Details
ECLI
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
I. ÚS 71/2015
PDF · 261.41 KB
No categories available
I. ÚS 71/2015
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
N Á L E Z
Ústavného súdu Slovenskej republiky
V mene Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 27. mája 2015 v senáte
zloženom z predsedníčky Marianny Mochnáčovej a zo sudcov Petra Brňáka a Milana Ľalíka
(sudca spravodajca) prerokoval prijatú sťažnosť , ,
zastúpeného advokátkou , , ktorou namietal
porušenie svojho základného práva zaručeného čl. 46 ods. 1, čl. 48 ods. 2 a čl. 20 ods. 1
Ústavy Slovenskej republiky a práva zaručeného čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane
ľudských práv a základných slobôd v konaní vedenom na Okresnom súde Košice I
pod sp. zn. 16 C 261/2009, a takto
rozhodol:
1. Základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky v spojení s čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej
republiky a právo na prejednanie veci v primeranej dobe podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru
o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Košice I v konaní
vedenom pod sp. zn. 16 C 261/2009 p o r u š e n é b o l o .
2. Okresnému súdu Košice I v konaní vedenom pod sp. zn. 16 C 261/2009
p r i k a z u j e konať bez zbytočných prieťahov.
3. p r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume 1 000 €
(slovom tisíc eur), ktoré j e Okresný súd Košice I p o v i n n ý vyplatiť mu do dvoch
mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.
4. Okresný súd Košice I j e p o v i n n ý uhradiť trovy
právneho zastúpenia v sume 279,66 € (slovom dvestosedemdesiatdeväť eur a šesťdesiatšesť
centov) na účet jeho advokátky do dvoch mesiacov od doručenia
tohto nálezu.
5. Vo zvyšnej časti sťažnosti n e v y h o v u j e .
O d ô v o d n e n i e :
1. (ďalej len „sťažovateľ“) sa sťažnosťou podanou na Ústavnom súde
Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) 28. januára 2015 domáha vyslovenia
porušenia v záhlaví označených základných práv tam uvedeným postupom Okresného súdu
Košice I (ďalej len „okresný súd“), ktorý za dobu takmer 6 rokov nerozhodol vo veci,
a to aj napriek podanej sťažnosti predsedovi okresného súdu, ktorý ju v odpovedi
z 18. decembra 2013 uznal za dôvodnú.
2. Na základe výzvy ústavného súdu predseda okresného súdu vo vyjadrení
k sťažnosti zo 7. mája 2015 popísal priebeh procesných úkonov súdu od 4. septembra 2009
so záverom, že súd v danej veci nepostupuje dôsledne a efektívne aj napriek 16 nariadeným
pojednávaniam; súhlasil s upustením od ústneho pojednávania, ku ktorému sa pripojila aj
právna zástupkyňa sťažovateľa.
3. Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len
,,ústava") o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie
svojich základných práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd
2
vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola
vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje
iný súd.
4. Sťažovateľ sa sťažnosťou domáhal okrem iného, vyslovenia porušenia svojho
základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, podľa ktorého každý má právo, aby sa jeho vec
verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov, a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru
o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len ,,dohovor"), podľa ktorého každý
má právo na to, aby jeho vec bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná.
5. Ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného
práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a čl. 6 ods. 1 dohovoru vychádza zo svojej ustálenej
judikatúry, v súlade s ktorou „Účelom základného práva na prerokovanie vec bez
zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba
domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu. Samotným prerokovaním veci na súde sa
právna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty
dochádza zásadne až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným
spôsobom, ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím
súdu“ (m. m. I. ÚS 48/2015).
6. Základnou povinnosťou súdu a sudcu je preto zabezpečiť taký procesný postup
v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník
obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.
Táto povinnosť súdu a sudcu vyplýva z § 6 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len
„OSP“), ktorý súdom prikazuje, aby v súčinnosti so všetkými účastníkmi konania
postupovali tak, aby ochrana ich práv bola rýchla a účinná, ďalej z § 100 ods. 1 OSP, podľa
ktorého len čo sa konanie začalo, postupuje v ňom súd i bez ďalších návrhov tak, aby vec
bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá a podľa § 114 ods. 1 OSP, podľa ktorého si
sudca pojednávanie pripraví tak, aby rozhodol o veci spravidla na jedinom pojednávaní.
