Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 198/2015

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

10

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 29. apríla

2015 predbežne prerokoval sťažnosť

, zastúpeného advokátkou JUDr. Andreou Tkáčovou,

Advokátska kancelária, Magurská 3, Košice, vo veci namietaného porušenia

základného práva na ochranu vlastníctva zaručeného v Slovenskej

republiky a čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd, základného práva na súdnu ochranu zaručeného v čl. 46 ods. 1

a práva na spravodlivý súdny proces zaručeného v

ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd rozsudkom Krajského

súdu v Košiciach sp. zn. z 25. septembra 2014, ako aj postupom, ktorý

jeho vydaniu predchádzal, a takto

rozhodol:

Sťažnosť o d m i e t a ako zjavne

neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 7. januára 2015

doručená sťažnosť , , (ďalej

len „sťažovateľ“), vo veci namietaného porušenia základného práva na ochranu vlastníctva

zaručeného v (ďalej len „“) a

Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej

len „dodatkový protokol“), základného práva na súdnu ochranu zaručeného v čl. 46 ods. 1

a práva na spravodlivý súdny proces zaručeného v Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) rozsudkom Krajského súdu

v Košiciach (ďalej len „krajský súd“) sp. zn. z 25. septembra 2014, ako aj

postupom, ktorý jeho vydaniu predchádzal.

Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že v konaní vedenom Okresným súdom Košice I

(ďalej len „okresný súd“) pod sp. zn. sa žalobou podanou 12. októbra 2007

sťažovateľ domáhal voči žalovanej obchodnej spoločnosti Plast – Press s. r. o. (ďalej len

„žalovaná“) uloženia jej povinnosti zdržať sa nekalosúťažného konania, t. j. povinnosti

zdržať sa výroby a predaja plastových ochranných rohov na radiátory s odnímateľným

čelom (ďalej len „plastový výrobok“). Uvedený produkt bol výsledkom duševnej a tvorivej

práce sťažovateľa, ktorý mal chránený Úradom priemyselného vlastníctva Slovenskej

republiky (ďalej len „úrad priemyselného vlastníctva“) ako úžitkový vzor pod č. 3367

a na použitie (výrobu a predaj) ktorého sťažovateľ nedal žalovanej súhlas. Okresný súd

v dôsledku zistenia, že úžitkový vzor sťažovateľa č. 3367 zanikol 19. júla 2009, t. j. že

od tejto doby prestal požívať zákonnú ochranu, rozsudkom z 25. októbra 2013 žalobu

sťažovateľa zamietol. O odvolaní sťažovateľa proti označenému rozsudku okresného súdu

rozhodol krajský súd sťažnosťou napádaným rozsudkom sp. zn.

z 25. septembra 2014, ktorým rozhodnutie okresného súdu ako vecne správne potvrdil

(obidva označené rozsudky podľa zistenia ústavného súdu nadobudli právoplatnosť

7. novembra 2014, pozn.).

Sťažnosťou podanou ústavnému súdu sťažovateľ spochybňuje označený rozsudok

krajského súdu, ktorý považuje za arbitrárny, neodôvodnený a vnútorne rozporný, pričom

poukazuje na to, že krajský súd nenapravil pochybenia okresného súdu pri nedostatočnom

zistení skutkového stavu. Podľa sťažovateľa z vykonaného dokazovania má vyplývať, že

žalovaná obchodná spoločnosť vyrábala a predávala spoločnosti U. S. Steel Košice, s. r. o.,

plastový výrobok, ktorý mal byť identický s plastovým výrobkom, ktorého pôvodcom

(tvorcom a vynálezcom) bol sťažovateľ, ktorý mal chránený na úrade priemyselného

vlastníctva úžitkovým vzorom č. 3367 a ktorý obchodnej spoločnosti U. S. Steel Košice,

s. r. o., dodával pôvodne sťažovateľ. Uvedené skutočnosti mali byť preukázané znaleckým

posudkom č. 2/2012, ktorý mal potvrdiť identickosť plastového výrobku

vyrábaného a uvádzaného do obehu žalovanou so sťažovateľovým úžitkovým vzorom

č. 3367, a tiež mala byť táto skutočnosť preukázaná aj radom listinných dôkazov, z ktorých

