Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 323/2015

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

Ústavného súdu Slovenskej republiky

17

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 27. mája 2015 v senáte

zloženom z predsedu Sergeja Kohuta (sudca spravodajca) a zo sudcov Lajosa Mészárosa

a Ladislava Orosza predbežne prerokoval sťažnosť

, zastúpeného advokátkou Mgr. Naďou Fujákovou,

Advokátska kancelária, Vinohradnícka 40, Nitra, vo veci namietaného porušenia jeho

základných práv podľa a 5 a práv podľa

ods. 1 a 4 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Krajskej

prokuratúry v Nitre v konaní vedenom pod sp. zn. Kv 46/2014/4400, postupom Okresného

súdu Nitra v konaní vedenom pod sp. zn. a postupom Krajského súdu v Nitre

v konaní vedenom pod sp. zn. a jeho uznesením z 28. novembra 2014 a takto

rozhodol:

Sťažnosť o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 29. decembra

2014 doručená sťažnosť

(ďalej len „sťažovateľ“), vo veci namietaného porušenia základných práv podľa čl. 17 ods. 2

a 5 (ďalej len „“) a práv podľa a 4 Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Krajskej

prokuratúry v Nitre (ďalej len „krajská prokuratúra“) v konaní vedenom pod sp. zn. Kv

46/2014/4400, postupom Okresného súdu Nitra (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom

pod sp. zn. a postupom Krajského súdu v Nitre (ďalej len „krajský súd“) v

konaní vedenom pod sp. zn. a jeho uznesením z 28. novembra 2014.

2

Sťažovateľ v podanej sťažnosti ďalej uviedol:

«Namietam porušenie môjho základného práva podľa a 5

Slovenskej republiky (ďalej ako „ústava“) a čl. 5 ods. 1 a 4 Dohovoru o ochrane ľudských

práv a základných slobôd (ďalej ako „dohovor“) postupom Krajskej prokuratúry v Nitre

vo veci vedenej pod sp. zn. Kv 46/2014/4400.

Dňa 05. 09. 2014 som zaslal na Prezídium Policajného zboru, národnej kriminálnej

agentúry, národnej jednotky finančnej polície, expozitúra Západ v mojej trestnej veci

žiadosť o prepustenie z väzby, pričom zo spisu som sa dozvedel, že táto žiadosť bola

príslušnému OČTK doručená 10. 09. 2014.

Do času podania tejto ústavnej s ťažnosti nebolo o mojej žiadosti o prepustenie

z väzby zo dňa 05. 09. 2014 Krajskou prokuratúrou v Nitre rozhodnuté. Krajská

prokuratúra v Nitre sa mojou žiadosťou o prepustenie z väzby zo dňa 05. 09. 2014

nezaoberala, ani ju nepredložila Okresnému súdu Nitra na rozhodnutie (ku dňu podania

ústavnej sťažnosti takmer 18 týždňov).

v ustanovení priznáva obvinenému právo kedykoľvek

žiadať o prepustenie z väzby na slobodu a zároveň ustanovuje, že „o takej žiadosti sa musí

neodkladne rozhodnúť“. Z uvedeného vyplýva, že ústavne akceptovateľné v zmysle čl. 17

ods. 2 a 5 a a ods. 4 dohovoru je držanie osoby vo väzbe z dôvodov

a na čas ustanovený zákonom, ako aj také zaobchádzanie s ňou, ktoré zodpovedá zákonu,

to znamená .

Obvinený má teda právo kedykoľvek žiadať o prepustenie z väzby na slobodu.

Ak v prípravnom konaní prokurátor takejto žiadosti nevyhovie, predloží ju bez meškania

súdu. O takej žiadosti sa musí neodkladne rozhodnúť. Vzhľadom na vyššie citované zákonné

ustanovenie je nepochybné, že v prípravnom konaní má aj prokurátor povinnosť rozhodnúť

o žiadosti o prepustenie z väzby, a to čo najrýchlejšie. Bez výhrad to platí aj o mojej

žiadosti zo dňa 05. 09. 2014, o tejto žiadosti však do dátumu podania sťažnosti ústavnému

súdu (20. 12. 2014) nebolo rozhodnuté...

Namietam porušenie môjho základného práva podľa a 5

Slovenskej republiky a čl. 5 ods. 1 a 4 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd postupom Okresného súdu Nitra vo veci vedenej pod sp. zn. .

