Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 307/2015

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

11

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 6. mája 2015 v senáte

zloženom z predsedníčky Ľudmily Gajdošíkovej (sudkyňa spravodajkyňa) a zo sudcov

Lajosa Mészárosa a Ladislava Orosza predbežne prerokoval sťažnosť ,

zastúpeného advokátom JUDr. Pavlom Vrškom,

M. R. Štefánika 2, Veľký Krtíš, vo veci namietaného porušenia jeho základného práva podľa

a práva podľa Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd uznesením Krajského súdu v Nitre sp. zn.

z 12. januára 2015 a takto

rozhodol:

Sťažnosť o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 16. apríla 2015

doručená a 24. apríla 2015 doplnená sťažnosť (ďalej len „sťažovateľ“),

ktorou namieta porušenie svojho základného práva podľa Slovenskej

republiky (ďalej len „ústava“) a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) uznesením Krajského súdu v Nitre sp. zn. 4 Nto

13/2014 z 12. januára 2015 (ďalej aj „napadnuté uznesenie“).

Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že prokurátor Krajskej prokuratúry v Banskej

Bystrici podal 29. januára 2013 na sťažovateľa obžalobu pre pokračujúci obzvlášť závažný

zločin porušovania povinnosti pri správe cudzieho majetku podľa § 237 ods. 1 a 3 písm. b)

a ods. 4 písm. a) . Konanie je vedené Okresným súdom Banská Bystrica

(ďalej len „okresný súd“) pod sp. zn. .

Sťažovateľ uvádza: „Ja som namietal miestnu príslušnosť Okresného súdu v Banskej

Bystrici, nakoľko podľa môjho názoru k údajnému spáchaniu skutku došlo v Bratislave

a takisto som žiadal, aby došlo k tomu, aby bola moja trestná vec odňatá Krajskému súdu

v Banskej Bystrici a Okresnému súdu v Banskej Bystrici, nakoľko som vzniesol námietku

zaujatosti voči všetkých sudcom tak krajského ako aj okresného súdu, a bola prikázaná

inému súdu na území Slovenskej republiky.

Dňa 13. 02. 2015 mi bolo doručené uznesenie Krajského súdu v Nitre

zo dňa 12. 01. 2015, ktorým Krajský súd v Nitre rozhodol tak, že podľa § 193 ods. 1 písm. c)

moju sťažnosť zamietol a podľa sa moja

trestná vec vedená na Okresnom súde v Banskej Bystrici pod sp. zn. príslušnému

Okresnému súdu v Banskej Bystrici neodníma. Podľa môjho názoru Krajský súd v Nitre

sa vôbec nezaoberal mojou námietkou miestnej príslušnosti, len námietkou zaujatosti voči

všetkým sudcom Okresného súdu v Banskej Bystrici, ako aj Krajského súdu v Banskej

Bystrici.“

Sťažovateľ poukazuje, že pred rozhodnutím Krajského súdu v Nitre mu nebolo

doručené uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“)

sp. zn. z 10. decembra 2014, ktorým najvyšší súd rozhodol podľa § 23 ods. 1

o odňatí veci vedenej pod sp. zn. Krajskému súdu

v Banskej Bystrici a prikázal ju Krajskému súdu v Nitre. Podľa sťažovateľa: „Toto

uznesenie ako som uviedol mi nebolo doručené pred rozhodnutím Krajského súdu v Nitre

ohľadne mojej sťažnosti a teda takéto uznesenie Najvyššieho súdu nemohlo nadobudnúť

právoplatnosť a vykonateľnosť, pretože mi bolo doručené až dňa 17. 02. 2015

a až po doručení mojej osobe a môjmu obhajcovi podľa môjho názoru mohol následne

rozhodovať Krajský súd v Nitre ohľadne mojej sťažnosti, pretože až doručením takéhoto

uznesenia všetkým stranám v trestnom konaní sa takéto rozhodnutie stalo vykonateľné

a až po doručené takéhoto uznesenia mohla byť vec postúpená Krajskému súdu v Nitre,

na to aby rozhodol o mojej sťažnosti.“

V závere sťažnosti sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd odložil vykonateľnosť

napadnutého uznesenia Krajského súdu v Nitre sp. zn. z 12. januára 2015,

k čomu uviedol: „Na deň 20. 04. 2015 Okresný súd v Banskej Bystrici v mojej trestnej veci

určil termín hlavného pojednávania, kde tento súd chce na tomto pojednávaní vykonávať

dôkazy a rozhodovať bez toho, aby sa zaoberal mojimi oprávnenými námietkami, ktoré som

doručil tak Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky v Bratislave, Krajskému súdu v Nitre,

ako aj Okresnému súdu v Banskej Bystrici zo dňa 19. 02. 2015, kde napriek týmto

skutočnostiam súdy vo veci nekonali a teda je zrejmé, že naďalej dochádza k porušovaniu

mojich práv... navrhujem odložiť vykonateľnosť napadnutého uznesenia..., pretože môže mať

pre sťažovateľa nezvratné dôsledky, vylučujúce aj reparačné či satisfakčné funkcie právnej

zodpovednosti a vydanie nezákonného rozhodnutia zo strany Okresného súdu v Banskej

