Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 271/2015

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

10

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 9. júna 2015

predbežne prerokoval sťažnosti obchodnej spoločnosti POHOTOVOSŤ, s. r. o.,

Pribinova 25, Bratislava, zastúpenej advokátskou kanceláriou Fridrich Paľko, s. r. o.,

Grösslingová 4, Bratislava, v mene ktorej koná konateľ a advokát doc. JUDr. Branislav

Fridrich, PhD., vedené pod spisovými značkami: ,

a Rvp 7959/2014 vo veci namietaného porušenia jej základného práva na súdnu ochranu

zaručeného v a práva na spravodlivé súdne

konanie zaručeného v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd

postupom a uzneseniami Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn.

z 9. apríla 2014 (sp. zn. ), sp. zn. z 9. apríla 2014

(sp. zn. ) a sp. zn. zo 7. apríla 2014 (sp. zn. )

a takto

rozhodol:

1. Sťažnosti obchodnej spoločnosti POHOTOVOSŤ, s. r. o., vedené pod spisovými

značkami: , a s p á j a na spoločné konanie,

ktoré bude ďalej vedené pod sp. zn. .

2. Sťažnosti obchodnej spoločnosti POHOTOVOSŤ, s. r. o., o d m i e t a ako zjavne

neopodstatnené.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) boli 4. júla 2014

doručené sťažnosti obchodnej spoločnosti POHOTOVOSŤ, s. r. o., Pribinova 25, Bratislava

(ďalej len „sťažovateľka“), vo veci namietaného porušenia základného práva na súdnu

ochranu podľa (ďalej len „“) a práva

na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom a uzneseniami Krajského súdu

v Banskej Bystrici (ďalej len „krajský súd“) sp. zn. z 9. apríla 2014,

sp. zn. z 9. apríla 2014 a sp. zn. zo 7. apríla 2014 (ďalej len

„napadnuté uznesenia“).

Sťažovateľka v sťažnostiach okrem iného uviedla, že uzneseniami Okresného súdu

Revúca sp. zn. Spr HP 75/2013 z 11. decembra 2013 (sp. zn. ) a sp. zn. Spr

HP 74/2013 z 11. decembra 2013 (sp. zn. ) a uznesením Okresného súdu

Rimavská Sobota č. k. z 21. februára 2014 (sp. zn. ) jej bola uložená

povinnosť zaplatiť súdny poplatok vo výške 27 €, 11 € a 49 € „... za spracovanie

hromadného podania podľa položky č. 20b Sadzobníka súdnych poplatkov (príloha zákona

č. ).

Sťažovateľ s uložením povinnosti nesúhlasil, a preto podal proti rozhodnutiu

odvolanie, kde uviedol všetky právne dôvody spochybňujúce právne závery okresného súdu

a poukázal aj na konštantnú judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky produkovanú

vo veci povinnosti zaplatiť súdny poplatok.“.

O odvolaniach sťažovateľky rozhodol krajský súd napadnutými uzneseniami tak, že

uznesenia okresných súdov o uložení povinnosti zaplatiť súdny poplatok potvrdil.

Sťažovateľka uviedla, že sa nemohla „stotožniť s odôvodnením rozhodnutia súdu

druhého stupňa a jeho právnymi závermi a to najmä preto, že tieto neprípustným spôsobom

limitujú“ jej „základné práva tak, ako je to rozvedené nižšie v tejto sťažnosti“.

Podľa názoru sťažovateľky okresný súd a krajský súd postupom v napadnutých

konaniach a napadnutými uzneseniami porušili jej „základné práva, konkrétne:

1) právo na súdnu ochranu zaručené č1. 46 ods. 1 ;

2) právo na spravodlivý súdny proces zaručené čl. 6 ods. 1 Európskeho dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd;

3) právo vlastniť majetok zaručené ;

4) právo na pokojné užívanie majetku zaručené čl. 1 Protokolu č. 1 k Dohovoru;

Tvrdíme, že Okresný súd... a porušovateľ porušili právo“ sťažovateľky „na súdnu

ochranu zaručene SR ako aj“ jej „právo na spravodlivý súdny proces

zaručené čl. 6 ods. 1 Dohovoru tým, že svoje rozhodnutie formulovali na základe

nesprávneho právneho posúdenia veci a s použitím chybnej aplikácie a interpretácie práva

a osobitne aplikácie protiústavnej úpravy bez toho, aby vyvolali konanie na potvrdenie

domnienky o ústavnosti, ktorá je však vyvrátiteľná rozhodnutím o abstraktnej kontrole

ústavnosti.“.

