Details
ECLI
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)I. ÚS 85/2015
PDF · 519.85 KB
No categories available
I. ÚS 85/2015
Legal thesis Official
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
N Á L E Z
Ústavného súdu Slovenskej republiky
V mene Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 13. mája 2015 v senáte
zloženom z predsedníčky Marianny Mochnáčovej a zo sudcov Petra Brňáka a Milana
Ľalíka (sudca spravodajca) prerokoval prijatú sťažnosť ,
, zastúpeného advokátom JUDr. Vladimírom Štrbíkom,
Námestie slobody 22, Prievidza, vo veci namietaného porušenia základného práva na súdnu
ochranu zaručeného v čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva na spravodlivý
súdny proces zaručeného v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných
slobôd a čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd uznesením Krajského súdu
v Trenčíne sp. zn. 8 CoE 120/2014 z 19. mája 2014 a takto
rozhodol:
1. Základné právo na súdnu ochranu zaručené v čl. 46 ods. 1
Ústavy Slovenskej republiky a právo na spravodlivý súdny proces zaručené v čl. 6 ods. 1
Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a v čl. 36 ods. 1 Listiny základných
práv a slobôd unesením Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 8 CoE 120/2014 z 19. mája 2014
p o r u š e n é b o l o .
2. p r i z n á v a primerané finančné zadosťučinenie
v sume 500 € (slovom päťsto eur), ktoré j e mu Krajský súd v Trenčíne p o v i n n ý
vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.
3. p r i z n á v a úhradu trov právneho zastúpenia v sume
284,08 € (slovom dvestoosemdesiatštyri eur a osem centov), ktorú j e mu Krajský súd
v Trenčíne p o v i n n ý vyplatiť na účet jeho právneho zástupcu JUDr. Vladimíra Štrbíka
do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.
4. Sťažnosti vo zvyšnej časti n e v y h o v u j e .
O d ô v o d n e n i e :
I.
1. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením
č. k. I. ÚS 85/2015 11 zo 4. marca 2015 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady
Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,
o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon
o ústavnom súde“) na ďalšie konanie sťažnosť ,
(ďalej len „sťažovateľ“), vo veci namietaného porušenia základného práva
na súdnu ochranu zaručeného v čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len
„ústava“) a práva na spravodlivý súdny proces zaručeného v čl. 6 ods. 1 Dohovoru
o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) a v čl. 36 ods. 1 Listiny
základných práv a slobôd (ďalej len „listina“) uznesením Krajského súdu v Trenčíne (ďalej
len „krajský súd“) sp. zn. 8 CoE 120/2014 z 19. mája 2014.
2. Zo sťažnosti vyplýva, že návrhom podaným Okresnému súdu Považská Bystrica
(ďalej len „okresný súd“) sa sťažovateľ v konaní vedenom pod sp. zn. 14 Em 1/2014
domáhal núteného výkonu právoplatného rozhodnutia okresného súdu sp. zn. 4 P 43/2011
zo 16. februára 2012, ktorým bol právoplatne upravený styk sťažovateľa (otca) s jeho
maloletou dcérou, a to z dôvodu, že matka maloletej nechcela sťažovateľovi odovzdať
maloletú v čase, keď mal mať na to podľa označeného právoplatného rozhodnutia nárok.
Okresný súd uznesením sp. zn. 14 Em 1/2014 z 18. februára 2014 návrh sťažovateľa
na výkon rozhodnutia zamietol a toto rozhodnutie okresného súdu bolo potvrdené
v odvolacom konaní uznesením krajského súdu sp. zn. 8 CoE 120/2014 z 19. mája 2014.
3. Sťažnosťou podanou ústavnému súdu sťažovateľ namieta porušenie svojho
základného práva na spravodlivé súdne konanie z dôvodu, že krajský súd nenapravil
pochybenie okresného súdu, ktorý napriek existencii právoplatného rozhodnutia o úprave
jeho styku s maloletou nenariadil výkon tohto rozhodnutia, ale vo vykonávacom konaní
s týmto právoplatným rozhodnutím polemizoval a vyvodzoval z neho iné závery nad rámec
jeho výroku.