Bystrici.“

Na základe uvedeného sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd nálezom rozhodol, že

Krajský súd v Nitre uznesením sp. zn. z 12. januára 2015 porušil jeho

základné právo podľa a právo podľa dohovoru.

V nadväznosti na to žiada, aby ústavný súd zrušil napadnuté rozhodnutie a vec vrátil

Krajskému súdu v Nitre na ďalšie konanie. Sťažovateľ si uplatnil aj nárok na náhradu trov

právneho zastúpenia.

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,

ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí senátu bez prítomnosti

navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého

návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v

nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach,

na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom

predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne

neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť

aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Podľa ustálenej judikatúry ústavného súdu je dôvodom na odmietnutie sťažnosti

pre jej zjavnú neopodstatnenosť absencia priamej súvislosti medzi označeným základným

právom alebo slobodou na jednej strane a namietaným rozhodnutím alebo iným zásahom

orgánu štátu do takéhoto práva alebo slobody na strane druhej, ako aj nezistenie žiadnej

možnosti porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol

posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (mutatis mutandis a v ňom citovaná

ďalšia judikatúra).

Sťažovateľ namieta porušenie svojho základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46

ods. 1 a práva na spravodlivé súdne konanie podľa dohovoru procesným

rozhodnutím Krajského súdu v Nitre tým, že rozhodol skôr, ako bolo sťažovateľovi

doručené uznesenie najvyššieho súdu o prikázaní veci tomuto súdu. Sťažovateľ sa

domnieva, že Krajský súd v Nitre nemohol rozhodovať, pretože uznesenie najvyššieho súdu

nebolo právoplatné a vykonateľné.

Podľa uznesenie je právoplatné, a ak neustanovuje

tento zákon niečo iné, aj vykonateľné, ak

a) zákon proti nemu nepripúšťa sťažnosť,

b) zákon síce proti nemu pripúšťa sťažnosť, ale

1. sťažnosť v lehote podaná nebola,

2. oprávnené osoby sa sťažnosti výslovne vzdali alebo ju výslovne vzali späť, alebo

3. podaná sťažnosť bola zamietnutá.

Podľa uznesenie je vykonateľné, aj keď doteraz

nenadobudlo právoplatnosť, ak zákon proti nemu síce pripúšťa sťažnosť, ale nepriznáva

jej odkladný účinok.

Vychádzajúc z citovaného , sa sťažovateľ

v otázke právoplatnosti a vykonateľnosti uznesenia najvyššieho súdu mylne domnieva,

že tieto účinky uznesenia sú naviazané na jeho doručenie. V prípade uznesenia najvyššieho

súdu prijatého na neverejnom zasadnutí tieto účinky nastali už jeho vyhlásením. Žiadnu

ďalšiu argumentáciu týkajúcu sa rozhodovania Krajského súdu v Nitre, ktorá by prípadne

mohla mať ústavnoprávnu relevanciu vo vzťahu k označeným právam, sťažovateľ neuviedol,

pričom sťažovateľ je právne zastúpený, a preto ústavný súd nemal dôvod vyzývať

ho na doplnenie jeho argumentácie.

Napadnuté uznesenie Krajského súdu v Nitre, s ktorým sa ústavný súd oboznámil

v rámci konania, je pritom rozsiahlo a v súlade s ústavnými zárukami práva na súdnu

ochranu odôvodnené vo vzťahu ku všetkým námietkam, ktoré mohli byť v konaní

predmetom preskúmania. Tieto námietky sa týkali namietanej zaujatosti senátu okresného

súdu konajúceho vo veci sťažovateľa, ako aj namietanej zaujatosti všetkých sudcov

okresného súdu. Krajský súd v Nitre k nim uviedol: „... nadriadený súd v prejednávanej

veci predovšetkým zistil, že tak predseda senátu súdu prvého stupňa, ktorej bola

prejednávaná vec pridelená na rozhodnutie, rovnako ako ani jeden z prísediacich vo

svojom vyjadrení a v odôvodnení napadnutého uznesenia a napokon ani jeden z ostatných

sudcov pôsobiacich na súde prvého stupňa vo svojich vyjadreniach neuviedol,

že sa v prejednávanej veci cíti byť zaujatý, ani neuviedol žiadny taký dôvod svojej možnej

zaujatosti resp. vylúčenia z vykonávania úkonov trestného konania v prejednávanej veci,

aký je uvedený v ustanovení § 31 odsek 1, odsek 2 alebo odsek 3 (veta prvá a druhá)

.

