Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 71/2015

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

17

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 27. mája 2015 v senáte

zloženom z predsedníčky Marianny Mochnáčovej a zo sudcov Petra Brňáka a Milana Ľalíka

(sudca spravodajca) prerokoval prijatú sťažnosť , ,

zastúpeného advokátkou , , ktorou namietal

porušenie svojho základného práva zaručeného čl. 46 ods. 1, čl. 48 ods. 2 a čl. 20 ods. 1

a práva zaručeného Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd v konaní vedenom na Okresnom súde Košice I

pod sp. zn. , a takto

rozhodol:

1. Základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa v spojení s Slovenskej

republiky a právo na prejednanie veci v primeranej dobe podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Košice I v konaní

vedenom pod sp. zn. p o r u š e n é b o l o .

2. Okresnému súdu Košice I v konaní vedenom pod sp. zn.

p r i k a z u j e konať bez zbytočných prieťahov.

3. p r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume 1 000 €

(slovom tisíc eur), ktoré j e Okresný súd Košice I p o v i n n ý vyplatiť mu do dvoch

mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4. Okresný súd Košice I j e p o v i n n ý uhradiť trovy

právneho zastúpenia v sume 279,66 € (slovom dvestosedemdesiatdeväť eur a šesťdesiatšesť

centov) na účet jeho advokátky do dvoch mesiacov od doručenia

tohto nálezu.

5. Vo zvyšnej časti sťažnosti n e v y h o v u j e .

O d ô v o d n e n i e :

1. (ďalej len „sťažovateľ“) sa sťažnosťou podanou na Ústavnom súde

Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) 28. januára 2015 domáha vyslovenia

porušenia v záhlaví označených základných práv tam uvedeným postupom Okresného súdu

Košice I (ďalej len „okresný súd“), ktorý za dobu takmer 6 rokov nerozhodol vo veci,

a to aj napriek podanej sťažnosti predsedovi okresného súdu, ktorý ju v odpovedi

z 18. decembra 2013 uznal za dôvodnú.

2. Na základe výzvy ústavného súdu predseda okresného súdu vo vyjadrení

k sťažnosti zo 7. mája 2015 popísal priebeh procesných úkonov súdu od 4. septembra 2009

so záverom, že súd v danej veci nepostupuje dôsledne a efektívne aj napriek 16 nariadeným

pojednávaniam; súhlasil s upustením od ústneho pojednávania, ku ktorému sa pripojila aj

právna zástupkyňa sťažovateľa.

3. Ústavný súd rozhoduje podľa (ďalej len

,,ústava") o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie

svojich základných práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd

2

vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola

vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje

iný súd.

4. Sťažovateľ sa sťažnosťou domáhal okrem iného, vyslovenia porušenia svojho

základného práva podľa , podľa ktorého každý má právo, aby sa jeho vec

verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov, a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len ,,dohovor"), podľa ktorého každý

má právo na to, aby jeho vec bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná.

5. Ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného

práva podľa a dohovoru vychádza zo svojej ustálenej

judikatúry, v súlade s ktorou „Účelom základného práva na prerokovanie vec bez

zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba

domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu. Samotným prerokovaním veci na súde sa

právna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty

dochádza zásadne až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným

spôsobom, ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím

súdu“ (m. m. ).

6. Základnou povinnosťou súdu a sudcu je preto zabezpečiť taký procesný postup

v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník

obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.

Táto povinnosť súdu a sudcu vyplýva z (ďalej len

„OSP“), ktorý súdom prikazuje, aby v súčinnosti so všetkými účastníkmi konania

postupovali tak, aby ochrana ich práv bola rýchla a účinná, ďalej z , podľa

ktorého len čo sa konanie začalo, postupuje v ňom súd i bez ďalších návrhov tak, aby vec

bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá a podľa , podľa ktorého si

sudca pojednávanie pripraví tak, aby rozhodol o veci spravidla na jedinom pojednávaní.