V uvedených súvislostiach sťažovateľ v sťažnosti okrem iného uviedol:
„Materiálna stránka účinkov právoplatného rozhodnutia spočíva v jeho záväznosti
pre účastníkov a pre všetky orgány. Poukázal som na skutočnosť, že Okresný súd polemizuje
s právoplatným a vykonateľným rozhodnutím súdu a vysvetľuje rozhodnutie nad rámec
výroku a v konečnom dôsledku aj zdôvodnenia súdnych rozhodnutí, v ktorých sa
konštatovania charakteru, že otec nebol oprávnený sa s mal. v tomto čase stýkať sa
nevyskytujú. Až doposiaľ som bol presvedčený, že vianočné sviatky trvajú od 24. do 26.12
každoročne, širší význam vianočných sviatkov nepoznám. Napriek tomu súd vo svojom
zdôvodnení sa opiera o takýto výklad. ...
Súd nesprávne interpretoval právoplatné súdne rozhodnutia, určil účelnosť
zákonných ustanovení, ktoré nesprávne zamieňa, čím dochádza k poškodzovaniu dotknutých
subjektov na právach, vyplývajúcich z právoplatných súdnych rozhodnutí, čím došlo
k porušeniu mojich práv garantovaných ústavnými zákonmi.“
4. Vzhľadom na uvedené skutočnosti sťažovateľ žiada, aby ústavný súd nálezom takto
rozhodol:
„1/ Uznesením KS v Trenčíne číslo konania 8 CoE/120/2014 45 zo dňa 19.5.2014
boli porušené základne práva sťažovateľa na spravodlivý súdny proces v súlade s čl. 46
Ústavy, čl. 36 odst. 1 ústavného zákona 23/1991 Zb. ktorým sa uvádza Listina základných
práva slobôd, a čl. 6 odst. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práva základných slobôd.
2/ Uznesenie KS v Trenčíne číslo 8 CoE/120/2014 45 zo dňa 19.5.2014 zrušuje
a prikazuje mu vo veci znovu konať.
3/ KS v Trenčíne je povinný vyplatiť škodu ktorú mi svojim rozhodnutím spôsobil
vo výške 2.000 EUR ktoré je povinný vyplatiť do 14 dní od právoplatnosti nálezu.
4/ Priznáva náhradu trov právneho zastúpenia v sume 284,08 EUR, ktoré je
KS v Trenčíne povinný vyplatiť na účet právneho zástupcu JUDr. Vladimíra Štrbíka, do 14
dní od právoplatnosti tohto nálezu.“
5. Na základe výzvy ústavného súdu sa k veci písomne vyjadril za krajský súd jeho
podpredseda listom sp. zn. Spr. 143/2015 z 23. apríla 2015 a k vhodnosti ústneho
pojednávania aj právny zástupca sťažovateľa listom z 23. apríla 2015.
5. 1 Podpredseda krajského súdu vo svojom vyjadrení uviedol:
„... netrváme na ústnom pojednávaní pred ústavným súdom...
Z rozhodnutia súdu I. stupňa a tiež z rozhodnutia odvolacieho súdu je nepochybné,
že styk otca sťažovateľa s mal. , je upravený dvoma rozhodnutiami, a to:
rozsudkom Okresného súdu Považská Bystrica, č. k. 4 P/43/2011 308 zo dňa 16.02.2012 a
rozsudkom Okresného súdu Považská Bystrica, č. k. 3P/56/2012 93 zo dňa 04.07.2012,
ktorým bola schválená dohoda rodičov o úprave styku otca s maloletou počas vianočných
sviatkov v roku 2012 a vianočných sviatkov, Silvestra a veľkonočných sviatkov od roku
2013. Prvý rozsudok upravuje právo stretávania sa otca s maloletou počas bežného roka a
druhý rozsudok zase upravuje právo otca stretávať sa s maloletou cez vianočné a
veľkonočné sviatky. Podľa nášho názoru uvedený druhý rozsudok len dopĺňa
predchádzajúce rozhodnutie súdu. Je bežné, že rodičia mal. detí sa takýmto spôsobom
dohodnú na úprave styku, prípadne styk upraví súd a v takýchto prípadoch v týždni, do
ktorého spadajú vianočné či veľkonočné sviatky, sa prihliada na špecifickú úpravu a
nerealizuje sa bežná úprava počas kalendárneho roka. Z takto zaužívanej súdnej praxe
vychádzal aj tunajší súd pri rozhodovaní o odvolaní otca, pričom mal na zreteli i záujem
mal. dieťaťa. V predmetnom roku 2013 mal otec právo na styk s maloletou v čase od
30.12.2013 do 02.01.2014 a podľa vyjadrenia matky uvedeného v rozhodnutí odvolacieho
súdu, styk bol aj zrealizovaný.
