Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 190/2015

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

8

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 12. mája 2015

predbežne prerokoval sťažnosť , ,

zastúpeného advokátom JUDr. Stanislavom Rešutíkom, Advokátska kancelária, Námestie

gen. M. R. Štefánika 29/36, Brezno, vo veci namietaného porušenia a 2

Slovenskej republiky, namietaného porušenia základných práv zaručených v čl. 46 ods. 1,

a , ako aj namietaného porušenia

práva zaručeného v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd postupom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v konaní vedenom pod sp. zn.

a jeho uznesením zo 17. februára 2014 a takto

rozhodol:

Sťažnosť o d m i e t a pre neprípustnosť.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 16. júna 2014

doručená sťažnosť , (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou

namietal porušenie od. 1 a 2 (ďalej len „“),

porušenie základných práv zaručených v , a ,

ako aj porušenie práva zaručeného v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Najvyššieho súdu Slovenskej

republiky (ďalej len „najvyšší súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. a jeho

uznesením zo 17. februára 2014.

Sťažovateľ v sťažnosti uviedol, že je účastníkom konania vo veci vedenej Okresným

súdom Humenné pod sp. zn. o úpravu rodičovských práv a povinností

k maloletému dieťaťu a „Keďže jeho osobné, zdravotné, majetkové, prípadne ďalšie dôvody

neumožňujú zúčastniť sa na pojednávaní v sídle súdu (Humenné) a odôvodňujú odňatie veci

súdu v Humennom a jej prikázanie na Okresný súd v Liptovskom Mikuláši, podal návrh na

delegáciu veci podľa .

Najvyšší súd SR svojím Uznesením, sp. zn. , zo dňa 27. 2. 2014 [správne

má byť 17. 2. 2014], návrh sťažovateľa na prikázanie veci zamietol.“.

Ako sťažovateľ ďalej uviedol, „Skutkový stav… podrobne opísal vo svojom podaní…

adresovanom Ústavnému súdu SR… zo dňa 05. 04. 2014“, s ktorým sa právny zástupca

sťažovateľa ustanovený mu Centrom právnej pomoci, kanceláriou Banská Bystrica stotožnil

„a na ktorom sťažovateľ zotrváva s tým, že Uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej

republiky, sp. zn. , zo dňa 27. februára 2014 [správne má byť 17. februára

2014] bolo porušené: právo sťažovateľa na spravodlivé súdne konanie vyplývajúce z čl. 6

ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a SR,

a tiež práva garantované v SR, SR“.

Vzhľadom na uvedené sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd po prijatí sťažnosti

na ďalšie konanie nálezom takto rozhodol:

„I. Základné právo sťažovateľa na spravodlivé súdne konanie vyplývajúce z čl. 6

ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a čl. 46 ods. 1, čl. 47 ods. 3,

, , 2 SR postupom a Uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej

republiky, sp. zn. , zo dňa 27. 02. 2014 [správne má byť 17. 02. 2014],

porušené bolo.

II. Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. , zo dňa

27. 02. 2014 [správne má byť 17. 02. 2014] sa zrušuje a vec sa vracia Najvyššiemu súdu

Slovenskej republiky na ďalšie konanie. 2

III. Najvyšší súd Slovenskej republiky je povinný do dvoch mesiacov

od právoplatnosti tohto nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky zaplatiť finančné

zadosťučinenie v sume 10.000, Eur sťažovateľovi …

IV. Najvyšší súd Slovenskej republiky je povinný nahradiť sťažovateľovi trovy

konania spočívajúce v trovách právneho zastupovania v sume 284,08 Eur… do 15 dní

od doručenia nálezu na účet jeho právneho zástupcu...“

II.

Podľa je ústavný súd nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím

vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva

alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah... Ústavný

súd môže zároveň vec vrátiť na ďalšie konanie…

Podľa ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie

sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné

zadosťučinenie.

Podľa podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania

pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.

Podľa

o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho

sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) ústavný súd

každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa.

Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25

ods. 2 nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.

Podľa návrhy vo veciach, na prerokovanie

ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti,

neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy

zjavne neopodstatnené alebo podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

Predmetom sťažnosti je namietané porušenie a 2 , porušenie

základných práv zaručených v , a , ako aj

porušenie práva zaručeného v čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom najvyššieho súdu v konaní

vedenom pod sp. zn. a jeho uznesením zo 17. februára 2014, ktorým návrhu

sťažovateľa na prikázanie veci inému súdu najvyšší súd nevyhovel.

Ako z textu samotnej sťažnosti vyplýva, sťažovateľ sa už v súvislosti s označeným

postupom a napadnutým rozhodnutím najvyššieho súdu obrátil na ústavný súd sťažnosťou

podľa (z 5. apríla 2014) pre namietané porušenie tých istých práv,

ktorá bola doručená ústavnému súdu 8. apríla 2014 a konanie o nej bolo ústavným súdom

vedené pod sp. zn. .

Ústavný súd súčasnú sťažnosť doručenú 16. júna 2014 napriek sťažovateľovmu

označeniu, že ide o podanie „K sťažnosti ... zo dňa 05. 04. 2014“,

nemohol považovať za doplnenie pôvodnej sťažnosti z dôvodu, že v čase jej doručenia už

ústavný súd o pôvodnej sťažnosti z 5. apríla 2014 (doručenej 8. apríla 2014) uznesením č. k.

4

z 21. mája 2014, ktoré nadobudlo právoplatnosť 2. júla 2014, rozhodol

tak, že ju podľa odmietol ako zjavne neopodstatnenú.

Pretože pri predbežnom prerokovaní ústavný súd skúma, či prijatiu návrhu na ďalšie

konanie nebránia dôvody uvedené v , pristúpil z tohto

hľadiska aj k preskúmaniu aktuálnej sťažnosti sťažovateľa.

Podľa návrh nie je prípustný, ak sa týka veci, o

ktorej ústavný súd už rozhodol (prekážka res iudicata), okrem prípadov, v ktorých sa

rozhodovalo len o podmienkach konania, ak v ďalšom návrhu už podmienky konania boli

splnené.

Ako už bolo uvedené, o totožnej sťažnosti sťažovateľa doručenej ústavnému súdu

8. apríla 2014 bolo uznesením č. k. z 21. mája 2014 (v čase tohto

predbežného prerokovania právoplatne) rozhodnuté, a to jej odmietnutím podľa § 25 ods. 2

ako zjavne neopodstatnenej. Odmietnutie návrhu na začatie

konania pre jeho zjavnú neopodstatnenosť je špecifickým rozhodnutím „o podmienkach

konania“, ktoré má na mysli citované ustanovenie .

Vychádzajúc z toho, že sťažovateľ namieta z rovnakých dôvodov porušenie tých

istých práv a v súvislosti s tým istým konaním a rozhodnutím najvyššieho súdu, ústavný súd

dospel k záveru, že sťažnosť sťažovateľa je neprípustná, a preto ju na predbežnom

prerokovaní odmietol podľa v spojení s .

Vzhľadom na uvedené ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené vo výrokovej

časti tohto uznesenia.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 12. mája 2015