Dňa 05. 09. 2014 som zaslal na Prezídium Policajného zboru, národnú kriminálnu

agentúru, národnej jednotky finančnej polície, expozitúra Západ v mojej trestnej veci

žiadosť o prepustenie z väzby, pričom zo spisu som sa dozvedel, že táto žiadosť bola

príslušnému OČTK doručená 10. 09. 2014.

Do času podania tejto ústavnej sťažnosti nebolo o mojej žiadosti o prepustenie

z väzby zo dňa 05. 09. 2014 Okresným súdom Nitra rozhodnuté, čo je viac ako 18 týždňov.

O ďalšej mojej žiadosti o prepustenie z väzby zo dňa 4. 11. 2014 bolo rozhodnuté Okresným

súdom Nitra dňa 19. 11. 2014, teda cca. 11 týždňov od 10. 09. 2014 (dátum doručenia

mojej žiadosti o prepustenie z väzby z 05. 09. 2014) a právoplatne rozhodnuté Krajským

súdom v Nitre až dňa 28. 11. 2014.

Okresný súd Nitra sa mojou žiadosťou o prepustenie z väzby zo dňa 05. 09. 2014

nezaoberal, hoci mal o nej vedomosť, čo potvrdzuje aj odôvodnenie uznesenia Okresného

súdu Nitra, sp. zn. zo dňa 19. 11. 2014, cit.: „Vo vyšetrovacom spise

na čísle listu 246 sa nachádza fotokópia žiadosti obvineného, ktorá bola vyšetrovateľovi

doručená dňa 10. 9. 2014 a v ktorej je uvedené, že žiada o prepustenie z väzby, nakoľko sa

necíti vinný. Bez zavinenia súdu o tejto žiadosti nebolo rozhodnuté, pretože táto žiadosť

obvineného nebola súdu predložená na rozhodnutie.“...

Namietam porušenie môjho základného práva podľa a 5

Slovenskej republiky a čl. 5 ods. 1 a 4 Dobovom o ochrane ľudských práv a základných

slobôd postupom Krajského súdu v Nitre vo veci vedenej pod sp. zn. .

Dňa 05. 09. 2014 som zaslal na Prezídium Policajného zboru, národnej kriminálnej

agentúry, národnej jednotky finančnej polície, expozitúra Západ v mojej trestnej veci

žiadosť o prepustenie z väzby, pričom zo spisu som sa dozvedel, že táto žiadosť bola

príslušnému OČTK doručená 10. 09. 2014.

K dnešnému dňu nebolo ešte o moje žiadosti o prepustenie z väzby zo dňa 05. 09.

2014 právoplatne Krajským súdom v Nitre rozhodnuté, čo je viac ako 3 mesiace a 9 dni,

teda cca. 18 týždňov.

4

Krajský súd v Nitre sa mojou žiadosťou o prepustenie z väzby zo dňa 05. 09. 2014

nezaoberal, hoci mal nej vedomosť. Uznesením Krajského súdu v Nitre,

sp. zn. zo dňa 28. 11. 2014 bolo právoplatne rozhodnuté výlučne o mojej

žiadosti o prepustenie z väzby zo dňa 4. 11. 2014, tým, že Krajský súd v Nitre uznesením

zo dňa 28. 11. 2014 sp. zn. zamietol moju sťažnosť voči uzneseniu

Okresného súdu Nitra, sp. zn. zo dňa 19. 11. 2014.

Krajský súd v Nitre sa nezaoberal postupom Krajskej prokuratúry v Nitre a ani

postupom Okresného súdu Nitra pri rozhodovaní o mojej žiadosti o prepustenie z väzby

zo dňa 05. 09. 2014 a neposudzoval, či ich konanie zodpovedá požiadavke neodkladnosti

rozhodovania o takejto žiadosti. Dňa 25. 11. 2014 som podal prostredníctvom mojej

obhajkyne sťažnosť voči uzneseniu Okresného súdu Nitra, sp. zn. zo dňa

19. 11. 2014, kde jednou z mojich námietok bolo práve nekonanie o mojej žiadosti

o prepustenie z väzby zo dňa 05. 09. 2014 Krajskou prokuratúrou v Nitre ako aj Okresným

súdom Nitra. Krajský súd v Nitre sa s touto mojou námietkou žiadnym spôsobom

nevysporiadal...

Týmto postupom Krajského súdu v Nitre v konaní vedenom pod sp. zn.

