Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 291/2015

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

16

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 30. apríla 2015 v senáte

zloženom z predsedníčky Ľudmily Gajdošíkovej a zo sudcov Sergeja Kohuta a Ladislava

Orosza (sudca spravodajca) v konaní o sťažnosti

, ktorou namieta porušenie svojich základných

práv podľa a 2 a a práva podľa

ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd rozsudkom Najvyššieho

súdu Slovenskej republiky sp. zn. z 2. decembra 2014, takto

rozhodol:

Konanie o sťažnosti z a s t a v u j e .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 19. marca 2015

osobne doručená sťažnosť

(ďalej aj „žalobca“, v citáciách aj „sťažovateľ“), zastúpeného JUDr. Ľubicou

Masárovou, PhD., Púchovská 12, Bratislava, ktorou namieta porušenie svojich základných

práv podľa a 2 a (ďalej len „“)

a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd

rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“)

sp. zn. z 2. decembra 2014 (ďalej len „napadnutý rozsudok“).

Zo sťažnosti vyplýva, že žalobcovi bol dodatočným platobným výmerom Daňového

úradu Nitra, pobočka Komárno (ďalej len „daňový úrad“) č. 9410401/5/1427000/2012/Dá

z 2. júla 2012 (ďalej len „rozhodnutie z 2. júla 2012“) podľa § 44 ods. 6 písm. b) bodu 1

o správe daní a poplatkov a o zmenách

v sústave územných finančných orgánov v znení účinnom v relevantnom čase v spojení

s a o správe daní (daňový poriadok) a o zmene

a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov vyrubený rozdiel dane

z príjmov právnickej osoby za zdaňovacie obdobie 2010 v sume 52 641,67 €. Dôvodom

vyrubenia vyššej ako žalobcom priznanej daňovej povinnosti bola úprava základu dane

z príjmov žalobcu podľa o dani z príjmov

v znení účinnom do 31. decembra 2010 (ďalej len „zákon o dani z príjmov“). Na základe

výsledkov daňovej kontroly bolo daňovým úradom zistené, že žalobca (právnická osoba

nezriadená na podnikanie) dosiahol príjem z prenájmu nehnuteľného majetku – prenájmu

poľovných revírov, ktorého základ pre účely určenia výšky daňovej povinnosti znížil

v rozpore s § 19 ods. 1 v spojení s § 21 ods. 1 zákona o dani z príjmov o náklady

nesúvisiace s dosiahnutým príjmom žalobcu z prenájmu poľovných revírov. Rozhodnutie

daňového úradu z 2. júla 2012 bolo na základe odvolania žalobcu potvrdené rozhodnutím

Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky (ďalej len „finančné riaditeľstvo“)

č. 1100304/1/1314279/2012 z 13. decembra 2012 (ďalej len „rozhodnutie z 13. decembra

2012“). Žalobou doručenou Krajskému súdu v Nitre (ďalej len „krajský súd“) 8. marca 2013

sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti postupu daňového úradu a finančného

riaditeľstva a ich rozhodnutí z 2. júla 2012 a z 13. decembra 2012. Krajský súd žalobu

rozsudkom sp. zn. z 29. októbra 2013 (ďalej len „rozsudok z 29. októbra

2013“) zamietol. O odvolaní proti rozsudku krajského súdu rozhodol najvyšší súd

napadnutým rozsudkom, ktorým rozhodnutie prvostupňového súdu potvrdil.

Zo sťažnosti vyplýva namietaná arbitrárnosť napadnutého rozsudku najvyššieho súdu,

ktorá by mala spočívať v tom, že žalobcovi „ako daňové orgány, tak ani jedna súdna

inštancia nedali relevantnú odpoveď na otázku, prečo ním namietané neuznané konkrétne

výdavky na mzdy a cestovné zamestnancov, ktorí zabezpečovali styk a komunikáciu

s nájomcami poľnohospodárskych a lesných pozemkov, z ktorých bol dosiahnutý zdaniteľný

príjem, nie sú daňovými výdavkami“.

