Details
ECLI
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
II. ÚS 389/2015
PDF · 410.18 KB
No categories available
II. ÚS 389/2015
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 23. júna 2015 v senáte
zloženom z predsedníčky Ľudmily Gajdošíkovej a zo sudcov Sergeja Kohuta
a Ladislava Orosza (sudca spravodajca) predbežne prerokoval sťažnosť ,
, a , ,
, zastúpených advokátom Mgr. Romanom
Tomanom, PhD., Rudnayovo námestie 1, Bratislava, ktorou namietajú porušenie
svojich základných práv podľa čl. 19 ods. 2, čl. 22 ods. 1 a 2, čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 1
Ústavy Slovenskej republiky Ústavy Slovenskej republiky, ako aj práv podľa čl. 6 ods. 1 a čl. 8 ods. 1 a 2 Dohovoru
o ochrane ľudských práv a základných slobôd príkazom Krajského súdu v Bratislave
sp. zn. Ntt V 1098/04 z 27. mája 2004, a takto
rozhodol:
Sťažnosť a o d m i e t a .
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola
5. novembra 2013 doručená sťažnosť sťažovateľov ,
(ďalej len „sťažovateľka“), a , ,
(ďalej len „sťažovateľ“, spolu len „sťažovatelia“),
zastúpených advokátom Mgr. Romanom Tomanom, PhD., Rudnayovo námestie 1,
Bratislava, ktorou namietajú porušenie svojich základných práv podľa čl. 19 ods. 2, čl. 22
ods. 1 a 2, čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava “), ako
aj práv podľa čl. 6 ods. 1 a čl. 8 ods. 1 a 2 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných
slobôd (ďalej len „dohovor“) príkazom Krajského súdu v Bratislave (ďalej len „krajský
súd“) sp. zn. Ntt V 1098/04 z 27. mája 2004 na odpočúvanie a záznam telekomunikačných
činností (ďalej len „napadnutý príkaz“).
Sťažovatelia uvádzajú, že s fotokópiou napadnutého príkazu sa sťažovateľ po prvýkrát
oboznámil pri nahliadnutí do vyšetrovacieho spisu expozitúry Východ národnej
protizločineckej jednotky národnej kriminálnej agentúry Prezídia Policajného zboru (ďalej
len „NAKA“) ČVS: PPZ 62/NKA PZ VY 2012 dňa 3. septembra 2013. V napadnutom
príkaze sa podľa sťažovateľov uvádza, že telefónna stanica je evidovaná
na sťažovateľku, pričom jej užívateľom je sťažovateľ. Keďže išlo o utajovanú skutočnosť,
nemal sťažovateľ umožnené vyhotoviť si fotokópiu napadnutého príkazu.
V odôvodnení napadnutého príkazu sa podľa sťažovateľov uvádza, že „... zo žiadosti
vyplýva, že zabezpečenie nevyhnutných dôkazov by bolo iným spôsobom neúčinné alebo
nemožné“. Iné argumenty v prospech nariadenia odpočúvania podľa sťažovateľov nie sú
v odôvodnení napadnutého príkazu uvedené. Sťažovatelia navyše tvrdia, že fotokópia
napadnutého príkazu, s ktorou sa sťažovateľ oboznámil 3. septembra 2013, nebola opatrená
okrúhlou pečiatkou krajského súdu a nebola podpísaná sudcom, ktorý napadnutý príkaz
vydal. V napadnutom príkaze sa podľa sťažovateľov nachádza len rámček obdĺžnikového
tvaru a v ňom je strojom dopísané meno sudcu .
Sťažovateľka sa o tom, že telefónna stanica, ktorá bola vedená na jej meno, bola
odpočúvaná, mala dozvedieť od sťažovateľa až 20. septembra 2013 počas svojej návštevy
u sťažovateľa v . Sťažovateľ zdôrazňuje,
že o tom, že predmetná telefónna stanica je odpočúvaná, mal vedomosť už od roku 2006,
avšak až 3. septembra 2013 mu bolo umožnené oboznámiť sa s napadnutým príkazom.
Sťažovatelia namietajú, že napadnutým príkazom došlo k neprípustnému zásahu
do nimi označených základných práv podľa ústavy a práv podľa dohovoru. Namietajú
v prvom rade to, že napadnutý príkaz nie je ústavne akceptovateľným spôsobom
odôvodnený, a tiež to, že v ňom absentujú konkrétne informácie o tom, že
v predchádzajúcom období sa ukázalo ako neúčinné, resp. nemožné zabezpečovať
nevyhnutné dôkazy inými prostriedkami. Sťažovatelia formulujú výhrady aj proti tomu, že
krajský súd nevykonával v predmetnej veci kontrolu trvania dôvodov odpočúvania, ako aj
vo vzťahu k skutočnosti, že nemôžu zistiť, či bol napadnutý príkaz vydaný zákonným
sudcom.