45 došlo k porušeniu mojich základných práv podľa a 5 ,

a čl. 5 ods. 1 a 4 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, ktorých obsahom

je aj právo po dať návrh na konanie, v ktorom by súd neodkladne a urýchlene rozhodol

o zákonnosti väzby a nariadil prepustenie, ak je táto nezákonná...

Dňa 26. 11. 2014 som podal prostredníctvom mojej obhajkyne sťažnosť voči

uzneseniu Okresného súdu Nitra, sp. zn. zo dňa 19. 11. 2014, ktorým súd

zamietol moju žiadosť o prepustenie z väzby z 4. 11. 2014 (ďalej ako „sťažnosť“). Krajský

súd v Nitre moju sťažnosť zamietol. Krajský súd v Nitre (ďalej ako „krajský súd“) sa

v uznesení z 28. 11. 2014 nezaoberal písomnými dôvodmi mojej sťažnosti.

Krajský súd sa v uznesení z 28. 11. 2014 nezaoberal mojou argumentáciou

obsiahnutou v sťažnosti, čo pokladám zo strany krajského súdu za svojvôľu a postup

vymykajúci sa zákonnosti, resp. za postup, v ktorom absentuje zákonné a ústavne konformné

odôvodnenie väzby aj v zmysle . Odôvodnenie rozhodnutia krajského

súdu o zamietnutí mojej sťažnosti neobsahuje vysporiadanie sa s mojou obranou, kde

predovšetkým upozorňujem na nezákonnosť trestného stíhania ako aj nezákonnosť môjho

väzobného stíhania. Právne závery krajského súdu v uznesení z 28. 11. 2014 sú podľa

môjho názoru porušením ústavného princípu zákazu ľubovôle v rozhodovaní.»

Sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd takto rozhodol:

„1. Krajská prokuratúra v Nitre vo veci vedenej pod sp. zn. Kv 46/2014/4400 svojim

postupom v súvislosti s rozhodovaním o žiadosti sťažovateľa o prepustenie z väzby

na slobodu z 05. 09. 2014 porušila základné právo sťažovateľa podľa čl. 17 ods. 2 a 5

a podľa a 4 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd;

prikáže Krajskej prokuratúre v Nitre vo veci vedenej pod sp. zn. Kv 46/2014/4400,

aby konala a teda rozhodovala o žiadosti sťažovateľa o prepustenie z väzby na slobodu z 05.

09. 2014;

2. Okresný súd Nitra vo veci vedenej pod sp. zn. svojim postupom

v súvislosti s rozhodovaním o žiadosti sťažovateľa o prepustenie z väzby na slobodu

z 05. 09. 2014 porušil základné právo sťažovateľa podľa a 5 Slovenskej

republiky a podľa čl. 5 ods. 1 a 4 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd

prikáže Okresnému súdu Nitra vo veci vedenej pod sp. zn. , aby konal

a teda rozhodoval o žiadosti sťažovateľa o prepustenie z väzby na slobodu z 05. 09. 2014;

3. Krajský súd v Nitre vo veci vedenej pod sp. zn. svojim postupom

v súvislosti s rozhodovaním o žiadosti sťažovateľa o prepustenie z väzby na slobodu

z 05. 09. 2014 porušil základné právo sťažovateľa podľa a 5 Slovenskej

republiky a podľa čl. 5 ods. 1 a 4 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd;

prikáže Krajskému súdu v Nitre vo veci vedenej pod sp. zn. , aby konal

a teda rozhodoval o žiadosti sťažovateľa o prepustenie z väzby na slobodu z 05. 09. 2014;

4. Krajský súd v Nitre uznesením vydaným pod sp. zn. dňa 28. 11.

2014 rozhodovaním o sťažnosti sťažovateľa voči uzneseniu Okresného súdu Nitra,

sp. zn. zo dňa 19. 11. 2014 o zamietnutí žiadosti sťažovateľa o prepustenie

z väzby z 4. 11. 2014 porušil základné právo sťažovateľa podľa a 5

Slovenskej republiky a podľa čl. 5 ods. 1 a 4 Dohovoru o ochrane ľudských práv

6

a základných slobôd zruší rozhodnutie Krajského súdu v Nitre sp. zn.

zo dňa 28. 11. 2014 a vec vráti Krajskému súdu v Nitre na ďalšie konanie, v ktorom bude

viazaný právnym názorom Ústavného súdu SR a povinný o sťažnosti sťažovateľa proti

uzneseniu Okresného súdu Nitra sp. zn. z 19. 11. 2014 o zamietnutí

sťažovateľovej žiadosti o prepustenie z väzby opätovne konať a rozhodnúť ústavne

konformným spôsobom.