Podľa žalobcu „Odôvodnenie rozhodnutia NS SR vo vzťahu k námietke sťažovateľa

týkajúcej sa práve preukázania, že výdavky vynaložené na nebytové priestory, sú výdavkami

na zabezpečenie budúcich zdaniteľných príjmov, a tieto je preto možno považovať

za daňové, možno považovať za porušenie základného práva sťažovateľa na súdnu a inú

právu ochranu podľa a 2 SR a práva na spravodlivý proces podľa

ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských právaj v nadväznosti na porušenie základného práva

sťažovateľa na rovnosť účastníkov v konaní podľa SR.“.

Skutkové a právne závery najvyššieho súdu v napadnutom rozsudku sú podľa

žalobcu arbitrárne a „z ústavného hľadiska neudržateľné a majú za následok porušenie

základného práva sťažovateľa na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 a ods. 2

SR, práva na rovnosť účastníkov konania podľa SR a práva na

spravodlivý proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd“.

Na základe uvedených skutočností žalobca navrhuje, aby po prijatí sťažnosti

na ďalšie konanie ústavný súd nálezom rozhodol takto:

„1. Najvyšší súd SR rozsudkom č. z 02. Decembra 2014 porušil

základné právo sťažovateľa... na súdnu a inú právnu ochranu podľa a 2

SR.

2. Najvyšší súd SR rozsudkom č. z 02. Decembra 2014 porušil

základné právo sťažovateľa na rovnosť

účastníkov v konaní podľa SR.

3. Najvyšší súd SR rozsudkom č. z 02. Decembra 2014 porušil

základné právo sťažovateľa... na spravodlivý proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd.

4. Rozsudok Najvyššieho súdu SR č. z 02. Decembra 2014 sa zrušuje

a vec vracia na ďalšie konanie a rozhodnutie.

5. Sťažovateľovi sa priznáva náhrada trov právneho zastúpenia... vo výške

273,83 EUR bez DPH...“

V súvislosti s prípravou predbežného prerokovania sťažnosti ústavný súd z vlastnej

rozhodovacej činnosti () zistil, že činnosť bola

ukončená dekrétom č. 8037/14 z 5. novembra 2014 a vzhľadom na to,

ako to vyplýva z prípisu Ministerstva kultúry Slovenskej republiky sp. zn. MK 2975/2014

260/19908 z 24. novembra 2014, bola táto právnická osoba vyradená z evidencie

právnických osôb odvodzujúcich svoju právnu subjektivitu od

v Slovenskej republike. Podľa aktuálneho právneho stavu teda

zanikol dňom výmazu (vyradenia) z evidencie právnických osôb vedenej

Ministerstvom kultúry Slovenskej republiky 24. novembra 2014.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti ústavný súd prípisom z 31. marca 2015 vyzval

(ďalej len „sťažovateľka“) ako právnu

nástupkyňu , aby mu oznámila, či trvá na sťažnosti doručenej

ústavnému súdu 19. marca 2015.

Sťažovateľka doručila ústavnému súdu 24. apríla 2015 podanie, ktorým vzala

sťažnosť doručenú 19. marca 2015 v celom rozsahu späť a požiadala, aby ústavný súd

konanie o sťažnosti zastavil.

II.

Podľa o organizácii

Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení

neskorších predpisov (ďalej len „“) ak sťažovateľ vezme svoju

sťažnosť späť, ústavný súd konanie o nej zastaví okrem prípadu, ak ústavný súd rozhodne, že

späťvzatie sa nepripúšťa, najmä ak sťažnosť smeruje proti takému právoplatnému

rozhodnutiu, opatreniu alebo inému zásahu, ktoré mimoriadne závažným spôsobom

porušujú základné práva alebo slobody sťažovateľa.

Sťažovateľka ako právna nástupkyňa žalobcu podaním doručeným ústavnému súdu

24. apríla 2015 vzala sťažnosť v celom rozsahu späť a požiadala o zastavenie konania.

Ústavný súd po posúdení tejto žiadosti konštatoval, že v danom prípade neexistujú dôvody

na to, aby späťvzatie sťažnosti nepripustil, a preto podľa

konanie o sťažnosti sťažovateľky zastavil.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 30. apríla 2015