Tvrdenie o porušení označených práv sťažovateľka odôvodňuje takto:

„... vôbec nie je zrejmé, ktoré podania súd vyhodnotil ako také, ktoré tvoria

spoločne hromadné podanie...

... sťažovateľ nenavrhol súdu vykonať úkony. Podľa ust.

súdne poplatky sa vyberajú za jednotlivé úkony alebo konanie súdov, ak sa vykonávajú

na návrh. Poplatky sa môžu vyberať aj za konanie a úkony vykonávané bez návrhu

v prospech poplatníka, ale len ak je to v sadzobníku výslovne uvedené. V položke 20b nie je

výslovne uvedené, že poplatok za spracovanie hromadného podania je možné vyberať bez

návrhu poplatníka na vykonanie úkonu sudu...

... nie je zrejmé, prečo boli podania súdom vyhodnotené ako také, ktoré tvoria súčasť

iných, viac než desiatich podaní podaných tým istým subjektom v ten istý deň...

... tiež nie je zrejmé, či spoplatnené podanie je vo vzťahu k skupine podaní

(hromadnému podaniu) podaním v poradí desiatym alebo iným a či má byť alebo nemá byť

spoplatnené...

... Napadnuté uznesenie neobsahuje podstatnú náležitosť tohto druhu rozhodnutia

a tým je odôvodnenie.“

Sťažovateľka ďalej v sťažnosti uvádza, že „... porušovateľ alebo súd prvého stupňa,

mali prerušiť konanie podľa ust. . Totižto všeobecne záväzný

právny predpis, konkrétne položka č. 20b Sadzobníka súdnych poplatkov (príloha zákona

č. ), ktorý sa týka veci, je v rozpore s . Porušovateľ, alebo súd prvého

stupňa, mali v tomto prípade postúpiť návrh ústavnému súdu na zaujatie stanoviska.

Porušovateľ pokračoval v konaní, aj keď mal zákonnú povinnosť podrobiť aplikovanú

právnu úpravu kontrole ústavnosti“, a opísala, v čom spočíva podľa jej názoru rozpor

položky č. 20b Sadzobníka súdnych poplatkov [príloha zákona Slovenskej národnej rady

č. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení

neskorších predpisov (ďalej len „“)] s .

V nadväznosti na uvedené sťažovateľka navrhuje, aby ústavný súd o jej sťažnostiach

rozhodol nálezmi, v ktorých vysloví, že postupom krajského súdu v konaniach vedených

pod sp. zn. , sp. zn. a sp. zn. a v ich rámci

vydanými uzneseniami z 9. apríla 2014 a zo 7. apríla 2014 (ďalej aj „predmetné konania

a uznesenia krajského súdu“) bolo porušené jej základné právo zaručené v čl. 46 ods. 1

a právo zaručené v dohovoru, označené uznesenia krajského súdu zruší

a veci vráti krajskému súdu na ďalšie konania a prizná jej primerané finančné

zadosťučinenie, ako aj úhradu trov konania.

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd návrh predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady

Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,

o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

o ústavnom súde“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa a zisťuje,

či nie sú dôvody na jeho odmietnutie podľa . Podľa

ods. 2 môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť

uznesením bez ústneho pojednávania návrhy, na prerokovanie ktorých nemá právomoc,

návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy

podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene. Ústavný súd môže

odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

II.A K spoločnému prerokovaniu vecí

Podľa ak tento zákon neustanovuje inak a povaha veci

to nevylučuje, použijú sa na konanie pred ústavným súdom primerane ustanovenia

(ďalej aj „OSP“). V zmysle v záujme

hospodárnosti konania môže súd spojiť na spoločné konanie veci, ktoré sa uňho začali

a skutkovo spolu súvisia alebo sa týkajú tých istých účastníkov.

nemá osobitné ustanovenie o spojení vecí, avšak v súlade s citovaným § 31a zákona

o ústavnom súde možno v konaní o sťažnosti podľa použiť na prípadné

spojenie vecí primerane .

S prihliadnutím na obsah sťažností uvedených vo výrokovej časti tohto uznesenia,

z ktorého je nepochybná právna a skutková súvislosť týchto sťažností, ako aj na totožnosť

v osobe sťažovateľky a krajského súdu, proti ktorému tieto sťažnosti smerujú, rozhodol

ústavný súd uplatniac citované právne normy tak, ako to je uvedené v bode l výroku tohto

uznesenia.

II.B K namietanému porušeniu základného práva podľa

a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru napadnutými uzneseniami

Sťažovateľka sťažnosťami namieta porušenie základného práva podľa čl. 46 ods. 1

a práva podľa dohovoru napadnutými uzneseniami krajského súdu,

ktorými tento súd v odvolacom konaní potvrdil uznesenia súdu prvého stupňa o povinnosti

sťažovateľky zaplatiť súdny poplatok, ako aj postupmi krajského súdu, ktoré predchádzali

ich vydaniu.