7. Časový horizont toho, kedy sa k účastníkovi konania dostáva konečné rozhodnutie
vo veci, je neoddeliteľnou súčasťou kritérií celkovej spravodlivosti konania. Primeranosť
dĺžky konania sa posudzuje vo svetle konkrétnych okolností prípadu a s prihliadnutím
na kritériá zakotvené v judikatúre ústavného súdu (m. m. I. ÚS 42/2015), ako aj Európskeho
súdu pre ľudské práva (Zwierzynski v. Poľsko), ktorými sú zložitosť prípadu, správanie
sťažovateľa a súdu, ako aj predmet sporu.
8. Ústavný súd tiež pripomína, že nielen nečinnosť, ale aj nesústredená a neefektívna
činnosť sudcu (súdu) zapríčiňuje porušenie ústavou a dohovorom zaručeného práva
na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov alebo v primeranej dobe, ak táto
nesmerovala na odstránenie právnej neistoty týkajúcej sa tých práv, kvôli ktorým sa
sťažovateľ obrátil na súd, aby o jeho veci rozhodol.
9. Vzhľadom na doterajšiu dĺžku konania (takmer 6 rokov) zatiaľ iba pred okresným
súdom a vyjadrenie jeho predsedu (bod 2) ústavný súd nepovažoval za významné podrobne
skúmať jednotlivé kritériá (bod 7), pretože spor o zaplatenie sumy 1 796,99 € nesmie trvať
v právnom štáte takú dlhú dobu. Túto dobu neospravedlňuje ani enormný počet nariadených
pojednávaní (doteraz už 16), ktorý svedčí skôr o chaotickom, a nie sústredenom
a so znalosťou veci vedenom spore zo strany konajúcej sudkyne.
Ústavný súd preto uzatvára, že postupom okresného súdu v posudzovanom konaní
došlo k porušeniu práv sťažovateľa garantovaných čl. 48 ods. 2 ústavy a čl. 6 ods. 1
dohovoru.
10. Ak ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnosti fyzickej osoby alebo právnickej
osoby podľa čl. 127 ods. 2 ústavy vysloví, že k porušeniu práva došlo právoplatným
rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom, prípadne nečinnosťou, zruší také rozhodnutie,
opatrenie alebo iný zásah, prípadne prikáže tomu, kto právo porušil, aby vo veci konal.
4
Ústavný súd v zmysle ustanovenia § 56 ods. 3 písm. a) zákona Národnej rady
Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,
o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon
o ústavnom súde“) prikázal okresnému súdu vo veci konať bez zbytočných prieťahov.
11. Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým
vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané
finančné zadosťučinenie.
Podľa § 50 ods. 3 zákona o ústavnom súde ak sa sťažovateľ domáha finančného
zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov sa ho domáha.
Podľa § 56 ods. 5 zákona o ústavnom súde ak ústavný súd rozhodne o priznaní
primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil,
je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia
ústavného súdu.
12. Cieľom primeraného finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného
základného práva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo spôsobom, ktorý
vyžaduje poskytnutie vyššieho stupňa ochrany, nielen deklaráciu porušenia, prípadne príkaz
na ďalšie konanie bez porušovania základného práva (I. ÚS 42/2015).
13. Podľa názoru ústavného súdu prichádza v tomto prípade do úvahy priznanie
primeraného finančného zadosťučinenia v sume 1 000 €, ktorá zodpovedá porušeniu
označených základných práv sťažovateľa v majetkovom spore o zaplatenie 1 796,99 €
s prísl.
14. Ústavný súd priznal sťažovateľovi (§ 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde) náhradu
trov právneho zastúpenia v požadovanej sume 279,66 €, ktorá zodpovedá vyhláške
Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách
advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len
„vyhláška“). Trovy konania je okresný súd povinný uhradiť na účet právnej zástupkyne
sťažovateľa v lehote 2 mesiacov od doručenia tohto nálezu (§ 31a zákona o ústavnom súde v
15. Vo zvyšnej časti sťažnosti nebolo vyhovené, lebo o majetkovom práve
sťažovateľa ešte len bude rozhodovať okresný súd meritórnym rozhodnutím.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 27. mája 2015
6