malo vyplynúť, že o sťažovateľovom autorstve k dotknutému plastovému výrobku mali mať

vedomosť nielen žalovaná obchodná spoločnosť, ale aj spoločnosť U. S. Steel Košice, s. r. o.,

ktorá si tieto výrobky u žalovanej mala objednať a ktorá ich do tej doby odoberala od

samotného sťažovateľa. Podľa tvrdení sťažovateľa však okresný súd ani krajský súd tieto

dôkazy správne nevyhodnotili, resp. zobrali do úvahy iba dôkazy svedčiace v neprospech

sťažovateľa, nezaoberali sa skutočnosťami svedčiacimi o naplnení generálnej skutkovej

podstaty nekalosúťažného konania a rozhodli iba na základe jediného argumentu, a to že

úžitkový vzor sťažovateľa medzičasom zanikol.

Sťažovateľ v sťažnosti okrem iného uviedol:

„Sme toho názoru, že napadnutý súd v prerokovávanej veci vykonali síce istý rad

dôkazov, ale pri ich vyhodnotení prihliadli iba na niektoré z nich (najmä na tie, ktoré

svedčili v neprospech návrhu sťažovateľa), a len tieto dôkazy boli predmetom ich úvah

a hodnotení, zatiaľ čo iné dôkazy (svedčiace v prospech uplatneného práva sťažovateľa) len

konštatovali, ale predmetom úvah a hodnotení však vôbec neboli. ...

... zákon poskytuje ochranu pred tzv. otrockým napodobením, keď sa jeden súťažiteľ

snaží priživiť na výsledkoch investičného a intelektuálneho (kreatívneho a vývojového)

úsilia iného súťažiteľa tým, že priamo kopíruje jeho výrobky, obaly jeho výrobkov alebo

jeho výkony. Žalovaný okopíroval výrobky žalobcu. Podľa § 54 Obeh. zák. má žalobca

právo, aby sa rušiteľ protiprávneho konania zdržal a aby odstránil závadný stav.

Je nepochybné, že konanie žalovaného je konaním v hospodárskej súťaži (§ 41 Obchodného

zákonníka) v rozpore s dobrými mravmi. Žalovaný okopíroval výrobky žalobcu, čo potvrdil

aj znalecky posudok č. 2/2012. ...

Žalovaný týmto porušil priemyselné práva sťažovateľa, a zároveň porušil pravidlá

hospodárskej súťaže ...

Sťažovateľ uskutočňoval nielen výskum a vývoj týchto nových výrobkov už od 90 tych

rokov minulého storočia, ale aj ich výrobu, na čo vynaložil veľké finančné prostriedky a tiež

je to výsledok jeho duševnej činnosti. Od roku 2002 sťažovateľ prihlasoval svoje nové, resp.

inovované technické riešenia ako prihlášky úžitkových vzorov.

Napadnutý rozsudok súdu je nepreskúmateľný pre nezrozumiteľnosť a zmätočnosť

dôvodov.

Ako jediný dôvod na zamietnutie žaloby súd uviedol, že došlo v priebehu konania

k zániku úžitkového vzoru sťažovateľa č. 3367, pričom ide o zdržanie sa nekalosúťažného

konania podľa .“

Vzhľadom na uvedené sťažovateľ žiada, aby ústavný súd po prijatí jeho sťažnosti

na ďalšie konanie nálezom takto rozhodol:

„1. Krajský súd v Košiciach konaní pod sp. zn. porušil základné

právo na súdnu ochranu podľa

, , , ako aj jej právo na spravodlivé

súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

2. Rozsudok Krajského súdu v Košiciach konaní pod sp. zn. zo dňa

25.9.2014 zrušuje v časti, ktorou bol potvrdený rozsudok Okresného súdu Košice

I pod sp. zn. a v časti v ktorej bol sťažovateľ zaviazaný nahradiť žalovanému

trovy právneho zastúpenia vo výške 83,90 € a v rozsahu zrušenia vec vracia na ďalšie

konanie.

3. Základné právo , ,

na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských

práv a základných slobôd postupom Krajského súdu v Košiciach konaní pod sp. zn.

porušené bolo.