V preskúmavaných veciach je predmetom sporu zaplatenie súdneho poplatku v sume

27 €, 11 € a 49 €, t. j. z hľadiska predmetu sporu ide v daných prípadoch o tzv. bagateľné

veci. Za daných okolností už samotný predmet sporu v napadnutých konaniach zakladá

z hľadiska doterajšej judikatúry ústavného súdu dôvod na odmietnutie sťažností už pri ich

predbežnom prerokúvaní. Ak totiž vylučuje u tzv. bagateľných

vecí prieskum rozhodnutí vydaných druhostupňovými súdmi na základe uplatnenia

mimoriadneho opravného prostriedku, bolo by proti logike pripustiť, aby ich prieskum bol

automaticky posunutý do roviny ústavného súdnictva. Opodstatnenosť sťažnosti podľa

v takejto veci prichádza do úvahy iba v prípadoch extrémneho

vybočenia zo štandardov, ktoré sú pre postupy zisťovania skutkového základu

sporu a pre jeho právne posúdenie ().

Napriek uvedenému ústavný súd považuje za vhodné vyjadriť sa k napadnutým

uzneseniam aj z vecného hľadiska. V tejto súvislosti poukazuje na svoju doterajšiu

judikatúru, v ktorej opakovane uvádza, že k úlohám právneho štátu patrí aj vytvorenie

právnych a faktických garancií na uplatňovanie a ochranu základných práv a slobôd ich

nositeľov, t. j. fyzické osoby a právnické osoby. Ak je na uplatnenie alebo ochranu

základného práva alebo slobody potrebné uskutočniť konanie pred orgánom verejnej moci,

úloha štátu spočíva v zabezpečení právnej úpravy takýchto konaní, ktoré sú dostupné

bez akejkoľvek diskriminácie každému z nositeľov základných práv a slobôd. Koncepcia

týchto konaní musí zabezpečovať reálny výkon a ochranu základného práva alebo slobody, a

preto ich imanentnou súčasťou sú procesné záruky základných práv a slobôd. Existenciou

takýchto konaní sa však nevyčerpávajú ústavné požiadavky späté s uplatňovaním

základných práv a slobôd. Ústavnosť týchto konaní predpokladá aj to, že orgán verejnej

moci, pred ktorým sa takéto konania uskutočňujú, koná zásadne nestranne, nezávisle

a s využitím všetkým zákonom ustanovených prostriedkov na dosiahnutie účelu takých

procesných postupov. Ústavný súd z tohto hľadiska osobitne pripomína objektivitu takého

postupu orgánu verejnej moci (, ). Len objektívnym postupom sa

v rozhodovacom procese vylučuje svojvôľa v konaní a rozhodovaní príslušného orgánu

verejnej moci. Objektívny postup orgánu verejnej moci sa musí prejaviť nielen vo využití

všetkých dostupných zdrojov zisťovania skutkového základu na rozhodnutie, ale aj v tom, že

takéto rozhodnutie obsahuje aj odôvodnenie, ktoré preukázateľne vychádza z týchto

objektívnych postupov a ich využitia v súlade s procesnými predpismi.

Podľa každý má právo domáhať sa zákonom ustanoveným

postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených

zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky. Účelom citovaného článku je zaručiť

každému prístup k súdnej ochrane, k súdu alebo inému orgánu právnej ochrany. Základné

právo zaručené umožňuje každému, aby sa stal po splnení predpokladov

ustanovených zákonom účastníkom súdneho konania. Ak osoba splní predpoklady

ustanovené zákonom, súd jej efektívne umožní (mal by umožniť) stať sa účastníkom konania

so všetkými procesnými oprávneniami, ale aj povinnosťami, ktoré z tohto postavenia

vyplývajú.

Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom

zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo

o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.

Z judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“), ktorú si osvojil

aj ústavný súd, vyplýva, že „právo na súd“, ktorého jedným aspektom je právo na prístup

k súdu, nie je absolútne a môže podliehať rôznym obmedzeniam. Uplatnenie obmedzení

však nesmie obmedziť prístup jednotlivca k súdu takým spôsobom a v takej miere, že by

uvedené právo bolo dotknuté v samej svojej podstate. Okrem toho tieto obmedzenia sú

zlučiteľné s čl. 6 ods. 1 dohovoru, ktorý garantuje právo na spravodlivé súdne konanie, len

vtedy, ak sledujú legitímny cieľ a keď existuje primeraný vzťah medzi použitými

prostriedkami a týmto cieľom (napr. Guérin c. Francúzsko, 1998).