7. Časový horizont toho, kedy sa k účastníkovi konania dostáva konečné rozhodnutie

vo veci, je neoddeliteľnou súčasťou kritérií celkovej spravodlivosti konania. Primeranosť

dĺžky konania sa posudzuje vo svetle konkrétnych okolností prípadu a s prihliadnutím

na kritériá zakotvené v judikatúre ústavného súdu (m. m. ), ako aj Európskeho

súdu pre ľudské práva (Zwierzynski v. Poľsko), ktorými sú zložitosť prípadu, správanie

sťažovateľa a súdu, ako aj predmet sporu.

8. Ústavný súd tiež pripomína, že nielen nečinnosť, ale aj nesústredená a neefektívna

činnosť sudcu (súdu) zapríčiňuje porušenie a dohovorom zaručeného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov alebo v primeranej dobe, ak táto

nesmerovala na odstránenie právnej neistoty týkajúcej sa tých práv, kvôli ktorým sa

sťažovateľ obrátil na súd, aby o jeho veci rozhodol.

9. Vzhľadom na doterajšiu dĺžku konania (takmer 6 rokov) zatiaľ iba pred okresným

súdom a vyjadrenie jeho predsedu (bod 2) ústavný súd nepovažoval za významné podrobne

skúmať jednotlivé kritériá (bod 7), pretože spor o zaplatenie sumy 1 796,99 € nesmie trvať

v právnom štáte takú dlhú dobu. Túto dobu neospravedlňuje ani enormný počet nariadených

pojednávaní (doteraz už 16), ktorý svedčí skôr o chaotickom, a nie sústredenom

a so znalosťou veci vedenom spore zo strany konajúcej sudkyne.

Ústavný súd preto uzatvára, že postupom okresného súdu v posudzovanom konaní

došlo k porušeniu práv sťažovateľa garantovaných a

dohovoru.

10. Ak ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnosti fyzickej osoby alebo právnickej

osoby podľa vysloví, že k porušeniu práva došlo právoplatným

rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom, prípadne nečinnosťou, zruší také rozhodnutie,

opatrenie alebo iný zásah, prípadne prikáže tomu, kto právo porušil, aby vo veci konal.

4

Ústavný súd v zmysle ustanovenia § 56 ods. 3 písm. a) zákona Národnej rady

Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,

o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

o ústavnom súde“) prikázal okresnému súdu vo veci konať bez zbytočných prieťahov.

11. Podľa ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým

vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané

finančné zadosťučinenie.

Podľa ak sa sťažovateľ domáha finančného

zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov sa ho domáha.

Podľa ak ústavný súd rozhodne o priznaní

primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil,

je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia

ústavného súdu.

12. Cieľom primeraného finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného

základného práva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo spôsobom, ktorý

vyžaduje poskytnutie vyššieho stupňa ochrany, nielen deklaráciu porušenia, prípadne príkaz

na ďalšie konanie bez porušovania základného práva ().

13. Podľa názoru ústavného súdu prichádza v tomto prípade do úvahy priznanie

primeraného finančného zadosťučinenia v sume 1 000 €, ktorá zodpovedá porušeniu

označených základných práv sťažovateľa v majetkovom spore o zaplatenie 1 796,99 €

s prísl.

14. Ústavný súd priznal sťažovateľovi ( ) náhradu

trov právneho zastúpenia v požadovanej sume 279,66 €, ktorá zodpovedá vyhláške

Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. o odmenách a náhradách

advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len

„vyhláška“). Trovy konania je okresný súd povinný uhradiť na účet právnej zástupkyne

sťažovateľa v lehote 2 mesiacov od doručenia tohto nálezu ( v

spojení s ).

15. Vo zvyšnej časti sťažnosti nebolo vyhovené, lebo o majetkovom práve

sťažovateľa ešte len bude rozhodovať okresný súd meritórnym rozhodnutím.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 27. mája 2015

6