Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 85/2015

Legal thesis Official

Log in to see the legal thesis

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

26

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 13. mája 2015 v senáte

zloženom z predsedníčky Marianny Mochnáčovej a zo sudcov Petra Brňáka a Milana

Ľalíka (sudca spravodajca) prerokoval prijatú sťažnosť ,

, zastúpeného advokátom JUDr. Vladimírom Štrbíkom,

Námestie slobody 22, Prievidza, vo veci namietaného porušenia základného práva na súdnu

ochranu zaručeného v a práva na spravodlivý

súdny proces zaručeného v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd a čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd uznesením Krajského súdu

v Trenčíne sp. zn. z 19. mája 2014 a takto

rozhodol:

1. Základné právo na súdnu ochranu zaručené v čl. 46 ods. 1

a právo na spravodlivý súdny proces zaručené v

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a v čl. 36 ods. 1 Listiny základných

práv a slobôd unesením Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. z 19. mája 2014

p o r u š e n é b o l o .

2. p r i z n á v a primerané finančné zadosťučinenie

v sume 500 € (slovom päťsto eur), ktoré j e mu Krajský súd v Trenčíne p o v i n n ý

vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

3. p r i z n á v a úhradu trov právneho zastúpenia v sume

284,08 € (slovom dvestoosemdesiatštyri eur a osem centov), ktorú j e mu Krajský súd

v Trenčíne p o v i n n ý vyplatiť na účet jeho právneho zástupcu JUDr. Vladimíra Štrbíka

do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4. Sťažnosti vo zvyšnej časti n e v y h o v u j e .

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením

č. k. zo 4. marca 2015 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady

Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,

o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

o ústavnom súde“) na ďalšie konanie sťažnosť ,

(ďalej len „sťažovateľ“), vo veci namietaného porušenia základného práva

na súdnu ochranu zaručeného v (ďalej len

„ústava“) a práva na spravodlivý súdny proces zaručeného v čl. 6 ods. 1 Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) a v čl. 36 ods. 1 Listiny

základných práv a slobôd (ďalej len „listina“) uznesením Krajského súdu v Trenčíne (ďalej

len „krajský súd“) sp. zn. z 19. mája 2014.

2. Zo sťažnosti vyplýva, že návrhom podaným Okresnému súdu Považská Bystrica

(ďalej len „okresný súd“) sa sťažovateľ v konaní vedenom pod sp. zn.

domáhal núteného výkonu právoplatného rozhodnutia okresného súdu sp. zn.

zo 16. februára 2012, ktorým bol právoplatne upravený styk sťažovateľa (otca) s jeho

maloletou dcérou, a to z dôvodu, že matka maloletej nechcela sťažovateľovi odovzdať

maloletú v čase, keď mal mať na to podľa označeného právoplatného rozhodnutia nárok.

Okresný súd uznesením sp. zn. z 18. februára 2014 návrh sťažovateľa

na výkon rozhodnutia zamietol a toto rozhodnutie okresného súdu bolo potvrdené

v odvolacom konaní uznesením krajského súdu sp. zn. z 19. mája 2014.

3. Sťažnosťou podanou ústavnému súdu sťažovateľ namieta porušenie svojho

základného práva na spravodlivé súdne konanie z dôvodu, že krajský súd nenapravil

pochybenie okresného súdu, ktorý napriek existencii právoplatného rozhodnutia o úprave

jeho styku s maloletou nenariadil výkon tohto rozhodnutia, ale vo vykonávacom konaní

s týmto právoplatným rozhodnutím polemizoval a vyvodzoval z neho iné závery nad rámec

jeho výroku.

V uvedených súvislostiach sťažovateľ v sťažnosti okrem iného uviedol:

„Materiálna stránka účinkov právoplatného rozhodnutia spočíva v jeho záväznosti

pre účastníkov a pre všetky orgány. Poukázal som na skutočnosť, že Okresný súd polemizuje

s právoplatným a vykonateľným rozhodnutím súdu a vysvetľuje rozhodnutie nad rámec

výroku a v konečnom dôsledku aj zdôvodnenia súdnych rozhodnutí, v ktorých sa

konštatovania charakteru, že otec nebol oprávnený sa s mal. v tomto čase stýkať sa

nevyskytujú. Až doposiaľ som bol presvedčený, že vianočné sviatky trvajú od 24. do 26.12

každoročne, širší význam vianočných sviatkov nepoznám. Napriek tomu súd vo svojom

zdôvodnení sa opiera o takýto výklad. ...