4. Základné právo ,

vlastniť majetok podľa s podľa

Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd

postupom Krajského súdu v Košiciach konaní pod sp. zn. (správne má byť

sp. zn. , pozn.) porušené bolo.

5. Krajský súd v Košiciach je povinný , ,

uhradiť trovy právneho zastúpenia v sume 296,44 € na účet

jej právnej zástupkyne, do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.“

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,

ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným

zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí senátu bez

prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom

prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2

nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto

ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc,

návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo

návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže

ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho

pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Predmetom konania ústavného súdu je sťažovateľom namietané porušenie

základného práva na ochranu vlastníctva zaručeného v a

dodatkového protokolu, ako aj základného práva na súdnu ochranu zaručeného v čl.

46 ods. 1 a práva na spravodlivý súdny proces zaručeného v

dohovoru, k porušeniu ktorých malo dôjsť v príčinnej súvislosti s rozsudkom

krajského súdu sp. zn. z 25. septembra 2014, a to v dôsledku jeho

arbitrárneho odôvodnenia.

Ústavný súd v prvom rade podotýka, že podľa § 20 ods. 3 zákona o ústavnom

súde je ústavný súd viazaný návrhom sťažovateľa, ktorý je navyše v danom prípade

zastúpený kvalifikovanou právnou zástupkyňou. Viazanosť ústavného súdu návrhom

sa vzťahuje zvlášť na návrh výroku rozhodnutia, ktorého sa sťažovateľ domáha.

Ústavný súd teda môže rozhodnúť len o tom, čoho sa sťažovateľ domáha v petite svojej

sťažnosti, preto v danej veci ústavný súd v príčinnej súvislosti s napádaným

rozsudkom krajského súdu sp. zn. z 25. septembra 2014 a jeho

postupom rozhodol iba o porušení tých práv ( a ,

ods. 1 dohovoru a čl. 1 dodatkového protokolu), ktoré sťažovateľ v zastúpení jeho

právnou zástupkyňou uviedol v návrhu na rozhodnutie, t. j. v petite sťažnosti.

Tvrdenia o porušení iných práv (základného práva na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov zaručeného v č. 48 ods. 2 ), ktoré sťažovateľ uvádza iba v

texte sťažnosti mimo jej petitu, je podľa názoru ústavného súdu potrebné považovať

iba za súčasť jeho argumentácie (napr. , , ).

V súvislosti so sťažovateľom napádaným rozsudkom krajského súdu ústavný

súd vzhľadom na svoju doterajšiu judikatúru považuje za potrebné pripomenúť, že nie

je zásadne oprávnený preskúmavať a posudzovať právne názory všeobecného súdu,

ktoré ho pri výklade a uplatňovaní zákonov viedli k rozhodnutiu, ani preskúmavať, či

v konaní pred všeobecnými súdmi bol alebo nebol náležite zistený skutkový stav a aké

skutkové a právne závery zo skutkového stavu všeobecný súd vyvodil. Úloha

ústavného súdu sa obmedzuje na kontrolu zlučiteľnosti účinkov takejto interpretácie a

aplikácie s , prípadne medzinárodnými zmluvami o ľudských právach a

základných slobodách. Z tohto postavenia ústavného súdu vyplýva, že môže

preskúmavať rozhodnutie všeobecného súdu v prípade, ak v konaní, ktoré mu

predchádzalo, alebo samotným rozhodnutím došlo k porušeniu základného práva

alebo slobody. Skutkové a právne závery všeobecného súdu môžu byť teda predmetom

kontroly zo strany ústavného súdu iba vtedy, ak by vyvodené závery boli zjavne

neodôvodnené alebo arbitrárne, a tak z ústavného hľadiska neospravedlniteľné a

neudržateľné, a zároveň by mali za následok porušenie základného práva alebo

slobody ().

Vzhľadom na to, že krajský súd sa vo svojom sťažnosťou napádanom rozsudku

v celom rozsahu stotožnil s odôvodnením rozsudku okresného súdu, považoval ústavný

súd za potrebné pre úplnosť veci poukázať aj na toto odôvodnenie okresného súdu:

«Predmetom, konania je teda uloženie povinnosti žalovanému zdržať sa výroby

plastových ochranných rohov na radiátory chránených úžitkovým vzorom s názvom

„Plastový ochranný roh na radiátory s odnímateľným čelom“ chráneným na Úrade

priemyselného vlastníctva SR pod č. zápisu 3367.