Z uvedených dôvodov zastávame názor, že rozhodnutím odvolacieho súdu nedošlo
k porušeniu práva otca na spravodlivý proces a k porušeniu jeho základných práv a slobôd
a navrhujeme sťažnosti nevyhovieť. Špecifická úprava styku rodiča s mal. dieťaťom
na obdobie vianočných sviatkov podľa ustálenej súdnej praxe znamená, že v tomto týždni sa
nerealizuje styk podľa úpravy styku v bežných dňoch kalendárneho roka, ale má prednosť
úprava styku dohodnutá na vianočné obdobie.“
5. 2 Právny zástupca sťažovateľa vo svojom vyjadrení uviedol:
„Sťažovateľ... súhlasí, aby bolo upustené od ústneho pojednávania.“
6. Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona o ústavnom
súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože po oboznámení sa s ich
vyjadreniami k opodstatnenosti sťažnosti dospel k názoru, že od tohto pojednávania
nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.
II.
7. Ústavný súd podľa čl. 127 ods. 1 ústavy rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,
ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
8. Predmetom konania pred ústavným súdom bolo posúdenie, či uznesením krajského
súdu sp. zn. 8 CoE 120/2014 z 19. mája 2014 došlo k porušeniu základného práva
sťažovateľa na súdnu ochranu zaručeného v čl. 46 ods. 1 ústavy a práva na spravodlivý
súdny proces zaručeného v čl. 6 ods. 1 dohovoru a čl. 36 ods. 1 listiny, k porušeniu ktorých
malo podľa sťažovateľa dôjsť arbitrárnymi závermi krajského súdu.
9. V uvedených súvislostiach ústavný súd predovšetkým konštatuje, že v súlade
so svojou všeobecnou právomocou vyjadrenou v čl. 124 ústavy je súdnym orgánom ochrany
ústavnosti. Táto právomoc spolu s právomocou podľa čl. 127 ods. 1 ústavy mu umožňuje
preskúmať aj napadnuté rozhodnutia všeobecných súdov, avšak iba z hľadiska, či sú alebo
nie sú v súlade s ústavno procesnými zásadami upravenými v ústave. Inými slovami,
skutkové a právne závery všeobecného súdu môžu byť predmetom kontroly zo strany
ústavného súdu iba vtedy, ak by vyvodené závery boli zjavne neodôvodnené
alebo arbitrárne, a tak z ústavného hľadiska neospravedlniteľné a neudržateľné a zároveň by
mali za následok porušenie základného práva alebo slobody (I. ÚS 13/00, I. ÚS 117/05,
10. Krajský súd napádané uznesenie v podstatnej časti odôvodnil takto:
„Z obsahu spisu mal odvolací súd za preukázané, že rozsudkom Okresného súdu
Považská Bystrica, č. k. 4P 43/2011 308 zo dňa 16.02.2012, právoplatného a
vykonateľného dňa 23.02.2012, bol upravený styk otca s maloletou, a to tak, že otec je
oprávnený stýkať sa s mal. každý párny týždeň v mesiaci od piatku od 17:00 hod,
do nedele do 17:00 hod. Rozsudkom Okresného súd Považská Bystrica č. k. 3P 56/2012 93
zo dňa 04. 07.2012, bola však schválená dohoda rodičov maloletej, ktorou sa osobitne
upravil styk otca s maloletou počas vianočných sviatkov a Silvestra, a to tak, že každý
nepárny rok počnúc rokom 2013, je otec oprávnený stretávať sa s maloletou od 30.12. od
16:00 hod. do 02.01, do 10:00 hod. v každý párny rok počnúc rokom 2014 od 24.12. od
10:00 hod. do 26.12. do 16:00 hod. Z uvedeného je zrejmé, že za obdobie vianočných
sviatkov a Silvestra je v zmysle uvedeného rozsudku považované obdobie od 24.12. do
02.01. Osobitne bol upravený styk otca s maloletou aj počas veľkonočných
sviatkov. Rozsudok Okresného súdu Považská Bystrica č .k. 4P 43/2011 308 zo dňa
16.02.2012 v časti rozsahu upraveného styku otca s mal. zostal nezmenený.