Sťažovateľ žiada prostredníctvom svojho právneho zástupcu o priznanie náhrady trov

konania pred ústavným súdom vo výške 337,68 eur a to trov právneho zastúpenia podľa

vyhlášky č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych

služieb za dva úkony právnych služieb vykonaných v roku 2014 (prevzatie a príprava

zastúpenia vrátane prvej porady s klientom, písomné podanie vo veci samej – 2*134, eur;

+ DPH 53,60 eur;+ 2*8,04 eur).“

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd alebo

ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím

vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva

alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah.

Ak porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže

prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších prepisov (ďalej len „“)

každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa,

ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd

skúma, či dôvody uvedené v nebránia jeho prijatiu

na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie

nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti,

neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy

podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez

ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne

neopodstatnený.

Podľa nikoho nemožno stíhať alebo pozbaviť slobody inak, ako

z dôvodov a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. Nikoho nemožno pozbaviť slobody len pre

neschopnosť dodržať zmluvný záväzok.

Podľa do väzby možno vziať iba z dôvodov a na čas ustanovený

zákonom a na základe rozhodnutia súdu.

Podľa čl. 5 ods. 1 dohovoru každý má právo na slobodu a osobnú bezpečnosť. Nikoho

nemožno pozbaviť slobody okrem nasledujúcich prípadov, pokiaľ sa tak stane v súlade s

konaním ustanoveným zákonom:

a) zákonné uväznenie po odsúdení príslušným súdom;

b) zákonné zatknutie alebo iné pozbavenie slobody osoby preto, že sa nepodrobila

rozhodnutiu vydanému súdom podľa zákona, alebo preto, aby sa zaručilo splnenie

povinnosti ustanovenej zákonom;

c) zákonné zatknutie alebo iné pozbavenie slobody osoby za účelom predvedenia

pred príslušný súdny orgán pre dôvodné podozrenie zo spáchania trestného činu, alebo ak sú

oprávnené dôvody domnievať sa, že je potrebné zabrániť jej v spáchaní trestného činu alebo

v úteku po jeho spáchaní;

8

d) iné pozbavenie slobody maloletého na základe zákonného rozhodnutia na účely

výchovného dohľadu alebo jeho zákonné pozbavenie slobody na účely jeho predvedenia

pred príslušný orgán;

e) zákonné držanie osôb, aby sa zabránilo šíreniu nákazlivej choroby, alebo duševne

chorých osôb, alkoholikov, narkomanov alebo tulákov;

f) zákonné zatknutie alebo iné pozbavenie slobody osoby, aby sa zabránilo jej

nepovolenému vstupu na územie, alebo osoby, proti ktorej prebieha konanie o vyhostenie

alebo vydanie.

Podľa čl. 5 ods. 4 dohovoru každý, kto bol pozbavený slobody zatknutím alebo iným

spôsobom, má právo podať návrh na konanie, v ktorom by súd urýchlene rozhodol

o zákonnosti jeho pozbavenia slobody a nariadil prepustenie, ak je pozbavenie slobody

nezákonné.

Sťažovateľ v sťažnosti namietal porušenie svojich základných práv podľa čl. 17 ods. 2

a 5 a práv podľa a 4 dohovoru postupom krajskej prokuratúry, okresného

súdu a krajského súdu v súvislosti s právom na urýchlené preskúmanie zákonnosti väzby a

uznesením krajského súdu sp. zn. z 28. novembra 2014 vykazujúcim podľa

názoru sťažovateľa znaky arbitrárnosti a nepreskúmateľnosti.

Vychádzajúc z obsahu sťažnosti, ústavný súd konštatuje, že táto sťažnosť napriek

tomu, že sťažovateľ je zastúpený advokátom, nespĺňa náležitosti kvalifikovaného návrhu

na začatie konania pred ústavným súdom ustanovené v § 20 ods. 1 a § 50 ods. 2 zákona

o ústavnom súde v časti namietaného porušenia označených práv postupom krajskej

prokuratúry.

Podľa návrh na začatie konania sa ústavnému

súdu podáva písomne. Návrh musí obsahovať, akej veci sa týka, kto ho podáva, prípadne

proti komu návrh smeruje, akého rozhodnutia sa navrhovateľ domáha, odôvodnenie návrhu

a navrhované dôkazy.

