Details
ECLI
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
III. ÚS 190/2015
PDF · 348.06 KB
No categories available
III. ÚS 190/2015
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 12. mája 2015
predbežne prerokoval sťažnosť , ,
zastúpeného advokátom JUDr. Stanislavom Rešutíkom, Advokátska kancelária, Námestie
gen. M. R. Štefánika 29/36, Brezno, vo veci namietaného porušenia čl. 12 ods. 1 a 2 Ústavy
Slovenskej republiky, namietaného porušenia základných práv zaručených v čl. 46 ods. 1,
čl. 47 ods. 3 a čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, ako aj namietaného porušenia
práva zaručeného v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných
slobôd postupom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v konaní vedenom pod sp. zn.
7 Ndc 3/2017 a jeho uznesením zo 17. februára 2014 a takto
rozhodol:
Sťažnosť o d m i e t a pre neprípustnosť.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 16. júna 2014
doručená sťažnosť , (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou
namietal porušenie čl. 12 od. 1 a 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“),
porušenie základných práv zaručených v čl. 46 ods. 1, čl. 47 ods. 3 a čl. 48 ods. 2 ústavy,
ako aj porušenie práva zaručeného v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv
a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky (ďalej len „najvyšší súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 7 Ndc 3/2014 a jeho
uznesením zo 17. februára 2014.
Sťažovateľ v sťažnosti uviedol, že je účastníkom konania vo veci vedenej Okresným
súdom Humenné pod sp. zn. 19 P 188/2007 o úpravu rodičovských práv a povinností
k maloletému dieťaťu a „Keďže jeho osobné, zdravotné, majetkové, prípadne ďalšie dôvody
neumožňujú zúčastniť sa na pojednávaní v sídle súdu (Humenné) a odôvodňujú odňatie veci
súdu v Humennom a jej prikázanie na Okresný súd v Liptovskom Mikuláši, podal návrh na
delegáciu veci podľa § 12 ods. 2 O. s. p..
Najvyšší súd SR svojím Uznesením, sp. zn. 7 Ndc 3/2014, zo dňa 27. 2. 2014 [správne
má byť 17. 2. 2014], návrh sťažovateľa na prikázanie veci zamietol.“.
Ako sťažovateľ ďalej uviedol, „Skutkový stav… podrobne opísal vo svojom podaní…
adresovanom Ústavnému súdu SR… zo dňa 05. 04. 2014“, s ktorým sa právny zástupca
sťažovateľa ustanovený mu Centrom právnej pomoci, kanceláriou Banská Bystrica stotožnil
„a na ktorom sťažovateľ zotrváva s tým, že Uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky, sp. zn. 7 Ndc 3/2014, zo dňa 27. februára 2014 [správne má byť 17. februára
2014] bolo porušené: právo sťažovateľa na spravodlivé súdne konanie vyplývajúce z čl. 6
ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a čl. 46 ods. 1 Ústavy SR,
a tiež práva garantované v čl. 47 ods. 3 Ústavy SR, čl. 48 ods. 2 Ústavy SR“.
Vzhľadom na uvedené sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd po prijatí sťažnosti
na ďalšie konanie nálezom takto rozhodol:
„I. Základné právo sťažovateľa na spravodlivé súdne konanie vyplývajúce z čl. 6
ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a čl. 46 ods. 1, čl. 47 ods. 3,
čl. 48 ods. 2, čl. 12 ods. 1, 2 Ústavy SR postupom a Uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky, sp. zn. 7 Ndc 3/2014, zo dňa 27. 02. 2014 [správne má byť 17. 02. 2014],
porušené bolo.
II. Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 7 Ndc 3/2014, zo dňa
27. 02. 2014 [správne má byť 17. 02. 2014] sa zrušuje a vec sa vracia Najvyššiemu súdu
Slovenskej republiky na ďalšie konanie. 2
III. Najvyšší súd Slovenskej republiky je povinný do dvoch mesiacov
od právoplatnosti tohto nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky zaplatiť finančné
zadosťučinenie v sume 10.000, Eur sťažovateľovi …
IV. Najvyšší súd Slovenskej republiky je povinný nahradiť sťažovateľovi trovy
konania spočívajúce v trovách právneho zastupovania v sume 284,08 Eur… do 15 dní
od doručenia nálezu na účet jeho právneho zástupcu...“
II.