Súd nesprávne interpretoval právoplatné súdne rozhodnutia, určil účelnosť

zákonných ustanovení, ktoré nesprávne zamieňa, čím dochádza k poškodzovaniu dotknutých

subjektov na právach, vyplývajúcich z právoplatných súdnych rozhodnutí, čím došlo

k porušeniu mojich práv garantovaných ústavnými zákonmi.“

4. Vzhľadom na uvedené skutočnosti sťažovateľ žiada, aby ústavný súd nálezom takto

rozhodol:

„1/ Uznesením KS v Trenčíne číslo konania zo dňa 19.5.2014

boli porušené základne práva sťažovateľa na spravodlivý súdny proces v súlade s čl. 46

, ústavného zákona ktorým sa uvádza Listina základných

práva slobôd, a čl. 6 odst. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práva základných slobôd.

2/ Uznesenie KS v Trenčíne číslo zo dňa 19.5.2014 zrušuje

a prikazuje mu vo veci znovu konať.

3/ KS v Trenčíne je povinný vyplatiť škodu ktorú mi svojim rozhodnutím spôsobil

vo výške 2.000 EUR ktoré je povinný vyplatiť do 14 dní od právoplatnosti nálezu.

4/ Priznáva náhradu trov právneho zastúpenia v sume 284,08 EUR, ktoré je

KS v Trenčíne povinný vyplatiť na účet právneho zástupcu JUDr. Vladimíra Štrbíka, do 14

dní od právoplatnosti tohto nálezu.“

5. Na základe výzvy ústavného súdu sa k veci písomne vyjadril za krajský súd jeho

podpredseda listom sp. zn. Spr. 143/2015 z 23. apríla 2015 a k vhodnosti ústneho

pojednávania aj právny zástupca sťažovateľa listom z 23. apríla 2015.

5. 1 Podpredseda krajského súdu vo svojom vyjadrení uviedol:

„... netrváme na ústnom pojednávaní pred ústavným súdom...

Z rozhodnutia súdu I. stupňa a tiež z rozhodnutia odvolacieho súdu je nepochybné,

že styk otca sťažovateľa s mal. , je upravený dvoma rozhodnutiami, a to:

rozsudkom Okresného súdu Považská Bystrica, č. k. zo dňa 16.02.2012 a

rozsudkom Okresného súdu Považská Bystrica, č. k. zo dňa 04.07.2012,

ktorým bola schválená dohoda rodičov o úprave styku otca s maloletou počas vianočných

sviatkov v roku 2012 a vianočných sviatkov, Silvestra a veľkonočných sviatkov od roku

2013. Prvý rozsudok upravuje právo stretávania sa otca s maloletou počas bežného roka a

druhý rozsudok zase upravuje právo otca stretávať sa s maloletou cez vianočné a

veľkonočné sviatky. Podľa nášho názoru uvedený druhý rozsudok len dopĺňa

predchádzajúce rozhodnutie súdu. Je bežné, že rodičia mal. detí sa takýmto spôsobom

dohodnú na úprave styku, prípadne styk upraví súd a v takýchto prípadoch v týždni, do

ktorého spadajú vianočné či veľkonočné sviatky, sa prihliada na špecifickú úpravu a

nerealizuje sa bežná úprava počas kalendárneho roka. Z takto zaužívanej súdnej praxe

vychádzal aj tunajší súd pri rozhodovaní o odvolaní otca, pričom mal na zreteli i záujem

mal. dieťaťa. V predmetnom roku 2013 mal otec právo na styk s maloletou v čase od

30.12.2013 do 02.01.2014 a podľa vyjadrenia matky uvedeného v rozhodnutí odvolacieho

súdu, styk bol aj zrealizovaný.