Podľa ústavný súd je viazaný návrhom

na začatie konania, okrem prípadov výslovne uvedených v tomto zákone. Viazanosť

ústavného súdu návrhom na začatie konania sa prejavuje predovšetkým vo viazanosti

petitom návrhu na začatie konania, teda tou časťou sťažnosti (v konaní podľa ),

v ktorej sťažovateľ špecifikuje, akého rozhodnutia sa od ústavného súdu domáha (§ 20 ods.

1 ), čím zároveň vymedzí predmet konania pred ústavným súdom z

hľadiska požiadavky na poskytnutie ústavnej ochrany. Vzhľadom na uvedené môže ústavný

súd rozhodnúť len o tom, čoho sa sťažovateľ domáha v petite svojej sťažnosti, a vo vzťahu k

tomu subjektu, ktorý označil za porušovateľa svojich práv. Platí to predovšetkým v situácii,

keď je sťažovateľ zastúpený zvoleným advokátom (m. m. , , III. ÚS

380/2011). Ustanovenie sa v celom rozsahu vzťahuje na

sťažnosť podľa a nasl. .

Podľa k sťažnosti sa pripojí kópia právoplatného

rozhodnutia, opatrenia alebo dôkaz o inom zásahu.

Z uvedeného vyplýva, že ústavný súd má v ústave a v

presne definované právomoci, uplatnenie ktorých je viazané na splnenie viacerých

náležitostí návrhu na začatie konania ( , a zákona o ústavnom

súde) a až na výnimky, ktoré v danej veci nie sú relevantné, je ústavný súd pritom viazaný

návrhom na začatie konania ( ).

Vo vzťahu k námietke postupu krajskej prokuratúry sťažovateľ uvádza, že konanie je

vedené na krajskej prokuratúre pod sp. zn. Kv 46/2014/4400, avšak k uvedenému tvrdeniu

nepripojil žiaden listinný dôkaz, z ktorého by táto skutočnosť vyplývala, napriek tomu, že

sťažovateľovi vyplýva povinnosť označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Sťažovateľ

napriek kvalifikovanému zastúpeniu advokátom nepreukázal existenciu konania na krajskej

prokuratúre pod príslušnou spisovou značkou napriek tomu, že sa domáha, aby ústavný súd

v označenom konaní vyslovil porušenie jeho základných práv. Sťažovateľ ústavnému súdu

10

nepredložil ani žiadosť o prepustenie z väzby, ktorú mal zaslať 5. septembra 2014 Prezídiu

Policajného zboru, národnej kriminálnej agentúre, národnej jednotke finančnej polície,

expozitúre Západ, a ani bližšie nešpecifikoval, ktorému orgánu bola táto žiadosť doručená

10. septembra 2014, vzhľadom na to, že v sťažnosti orgán označil len ako „príslušný

OČTK“, pričom v uznesení č. k. z 19. novembra 2014 okresný súd v

odôvodnení konštatuje, že označená žiadosť bola 10. septembra 2014 doručená

vyšetrovateľovi. Sťažnosť je v tejto časti nepreskúmateľná a zmätočná.

Podľa o advokácii a o zmene a doplnení zákona

č. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších

predpisov advokát je povinný dôsledne využívať všetky právne prostriedky, a takto chrániť a

presadzovať práva a záujmy klienta. Tieto povinnosti advokáta vylučujú, aby ústavný súd

nahradzoval úkony právnej služby, ktoré je povinný vykonať advokát tak, aby také úkony

boli objektívne spôsobilé vyvolať nielen začatie konania, ale aj prijatie sťažnosti na ďalšie

konanie, ak sú na to splnené zákonom ustanovené predpoklady. Osobitne to platí pre všetky

zákonom ustanovené náležitosti úkonov, ktorými začína konanie pred ústavným súdom

(napr. , ).

Ústavný súd z uvedeného dôvodu a so zreteľom na kvalifikované právne zastúpenie

sťažovateľa konštatuje, že sťažnosť v tejto časti nie je objektívne spôsobilá vyvolať začatie

konania, pretože nespĺňa náležitosti predpísané napriek tomu,

že právny zástupca si ako advokát je vedomý následkov nepredloženia kvalifikovane

podanej sťažnosti spĺňajúcej všetky zákonom ustanovené náležitosti spočívajúce

v odmietnutí sťažnosti, a preto ju z uvedeného dôvodu v časti námietok porušenia

označených práv krajskou prokuratúrou odmietol už pri jej predbežnom prerokovaní (§ 25

ods. 2 ).