Rovnako z námietky zaujatosti obžalovaného (obsiahnutej v zápisnici z hlavného

pojednávania uskutočneného 17. 04. 2013 vrátane jej doplnenia obsiahnutého v písomnom

podaní doručenom súdu prvého stupňa 03. 05. 2013) a napokon ani zo spisu nevyplývajú

žiadne také konkrétne skutočnosti a okolnosti, ktoré by mohli spôsobiť vylúčenie

z vykonávania úkonov trestného konania v prejednávanej veci predsedu senátu súdu prvého

stupňa, ktorému bola pridelená na konanie a rozhodnutie, ani jeho prísediacich,

ani žiadneho iného z ostatných, teda všetkých sudcov pôsobiacich na súde prvého stupňa,

pretože jednak o tej časti dôvodov odsúdeným vznesenej námietky zaujatosti, obsahom

ktorej bol procesný postup súdu prvého stupňa v prejednávanej veci, sa s poukazom

na ustanovenie nemalo konať (a preto správne ani

nekonalo), jednak v ostatnej časti námietka ani nebola odôvodnená žiadnym takým

pomerom každého z nich k prejednávanej veci alebo k osobám,, ktorých sa úkony trestného

konania v prejednávanej veci priamo týkajú, k obhajcovi, zákonnému zástupcovi,

splnomocnencovi alebo k inému orgánu činnému v tomto trestnom konaní, pre ktorý by bolo

možné mať pochybnosti o jeho nezaujatosti podľa . Navyše

námietka zaujatosti predsedu senátu (a napokon aj všetkých ostatných sudcov pôsobiacich

na súde prvého stupňa) zrejme ani nebola vznesená podľa

bezodkladne, pretože o tom, že v prejednávanej veci bude konať a rozhodovať predseda

senátu podľa inak nepochybne vecne a miestne

príslušného súdu prvého stupňa obžalovaný vedel najneskôr od 11. 02. 2013,

kedy mu (rovnako ako jeho obhajcovi) bol súdom prvého stupňa doručený rovnopis

obžaloby s výzvou na oznámenie návrhov na vykonanie dôkazov.

Z dôvodov vyššie uvedených nadriadený súd v prejednávanej veci nezistil

predovšetkým vylúčenie predsedu senátu, ktorému bola prejednávaná vec pridelená

na rozhodnutie, ani jeho prísediacich a napokon ani žiadneho z ostatných (teda všetkých)

sudcov činných na súde prvého stupňa z vykonávania úkonov trestného konania

v prejednávanej veci a napokon ani žiadny iný, z vyššie uvedených závažných dôvodov

opodstatňujúcich takú závažnú zmenu miestnej príslušnosti súdu prvého stupňa

na prejednanie veci, akou je delegácia podľa , na ktorú

v prejednávanej veci zjavne nie sú splnené zákonom ustanovené podmienky a predpoklady

a preto jednak sťažnosť obžalovaného podanú proti napadnutému uzneseniu ako nedôvodnú

podľa písmeno c/ zamietol, jednak (a súčasne) podľa

odsek 1 rozhodol o neodňatí prejednávanej veci na konanie

v nej príslušnému súdu prvého stupňa.“

Sťažovateľ poukazuje na to, že „Krajský súd v Nitre sa vôbec nezaoberal mojou

námietkou miestnej príslušnosti, len námietkou zaujatosti...“.

Predmetom konania Krajského súdu v Nitre bolo rozhodovanie o sťažnosti proti

uzneseniu okresného súdu o nevylúčení senátu z konania o veci sťažovateľa a o návrhu

sťažovateľa podľa na odňatie veci okresnému súdu

a jej prikázanie inému súdu toho istého druhu a stupňa, ktorý sťažovateľ odôvodnil

namietanou zaujatosťou všetkých sudcov okresného súdu. Vychádzajúc z predmetu konania,

Krajský súd v Nitre nemal dôvod zaoberať sa sťažovateľom namietanou nepríslušnosťou

okresného súdu. Námietka miestnej nepríslušnosti nie je dôvodom na postup podľa § 23

, ktorý prichádza do úvahy iba v prípade odňatia veci miestne

príslušnému súdu.

