Rozhodnutia odvolávajúce sa na tento prípad

ako zjavne neopodstatnenú. Ústavný súd nálezom z 23. apríla 2015, č. k. II. ÚS 792/2014-37 rozhodol, že základné právo JUDr. N. C. na súdnu ochranu podľa čl. 46

nemôžu byť samým osobe dôvodom preventívnej väzby (III. ÚS 33/2021, bod 47, II. ÚS 792/2014). 14. Krajský súd v napadnutom uznesení skonštatoval dôvodnosť väzobného

nemôžu byť samé osebe dôvodom preventívnej väzby (III. ÚS 33/2021, bod 47, II. ÚS 792/2014). 21. Krajský súd v napadnutom uznesení skonštatoval dôvodnosť väzobného

nemôžu byť samým osebe dôvodom preventívnej väzby (III. ÚS 33/2021, bod 47, II. ÚS 792/2014). 13. Podstata ústavnej sťažnosti spočíva v námietke sťažovateľa o neexistencii

nemôžu byť samým osobe dôvodom preventívnej väzby (III. ÚS 33/2021, bod 47, II. ÚS 792/2014). 16. Sťažovateľka odvodzuje nedôvodnosť jej väzobného stíhania v samotnom

nemôžu byť samé osobe dôvodom preventívnej väzby (III. ÚS 33/2021, bod 47, II. ÚS 792/2014). 14. Z odôvodnenia napadnutého uznesenia vyplýva, že okresný súd odôvodnil

a preto v súlade s nálezom Ústavného súdu Slovenskej republiky, sp. zn. II. ÚS 792/2014 má právo podať ďalšie dovolanie s tým, že jeho podanie považuje za dôvodné

nemôžu byť samým osobe dôvodom preventívnej väzby (III. ÚS 33/2021, bod 47, II. ÚS 792/2014). 11. Z judikatúry ústavného súdu vyplýva, že pri rozhodovaní o väzbe musia

ústavy a v čl. 39 Listiny základných práv a slobôd»; ďalej pozri aj sp.zn. II. ÚS 792/2014, bod 13.5). Toto vylúčenie vyplýva z už opísanej zásady nullum crimen, nullaústavy a v čl. 39 Listiny základných práv a slobôd»; ďalej pozri aj sp.zn. II. ÚS 792/2014, bod 13.5). Toto vylúčenie vyplýva zo zásady nullum crimen, nulla poena sine

nemôžu byť samým osobe dôvodom preventívnej väzby (III. ÚS 33/2021, bod 47, II. ÚS 792/2014). 13. Z judikatúry ústavného súdu vyplýva, že pri rozhodovaní o väzbe musia