žiar nad Hronom v konaní vedenom

pod sp. zn. a postupom Krajského súdu v Banskej Bystrici v konaní vedenom

pod sp. zn. a vo veci namietaného porušenia jeho práva podľa čl. 5 ods. 4

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Krajského súdu

v Banskej Bystrici v konaní vedenom pod sp. zn. v súvislosti s požiadavkou

urýchleného rozhodovania o žiadosti o prepustenie z väzby a takto

rozhodol:

Sťažnosť o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 12. marca 2015

doručená sťažnosť , .

(ďalej len „sťažovateľ“), zastúpeného URBÁNI & Partners s. r. o.,

Skuteckého 17, Banská Bystrica, konajúca prostredníctvom advokáta a konateľa

JUDr. Rastislava Urbániho, LL.M., ktorou namieta porušenie svojho základného práva

podľa (ďalej len „“) a podľa

Listiny základných práv a slobôd (ďalej len „listina“) a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného

súdu Žiar nad Hronom (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn.

a postupom Krajského súdu v Banskej Bystrici (ďalej len „krajský súd“) v konaní vedenom

pod sp. zn. , ako aj porušenie svojho práva podľa čl. 5 ods. 4 dohovoru

postupom krajského súdu v konaní vedenom pod sp. zn. v súvislosti

s požiadavkou urýchleného rozhodovania o žiadosti o prepustenie z väzby.

Zo sťažnosti vyplýva, že sťažovateľ bol obvinený zo zločinu pozbavenia osobnej

slobody podľa spolupáchateľstvom podľa Trestného

zákona. V konaní bol vzatý do väzby uznesením okresného súdu sp. zn.

z 9. decembra 2013 v spojení s uznesením krajského súdu sp. zn.

z 18. decembra 2013 z dôvodov podľa a s tým,

že lehota väzba plynie od 6. decembra 2013 o 22.15 h. Prokurátor podal 3. júna 2014

na sťažovateľa a ďalších troch obvinených obžalobu, konanie o ktorej je vedené pod sp. zn.

.

Okresný súd uskutočnil 23. januára 2015 hlavné pojednávanie, po skončení ktorého

na neverejnom zasadnutí rozhodol o zmene dôvodov väzby sťažovateľa tak, že naďalej trvá

dôvod podľa , súčasne zamietol žiadosť sťažovateľa

o prepustenie z väzby na slobodu a rozhodol, že nenahrádza jeho väzbu dohľadom

probačného a mediačného úradníka. Sťažovateľ podal proti tomuto uzneseniu sťažnosť,

o ktorej nebolo do podania sťažnosti ústavnému súdu rozhodnuté, resp. rozhodnutie

o nej nebolo sťažovateľovi doručené.

Ďalší termín hlavného pojednávania bol určený na 27. február 2015, okresný súd

však 25. februára 2015 sťažovateľovi a jeho obhajcovi oznámil, že „Hlavné pojednávanie

nariadené na deň 27. 02. 2015 o 10:00 hod. bude odročené z dôvodu, že Krajský súd

v Banskej Bystrici doposiaľ nerozhodol o sťažnosti obžalovaných proti uzneseniu zo dňa

23. 01. 2015... s tým, že termín neverejného zasadnutia na rozhodnutie Krajského súdu

v Banskej Bystrici o väzbe obžalovaných bol nariadený na deň 26. 02. 2015 a spisový

materiál v tejto trestnej veci bude zaslaný Okresnému súdu Žiar nad Hronom až po tom,

ako bude písomne vypracované rozhodnutie o väzbe. Keďže spisový materiál sa v čase

vykonania hlavného pojednávania zo dňa 27. 02. 2015 bude nachádzať na Krajskom súde

v Banskej Bystrici nie je možné vykonať hlavné pojednávanie.“.

