Details
ECLI
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
II. ÚS 279/2015
PDF · 354.58 KB
No categories available
II. ÚS 279/2015
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 28. apríla 2015 v senáte
zloženom z predsedu Segeja Kohuta (sudca spravodajca) a zo sudcov Lajosa Mészárosa
a Ladislava Orosza predbežne prerokoval sťažnosť a
, obaja bytom , zastúpených advokátkou JUDr. Emíliou
Korčekovou, Advokátska kancelária, L. Novomeského 25, Pezinok, vo veci namietaného
porušenia ich základného práva podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva
podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom
Okresného súdu Bratislava V v konaní vedenom pod sp. zn. 50 C 96/2012 a takto
rozhodol:
Sťažnosť a o d m i e t a ako zjavne
neopodstatnenú.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 4. februára
2015 doručená sťažnosť (na poštovú prepravu podaná 2. februára 2015)
(ďalej len „sťažovateľ“) a (ďalej len „sťažovateľka“; spolu len
„sťažovatelia“), zastúpených advokátkou JUDr. Emíliou Korčekovou, vo veci namietaného
porušenia ich základného práva podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len
„ústava“) postupom Okresného súdu Bratislava I (ďalej len „okresný súd“) v konaní
vedenom pod sp. zn. 50 C 96/2012.
Sťažovatelia v sťažnosti uviedli, že „majú postavenie navrhovateľov v kompenzačnom
konaní na zaplatenie odškodného nemajetkovej ujmy za prieťahy zavinené vyšetrovateľmi
PZ – Okresného riaditeľstva PZ Bratislava V za účinnosti zák. č. 514/2003 Z. z. v trestnom
konaní vedenom od r. 2004 pod č. p. ČVS: ORP 214/2 OVK B5 2004 – kvalifikovane
skonštatované Okresnou prokuratúrou Bratislava V, Krajskou prokuratúrou v Bratislave,
Generálnou prokuratúrou SR voči Slovenskej republike v zastúpení Ministerstvom vnútra
SR vedenom pôvodne od 09.03.2011 na Okresnom súde Bratislava I pod č. k. 25 C 38/2011
a následne na Okresnom súde Bratislava V pod č. k. 50 C 96/2012, ergo sťažovatelia
preukázateľne splnili kumulatívne podmienky na priznanie odškodnenia – nemajetkovej
ujmy za prieťahy za účinnosti zák. č. 514/2003 Z. z., o čom mohol porušovateľ rozhodnúť
vyslovene na JEDNO pojednávanie, nakoľko nemajetková ujmu sťažovatelia nemusia
pracne preukazovať...
Okresný súd Bratislava I vo veci nekonal, bol nečinný. Prípisom zo dňa 05.04.2012
postúpil spis Okresnému súdu Bratislava V...
Krajsky súd v Bratislave listom zo dňa 01. 08. 2012 Spr. 2165/2012 vyhodnotil
sťažnosť sťažovateľov na prieťahy adresovanú predsedníčke Okresného súdu Bratislava I
ako dôvodnú...
Konanie vedené na Okresnom súde Bratislava V pod č. k. 50 C 96/2012 je
od 15.05.2012 stále v nerozhodnutom stave – stav neistoty sťažovateľov o výsledok konania
o odškodnení nemajetkovej ujmy za prieťahy v trestnom konaní naďalej trvá aj v čase
podania tejto ústavnej sťažnosti.
Majú zato a tvrdia, že postupom Okresného súdu Bratislava V ako aj tomu
predchádzajúcim postupom Okresného súdu Bratislava I od 09.03.2011 došlo k porušeniu
ich základných práv – práva na prerokovanie kompenzačnej veci bez zbytočných prieťahov
podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy SR a práva na prejednanie kompenzačnej veci v primeranej
lehote podľa čl. 6 ods. 1 cit. Dohovoru...
2
Sťažovatelia k neefektívnemu a nesúrodému, nekoncentrovanému konaniu
porušovateľa a ani Okresného súdu Bratislava I neprispeli...
Stav právnej neistoty sťažovateľov o výsledok kompenzačného konania stále trvá a to
už takmer 4 roky, čo nie je nesúladné s konštantnou judikatúrou ESĽP.
Vec je dľa sťažovateľov po právnej a skutkovej stránke jednoduchá, nezložitá. Najmä
ak sťažovatelia hodnoverne preukázali súdu splnenie kumulatívnych podmienok k priznaniu
odškodnenia za prieťahy v trestnej veci za účinnosti zák. č. 514/2003 Z. z., na ktorých sa
taktiež nepodieľali.
Vec má pre sťažovateľov mimoriadny význam.“.