K namietanému porušeniu základných práv podľa a 5 a práv

podľa čl. 5 ods. 1 a 4 dohovoru postupom okresného súdu a postupom krajského súdu

v súvislosti s právom na urýchlené preskúmanie zákonnosti väzby

Pokiaľ ide o rozhodovanie okresného súdu v konaní vedenom

pod sp. zn. o žiadosti sťažovateľa zo 4. novembra 2014, okresným súdom

bolo rozhodnuté 19. novembra 2014. Pokiaľ ide o rozhodovanie krajského súdu v konaní

vedenom pod sp. zn. o sťažnosti sťažovateľa z 25. novembra 2014 proti

uvedenému rozhodnutiu prvostupňového súdu, bolo krajským súdom rozhodnuté

28. novembra 2014.

Jednoduchým spočítaním jednotlivých lehôt je zrejmé, že doba konania okresného

súdu (15 dní) a krajského súdu (3 dni) zodpovedá požiadavke urýchleného konania

a nepresahuje limity prípustnej dĺžky rozhodovania o žiadosti sťažovateľa o prepustenie

z väzby.

O zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti (návrhu) možno hovoriť predovšetkým vtedy,

ak namietaným postupom orgánu verejnej moci (v tomto prípade všeobecného súdu

vo väzobnej veci) nemohlo dôjsť k porušeniu toho základného práva, ktoré označil

sťažovateľ, pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi napadnutým postupom

tohto orgánu a základným právom, porušenie ktorého sa namietalo, ale aj vtedy, ak v konaní

pred orgánom verejnej moci vznikne procesná situácia alebo procesný stav, ktoré vylučujú,

aby tento orgán (všeobecný súd) porušoval uvedené základné právo, pretože uvedená

situácia alebo stav takú možnosť reálne nepripúšťajú (, ,

, , ).

Vzhľadom na uvedené ústavný súd odmietol túto časť sťažnosti podľa § 25 ods. 2

ako zjavne neopodstatnenú.

K namietanému porušeniu základných práv podľa a 5 a práv

podľa čl. 5 ods. 1 a 4 dohovoru uznesením krajského súdu sp. zn.

z 28. novembra 2014

12

Pri skúmaní opodstatnenosti námietok sťažovateľa vznesených vo vzťahu

k označenému uzneseniu, v zmysle ktorých podľa názoru sťažovateľa rozhodnutie nespĺňa

parametre zákonného rozhodnutia a vykazuje známky arbitrárnosti a nepreskúmateľnosti,

ústavný súd vzal do úvahy obsah odôvodnenia uznesenia okresného súdu aj krajského súdu,

vychádzajúc pritom zo svojho ustáleného právneho názoru, podľa ktorého odôvodnenia

rozhodnutí prvostupňového súdu a odvolacieho, resp. sťažnostného súdu nemožno

posudzovať izolovane (, , ), pretože prvostupňové

a odvolacie (resp. sťažnostné) konanie z hľadiska predmetu konania tvoria jeden celok.

Okresný súd v uznesení z 19. novembra 2014 konštatoval: «Súd z predloženého

vyšetrovacieho spisu, z doposiaľ vykonaného a zadokumentovaného dokazovania zistil,

že vyplýva dôvodné podozrenie, že obvinený spolupracoval s ostatnými

obvinenými a priamo sa zúčastnil stretnutia v izbe v Hoteli Holiday In v Bratislave, kde

malo dôjsť k zámene finančných prostriedkov za napodobneniny peňazí prinesené

obvinenými z Talianskej republiky. Obvinený vo svojej výpovedi uviedol,

že pre obvineného a obvineného bol na letisku vo Viedni,

pričom mali so sebou kufrík, ktorý bol následne prinesený do Hotela Holiday In

v Bratislave. Skutočnosť, že obvinený mal účasť na tejto trestnej činnosti

preukazuje aj znalecký posudok Kriminalistického a expertízneho ústavu Policajného zboru

v Bratislave z odvetvia daktyloskopie a odvetvia biológie a genetickej analýzy. Z ich

záverov vyplýva, že na balíčkoch, ktorých boli papieriky napodobňujúce „bankovky“

v hodnote 500, eur sa nachádzali daktyloskopické stopy obvineného a jeho

DNA.