Podľa stabilizovanej judikatúry ústavného súdu (napr. , ,

) do obsahu základného práva na súdnu ochranu patrí aj právo každého na to,

aby sa v jeho veci rozhodovalo podľa relevantnej právnej normy, ktorá môže mať základ

v právnom poriadku Slovenskej republiky alebo v takých medzinárodných zmluvách, ktoré

Slovenská republika ratifikovala a boli vyhlásené spôsobom, ktorý predpisuje zákon.

Súčasne má každý právo na to, aby sa v jeho veci vykonal ústavne súladný výklad

aplikovanej právnej normy. Z toho vyplýva, že k reálnemu poskytnutiu súdnej ochrany

dôjde len vtedy, ak sa na zistený stav veci použije ústavne súladne interpretovaná platná

a účinná právna norma ().

Integrálnou súčasťou základného práva na súdnu ochranu podľa

je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne

a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace

s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu

(, ). Všeobecný súd však nemusí dať odpoveď na všetky otázky

nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam,

prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia. Odôvodnenie

rozhodnutia všeobecného súdu (prvostupňového, ale aj odvolacieho), ktoré stručne a jasne

objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu

je plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces ().

Aj ESĽP vo svojej judikatúre zdôrazňuje, že čl. 6 ods. 1 dohovoru zaväzuje súdy

odôvodniť svoje rozhodnutia, ale nemožno ho chápať tak, že vyžaduje, aby na každý

argument strany bola daná podrobná odpoveď. Rozsah tejto povinnosti sa môže meniť podľa

povahy rozhodnutia. Otázku, či súd splnil svoju povinnosť odôvodniť rozhodnutie

vyplývajúcu z čl. 6 ods. 1 dohovoru, možno posúdiť len so zreteľom na okolnosti daného

prípadu. Judikatúra ESĽP teda nevyžaduje, aby na každý argument strany, aj na taký, ktorý

je pre rozhodnutie bezvýznamný, bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Ak však

ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická odpoveď práve

na tento argument (Ruiz Torija c. Španielsko z 9. 12. 1994, séria A, č. 303 A, s. 12, bod 29;

Hiro Balani c. Španielsko z 9. 12. 1994, séria A, č. 303 B; Georgiadis c. Grécko

z 29. 5. 1997; Higgins c. Francúzsko z 19. 2. 1998).

Ústavný súd poukazuje na to, že je primárnym východiskom

pre zákonom upravené konanie súdov a iných orgánov Slovenskej republiky príslušných

na poskytovanie právnej ochrany garantovanej v siedmom oddiele druhej hlavy

( až ). V súvislosti so základným právom podľa

treba mať zároveň na zreteli aj , podľa ktorého podmienky

a podrobnosti o súdnej ochrane ustanoví zákon, resp. , podľa ktorého sa

možno domáhať práv uvedených okrem iného v len v medziach zákonov, ktoré

toto ustanovenie vykonávajú ().

Uvedené východiská bol povinný dodržiavať v konaniach a pri rozhodovaní

o namietaných veciach aj krajský súd, a preto bolo úlohou ústavného súdu v rámci

predbežného prerokovania sťažností aspoň rámcovo posúdiť, či ich skutočne rešpektoval,

a to minimálne v takej miere, ktorá je z ústavného hľadiska akceptovateľná a udržateľná,

a na tomto základe formulovať záver, či sťažnosť nie je zjavne neopodstatnená.

Sťažovateľka v sťažnostiach predovšetkým namieta, že krajský súd nesprávne

aplikoval o hromadnom podaní a ustanovenie prílohy [položka 20 b) Sadzobníka

súdnych poplatkov .] a napadnuté uznesenia neodôvodnil, čím

malo dôjsť k porušeniu základného práva podľa a práva podľa

ods. 1 dohovoru.

V relevantnej časti odôvodnenia napadnutého uznesenia č. k. 10

z 9. apríla 2014 krajský súd uviedol:

„Odvolací súd z napadnutého uznesenia zistil, že z neho je zrejmé, že týmto

rozhodnutím žalobcovi povinnosť zaplatiť súdny poplatok za spracovanie hromadného

podania doručeného Okresnému súdu Revúca dňa 24. 10. 2013 vo výške 27, Eur, pričom

podania, ktoré tvorili toto hromadné podanie boli v napadnutom uznesení konkretizované

spisovými značkami. Z napadnutého uznesenia je tiež zrejmé, že súdny poplatok

za spracovanie hromadného podania bol žalobcovi uložený podľa Položky 20b Sadzobníka

súdnych poplatkov. Z uvedeného dôvodu odvolací súd považoval námietku žalobcu, že

napadnuté uznesenie neobsahuje podstatnú náležitosť, a to odôvodnenie, a že preto je

nepreskúmateľné, za nedôvodnú.