Z uvedených dôvodov zastávame názor, že rozhodnutím odvolacieho súdu nedošlo

k porušeniu práva otca na spravodlivý proces a k porušeniu jeho základných práv a slobôd

a navrhujeme sťažnosti nevyhovieť. Špecifická úprava styku rodiča s mal. dieťaťom

na obdobie vianočných sviatkov podľa ustálenej súdnej praxe znamená, že v tomto týždni sa

nerealizuje styk podľa úpravy styku v bežných dňoch kalendárneho roka, ale má prednosť

úprava styku dohodnutá na vianočné obdobie.“

5. 2 Právny zástupca sťažovateľa vo svojom vyjadrení uviedol:

„Sťažovateľ... súhlasí, aby bolo upustené od ústneho pojednávania.“

6. Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona o ústavnom

súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože po oboznámení sa s ich

vyjadreniami k opodstatnenosti sťažnosti dospel k názoru, že od tohto pojednávania

nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.

II.

7. Ústavný súd podľa rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

8. Predmetom konania pred ústavným súdom bolo posúdenie, či uznesením krajského

súdu sp. zn. z 19. mája 2014 došlo k porušeniu základného práva

sťažovateľa na súdnu ochranu zaručeného v a práva na spravodlivý

súdny proces zaručeného v čl. 6 ods. 1 dohovoru a čl. 36 ods. 1 listiny, k porušeniu ktorých

malo podľa sťažovateľa dôjsť arbitrárnymi závermi krajského súdu.

9. V uvedených súvislostiach ústavný súd predovšetkým konštatuje, že v súlade

so svojou všeobecnou právomocou vyjadrenou v je súdnym orgánom ochrany

ústavnosti. Táto právomoc spolu s právomocou podľa mu umožňuje

preskúmať aj napadnuté rozhodnutia všeobecných súdov, avšak iba z hľadiska, či sú alebo

nie sú v súlade s ústavno procesnými zásadami upravenými v ústave. Inými slovami,

skutkové a právne závery všeobecného súdu môžu byť predmetom kontroly zo strany

ústavného súdu iba vtedy, ak by vyvodené závery boli zjavne neodôvodnené

alebo arbitrárne, a tak z ústavného hľadiska neospravedlniteľné a neudržateľné a zároveň by

mali za následok porušenie základného práva alebo slobody (, ,

).

10. Krajský súd napádané uznesenie v podstatnej časti odôvodnil takto:

„Z obsahu spisu mal odvolací súd za preukázané, že rozsudkom Okresného súdu

Považská Bystrica, č. k. zo dňa 16.02.2012, právoplatného a

vykonateľného dňa 23.02.2012, bol upravený styk otca s maloletou, a to tak, že otec je

oprávnený stýkať sa s mal. každý párny týždeň v mesiaci od piatku od 17:00 hod,

do nedele do 17:00 hod. Rozsudkom Okresného súd Považská Bystrica č. k. 93

zo dňa 04. 07.2012, bola však schválená dohoda rodičov maloletej, ktorou sa osobitne

upravil styk otca s maloletou počas vianočných sviatkov a Silvestra, a to tak, že každý

nepárny rok počnúc rokom 2013, je otec oprávnený stretávať sa s maloletou od 30.12. od

16:00 hod. do 02.01, do 10:00 hod. v každý párny rok počnúc rokom 2014 od 24.12. od

10:00 hod. do 26.12. do 16:00 hod. Z uvedeného je zrejmé, že za obdobie vianočných

sviatkov a Silvestra je v zmysle uvedeného rozsudku považované obdobie od 24.12. do

02.01. Osobitne bol upravený styk otca s maloletou aj počas veľkonočných

sviatkov. Rozsudok Okresného súdu Považská Bystrica č .k. zo dňa

16.02.2012 v časti rozsahu upraveného styku otca s mal. zostal nezmenený.