Odvolací súd konštatuje, že súd prvého stupňa postupoval správne, keď návrh otca
na súdny výkon rozhodnutia zamietol. Z rozsudku Okresného súdu Považská Bystrica
č. k. 3P/56/2012 93 zo dňa 04.07.2012 je zrejmé, že bol na základe dohody rodičov
špecificky upravený styk otca s maloletou počas vianočných sviatkov a Silvestra. Podľa
tohto rozhodnutia sa neuplatňuje všeobecná úprava styku otca s maloletou počas bežného
roka, ktorá je upravená rozsudkom Okresného súdu Považská Bystrica č. k. 4P/43/2011
308 zo dňa 16.02.2012. Počas vianočných sviatkov a Silvestra 2013 bol teda otec
oprávnený realizovať styk s maloletou od 30.12.2013 od 16:00 hod. do 02.01.2014 do 10:00
hod. Otec nebol oprávnený stýkať sa s maloletou v dňoch od 27.12.2013 do 29.12.2013, tak
ako to namieta v podanom odvolaní, keďže nepochybne ide o obdobie vianočných sviatkov
a Silvestra, hoci šlo o párny týždeň.“
11. Napádané rozhodnutie krajského súdu je založené na východiskovej premise,
podľa ktorej má úprava styku rodiča s maloletým dieťaťom počas sviatkov (v danom prípade
vianočných sviatkov, pozn.) generálne a bez výhrad prednosť pred úpravou tohto styku
v bežné (rozumej nesviatočné) dni. Krajský súd kumuluje do jedného celku časový úsek
trvania vianočných sviatkov a Silvestra, keď konštatuje, „... že za obdobie vianočných
sviatkov a Silvestra je v zmysle uvedeného rozsudku považované obdobie od 24.12.
do 02.01.“, kedy podľa krajského súdu mala byť maloletá u matky, a nie u sťažovateľa, ktorý
tak nemal nárok domáhať sa jej zverenia v tomto období (t. j. v období od 27. 12. 2013 – 29.
12. 2013). Krajský súd však a contrario jedným dychom dodáva, že sťažovateľ (otec) bol
„... oprávnený realizovať styk s maloletou od 30.12.2013 od 16:00 hod. do 02.01.2014 do
10:00 hod.“, čo je antagonistické konštatovanie v rozpore s prv krajským súdom uvedeným
sumarizujúcim záverom, keďže aj uvedené obdobie od 30. 12. 2013 – do 2. 1. 2014 je
obdobím subsumovateľným do časového úseku od 24. 12. 2013 – do 2. 1. 2014, ktoré podľa
krajského súdu bolo potrebné vnímať ako jedno časové obdobie vianočných sviatkov
a Silvestra, počas ktorého úprava styku mala mať bez výhrad prednosť pred inou úpravou
tohto styku v bežné dni.
12. Podľa zistenia ústavného súdu styk sťažovateľa (otca) s jeho maloletou dcérou
je upravený dvoma rozsudkami okresného súdu, a to rozsudkom sp. zn. 4 P 43/2011
zo 16. februára 2012 a rozsudkom sp. zn. 3 P 56/2012 zo 4. júla 2012.
Podľa rozsudku sp. zn. 4 P 43/2011 zo 16. februára 2012 bol styk sťažovateľa
s maloletou na základe rodičovskej dohody upravený štyrmi výrokmi, a to takto:
,,1. každú prvú a tretiu stredu v mesiaci od 14.30 – 16.30 h,
2. v sobotu každý párny týždeň v mesiaci od 9.00 – 18.00 h,
3. v období od 7. 7. 2012 – 31. 7. 2012 (t. j. obdobie jedného mesiaca) ̶každý párny týždeň
od soboty 9.00 h. – do nedele 18.00 h,
4. v období od 1. 8. 2012 – každý párny týždeň v mesiaci od piatka 17.00 h – do nedele
17.00 h.“
Podľa rozsudku sp. zn. 3 P 56/2012 zo 4. júla 2012 bol styk sťažovateľa s maloletou
na základe rodičovskej dohody upravený špecificky na obdobie sviatkov, a to takto:
,,1.Vianoce roku 2012 ̶od 25. 12. 2012 o 10.00 h – do 27. 12. 2012 o 16.00 h,
2. Každé párne Vianoce počnúc rokom 2014, 2016... atď. – od 24. 12. o 10.00 h – do 26. 12.
o 16.00 h.