Podľa ust. súdne poplatky... sa vyberajú

za jednotlivé úkony alebo konanie súdov, ak sa vykonávajú na návrh a za úkony orgánov

štátnej správy súdov a prokuratúry... uvedené v sadzobníku súdnych poplatkov a poplatku

za výpis z registra trestov..., ktorý tvorí prílohu tohto zákona.

Podľa ust. hromadné podanie tvorí najmenej 10 podaní

doručených tomu istému súdu tým istým účastníkom v jeden deň.

Podľa Položky 20b Sadzobníka súdnych poplatkov poplatok za spracovanie

hromadného podania za každé podanie, ktoré tvorí hromadné podanie je 1 euro.

Citované ustanovenie definuje tzv.

poplatkové úkony, ktorými sú jednotlivé úkony, alebo konanie súdov, ak sa vykonávajú

na návrh a sú uvedené v Sadzobníku súdnych poplatkov. Z uvedeného ustanovenia je

nepochybné, že poplatky uvedené vo všetkých častiach Sadzobníka súdnych poplatkov,

vrátane poplatkov za úkony súdu uvedených v druhej časti Sadzobníka súdnych poplatkov,

sú súdnymi poplatkami podľa ust. .

Odvolací súd mal z potvrdenia o prijatí hromadného podania zo dňa 24. 10. 2013

preukázané, že okresný súd dňa 24. 10. 2013 prijal hromadné podanie v celkovom počte 27

podaní od podávateľa – žalobcu. Vzhľadom na to, že v zmysle vyššie citovaného ustanovenia

sa súdne poplatky vyberajú aj za úkony súdu

uvedené v druhej časti Sadzobníka súdnych poplatkov, žalobcovi vznikla povinnosť zaplatiť

súdny poplatok za spracovanie hromadného podania podľa Položky 20b Sadzobníka

súdnych poplatkov. Z uvedeného dôvodu okresný súd rozhodol v súlade so Zákonom

o súdnych poplatkoch, keď podľa Položky 20b Sadzobníka súdnych poplatkov žalobcovi

uložil povinnosť zaplatiť súdny poplatok za spracovanie hromadného podania zo dňa

24. 10. 2013 vo výške 27, Eur.“

V druhom napadnutom uznesení sp. zn. z 9. apríla 2014 krajský súd

uviedol:

„Odvolací súd z predloženého spisového materiálu a to konkrétne z potvrdenia

o prijatí hromadného podania zistil, že Okresný súd Rimavská Sobota týmto potvrdením

o prijatí hromadného podania potvrdil prijatie hromadného podania dňa 23. 10. 2013

v celkovom počte 11 podaní – odvolanie navrhovateľa proti uzneseniu na úhradu súdneho

poplatku za odvolanie vo veciach hromadne podaných žalôb vo veciach

pod spisovými značkami , , , ,

, , , , , ,

.

Preskúmaním veci odvolací súd dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa nie je

dôvodné.

Vychádzajúc z ust. Zb, osudných poplatkoch a poplatku

za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov, súdne poplatky sa vyberajú

za jednotlivé úkony alebo konanie súdov, ak sa vykonávajú na návrh a za úkony orgánov

štátnej správy, správy súdov a prokuratúry, uvedenej v sadzobníku súdnych poplatkov

a poplatku za výpis z registra trestov, ktorý tvorí prílohu tohto zákona. Poplatky sa vyberajú

aj za konanie a úkony vykonávané bez návrhu v prospech poplatníka, ak je to v Sadzobníku

výslovne uvedené ( o súdnych poplatkoch).

Pokiaľ ide o vyrubený súdny poplatok za spracovanie hromadného podania, je

potrebné vychádzať zo systematiky zákona, použitej terminológie v zákone o súdnych

poplatkoch, ako aj z členenia sadzobníka súdnych poplatkov, tvoriaceho jeho prílohu na 4

časti vymedzujúce jednotlivé osobitné skupiny poplatkov a to:

I.) Poplatky vyberané v občianskom súdnom konaní

II.) Poplatky za úkony súdov

III.) Poplatky za úkony orgánov štátnej správy súdov

IV.) Poplatky za úkony prokuratúry.

Podľa položky 20b Sadzobníka súdnych poplatkov je sadzba súdneho poplatku

za spracovanie hromadného podania za každé podanie, ktoré tvorí hromadné podanie

vo výške 1 Euro.

