Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 259/2015

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

10

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 2. júna 2015

predbežne prerokoval sťažnosť , , a ,

, obaja toho času v Ústave na výkon väzby

Leopoldov, zastúpených JUDr. Kristínou Piovarčíovou ml., Advokátska kancelária,

Štúrova 20, Košice, vo veci namietaného porušenia ich základného práva podľa čl. 17 ods. 2

a 5 a práva podľa a 4 Dohovoru

o ochrane ľudských práv a slobôd postupom Okresného súdu Trnava v konaní vedenom

pod sp. zn. 113/2014 a uznesením Krajského súdu v Trnave sp. zn.

zo 4. novembra 2014 a takto

rozhodol:

Sťažnosť a o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 2. januára 2015

doručená sťažnosť , , a ,

, obaja toho času v Ústave na výkon väzby Leopoldov (ďalej

len „sťažovatelia“), vo veci namietaného porušenia ich základného práva podľa čl. 17 ods. 2

a ods. 5 (ďalej len „“) a práva podľa a 4

Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného

súdu Trnava (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 113/2014

a uznesením Krajského súdu v Trnave (ďalej len „krajský súd“) sp. zn.

zo 4. novembra 2014.

Z obsahu sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovatelia sú stíhaní pre trestný čin

podvodu podľa a. 3 písm. c) a Trestný

zákon v znení neskorších predpisov a uznesením okresného súdu sp. zn. 113/2014

z 26. októbra 2014 boli vzatí do väzby podľa § 87 ods. 2 z dôvodov podľa § 71 ods. 1

písm. b) a c) v znení neskorších predpisov (ďalej

len „“).

Sťažovatelia v sťažnosti adresovanej ústavnému súdu uvádzajú, že proti predmetnému

uzneseniu okresného súdu bezprostredne po jeho vyhlásení 26. októbra 2014 „zahlásili do

zápisnice sťažnosť“, pričom podanú sťažnosť prostredníctvom obhajcu odôvodnili písomným

podaním, ktoré v rámci zákonnej trojdňovej lehoty 29. októbra 2014 odovzdali na poštovú

prepravu.

O podanej sťažnosti rozhodol krajský súd namietaným uznesením zo 4. novembra

2014, ktorým sťažnosť ako nedôvodnú podľa

zamietol. Sťažovatelia na tomto mieste uvádzajú, že z odôvodnenia predmetného uznesenia

vyplýva, že do dňa rozhodovania krajského súdu písomné odôvodnenie sťažnosti

sťažovateľov, ktoré bolo doručované poštou, krajskému súdu predložené nebolo.

Sťažovatelia v nadväznosti na to argumentujú: „Postup Okresného súdu Trnava

v konaní 113/2014, ktorý písomné dôvody našej sťažnosti nepredložil nadriadenému

krajskému súdu spojení s postupom Krajského súdu Trnava a jeho uznesením sp. zn.

zo dňa 04.11.2014 mal za následok porušenie nášho práva na obhajobu,

nakoľko krajský súd rozhodol o našej sťažnosti proti uzneseniu o vzatí do väzby bez znalosti

našej obhajobnej argumentácie, resp. pokiaľ mu táto bol známa, v namietanom uznesení

zo dňa 04.11.2014 sa s touto nijako relevantne a zákonne nevysporiadal.“

Sťažovatelia v označenom postupe konajúcich súdov vidia porušenie svojho

základného práva garantovaného a ods. 5 a práva garantovaného

ods. 1 a 4 dohovoru.

Vzhľadom na uvedené v závere svojej sťažnosti sťažovatelia navrhujú, aby ústavný

súd po prijatí ich sťažnosti na ďalšie konanie rozhodol vo veci nálezom, ktorým by vyslovil

porušenie ich základného práva zaručeného a 5 a práva zaručeného

ods. 1 a 4 dohovoru postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 113/2014

a uznesením krajského súdu sp. zn. zo 4. novembra 2014, predmetné

rozhodnutie zrušil a prikázal krajskému súdu prepustiť sťažovateľov z väzby na slobodu,

priznal sťažovateľom primerané finančné zadosťučinenie v sume 5 000 €, a to každému

z nich, ako aj náhradu trov právneho zastúpenia.

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa ustanovenia § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej

republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní

pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

o ústavnom súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez

prítomnosti navrhovateľa.

Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené

v ustanovení nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.

Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd

právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo

návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže

ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Ústavný súd poukazuje na svoju ustálenú judikatúru, podľa ktorej o zjavne

neopodstatnený návrh ide vtedy, ak ústavný súd pri jeho predbežnom prerokovaní nezistí

žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by

mohol posúdiť po jeho prijatí na ďalšie konanie (). Ústavný súd tak môže pri

predbežnom prerokovaní odmietnuť taký návrh, ktorý sa na prvý pohľad a bez najmenšej

pochybnosti javí ako neopodstatnený ().

1. K namietanému porušeniu základného práva podľa a 5

uznesením krajského súdu sp. zn. zo 4. novembra 2014

Sťažovatelia vidia porušenie svojho základného práva garantovaného čl. 17 ods. 2 a 5

v skutočnosti, že bolo v konaní pred krajským súdom ako opravnou inštanciou

zmarené ich právo predniesť v rámci svojej obrany vlastné argumenty proti vzatiu do väzby.

Ústavný súd pri preskúmaní sťažnosti a jej príloh zistil tieto relevantné skutočnosti,

z ktorých pri svojom rozhodovaní vychádzal:

Z obsahu odôvodnenia namietaného uznesenia krajského súdu vyplýva základná

východisková okolnosť, a síce že sťažovatelia po vyhlásení prvostupňového uznesenia

okresného súdu o ich vzatí do väzby uplatnili sťažnosť, vo vzťahu ku ktorej krajský súd

uviedol, že nebola odôvodnená. Sťažovatelia prostredníctvom listinných dôkazov preukázali

ústavnému súdu, že odôvodnenie k uplatnenej sťažnosti podali v rámci zákonnej trojdňovej

lehoty na poštovú prepravu (toto písomné podanie bolo okresnému súdu doručené

3. novembra 2014). Krajskému súdu, ako možno usúdiť z obsahu odôvodnenia jeho

rozhodnutia, nebolo toto písomné odôvodnenie sťažnosti do doby jeho rozhodovania

predložené.

Možnosť väzobne stíhanej osoby predložiť argumenty a dôvody proti svojmu

ponechaniu vo väzbe, ako aj možnosť reagovať na „protiargumenty“ zástupcu štátu

(prokurátora) súvisí s požiadavkou kontradiktórnosti konania a s ňou súvisiacou „rovnosťou

zbraní“, ktoré z hľadiska kvality súdneho preskúmania zákonnosti pozbavenia osobnej

slobody musia byť v zmysle judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva, ako aj judikatúry

ústavného súdu ako základné procesné záruky vyplývajúce z čl. 5 dohovoru garantované.

Ústavný súd sa oboznámil s obsahom sťažnosti sťažovateľov, ktorú uplatnili proti

prvostupňovému uzneseniu okresného súdu o ich vzatí do väzby, ďalej s obsahom

prednesov sťažovateľov a ich obhajcu v rámci tzv. väzobného výsluchu, ako aj s obsahom

odôvodnenia uznesenia okresného súdu o vzatí sťažovateľov do väzby.

Ústavný súd konštatuje, že argumentačné námietky relevantného charakteru (na ktoré

ako také má súd povinnosť reflektovať) produkované obhajobou v rámci väzobného

výsluchu prezentované v odôvodnení prvostupňového uznesenia okresného súdu sú

v podstate totožné s dôvodmi obsiahnutými v sťažnosti sťažovateľov, ktorú podali proti

uzneseniu okresného súdu (námietky nesplnenia hmotnoprávnych predpokladov väzby:

nedostatočne podložená dôvodnosť podozrenia zo spáchania vyšetrovaných skutkov

a absencia konkrétnych skutočností opodstatňujúcich dôvodnú obavu z marenia

vyšetrovania sťažovateľmi, ako aj z pokračovania v trestnej činnosti).

Ústavný súd je tak toho názoru, že z hľadiska materiálnej ochrany ústavnosti

pochybenie vo väzobnom konaní možno kvalifikovať ako pochybenie formálne, ktoré

nemalo materiálny dopad na ochranu označeného základného práva sťažovateľov, keďže sa

v konečnom dôsledku krajský súd s relevantnou argumentáciu sťažovateľov oboznámil

(prostredníctvom obsahu zápisnice o výsluchu, ako aj prostredníctvom odôvodnenia

uznesenia okresného súdu) a ako takou vo svojom rozhodnutí aj zaoberal.

Vzhľadom na uvedené posúdil ústavný súd námietku porušenia čl. 17 ods. 2 a 5

uznesením krajského súdu sp. zn. zo 4. novembra 2014 ako zjavne

neopodstatnenú a odmietol ju podľa .