Súd s poukazom na doposiaľ vykonané dokazovanie má za to, že konkrétne

skutočnosti odôvodňujúce obavu, že obvinený opustí územie Slovenskej

republiky, ujde a bude sa zdržiavať na neznámom mieste naďalej trvajú. Je občanom

Talianskej republiky a je stíhaný pre pokus obzvlášť závažného zločinu, za ktorý mu hrozí

uloženie prísneho nepodmienečného trestu odňatia slobody. Kombinácia týchto

konkrétnych skutočností odôvodňuje túto obavu.

Stále trvá aj obava, že by mohol pokračovať v páchaní trestnej činnosti, najmä

podobného charakteru, za akú je stíhaný, nakoľko z doposiaľ vykonaného dokazovania

vyplynulo, že papieriky napodobňujúce „bankovky“, ktoré na lícnej aj rubovej strane

v strednej časti sú označené vytlačeným textom „FAC SIMILE“, je možné v Taliansku

zakúpiť v obchodných centrách a teda nie je problém ich získať a následne použiť

na páchanie podobných skutkov. Na základe záverov vyššie citovaného znaleckého posudku

niet pochýb, že obvinený bol v kontakte s týmito papierikmi, ktoré

napodobňovali bankovky v hodnote 500, eur a ktoré sa pokúsili spoločne s obvineným

Roccom Grassanom vymeniť za pravé bankovky v hodnote 500, eur.

Takto sú stále dané u neho dôvody väzby podľa § 71 ods. 1 písm. a/, c/ Trestného

poriadku, preto súd jeho žiadosti nevyhovel a ako nedôvodnú ju zamietol.

Súd nezistil žiadne výnimočné okolnosti týkajúce sa osoby obvineného alebo jeho

rodiny, preto neprijal jeho písomný sľub na nahradenie väzby. Obvinený je stíhaný pre

obzvlášť závažný zločin a súd môže v takomto prípade prijať sľub a nahradiť ním väzbu, len

ak to odôvodňujú výnimočné okolnosti prípadu.»

Krajský súd v uznesení z 28. novembra 2014 konštatoval: „Obvinený sa v sťažnosti

odvolával na totožné argumenty, ktoré boli ním uvedené v žiadosti o prepustenie z väzby

na slobodu s následným návrhom, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil a prepustil

ho z väzby na slobodu aj za prípadného nahradenia väzby dohľadom probačného

a mediačného úradníka...

Nadriadený súd v rámci plnenia tejto prieskumnej povinnosti dospel k záveru, že súd

prvého stupňa správne zistil, že aj v súčasnom štádiu trestného stíhania v prejednávanej

veci sú u obvineného dané a trvajú dôvody väzby tzv. útekovej uvedené v § 71 odsek 1

písmeno a/ , ako aj tzv. preventívnej uvedené v písmeno c/

spočívajúce v dôvodnej obave, jednak, že by v prípade prepustenia

na slobodu odišiel z územia Slovenskej republiky aby sa tak vyhol trestnému stíhaniu alebo

následne hroziacemu trestu ako aj v obave, že by pokračoval v trestnej činnosti, pre ktorú je

v prejednávanej veci stíhaný a jednak, že tieto dôvody väzby u obvineného nemožno

nahradiť ani ním podľa písmeno b/ daným písomným

14

sľubom a ani podľa písmeno c/ dohľadom probačného

a mediačného úradníka, ako ani podľa nahradením väzby

peňažnou zárukou.

Nadriadený súd však považuje za potrebné uviesť, že súd prvého stupňa opomenul

odôvodniť výroky svojho rozhodnutia ohľadne neprijatia písomného sľubu obvineného

a nahradenie väzby dohľadom probačného a mediačného úradníka, ako i neprijatie návrhu

obvineného na nahradenie väzby peňažnou zárukou. Táto skutočnosť však nemala vplyv

na rozhodnutie nadriadeného súdu, pretože pokiaľ súd prvého stupňa dospel k záveru

o existencii dôvodov väzby a nemožnosti jej náhrady inštitútmi uvedenými vo výrokovej

časti napadnutého uznesenia, nestalo sa tak ani v rozpore so zásadami logického myslenia

a uvažovania, ani na ne nadväzujúce právne úvahy súdu prvého stupňa nie sú so zákonom

v rozpore, a to ani pokiaľ ide v prejednávanej veci, nepochybne neexistujúcich žiadnych

takých výnimočných okolností prípadu, podmieňujúcich nahradenie väzby obvineného

písomným sľubom alebo dohľadom probačného a mediačného úradníka (§ 80 odsek 2 veta

tretia ) alebo peňažnou zárukou ( veta druhá Trestného

poriadku).