Právna úprava hromadných podaní bola zavedená

z 20. 03 .2013, ktorým sa mení a dopĺňa

v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej Národnej rady

č. 71/1992 2b. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení

neskorších predpisov, ktorý nadobudol účinnosť dňa 1. mája 2013.

Podľa hromadné podanie tvorí najmenej 10 podaní doručených

tomu istému súdu tým istým účastníkom v jeden deň.

Čo sa rozumie pod spracovaním hromadného podania je upravené v § 139d vyhlášky

č. o spravovacom a kancelárskom poriadku pre okresné súdy, krajské súdy,

špeciálny súd a vojenské súdy v znení neskorších predpisov (ďalej len vyhláška). Podľa

§ 139d cit. vyhlášky spracovaním hromadného podania je zistenie počtu podaní tvoriacich

hromadné podanie a spracovanie zoznamu podaní tvoriacich hromadné podanie, členený

na podania tvoriace hromadné podanie, určený na odoslanie inému súdu a na podanie

určené m zapísanie do príslušného súdneho registra. Spracovaním hromadného podania je

ďalej vykonanie úkonov podľa ods. 2 a 6 na súde, ktorý hromadné podanie prijal.

Odvolací súd dospel k záveru že súd po tom ako mu holi doručené podania

navrhovateľa v počte 11 odvolaní bol povinný sa nimi zaoberať, spracovať ich vtom zmysle,

ako to má, na mysli ust. vyhlášky č. Spracovanie došlého

hromadného podania je úkon súdu, ktorý súd vykonáva aj bez osobitného návrhu, preto

odvolacia námietka navrhovateľa, že na takýto úkon súdu nedal návrh neobstojí.

Spracovanie procesných podaní došlých na súd je úkonom vykonaným v prospech účastníka

( ), pretože je nevyhnutným predpokladom ďalšieho procesného

postupu súdu vo veci, ktorej sa obsah týchto podaní týka. Ak súd vykonal úkon, ktorý je

nevyhnutný pre ďalšie konanie a ktorý podlieha poplatkovej povinnosti v zmysle Sadzobníka

súdnych poplatkov, bol súd povinný účastníkovi, ktorý toto procesné podanie urobil, uložiť

povinnosť zaplatiť poplatok podľa Položky 20b Sadzobníka súdnych poplatkov za

spracovanie týchto hromadných podaní.

Neobstojí argument odvolateľa spochybňujúci charakter podania v počte 11 kusov

ako podania hromadného. Vychádzajúc z ust. hromadné podanie tvorí

najmenej 10 podaní doručených tomu istému súdu tým istým účastníkom v jeden deň. Dňa

23. 10. 2013 bolo doručených Okresnému súdu Rimavská Sobota spolu 11 podaní

od totožného navrhovateľa. Tieto podania napĺňajú zákonnú definíciu hromadného podania

v zmysle dikcie ust. Ďalej názor odvolateľa, že spoplatnené nemôže byť

podanie, ktoré je v poradí prvým až deviatym podaním hromadného podania nemá oporu

v žiadnom zo zákonných ustanovení. Pokiaľ odvolateľ namieta, že v čase doručenia podania

na okresný súd Rimavská Sobota nebola ešte účinná právna úprava dnes obsiahnutá

v položke 20b Sadzobníka súdnych poplatkov odvolací súd poznamenáva, že predmetná

položka 20b bola do Sadzobníka súdnych poplatkov vnesená novelou zákona o súdnych

poplatkoch, a to , pričom v zmysle čl. IV tohto zákona táto novela

nadobudla účinnosť 1. mája 2013, okrem čl. I bod 3 a čl. II, ktoré nadobudli účinnosť už

dňom vyhlásenia tohto zákona.

osudných poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov bol

predmetným zákonom novelizovaný v čl. II tohto zákona a tak novelizované ustanovenia

, vrátane novelizovanej položky 20b Sadzobníka súdnych

poplatkov nadobudli účinnosť dňom vyhlásenia , teda dňom

20. 03. 2013. Podania navrhovateľa boli doručené Okresnému súdu Rimavská Sobota dňa

23. 10. 2013, preto nemôže byť sporné, že položka 20b Sadzobníka súdnych poplatkov bola

v čase, kedy boli tieto hromadné podania súdom spracovávané už v účinnosti a platnosti,

a tak súd bol povinný v zmysle novelizovanej zákonnej úpravy postupovať.

Rovnako neobstojí ani odvolacia námietka navrhovateľa poukazujúca na údajne

nedostatočné odôvodnenie napadnutého rozhodnutia v dôsledku ktorého odvolateľ považuje

uznesenie za nepreskúmateľné pre úplnú absenciu z dôvodov jeho vydania a namieta,

že z napadnutého uznesenia vôbec nie je zrejmé, akého konkrétneho úkonu sa úhrada, týka.