2. K namietanému porušeniu základného práva podľa čl. 5 ods. 1 a 4 dohovoru

uznesením krajského súdu sp. zn. zo 4. novembra 2014

Ústavný súd osobitne vo vzťahu k sťažovateľmi formulovanej námietke porušenia

čl. 5 ods. 1 a 4 dohovoru v kontexte argumentácie obsiahnutej v danej časti sťažnosti

upriamuje pozornosť na ustálenú judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva, podľa ktorej

je ustanovenie čl. 5 ods. 4 dohovoru aplikovateľné na situáciu následnej previerky

zákonnosti väzby (v prípadoch žiadosti obvineného o prepustenie na slobodu a predĺženie

lehoty trvania väzby). Ustanovenie čl. 5 ods. 4 dohovoru teda nie je na prípad sťažovateľov,

u ktorých išlo o prvotnú súdnu kontrolu zákonnosti obmedzenia osobnej slobody

nasledujúcu bezprostredne po „zatknutí“ (prvotné rozhodovanie o vzatí do väzby),

aplikovateľné. U sťažovateľov prichádzala do úvahy aplikácia ustanovenia čl. 5 ods. 3

dohovoru.

Ústavný súd tak vzhľadom na nedostatok príčinnej súvislosti medzi obsahom

formulovanej argumentácie sťažovateľov a namietaným porušením článku dohovoru posúdil

predmetnú námietku ako zjavne neopodstatnenú.

3. K namietanému porušeniu základného práva podľa a 5

a práva podľa čl. 5 ods. 1 a 4 dohovoru postupom okresného súdu v konaní vedenom

pod sp. zn. 113/2014

V kontexte argumentácie sťažovateľov zameral ústavný súd svoju pozornosť

na relevantnú právnu úpravu obsiahnutú v .

Podľa ak lehota na podanie sťažnosti už

všetkým oprávneným osobám uplynula a sťažnosti sa nevyhovelo podľa odseku 1, predloží

súd vec na rozhodnutie nadriadenému súdu.

Podľa o sťažnosti proti uzneseniu o vzatí obvineného

do väzby rozhodne nadriadený súd na neverejnom zasadnutí do piatich pracovných dní od

predloženia veci na rozhodnutie.

Ako z prezentovaného skutkového stavu vyplýva, lehota na podanie sťažnosti

uplynula sťažovateľom (prokurátor sa sťažnosti po vyhlásení prvostupňového uznesenia

vzdal) 29. októbra 2014. Okresný súd predložil podané sťažnosti spolu so spisovým

materiálom nadriadenému súdu 30. októbra 2014. Ustanovenie § 190 ods. 2 písm. c)

bolo tak zo strany okresného súdu dodržané. V zmysle

začala pre nadriadený súd rozhodujúci o sťažnosti sťažovateľov

inštruktívna lehota piatich dní plynúť od predloženia veci okresným súdom, teda

od 30. októbra 2014, pričom krajský súd v uvedenej lehote 4. novembra 2014, tak ako mu

ukladá citované ustanovenie, o sťažnosti rozhodol.

Medzitým 3. novembra 2014 bolo okresnému súdu doručené odôvodnenie sťažnosti

sťažovateľov. Okresný súd, aj keď expressis verbis označenú situáciu

konkrétne neupravuje, bol povinný v zákonnej lehote podané odôvodnenie sťažnosti

bezodkladne predložiť krajskému súdu, keďže časový priestor, keď krajský súd rozhodol až

nasledujúci deň, stále existoval. Možno konštatovať, že zo strany okresnému súdu došlo

k faktickému pochybeniu.

Treba však povedať, že okresný súd participuje na sťažnostnom konaní vyložene

v technickej rovine, keď je povinný uplatnený opravný prostriedok spolu so spisovým

materiálom predložiť nadriadenému súdu (pokiaľ mu sám nevyhovie), garantom

kontradiktórnosti konania v rámci sťažnostného konania je však výlučne nadriadený súd.

Pre zjavný nedostatok relevantnej príčinnej súvislosti tak ústavný súd sťažnosť

sťažovateľov v označenej časti kvalifikoval ako zjavne neopodstatnenú.

Na základe všetkých prezentovaných záverov ústavný súd už pri predbežnom

prerokovaní sťažnosti rozhodol tak, ako to je uvedené vo výroku tohto uznesenia, a ďalšími

návrhmi sťažovateľov sa nezaoberal.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 2. júna 2015