Sťažovatelia navrhli, aby ústavný súd o ich sťažnosti rozhodol týmto nálezom:
„1. Základné právo a na prerokovanie veci bez
zbytočných prieťahov zaručené podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy SR a právo na prerokovanie veci
v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných
slobôd postupom Okresného súdu Bratislava V v kompenzačnom konaní č. k. 50 C 96/2012
porušené boli.
2. Okresnému súdu Bratislava V sa prikazuje, aby v konaní vedenom pod č. k.
50 C 96/2012 konal.
3. priznáva finančné zadosťučinenie v sume 4.000, Eur, ktoré
je Okresný súd Bratislava V povinný vyplatiť do 2 mesiacov od právoplatnosti nálezu.
4. priznáva finančné zadosťučinenie v sume 4.000, Eur, ktoré je
Okresný súd Bratislava V povinný vyplatiť do 2 mesiacov od právoplatnosti nálezu.
5. priznáva úhradu trov konania v sume 279,66 Eur, ktoré je
Okresný súd Bratislava V povinný zaplatiť na účet jej právnej zástupkyne – advokátky
JUDr. Emílie Korčekovej do 2 mesiacov od právoplatnosti nálezu.
6. priznáva úhradu trov konania v sume 279,66 Eur, ktoré je Okresný
súd Bratislava V povinný zaplatiť na účet jej právnej zástupkyne – advokátky JUDr. Emílie
Korčekovej do 2 mesiacov od právoplatnosti nálezu.“
II.
Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak
o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky
č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním
a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom
súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti
navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého
návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde
nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach,
na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom
predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne
neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom
prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť
aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
Predmetom sťažnosti je sťažovateľmi namietané porušenie základného práva
na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa
čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn.
Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez
zbytočných prieťahov.
4
Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola
spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná.
Ústavný súd si pri výklade „práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov“
garantovaného v čl. 48 ods. 2 ústavy osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva
k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o „právo na prejednanie veci v primeranej lehote“, preto
v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (napr. II. ÚS 55/98, I. ÚS 132/03).
Podľa konštantnej judikatúry ústavného súdu podstatou, účelom a cieľom práva
na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty.
Ústavný súd preto poskytuje ochranu tomuto základnému právu len vtedy, ak bola na
ústavnom súde uplatnená v čase, keď namietané porušenie označeného práva ešte trvalo
(napr. I. ÚS 22/01, I. ÚS 77/02, I. ÚS 116/02). Ak v čase, keď došla sťažnosť ústavnému
súdu, už nedochádza k namietanému porušovaniu označeného práva, ústavný súd sťažnosť
odmietne ako zjavne neopodstatnenú (§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde) bez ohľadu
na to, z akých dôvodov skončilo toto porušovanie (II. ÚS 139/02).
Podľa zistenia ústavného súdu namietané konanie na okresnom súde bolo skončené
rozsudkom č. k. 50 C 96/2012 312. Rozsudok bol vyhlásený na verejnom pojednávaní
5. februára 2015, na ktorom bol prítomný sťažovateľ. Sťažovatelia sa na ústavný súd obrátili
so svojou sťažnosťou doručenou 4. februára 2015, t. j. v čase, keď sťažovateľom bolo
nesporne známe, že 5. februára 2015 sa uskutoční pojednávanie v ich veci. Na tomto mieste
ústavný súd konštatuje, že ak by jediným cieľom sťažovateľov bola len snaha urýchleného
skončenie sporu, s podávaním sťažnosti na ústavný súd by vyčkali do pojednávania
nariadeného na 5. február 2015. A až po bezvýslednom priebehu tohto pojednávania by sa
so sťažnosťou obrátili na ústavný súd. O to viac, že podľa zistenia ústavného súdu sa
sťažovateľka z 10 nariadených pojednávaní nezúčastnila deviatich (neprítomnosť
ospravedlňovala rodinnými alebo pracovnými dôvodmi). Aj sťažovateľ bol prítomný len na
šiestich pojednávaniach.
Napriek tomu sťažovatelia podali deň pred záverečným pojednávaním sťažnosť
na prieťahy v namietanom konaní. Ústavný súd konštatuje, že v tomto štádiu konania
porušenie označených práv na všeobecnom súde, ktorého označili za účastníka konania, už
netrvá a konanie o ich sťažnosti pred ústavným súdom nie je spôsobilé naplniť účel ochrany,
ktorý ústavný súd poskytuje vo vzťahu k základnému právu zaručenému v čl. 48 ods. 2
ústavy a k právu zaručenému v čl. 6 ods. 1 dohovoru (mutatis mutandis I. ÚS 6/03).
Vzhľadom na uvedené skutočnosti pripadalo do úvahy odmietnutie sťažnosti pre jej
zjavnú neopodstatnenosť podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 28. apríla 2015
6