Z registra úžitkových vzorov Úradu priemyselného vlastníctva SR súd zistil, že

úžitkový vzor žalobcu č. 3367 zanikol 19.7.2009, teda k tomuto dňu zanikla jeho ochrana.

Táto skutočnosť nebola sporná medzi účastníkmi konania.

Vzhľadom na predmet konania a v dôsledku zániku úžitkového vzoru žalobcu č. 3367

s poukazom na úst. súd dospel k záveru, že žaloba je nedôvodná, preto

ju zamietol.»

Krajský súd svoj rozsudok odôvodnil takto:

«Odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého

rozhodnutia a konštatuje správnosť dôvodov napadnutého rozhodnutia (§ 219 ods. 2

)

Len na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia, odvolací súd považuje

za potrebné uviesť:

Žalobca, sa návrhom, na začatie konania domáhal, aby súd rozhodol, že žalovaný je

povinný zdržať sa výroby plastových ochranných rohov na radiátory chránených úžitkovým

vzorom s názvom .,,Plastový ochranný roh na radiátory s odnímateľným čelom“ chránený

na Úrade priemyselného vlastníctva SR pod č. zápisu 3367.

Súd je zásadne viazaný návrhom na začatie konania a môže konať len o tom, čoho sa

žalobca návrhom na začatie konania domáhal.

Pokiaľ sa žalobca v priebehu konania neúspešne domáhal zmeny návrhu na začatie

konania, odvolací súd nie je v tomto konaní oprávnený preskúmať správnosť postupu súdu

prvého stupňa, ktorý žalobcom navrhované zmeny návrhu na začatie konania nepripustil.

V konaní pred súdom prvého stupňa bolo jednoznačne preukázané, že došlo

v priebehu konania k zániku úžitkového vzoru žalobcu č. 3367 a teda súd prvého stupňa

berúc ust. správne rozhodol, keď žalobu zamietol.»

Z citovaného je zrejmé, že východiskovou premisou rozhodnutia krajského

súdu, tak ako aj rozhodnutia okresného súdu, so závermi ktorého sa krajský súd

v celom rozsahu identifikoval, bol v podstate záver o bezpredmetnosti žaloby

sťažovateľa, ktorou sa domáhal uloženia povinnosti žalovanej zdržať sa určitého

konania, ktoré bolo viazané na existenciu zákonom chráneného úžitkového vzoru

zapísaného úradom priemyselného vlastníctva pod č. 3367, a to z dôvodu zániku tohto

úžitkového vzoru požívajúceho zákonnú ochranu, ktorej realizácie sa sťažovateľ

svojou žalobou v aktuálnom čase domáhal.

Podľa (ďalej len „OSP“) súd môže

prekročiť návrhy účastníkov a prisúdiť viac, než čoho sa domáhajú, iba vtedy, ak sa

konanie mohlo začať aj bez návrhu alebo ak z právneho predpisu vyplýva určitý

spôsob vyrovnania vzťahu medzi účastníkmi.

Podľa aj bez návrhu môže súd začať konanie vo veciach

starostlivosti o maloletých, konanie o vyslovenie prípustnosti prevzatia alebo držania

v ústave zdravotníckej starostlivosti, konanie o spôsobilosti na právne úkony,

opatrovnícke konanie, konanie o vyhlásenie za mŕtveho, konanie o dedičstve a ďalšie

konania, kde to pripúšťa zákon.