Odvolací súd konštatuje, že súd prvého stupňa postupoval správne, keď návrh otca

na súdny výkon rozhodnutia zamietol. Z rozsudku Okresného súdu Považská Bystrica

č. k. zo dňa 04.07.2012 je zrejmé, že bol na základe dohody rodičov

špecificky upravený styk otca s maloletou počas vianočných sviatkov a Silvestra. Podľa

tohto rozhodnutia sa neuplatňuje všeobecná úprava styku otca s maloletou počas bežného

roka, ktorá je upravená rozsudkom Okresného súdu Považská Bystrica č. k.

308 zo dňa 16.02.2012. Počas vianočných sviatkov a Silvestra 2013 bol teda otec

oprávnený realizovať styk s maloletou od 30.12.2013 od 16:00 hod. do 02.01.2014 do 10:00

hod. Otec nebol oprávnený stýkať sa s maloletou v dňoch od 27.12.2013 do 29.12.2013, tak

ako to namieta v podanom odvolaní, keďže nepochybne ide o obdobie vianočných sviatkov

a Silvestra, hoci šlo o párny týždeň.“

11. Napádané rozhodnutie krajského súdu je založené na východiskovej premise,

podľa ktorej má úprava styku rodiča s maloletým dieťaťom počas sviatkov (v danom prípade

vianočných sviatkov, pozn.) generálne a bez výhrad prednosť pred úpravou tohto styku

v bežné (rozumej nesviatočné) dni. Krajský súd kumuluje do jedného celku časový úsek

trvania vianočných sviatkov a Silvestra, keď konštatuje, „... že za obdobie vianočných

sviatkov a Silvestra je v zmysle uvedeného rozsudku považované obdobie od 24.12.

do 02.01.“, kedy podľa krajského súdu mala byť maloletá u matky, a nie u sťažovateľa, ktorý

tak nemal nárok domáhať sa jej zverenia v tomto období (t. j. v období od 27. 12. 2013 – 29.

12. 2013). Krajský súd však a contrario jedným dychom dodáva, že sťažovateľ (otec) bol

„... oprávnený realizovať styk s maloletou od 30.12.2013 od 16:00 hod. do 02.01.2014 do

10:00 hod.“, čo je antagonistické konštatovanie v rozpore s prv krajským súdom uvedeným

sumarizujúcim záverom, keďže aj uvedené obdobie od 30. 12. 2013 – do 2. 1. 2014 je

obdobím subsumovateľným do časového úseku od 24. 12. 2013 – do 2. 1. 2014, ktoré podľa

krajského súdu bolo potrebné vnímať ako jedno časové obdobie vianočných sviatkov

a Silvestra, počas ktorého úprava styku mala mať bez výhrad prednosť pred inou úpravou

tohto styku v bežné dni.

12. Podľa zistenia ústavného súdu styk sťažovateľa (otca) s jeho maloletou dcérou

je upravený dvoma rozsudkami okresného súdu, a to rozsudkom sp. zn.

zo 16. februára 2012 a rozsudkom sp. zn. zo 4. júla 2012.

Podľa rozsudku sp. zn. zo 16. februára 2012 bol styk sťažovateľa

s maloletou na základe rodičovskej dohody upravený štyrmi výrokmi, a to takto:

,,1. každú prvú a tretiu stredu v mesiaci od 14.30 – 16.30 h,

2. v sobotu každý párny týždeň v mesiaci od 9.00 – 18.00 h,

3. v období od 7. 7. 2012 – 31. 7. 2012 (t. j. obdobie jedného mesiaca) ̶každý párny týždeň

od soboty 9.00 h. – do nedele 18.00 h,

4. v období od 1. 8. 2012 – každý párny týždeň v mesiaci od piatka 17.00 h – do nedele

17.00 h.“

Podľa rozsudku sp. zn. zo 4. júla 2012 bol styk sťažovateľa s maloletou

na základe rodičovskej dohody upravený špecificky na obdobie sviatkov, a to takto:

,,1.Vianoce roku 2012 ̶od 25. 12. 2012 o 10.00 h – do 27. 12. 2012 o 16.00 h,

2. Každé párne Vianoce počnúc rokom 2014, 2016... atď. – od 24. 12. o 10.00 h – do 26. 12.

o 16.00 h.