Z obsahu uznesenia okresného súdu jasne vyplýva, komu bola poplatková povinnosť uložená

a v akej veci. Ďalej je zrejmé, že sa týka hromadného podania, a to konkrétne 11 kusov

odvolaní voči zastaveniu konania pre nezaplatenie súdneho poplatku v konaniach

uvedených v Potvrdení o prijatí hromadného podania. Z jeho obsahuje je zrejmé, že sa

súdny poplatok vyrubuje za spracovanie tohto hromadného podania, je tiež zrejmé, podľa

ktorej konkrétnej položky Sadzobníka súdnych poplatkov je súdny poplatok vyrubený, aká je

výška súdneho poplatku, lehota splatnosti tohto súdneho poplatku, spôsob platenia súdneho

poplatku a poplatníkovi je dané poučenie o následkoch nezaplatenia súdneho poplatku.

Takéto odôvodnenie uznesenia súdu je nutne považovať za dostatočne určité, konkrétne

a zrejmé preto, aby ho bolo možné považovať za dostatočne preskúmateľné.

Pokiaľ okresný súd uložil, napadnutým uznesením poplatkovú povinnosť

navrhovateľovi, postupoval správne a v súlade so zákonnou úpravu, pričom súdny poplatok

bol vyrubený v správnej výške v závislosti od poetu kusov podaní tvoriacich hromadné

podanie v sadzbe súdneho poplatku po 1 Euro za každé podanie, ktoré tvorí hromadné

podanie.

Na základe uvedeného skutkového a právneho stavu odvolací súd. napadnuté

uznesenie ako vecne správne potvrdil podľa ust. “

Napokon v odôvodnení uznesenia č. k. 14 zo 7. apríla 2014 krajský

súd uviedol tieto skutočnosti:

„Krajský súd ako súd odvolací preskúmal vec v rozsahu určenom

bez nariadenia pojednávania podľa a uznesenie okresného súdu potvrdil

podľa ako vo výroku vecne správne.

K námietkam žalobcu postačí dodať.

Navrhovateľ namieta, že uznesenie okresného súdu nie je odôvodnené.

Ani v prípade, že účastník nie je práva znalou osobou, nie je potrebné v rozhodnutí

a najmä v uznesení vysvetľovať každý detail formy vydaného rozhodnutia...

Odôvodnenie sa nevyžaduje, ak sa uznesením celkom vyhovelo návrhu, ktorému nikto

neodporoval (napr. ak ide o uznesenie o oslobodení od súdnych poplatkov, alebo uznesenie,

ktoré sa týka vedenia konania, avšak aj v týchto prípadoch musí mať uznesenie okrem

odôvodnenia všetky ostatné náležitosti, teda aj poučenie o opravných prostriedkoch).

Uznesenia, ktorými súdy zaväzujú účastníkov zaplatiť súdne poplatky sú svojim

charakterom uzneseniami, ktorými sa celkom vyhovuje návrhu. Ide totiž o poplatky, ktoré

navrhuje štát zaplatiť sám sebe priamo podľa zmocnenia zákona. Takéto uznesenia

odôvodňovať netreba.

Okrem toho v uznesení o povinnosti zaplatiť súdny poplatok je vždy uvedená výška

súdneho poplatku, ako aj odkaz na zákonné ustanovenie a Sadzobník súdnych poplatkov,

podľa ktorých súdny poplatok treba zaplatiť

Nie je možné preto teda akceptovať stanovisko odvolateľa, že uznesenie o povinnosti

zaplatiť súdny poplatok trpí vadou a je nepreskúmateľné, pretože neobsahuje obsiahle

odôvodnenie.

Z preskúmavaného rozhodnutia je napokon zrejmé, že poplatok sa vymeral podľa

položky 20b Sadzobníka súdnych poplatkov

Z odvolania žalobcu ďalej vyplýva, že nenavrhol vykonať úkony, ktoré okresný súd

spoplatňuje a pokiaľ sa poplatky môžu vyberať aj za konania a úkony vykonávané bez

návrhu v položke 20b nie je výslovne uvedené, že poplatok za spracovanie hromadného

podania je možné vyberať bez návrhu poplatníka.

Podľa ust. v platnom znení poplatky sa vyberajú aj

za konanie a úkony vykonávané bez návrhu v prospech poplatníka, ak je to v sadzobníku

výslovne uvedené.

Položka 20b Sadzobníka súdnych poplatkov znie. Za spracovanie hromadného

podania, za každé podanie, ktoré tvorí hromadné podanie je poplatok 1, €.