Sťažovateľ poukazuje, že nový termín hlavného pojednávania mu nebol dosiaľ

oznámený. V tejto súvislosti namieta: „Nakoľko obžalovaný sa nachádza

stále vo väzbe, je neprípustné, aby sa prejednanie jeho veci odďaľovalo odročením hlavného

pojednávania z dôvodov administratívnych, t. j. neprítomnosť súdneho spisu z dôvodu, že

ani po uplynutí jedného mesiaca od sťažnosti obžalovaného voči uzneseniu z 23. 01. 2015 sa

súdny spis nenachádza na konajúcom súde, čoho výsledkom je odročenie termínu hlavného

pojednávania určeného... na termín 27. 02. 2015 o 10:00 hod... Takéto odročenie potom

považuje obžalovaný za prieťahy spôsobené sústavou súdov, najmä Krajským súdom

v Banskej Bystrici, a následne aj Okresným súdom Žiar nad Hronom, keď bolo povinnosťou

súdov podľa predmetného dohovoru vo veci rozhodovať urýchlene a prednostne, a nie tak,

že rozhodovanie o väzbe trpelo niekoľkotýždňovou nečinnosťou znamenajúcou nemožnosť

vykonania súdom určeného hlavného pojednávania.“

Na základe tejto argumentácie namieta, že „jeho vec nie je rozhodovaná

v primeranej lehote“ a že došlo k prieťahom aj postupom krajského súdu v súvislosti

s neprimeranou dobou doručovania jeho rozhodnutia.

Na základe uvedeného sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd takto rozhodol:

„ postupom Okresného súdu Žiar nad Hronom v konaní sp. zn.

ako aj postupom Krajského súdu v Banskej Bystrici došlo k porušeniu práva sťažovateľa

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa Slovenskej

republiky a práva na prejednanie veci súdom v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a čl. 38 ods. 2 Listiny základných

práv a slobôd.

prikázal Okresnému súdu Žiar nad Hronom vo veci konať bez

zbytočných prieťahov.

právo sťažovateľa podľa čl. 5 ods. 4 dohovoru týkajúce sa požiadavky urýchleného

rozhodovania o žiadosti o prepustenie z väzby postupom krajského súdu porušené bolo.

prikázal, aby bol sťažovateľ bezodkladne prepustený na slobodu.“

Sťažovateľ navrhol aj priznanie trov právneho zastúpenia.

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,

ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí senátu bez prítomnosti

navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého

návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v

nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach,

na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom

predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne

neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť

aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Podľa a listiny každý má právo, aby sa jeho vec

verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť

ku všetkým vykonávaným dôkazom. Verejnosť možno vylúčiť len v prípadoch

ustanovených zákonom.

Podľa čl. 5 ods. 4 dohovoru každý, kto bol pozbavený slobody zatknutím alebo iným

spôsobom, má právo podať návrh na konanie, v ktorom by súd urýchlene rozhodol

o zákonnosti jeho pozbavenia slobody a nariadil prepustenie, ak je pozbavenie slobody

nezákonné.

Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom

zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo

o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu...

1. K namietanému porušeniu základného práva sťažovateľa podľa čl. 48 ods. 2

a podľa listiny a práva podľa dohovoru postupom

okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn.

Sťažovateľ odôvodnil namietané prieťahy v postupe okresného súdu pri prerokovaní

jeho trestnej veci tým, že okresný súd odročil termín hlavného pojednávania určený

na 27. február 2015, pretože nemal v tomto termíne k dispozícii súdny spis, ktorý sa v tom

čase nachádzal na krajskom súde z dôvodu rozhodovania o sťažnosti sťažovateľa a ďalších

obžalovaných proti rozhodnutiu o väzbe. Iné konkrétne okolnosti týkajúce sa napadnutého

konania neuviedol.

Podľa judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“), ktorú

aplikuje vo svojich rozhodnutiach aj ústavný súd, má obvinený právo na to, aby o jeho

trestnom obvinení bolo rozhodnuté v primeranej lehote. Toto právo je integrálnou súčasťou

práva na spravodlivý proces. Podmieňuje priamo spravodlivý charakter konania tým,

že zabraňuje strate dôkazov alebo oslabeniu ich dôkaznej hodnoty. Bráni tiež tomu,

aby obvinený bol príliš dlho vystavený zásahom do svojich práv a slobôd a neistote

o svojom osude (rozsudok ESĽP vo veci Wemhoff v. Nemecko z 27. 6. 1968).