Každý nepárny Silvester počnúc rokom 2013, 2015... atď. – od 30. 12 o 16.00 hod. –

do 2. 1. o 10.00 h,

3. Každú nepárnu Veľkú noc ̶od Veľkonočného pondelka o 10.00 hod. – do nasledujúceho

utorka o 16.00 h.

Každú párnu Veľkú noc – od Veľkonočnej soboty o 10.00 h – do nasledujúcej nedele

o 16.00 h.“

Súčasne podľa výrokovej časti rozsudku sp. zn. zo 4. júla 2012 úprava

styku sťažovateľa s maloletou v rozsahu rozsudku sp. zn. zo 16. februára 2012

ostala nezmenená.

13. Návrhom na výkon rozhodnutia sa sťažovateľ domáhal, aby sa mohol

s maloletou stretnúť v 52. týždni roku 2013, a to v čase od 27. decembra 2013 (piatok) –

do 29. decembra 2013 (nedeľa), t. j. domáhal sa núteného výkonu rozsudku

sp. zn. zo 16. februára 2012.

14. Z uvedeného vyplýva, že skutočne podľa rozsudku sp. zn.

zo 4. júla 2012, ktorým bol upravený styk sťažovateľa (otca) s maloletou počas vianočných

sviatkov, mala byť počas tzv. „nepárnych“ Vianoc v roku 2013 maloletá u matky

(u sťažovateľa mala byť len „párne“ Vianoce, pozn.), avšak obdobie Vianoc, počas ktorého

sa sťažovateľ s matkou maloletej mali striedať v starostlivosti o maloletú podľa toho, či išlo

o „párne“ alebo „nepárne“ Vianoce, bolo týmto rozsudkom vymedzené

od 24. decembra o10.00 h – do 26. decembra o 16.00 h, pričom v roku 2013 tento čas

pripadal na utorok (24. decembra 2013) až štvrtok (26. decembra 2013).

15. V danom prípade sa však sťažovateľ domáhal stretnutia s maloletou v 52. týždni

roku 2013 v čase od 27. decembra 2013 (piatok) – do 29. decembra 2013 (nedeľa), ktorého

kontakt mu v tomto čase umožňoval právoplatný a vykonateľný výrok č. 4 (pozri už

uvedené) rozsudku sp. zn. zo 16. februára 2012. Podľa neho sa sťažovateľ

mohol stýkať s maloletou „každý párny týždeň v mesiaci od piatka 17.00 hod. – do nedele

17.00 hod.“, čo mu však aj v dôsledku napádaného rozhodnutia krajského súdu bolo

znemožnené.

16. Vzhľadom na uvedené možno závery okresného súdu, ako aj krajského súdu

v napádanom uznesení sp. zn. z 19. mája 2014 o zamietnutí návrhu

sťažovateľa na nútený výkon rozsudku sp. zn. zo 16. februára 2012,

podľa ktorých neskorší rozsudok okresného súdu sp. zn. zo 4. júla 2012

o úprave styku sťažovateľa s maloletou počas sviatkov neguje skorší rozsudok okresného

súdu sp. zn. zo 16. februára 2012 o úprave tohto styku v bežné nesviatočné dni,

a to z dôvodu všeobecnej prednosti „sviatkov“ pred bežnými dňami, považovať za svojvoľné

a arbitrárne. Krajský súd a pred ním aj okresný súd si svojvoľným výkladom rozšírili účinky

výrokovej časti rozsudku okresného súdu sp. zn. zo 4. júla 2012 o úprave styku

počas sviatkov, keď obdobie vianočných sviatkov explicitne zadefinované týmto rozsudkom

na čas od 24. decembra – do 26. decembra a obdobie Silvestra zadefinované týmto

rozsudkom na čas od 30. decembra – do 2. januára bez ďalších dôvodov aj napriek

existencii ďalšieho rozsudku okresného súdu sp. zn. zo 16. februára 2012

upravujúceho styk aj v bežné dni skumulovali do svojvoľného záveru, že obdobím

vianočných sviatkov nebolo len obdobie od 24. decembra 2013 – do 26. decembra 2013, ale