V sadzobníku je teda poplatok výslovne uvedený a túto skutočnosť odvolanie žalobcu

obchádza.

Samozrejme, že je pravdivé tvrdenie odvolateľa, že súd neuvádza, prečo boli podania

súdom vyhodnotené ako také, ktoré tvoria súčasť iných, viac než 10 tich podaní podaných

tým istým subjektom a v ten istý deň. Táto skutočnosť však logicky vyplýva z rozhodnutia

súdu prvého stupňa, s ktorým je pevne spojený zoznam podaní a to spôsobom akým sa bežne

spájajú jednotlivé listy rozsudku.

Pokiaľ navrhovateľ namieta, že nie je zrejmé, či spoplatnené podanie vo vzťahu ku

skupine podaní (hromadnému podaniu) podaním v poradí 10, alebo iným a či má byť, alebo

nemá byť spoplatnené treba uviesť, že táto okolnosť je úplne bezvýznamná pokiaľ ide

o hromadné podanie podľa ust. .

Nie je ani dôvod zaoberať sa argumentáciou odvolateľa, že do hromadného podania

nie je možné zahrnúť podania, ktoré boli adresované inému súdu a na tento súd boli len

postúpené, pretože o aké podania ide je zrejmé už z uvedenej prílohy k uzneseniu okresného

súdu a t. j. zoznamu podaní hromadného podania zo dňa 19. 02. 2014.“

Na základe citovaného ústavný súd konštatuje, že krajský súd sa v napadnutých

uzneseniach zaoberal a ústavne akceptovateľným spôsobom aj vysporiadal s odvolacími

námietkami sťažovateľky, s ktorými sa nestotožnil, a preto predmetné uznesenia okresného

súdu potvrdil ako vecne správne.

Napadnuté uznesenia krajského súdu nemožno podľa názoru ústavného súdu

považovať za zjavne neodôvodnené a ani za arbitrárne, t. j. také, ktoré by boli založené

na právnych záveroch, ktoré nemajú oporu v zákone, resp. popierajú podstatu, zmysel a účel

v napadnutom konaní aplikovaných ustanovení

(upravujúcich hromadné podanie) a [položka 20b)

Sadzobníka súdnych poplatkov].

Vo vzťahu k argumentácii sťažovateľky, že „porušovateľ, alebo súd prvého stupňa,

mali prerušiť konanie podľa ust. . Totižto všeobecne záväzný

právny predpis, konkrétne položka č. 20b Sadzobníka súdnych poplatkov (príloha zákona

č. ), ktorý sa týka veci, je v rozpore s . Porušovateľ, alebo sud prvého

stupňa, mali v tomto prípade postúpiť návrh ústavnému súdu na zaujatie stanoviska.

Porušovateľ pokračoval v konaní, aj keď mal zákonnú povinnosť podrobiť aplikovanú

právnu úpravu kontrole ústavnosti“, ústavný súd uvádza, že podľa § 109 ods. 1 písm. b)

je súd povinný prerušiť konanie a predložiť vec ústavnému súdu na zaujatie stanoviska,

ak pred rozhodnutím vo veci dospel k záveru, že všeobecne záväzný právny predpis, ktorý

sa týka veci, je v rozpore s , zákonom alebo medzinárodnou zmluvou, ktorou je

Slovenská republika viazaná.

Zo znenia zjavne vyplýva, že k záveru o nesúlade

všeobecne záväzného predpisu s , ústavným zákonom alebo medzinárodnou

zmluvou, ktorý sa má v predmetnej veci aplikovať, musí dospieť súd, nie účastník konania.

V posudzovaných veciach z dokumentácie predloženej sťažovateľkou nevyplýva, že by v jej

veciach konajúce súdy dospeli k záveru, že alebo položka 20b) Sadzobníka

súdnych poplatkov tvoriaca prílohu je v rozpore s právnymi

predpismi vyššieho stupňa právnej sily.

Na základe uvedeného ústavný súd konštatuje, že medzi napadnutými uzneseniami

a postupmi, ktoré predchádzali ich vydaniu, a základným právom podľa

a právom podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, ktorých porušenie sťažovateľka namieta, neexistuje

taká príčinná súvislosť, na základe ktorej by ústavný súd po prípadnom prijatí sťažnosti

na ďalšie konanie reálne mohol dospieť k záveru o ich porušení. Ústavný súd preto

pri predbežnom prerokovaní odmietol sťažnosti sťažovateľky podľa § 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde ako zjavne neopodstatnené.

Vzhľadom na odmietnutie sťažností neprichádzalo už do úvahy rozhodovať o ďalších

návrhoch sťažovateľky uplatnených v jej petitoch.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 9. júna 2015