Zo sťažnosti vyplýva, že konanie začalo na okresnom súde podaním obžaloby

3. júna 2014, teda ku dňu podania sťažnosti ústavnému súdu netrvalo ani jeden rok,

a je vedené väzobne proti štyrom obžalovaným. Sťažovateľ sa nijako nevyjadril k postupu

okresného súdu v prerokúvaní veci od podania obžaloby, poukázal len na odročenie termínu

hlavného pojednávania z 27. februára 2015 z dôvodu rozhodovania o väzbe na krajskom

súde.

Ústavný súd v konkrétnych okolnostiach danej veci poukazuje aj na svoju judikatúru,

podľa ktorej odmietne sťažnosť ako zjavne neopodstatnenú, ak „celková doba konania pred

súdom, ako aj postup zákonného sudcu nesignalizovali reálnu možnosť zbytočných

prieťahov, a tým ani porušenie základného práva podľa “ (),

resp. ak „argumenty v sťažnosti sťažovateľa nepreukázali v čase podania sťažnosti takú

intenzitu porušenia označeného základného práva, aby bola sťažnosť prijatá na ďalšie

konanie“ (, ).

Ústavný súd v tejto súvislosti uvádza, že za riadne odôvodnenie sťažnosti

je zodpovedný právny zástupca sťažovateľa a ústavný súd nie je povinný nahrádzať jeho

činnosť tým, že bude dopĺňať odôvodnenie sťažnosti zisťovaním stavu a priebehu

napadnutého konania a argumentačne tak dopĺňať sťažnosť jeho klienta.

Samotná doterajšia dĺžka konania v spojení s nedostatočným odôvodnením sťažnosti

signalizuje zjavnú neopodstatnenosť sťažnosti. Odročenie termínu hlavného pojednávania,

ktoré namieta sťažovateľ, bolo podľa názoru ústavného súdu dôvodné. Je potrebné prisvedčiť

sťažovateľovi, že väzobná vec si vyžaduje pravidelné určovanie termínov hlavného

pojednávania v krátkych intervaloch a podľa názoru ústavného súdu okresný súd tak v jeho

veci postupoval. Podľa zistenia ústavného súdu okresný súd určil nasledujúci termín

hlavného pojednávania na 8. apríl 2015, a teda nedoručenie spisu z krajského súdu

spôsobilo predĺženie konania o jeden mesiac a jeden týždeň, čo s prihliadnutím

aj na doterajšiu dĺžku konania nesignalizuje zbytočné prieťahy v prerokúvaní veci.

Okresnému súdu zároveň nemožno vytknúť, že včas nevyžiadal spis od krajského súdu,

keďže termín hlavného pojednávania (27. február 2015) bezprostredne nadväzoval

na termín neverejného zasadnutia krajského súdu (26. február 2015). Sťažnosť je preto

v tejto časti zjavne neopodstatnená.

Pokiaľ sťažovateľ namieta prieťahy v postupe okresného súdu tým, že mu do podania

sťažnosti ústavnému súdu neoznámil nový termín hlavného pojednávania, ústavný súd by

sťažnosť musel odmietnuť z dôvodu neprípustnosti, pretože sťažovateľ nepreukázal, že

vyčerpal možnosť domáhať sa preskúmania postupu okresného súdu podaním sťažnosti pre

nečinnosť podľa .

2. K namietanému porušeniu základného práva sťažovateľa podľa čl. 48 ods. 2

a podľa listiny a práva podľa dohovoru postupom

krajského súdu v konaní vedenom pod sp. zn.