Uvažovať o dôvodoch na delegáciu možno len vtedy, keď je miestna príslušnosť súdu,

na ktorom bola podaná obžaloba, nesporná (R 12/1972).

Odňatie veci príslušnému súdu a jej prikázanie inému súdu z dôležitých dôvodov

je výnimkou z ústavného princípu, že nikoho nemožno odňať jeho zákonnému sudcovi.

Dôležité dôvody v zmysle citovaného ustanovenia môžu byť

dôvody, ktoré zabezpečujú nestranné a zákonné prerokovanie veci, náležité zistenie

skutkového stavu potrebného na rozhodnutie, ako aj uplatnenie všetkých do úvahy

prichádzajúcich základných zásad trestného konania. Pri dodržaní týchto zásad môže ísť

aj o dôvody procesnej ekonómie v konkrétnej veci (napr. rozhodnutie uverejnené v Zbierke

stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod č. R 101/2000).

Vzhľadom na uvedené je tak delegácia procesno právnym inštitútom, ktorý musí mať

iba výnimočnú povahu, a preto dôležité dôvody na delegáciu musia byť zreteľné, zrejmé

a nepochybné a ich existencia musí byť jednoznačne preukázaná ().

Podľa stabilizovanej súdnej praxe je dôvodom na odňatie veci príslušnému súdu

a jej prikázanie inému súdu toho istého druhu a stupňa aj vylúčenie všetkých sudcov

príslušného súdu. Krajský súd v Nitre taký dôvod vo veci sťažovateľa nezistil.

Sťažovateľova námietka miestnej nepríslušnosti okresného súdu preto nebola

relevantná pre rozhodnutie Krajského súdu v Nitre. Napokon je potrebné uviesť, že o veci

sťažovateľa koná súd prvého stupňa. V závislosti na výsledku tohto konania, bude mať

sťažovateľ možnosť využiť riadny a prípadne aj mimoriadny opravný prostriedok, v ktorých

môže uplatniť aj námietku, že vo veci rozhodol nepríslušný súd, ktorá je jedným z dôvodov

dovolania [ ].

Ústavný súd v súvislosti s namietaným porušením práv sťažovateľa uznesením

Krajského súdu v Nitre poukazuje na svoju judikatúru, podľa ktorej úlohou ústavného súdu

nie je zastupovať všeobecné súdy, ktorým predovšetkým prislúcha interpretácia a aplikácia

zákonov. Úloha ústavného súdu sa obmedzuje na kontrolu zlučiteľnosti účinkov tejto

interpretácie a aplikácie s , prípadne medzinárodnou zmluvou. Do sféry pôsobnosti

všeobecných súdov môže ústavný súd zasiahnuť len vtedy, ak by ich konanie alebo

rozhodovanie bolo zjavne neodôvodnené alebo arbitrárne (napr. , ).

O svojvôli pri výklade a aplikácii zákonného predpisu všeobecným súdom by bolo možné

uvažovať len v prípade, ak by sa tento natoľko odchýlil od znenia príslušných ustanovení, že

by zásadne poprel ich účel a význam ().

Krajský súd v Nitre preskúmal námietky sťažovateľa tvoriace obsah jeho sťažnosti

aj návrhu na delegáciu jeho trestnej veci a ústavne konformným výkladom relevantnej

právnej úpravy dospel k záveru, že nie sú dané dôvody na odňatie veci miestne príslušnému

okresnému súdu. Odôvodnenie napadnutého uznesenia tak predstavuje dostatočný základ

pre jeho výrok.

Vo veci sťažovateľa ústavný súd nezistil žiadny z dôvodov, ktoré by signalizovali

arbitrárnosť alebo zjavnú neodôvodnenosť napadnutého uznesenia a boli tak dôvodom

na prijatie sťažnosti na ďalšie konanie.

Vychádzajúc z uvedeného, ústavný súd dospel k záveru, že argumentácia sťažovateľa

nie je v príčinnej súvislosti s namietaným porušením jeho základného práva podľa čl. 46

ods. 1 a práva podľa dohovoru, a preto sťažnosť odmietol po jej

predbežnom prerokovaní podľa ako zjavne

neopodstatnenú.

Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti nebol už dôvod zaoberať sa návrhom na vydanie

dočasného opatrenia, a preto ústavný súd už o tomto návrhu sťažovateľa nerozhodoval.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 6. mája 2015