Podľa čl. 124 ústavy je ústavný súd nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti.
Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak
o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím
vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva
alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah... Ústavný
súd môže zároveň vec vrátiť na ďalšie konanie…
Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie
sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné
zadosťučinenie.
Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania
pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.
Podľa § 25 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z.
o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho
sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) ústavný súd
každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa.
Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25
ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.
Podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde návrhy vo veciach, na prerokovanie
ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti,
neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy
zjavne neopodstatnené alebo podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom
prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.
Predmetom sťažnosti je namietané porušenie čl. 12 ods. 1 a 2 ústavy, porušenie
základných práv zaručených v čl. 46 ods. 1, čl. 47 ods. 3 a čl. 48 ods. 2 ústavy, ako aj
porušenie práva zaručeného v čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom najvyššieho súdu v konaní
vedenom pod sp. zn. 7 Ndc 3/2014 a jeho uznesením zo 17. februára 2014, ktorým návrhu
sťažovateľa na prikázanie veci inému súdu najvyšší súd nevyhovel.
Ako z textu samotnej sťažnosti vyplýva, sťažovateľ sa už v súvislosti s označeným
postupom a napadnutým rozhodnutím najvyššieho súdu obrátil na ústavný súd sťažnosťou
podľa čl. 127 ods. 1 ústavy (z 5. apríla 2014) pre namietané porušenie tých istých práv,
ktorá bola doručená ústavnému súdu 8. apríla 2014 a konanie o nej bolo ústavným súdom
vedené pod sp. zn. I. ÚS 261/2014.
Ústavný súd súčasnú sťažnosť doručenú 16. júna 2014 napriek sťažovateľovmu
označeniu, že ide o podanie „K sťažnosti ... zo dňa 05. 04. 2014“,
nemohol považovať za doplnenie pôvodnej sťažnosti z dôvodu, že v čase jej doručenia už
ústavný súd o pôvodnej sťažnosti z 5. apríla 2014 (doručenej 8. apríla 2014) uznesením č. k.
4
I. ÚS 261/2014 12 z 21. mája 2014, ktoré nadobudlo právoplatnosť 2. júla 2014, rozhodol
tak, že ju podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde odmietol ako zjavne neopodstatnenú.
Pretože pri predbežnom prerokovaní ústavný súd skúma, či prijatiu návrhu na ďalšie
konanie nebránia dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde, pristúpil z tohto
hľadiska aj k preskúmaniu aktuálnej sťažnosti sťažovateľa.
Podľa § 24 písm. a) zákona o ústavnom súde návrh nie je prípustný, ak sa týka veci, o
ktorej ústavný súd už rozhodol (prekážka res iudicata), okrem prípadov, v ktorých sa
rozhodovalo len o podmienkach konania, ak v ďalšom návrhu už podmienky konania boli
splnené.
Ako už bolo uvedené, o totožnej sťažnosti sťažovateľa doručenej ústavnému súdu
8. apríla 2014 bolo uznesením č. k. I. ÚS 261/2014 12 z 21. mája 2014 (v čase tohto
predbežného prerokovania právoplatne) rozhodnuté, a to jej odmietnutím podľa § 25 ods. 2
zákona o ústavnom súde ako zjavne neopodstatnenej. Odmietnutie návrhu na začatie
konania pre jeho zjavnú neopodstatnenosť je špecifickým rozhodnutím „o podmienkach
konania“, ktoré má na mysli citované ustanovenie § 24 písm. a) zákona o ústavnom súde.
Vychádzajúc z toho, že sťažovateľ namieta z rovnakých dôvodov porušenie tých
istých práv a v súvislosti s tým istým konaním a rozhodnutím najvyššieho súdu, ústavný súd
dospel k záveru, že sťažnosť sťažovateľa je neprípustná, a preto ju na predbežnom
prerokovaní odmietol podľa § 25 ods. 2 v spojení s § 24 písm. a) zákona o ústavnom súde.
Vzhľadom na uvedené ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené vo výrokovej
časti tohto uznesenia.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 12. mája 2015