Každý nepárny Silvester počnúc rokom 2013, 2015... atď. – od 30. 12 o 16.00 hod. –
do 2. 1. o 10.00 h,
3. Každú nepárnu Veľkú noc ̶od Veľkonočného pondelka o 10.00 hod. – do nasledujúceho
utorka o 16.00 h.
Každú párnu Veľkú noc – od Veľkonočnej soboty o 10.00 h – do nasledujúcej nedele
o 16.00 h.“
Súčasne podľa výrokovej časti rozsudku sp. zn. 3 P 56/2012 zo 4. júla 2012 úprava
styku sťažovateľa s maloletou v rozsahu rozsudku sp. zn. 4 P 43/2011 zo 16. februára 2012
ostala nezmenená.
13. Návrhom na výkon rozhodnutia sa sťažovateľ domáhal, aby sa mohol
s maloletou stretnúť v 52. týždni roku 2013, a to v čase od 27. decembra 2013 (piatok) –
do 29. decembra 2013 (nedeľa), t. j. domáhal sa núteného výkonu rozsudku
sp. zn. 4 P 43/2011 zo 16. februára 2012.
14. Z uvedeného vyplýva, že skutočne podľa rozsudku sp. zn. 3 P 56/2012
zo 4. júla 2012, ktorým bol upravený styk sťažovateľa (otca) s maloletou počas vianočných
sviatkov, mala byť počas tzv. „nepárnych“ Vianoc v roku 2013 maloletá u matky
(u sťažovateľa mala byť len „párne“ Vianoce, pozn.), avšak obdobie Vianoc, počas ktorého
sa sťažovateľ s matkou maloletej mali striedať v starostlivosti o maloletú podľa toho, či išlo
o „párne“ alebo „nepárne“ Vianoce, bolo týmto rozsudkom vymedzené
od 24. decembra o10.00 h – do 26. decembra o 16.00 h, pričom v roku 2013 tento čas
pripadal na utorok (24. decembra 2013) až štvrtok (26. decembra 2013).
15. V danom prípade sa však sťažovateľ domáhal stretnutia s maloletou v 52. týždni
roku 2013 v čase od 27. decembra 2013 (piatok) – do 29. decembra 2013 (nedeľa), ktorého
kontakt mu v tomto čase umožňoval právoplatný a vykonateľný výrok č. 4 (pozri už
uvedené) rozsudku sp. zn. 4 P 43/2011 zo 16. februára 2012. Podľa neho sa sťažovateľ
mohol stýkať s maloletou „každý párny týždeň v mesiaci od piatka 17.00 hod. – do nedele
17.00 hod.“, čo mu však aj v dôsledku napádaného rozhodnutia krajského súdu bolo
znemožnené.
16. Vzhľadom na uvedené možno závery okresného súdu, ako aj krajského súdu
v napádanom uznesení sp. zn. 8 CoE 120/2014 z 19. mája 2014 o zamietnutí návrhu
sťažovateľa na nútený výkon rozsudku sp. zn. 4 P 43/2011 zo 16. februára 2012,
podľa ktorých neskorší rozsudok okresného súdu sp. zn. 3 P 56/2012 zo 4. júla 2012
o úprave styku sťažovateľa s maloletou počas sviatkov neguje skorší rozsudok okresného
súdu sp. zn. 4 P 43/2011 zo 16. februára 2012 o úprave tohto styku v bežné nesviatočné dni,
a to z dôvodu všeobecnej prednosti „sviatkov“ pred bežnými dňami, považovať za svojvoľné
a arbitrárne. Krajský súd a pred ním aj okresný súd si svojvoľným výkladom rozšírili účinky
výrokovej časti rozsudku okresného súdu sp. zn. 3 P 56/2012 zo 4. júla 2012 o úprave styku
počas sviatkov, keď obdobie vianočných sviatkov explicitne zadefinované týmto rozsudkom
na čas od 24. decembra – do 26. decembra a obdobie Silvestra zadefinované týmto
rozsudkom na čas od 30. decembra – do 2. januára bez ďalších dôvodov aj napriek
existencii ďalšieho rozsudku okresného súdu sp. zn. 4 P 43/2011 zo 16. februára 2012
upravujúceho styk aj v bežné dni skumulovali do svojvoľného záveru, že obdobím
vianočných sviatkov nebolo len obdobie od 24. decembra 2013 – do 26. decembra 2013, ale
že týmto obdobím bolo obdobie od 24. decembra 2013 – do 2. januára 2014, keďže krajský
súd konštatoval: „Z uvedeného je zrejmé, že obdobie vianočných sviatkov a Silvestra je
v zmysle uvedeného rozsudku považované obdobie od 24.12. do 02.01.“ Pod slovným
spojením „... v zmysle uvedeného rozsudku...“ v tejto citácii mal krajský súd v kontexte veci
na mysli rozsudok okresného súdu upravujúci styk vo sviatky sp. zn. 3 P 56/2012 zo 4. júla
2012, z ktorého však takýto záver v skutočnosti nevyplýva.