že týmto obdobím bolo obdobie od 24. decembra 2013 – do 2. januára 2014, keďže krajský

súd konštatoval: „Z uvedeného je zrejmé, že obdobie vianočných sviatkov a Silvestra je

v zmysle uvedeného rozsudku považované obdobie od 24.12. do 02.01.“ Pod slovným

spojením „... v zmysle uvedeného rozsudku...“ v tejto citácii mal krajský súd v kontexte veci

na mysli rozsudok okresného súdu upravujúci styk vo sviatky sp. zn. zo 4. júla

2012, z ktorého však takýto záver v skutočnosti nevyplýva.

17. Podľa ústavného súdu krajský súd rozhodol v danej veci bez toho, aby jeho

rozhodnutie malo rozumný základ v obsahu rozsudku okresného súdu sp. zn.

zo 16. februára 2012, núteného výkonu ktorého sa sťažovateľ domáhal v interakcii

s aplikáciou rozsudku okresného súdu sp. zn. zo 4. júla 2012, preto ústavný

súd dospel k záveru, že napádaným uznesením krajského súdu sp. zn.

z 19. mája 2014 došlo k porušeniu sťažovateľom označených práv, tak ako to je uvedené

v bode 1 výroku tohto rozhodnutia.

III.

18. Sťažovateľ žiadal, aby ústavný súd zrušil uznesenie krajského súdu

sp. zn. z 19. mája 2014 a vec mu vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie.

Ústavný súd však vzhľadom na to, že v dôsledku plynutia času sa rozhodovanie (v roku

2015) o otázke styku sťažovateľa s maloletou počas vianočných sviatkov v roku 2013 stalo

časovo bezpredmetným, v tejto časti sťažnosti sťažovateľa nevyhovel, tak ako to je uvedené

v bode 4 výroku tohto rozhodnutia, a súčasne ústavný súd dospel k záveru, že pre

dosiahnutie nápravy porušenia sťažovateľom označených práv z dôvodu časovej nemožnosti

navrátenia veci postačí okrem konštatovania o porušení práv sťažovateľa aj priznanie mu

primeraného finančného zadosťučinenia v sume 500 €, tak ako to je uvedené v bode 2

výroku tohto rozhodnutia.

19. Ústavný súd priznal sťažovateľovi ( ) úhradu

trov konania z dôvodu jeho právneho zastúpenia advokátom, ktorý si uplatnil nárok na ich

úhradu v sume 284,08 €.

20. Pri výpočte trov právneho zastúpenia sťažovateľa ústavný súd vychádzal

z príslušných ustanovení vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky

č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb

v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“). Základná sadzba odmeny (§ 11 ods. 3

vyhlášky) za úkon právnej služby uskutočnený v roku 2014 je 134 € a hodnota režijného

paušálu je 8,04 €. Základná sadzba odmeny (§ 11 ods. 3 vyhlášky) za úkon právnej služby

uskutočnený v roku 2015 je 139,83 € a hodnota režijného paušálu je 8,39 €.

21. S poukazom na výsledok konania vznikol sťažovateľovi nárok na úhradu trov

za dva úkony právnej služby uskutočnené v roku 2014 (prevzatie a príprava zastúpenia,

podanie sťažnosti ústavnému súdu) v celkovej sume 284,08 € vrátane režijného paušálu

(bez DPH, pretože právny zástupca nepredložil osvedčenie platcu DPH, pozn.) a tiež mu

vznikol nárok na úhradu trov aj za jeden úkon právnej služby uskutočnený v roku 2015

(vyjadrenie z 23. apríla 2015) v sume 148,22 € vrátane režijného paušálu (bez DPH).

22. Vzhľadom na to, že právny zástupca sťažovateľa si uplatnil úhradu trov len za dva

úkony právnej služby vo výške 284,08 €, ústavný súd priznal sťažovateľovi úhradu trov len

vo výške uplatneného nároku, tak ako to je uvedené v bode 3 výroku tohto rozhodnutia.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 13. mája 2015