Taktiež nadriadený súd dodáva, že prepustenie obvineného z väzby na slobodu

nahradením väzby prostriedkom prípustným v zmysle ustanovenia

a , ktorý je miernejší ako obmedzenie osobnej slobody a ktorý je

zároveň spôsobilý zabezpečiť účel väzby, je možnosťou, ale nie právom obvinenej osoby,

ktorej sloboda je obmedzená. Pri rozhodovaní musí súd zvažovať, či nahradenie väzby

preváži nad dôvodnou obavou vyjadrenou v ustanoveniach § 71 odsek 1 písmeno a/ až

c/.“

Ústavný súd poukazuje zásadne na to, že nie je tzv. „skutkovým súdom“, teda

súdom, ktorý by vykonával dokazovanie na zistenie skutkového stavu, ak by malo ísť

o dokazovanie, ktoré by malo nahradiť dokazovanie nevykonané všeobecnými súdmi.

Z judikatúry ústavného súdu a Európskeho súdu pre ľudské práva vyplýva, že

v odôvodnení uznesenia o preskúmanie zákonnosti väzby nemusí dať súd odpoveď

na všetky otázky, ale len na tie, ktoré sú podstatné pre záver o existencii zákonných

dôvodov väzby ().

Rovnako tak ústavný súd vo svojej doterajšej judikatúre, a to aj vo vzťahu

k väzobným veciam, zdôrazňuje, že odôvodnenie uznesenia odvolacieho súdu odkazujúce

na predchádzajúce rozhodnutia v tej istej veci možno považovať síce za krajnú, no ešte stále

ústavnoprávne akceptovateľnú alternatívu odôvodnenia (napr. , ,

).

Úlohou ústavného súdu ako nezávislého orgánu ochrany ústavnosti ( )

nie je konať ako súd tretej inštancie, ale jeho úlohou je preskúmať zlučiteľnosť opatrenia,

ktorým je jednotlivec pozbavený slobody, s alebo príslušnou medzinárodnou

zmluvou o ľudských právach a základných slobodách (). Úloha ústavného súdu

sa obmedzuje iba na kontrolu zlučiteľnosti účinkov interpretácie a aplikácie s alebo

kvalifikovanou medzinárodnou zmluvou o ľudských právach a základných slobodách,

pričom nesmie ísť o takú interpretáciu a aplikáciu právnych noriem, ktorá by bola arbitrárna

alebo zjavne neopodstatnená (, , , ).

Ústavný súd nie je oprávnený posudzovať zákonnosť rozhodnutia, proti ktorému bola

ústavná sťažnosť podaná. Jeho úlohou je zistene, či napadnutým rozhodnutím bolo porušené

označené základné právo. Ústavný súd preto považoval za potrebné zaoberať sa nie

zákonnou právnou argumentáciou, ktorou bola odôvodňovaná opodstatnenosť ústavnej

sťažnosti, ale iba jej ústavnoprávnymi aspektmi ().

Ústavný súd nezistil taký výklad ustanovení citovaných v označenom rozhodnutí

krajského súdu a ich uplatnenie vo veci sťažovateľa, ktorý by mohol vyvolať nezlučiteľné

účinky s . Skutočnosť, že sťažovateľ sa s právnym názorom krajského súdu

nestotožňuje, nemôže sama osebe viesť k záveru o zjavnej neopodstatnenosti, arbitrárnosti

názoru alebo svojvôli krajského súdu a nezakladá ani oprávnenie ústavného súdu nahradiť

právny názor krajského súdu svojím vlastným.

16

Sťažovateľom uvádzané skutočnosti nijako v okolnostiach danej veci neindikujú také

pochybenia v namietanom uznesení krajského súdu, ktoré by mali ústavnoprávny rozmer,

teda ktoré by vytvárali priestor na možnosť vyslovenia porušenia označených práv

sťažovateľa podľa a dohovoru po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie.

Vzhľadom na už uvedené dôvody ústavný súd vyslovil, že sťažnosť je v tejto časti

zjavne neopodstatnená, a preto ju odmietol už na predbežnom prerokovaní sťažnosti podľa §

25 ods. 2 .

Keďže ústavný súd sťažnosť odmietol, bolo bez právneho významu zaoberať sa

ďalšími požiadavkami sťažovateľa v nej obsiahnutými.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 27. mája 2015