17. Podľa ústavného súdu krajský súd rozhodol v danej veci bez toho, aby jeho
rozhodnutie malo rozumný základ v obsahu rozsudku okresného súdu sp. zn. 4 P 43/2011
zo 16. februára 2012, núteného výkonu ktorého sa sťažovateľ domáhal v interakcii
s aplikáciou rozsudku okresného súdu sp. zn. 3 P 56/2012 zo 4. júla 2012, preto ústavný
súd dospel k záveru, že napádaným uznesením krajského súdu sp. zn. 8 CoE 120/2014
z 19. mája 2014 došlo k porušeniu sťažovateľom označených práv, tak ako to je uvedené
v bode 1 výroku tohto rozhodnutia.
III.
18. Sťažovateľ žiadal, aby ústavný súd zrušil uznesenie krajského súdu
sp. zn. 8 CoE 120/2014 z 19. mája 2014 a vec mu vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie.
Ústavný súd však vzhľadom na to, že v dôsledku plynutia času sa rozhodovanie (v roku
2015) o otázke styku sťažovateľa s maloletou počas vianočných sviatkov v roku 2013 stalo
časovo bezpredmetným, v tejto časti sťažnosti sťažovateľa nevyhovel, tak ako to je uvedené
v bode 4 výroku tohto rozhodnutia, a súčasne ústavný súd dospel k záveru, že pre
dosiahnutie nápravy porušenia sťažovateľom označených práv z dôvodu časovej nemožnosti
navrátenia veci postačí okrem konštatovania o porušení práv sťažovateľa aj priznanie mu
primeraného finančného zadosťučinenia v sume 500 €, tak ako to je uvedené v bode 2
výroku tohto rozhodnutia.
19. Ústavný súd priznal sťažovateľovi (§ 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde) úhradu
trov konania z dôvodu jeho právneho zastúpenia advokátom, ktorý si uplatnil nárok na ich
úhradu v sume 284,08 €.
20. Pri výpočte trov právneho zastúpenia sťažovateľa ústavný súd vychádzal
z príslušných ustanovení vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky
č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb
v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“). Základná sadzba odmeny (§ 11 ods. 3
vyhlášky) za úkon právnej služby uskutočnený v roku 2014 je 134 € a hodnota režijného
paušálu je 8,04 €. Základná sadzba odmeny (§ 11 ods. 3 vyhlášky) za úkon právnej služby
uskutočnený v roku 2015 je 139,83 € a hodnota režijného paušálu je 8,39 €.
21. S poukazom na výsledok konania vznikol sťažovateľovi nárok na úhradu trov
za dva úkony právnej služby uskutočnené v roku 2014 (prevzatie a príprava zastúpenia,
podanie sťažnosti ústavnému súdu) v celkovej sume 284,08 € vrátane režijného paušálu
(bez DPH, pretože právny zástupca nepredložil osvedčenie platcu DPH, pozn.) a tiež mu
vznikol nárok na úhradu trov aj za jeden úkon právnej služby uskutočnený v roku 2015
(vyjadrenie z 23. apríla 2015) v sume 148,22 € vrátane režijného paušálu (bez DPH).
22. Vzhľadom na to, že právny zástupca sťažovateľa si uplatnil úhradu trov len za dva
úkony právnej služby vo výške 284,08 €, ústavný súd priznal sťažovateľovi úhradu trov len
vo výške uplatneného nároku, tak ako to je uvedené v bode 3 výroku tohto rozhodnutia.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 13. mája 2015