Keďže sa v danom prípade išlo o sporové konanie, v ktorom sa sťažovateľ

žalobou na plnenie podľa domáhal uloženia povinnosti žalovanej

zdržať sa určitého konania, pričom tento typ konania nebolo možné začať aj bez

návrhu, bol všeobecný súd pri vymedzení hraníc, resp. mantinelov predmetu konania

v zmysle citovaného viazaný výhradne návrhom sťažovateľa

(žalobcu) vyjadreným v žalobnom petite, ktorým sa sťažovateľ, navyše zastúpený

kvalifikovanou právnou zástupkyňou, z titulu práva silnejšieho požívajúceho zákonnú

ochranu úžitkového vzoru domáhal iba uloženia povinnosti žalovanej zdržať sa

určitého konania zasahujúceho, resp. kolidujúceho s touto jemu poskytnutou

zákonnou ochranou. Avšak v dôsledku zániku tejto zmienenej zákonnej ochrany

úžitkového vzoru sa sťažovateľom (resp. jeho právnou zástupkyňou) vymedzený

predmet konania v žalobnom petite stal bezpredmetným, resp. nevykonateľným,

pretože konanie žalovanej tak už v čase rozhodovania nemohlo byť v rozpore s touto

v tom čase už neexistujúcou zákonnou ochranou, takže jej už ani nemohla byť

efektívne uložená povinnosť tohto konania sa zdržať, resp. uloženie jej takejto

povinnosti by v tomto čase bolo už zbytočné, preto všeobecné súdy žalobu sťažovateľa

s takto ním (jeho právnou zástupkyňou) vymedzeným predmetom konania dôvodne

zamietli.

Vzhľadom na uvedené ústavný súd podotýka, že krajský súd, tak ako pred ním

aj okresný súd dospeli v podstate k záveru o nepoužiteľnosti vykonaného dokazovania

(vrátane záverov znaleckého posudku, pozn.) iba vo vzťahu k sťažovateľom (jeho

právnou zástupkyňou) vymedzenému predmetu konania, čo by však a contrário

nemalo mať principiálne za následok jeho nepoužiteľnosť v konaní s inak vymedzeným

predmetom sporu, keďže sťažovateľ sa podľa nedomáhal napr.

určenia, že určitý subjekt sa dopustil nekalosúťažného konania, a ani sa v tej súvislosti

nedomáhal náhrady škody a pod., preto o týchto skutočnostiach ani nemohlo byť

súdmi rozhodnuté, tak ako to namieta sťažovateľ. Z uvedeného dôvodu sa ako

bezpredmetná javí aj námietka sťažovateľa o nesprávnom, resp. nedostatočnom zistení

skutkového stavu a jeho údajnom účelovom vyhodnotení iba v neprospech sťažovateľa,

pretože v danom prípade bolo rozhodnutie v podstate založené iba na fakte o zániku

úžitkového vzoru, ktorý nespochybňuje ani samotný sťažovateľ.

O zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti možno hovoriť vtedy, keď namietaným

postupom alebo namietaným rozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci nemohlo

dôjsť k porušeniu základného práva alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď

pre nedostatok príčinnej súvislosti medzi označeným postupom alebo rozhodnutím

príslušného orgánu verejnej moci a základným právom alebo slobodou, porušenie

ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú sťažnosť

preto možno považovať takú, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil

žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť

ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (, tiež napr. I. ÚS

4/00, ). O arbitrárnosti a svojvôli pri výklade a aplikácii zákonného

predpisu všeobecným súdom by bolo možné uvažovať len v prípade, ak by sa tento

natoľko odchýlil od znenia príslušných ustanovení, že by zásadne poprel ich účel a

význam.

Vzhľadom na uvedené možno konštatovať, že závery krajského súdu

v napádanom rozsudku sp. zn. z 25. septembra 2014 sú ústavne

udržateľné a podľa ústavného súdu im nemožno vyčítať rozporuplnosť, svojvoľnosť a

neodôvodnenosť, ktoré by mali za následok arbitrárnosť napadnutého rozsudku

krajského súdu, preto ústavný súd sťažnosť sťažovateľa už po jej predbežnom

prerokovaní ako zjavne neopodstatnenú odmietol (§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom

súde).

Keďže sťažnosť bola odmietnutá ako celok a rozhodnutie o zrušení napadnutého

rozhodnutia krajského súdu, ako aj rozhodnutie o priznaní úhrady trov konania sú

viazané na vyslovenie porušenia práva alebo slobody sťažovateľa (čl. 127 ods. 2 prvá

veta ), ústavný súd o tých častiach sťažnosti už nerozhodoval.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 29. apríla 2015