Vychádzajúc z obsahu sťažnosti, o veci sťažovateľa, t. j. o jeho trestnom obvinení,

rozhoduje okresný súd v konaní vedenom pod sp. zn. . Namietaný postup

krajského súdu sa týka rozhodovania o sťažnosti proti uzneseniu o väzbe. Krajský súd teda

nekonal o veci samej, na prerokovanie ktorej sa vzťahuje základné právo podľa čl. 48 ods. 2

, podľa listiny a podľa dohovoru, ale jeho postup možno

preskúmať len v rámci namietaného porušenia práva sťažovateľa podľa čl. 5 ods. 4

dohovoru, ktorý obsahuje aj záruku urýchleného prerokovania návrhu obvineného

na preskúmanie zákonnosti jeho väzby.

Z uvedeného dôvodu je sťažnosť aj v tejto časti zjavne neopodstatnená.

3. K namietanému porušeniu práva sťažovateľa podľa čl. 5 ods. 4 dohovoru

postupom krajského súdu v konaní vedenom pod sp. zn. v súvislosti

s požiadavkou urýchleného rozhodovania o žiadosti o prepustenie z väzby

Podľa judikatúry ústavného súdu požiadavke neodkladnosti rozhodovania o žiadosti

o prepustenie z väzby nezodpovedá lehota počítaná na mesiace, ale na týždne. Tejto

požiadavke preto spravidla nemôže zodpovedať lehota konania presahujúca na jednom

stupni súdu dobu jedného mesiaca a ani nečinnosť trvajúca týždne (m. m. ,

, ). Nie je však stanovená žiadna konkrétna lehota, ktorej

presiahnutím by došlo k porušeniu tohto práva. Pri posudzovaní namietaného porušenia

práva na urýchlené preskúmanie zákonnosti väzby ústavný súd postupuje v súlade

s judikatúrou ESĽP (napr. Rehbock v. Slovinsko, rozsudok z 28. 11. 2000, bod 84;

Kolompar v. Belgicko, rozsudok z 24. 9. 1992, bod 42), každú vec posudzuje podľa

konkrétnych okolností prípadu, pričom prihliada najmä na postup a úkony namietaného

orgánu a okolnosti na strane sťažovateľa.

Sťažovateľ neuviedol, kedy podal sťažnosť proti uzneseniu okresného súdu

z 23. januára 2015. Podľa zistenia ústavného súdu bola jeho sťažnosť predložená

na rozhodnutie krajskému súdu 2. februára 2015. Z oznámenia okresného súdu

z 25. februára 2015, ktoré bolo faxom doručené aj obhajcovi sťažovateľa, ktorý je súčasne

jeho právnym zástupcom v konaní pred ústavným súdom, vyplýva, že krajský súd

rozhodoval o sťažnosti 26. februára 2015. Ústavný súd ďalej zistil, že rozhodnutie krajského

súdu bolo doručené okresnému súdu 6. marca 2015, ktorý ho doručil sťažovateľovi

13. marca 2015.

Samotné rozhodovanie krajského súdu tak trvalo 24 dní a ďalšie dva týždne

si vyžiadalo doručenie právoplatného rozhodnutia krajského súdu. Podľa názoru ústavného

súdu sa krajský súd nedopustil ústavne neprípustného prekročenia lehoty konania.

Sťažovateľ v súvislosti s doručovaním uznesenia krajského súdu poukazuje na nález

ústavného súdu sp. zn. . V danom prípade však išlo o inú situáciu, keď

samotné doručovanie právoplatného rozhodnutia trvalo 31 dní. Sťažovateľovi bolo

právoplatné uznesenie krajského súdu doručené v lehote dvoch týždňov, a teda v rámci

lehoty tridsiatich dní, ktorá podľa limituje opakované

podanie žiadosti o prepustenie z väzby. Právo sťažovateľa žiadať o prepustenie z väzby

z tých istých dôvodov preto nemohlo byť žiadnym spôsobom dotknuté.

Na základe uvedeného ústavný súd konštatuje, že sťažnosť je v tejto časti zjavne

neopodstatnená.

Sumarizujúc čiastkové závery k jednotlivým námietkam sťažovateľa, ústavný súd

odmietol sťažnosť po jej predbežnom prerokovaní podľa

v celom rozsahu tak, ako to je uvedené vo výroku tohto uznesenia.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 23. apríla 2015