Vzhľadom na skutočnosti uvedené v sťažnosti sťažovatelia navrhujú, aby ústavný súd
po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie vo veci samej nálezom takto rozhodol:
„1. Krajský súd v Bratislave v konaní vedenom pod sp. zn. Ntt V 1098/04 vydaním
príkazu sp. zn. Ntt V 1098/04 z 27. 05. 2004 na odpočúvanie a záznam telekomunikačných
činností porušil právo sťažovateľky v 1. rade a právo sťažovateľa v 2. rade na ochranu
súkromia podľa čl. 19 ods. 2 , čl. 22 ods. 1 a čl. 22 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky Ústavy Slovenskej republiky
a podľa čl. 8 ods. 1 a čl. 8 ods. 2 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.
2. Krajský súd v Bratislave v konaní vedenom pod sp. zn. Ntt V 1098/04 vydaním
príkazu sp. zn. Ntt V 1098/04 z 27. 05. 2004 na odpočúvanie a záznam telekomunikačných
činností porušil právo sťažovateľky v 1. rade a právo sťažovateľa v 2. rade na súdnu
ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky Ústavy Slovenskej republiky a podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru
o ochrane ľudských práv a základných slobôd.
3. Krajský súd v Bratislave v konaní vedenom pod sp. zn. Ntt V 1098/04 vydaním
príkazu sp. zn. Ntt V 1098/04 z 27. 05. 2004 na odpočúvanie a záznam telekomunikačných
činností porušil právo sťažovateľky v 1. rade a právo sťažovateľa v 2. rade nebyť odňatý
zákonnému sudcovi podľa čl. 48 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky Ústavy Slovenskej republiky a podľa čl. 6 ods. 1
Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.
4. Príkaz Krajského súd v Bratislave sp. zn. Ntt V 1098/04 z 27. 05. 2004
na odpočúvanie a záznam telekomunikačných činností sa zrušuje.
5. Ústavný súd Slovenskej republiky priznáva sťažovateľke v 1. rade ako primerané
finančné zadosťučinenie peňažnú sumu vo výške 5 000 EUR, ktorú jej je povinný zaplatiť
Krajský súd v Bratislave do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.
6. Ústavný súd Slovenskej republiky priznáva sťažovateľovi v 2. rade ako primerané
finančné zadosťučinenie peňažnú sumu vo výške 5 000 EUR, ktorú mu je povinný zaplatiť
Krajský súd v Bratislave do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.
7. Krajský súd v Bratislave je povinný uhradiť trovy konania k rukám advokáta
Mgr. Romana Tomana, PhD., so sídlom Rudnayovo námestie 1, Bratislava do jedného
mesiaca od právoplatnosti tohto nálezu.“
Sťažovateľ sa tiež domáha, aby ústavný súd rozhodol o dočasnom opatrení podľa § 52
ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného
súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších
predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde “), ktorým ho „ihneď prepustí na slobodu“.
II.
Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak
o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Ústavný súd návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona
o ústavnom súde na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa a zisťuje, či nie sú
dôvody na odmietnutie návrhu podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde .
Podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd na predbežnom
prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania návrhy, na ktorých
prerokovanie nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom,
neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy
podané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
Ak ústavný súd navrhovateľa na také nedostatky upozornil, uznesenie sa nemusí odôvodniť.
II.1 Skutkové zistenia ústavného súdu
V súvislosti s prípravou predbežného prerokovania sťažnosti ústavný súd zistil,
že 7. júna 2004 bolo vyšetrovateľom Úradu boja proti organizovanej kriminalite, odboru
boja proti organizovanej kriminalite Východ pod ČVS: PPZ 38/BOK V I 2004 podľa
§ 160 ods. 1 Trestného poriadku začaté trestné stíhanie za trestný čin vydierania podľa
§ 235 ods. 1 a 2 písm. a) Trestného zákona na tom skutkovom základe, že dosiaľ
nestotožnená osoba s menom zorganizovala skupinu najmenej troch osôb, ktorá
pôsobí od začiatku mesiaca február 2004 až dosiaľ na území Košického kraja, na účely
získania finančných prostriedkov tým, že násilím, pod hrozbou použitia násilia alebo
hrozbou inej ťažkej ujmy núti rôzne osoby, aby tieto z neopodstatnených dôvodov alebo aj
bez dôvodu im odvádzali rôzne finančné čiastky. V mesiaci február 2004 mal muž menom
telefonicky kontaktovať s tým, že sa s ním chce rozprávať
ktorý mu v reštaurácii vo , okres , navrhol, aby pre
nich nelegálne prevážal z Ukrajiny na územie Slovenskej republiky cigarety vyrobené na
Ukrajine, čo mal odmietnuť. Dňa 6. júna 2004 v poobedňajších hodinách
mal za k jeho rodinnému domu v
okres dôjsť muž menom a mal mu povedať, že musí zaplatiť do
24 hodín sumu 100 000 Sk ako pokutu za to, že nelegálne dovážal zo zahraničia na územie
Slovenska cigarety ukrajinskej výroby, a ak pokutu nezaplatí, tak si to s ním vybavia inak,
pritom ho jedenkrát mal pravou rukou udrieť do spánkovej časti hlavy, pričom ale
nespôsobil žiadne zranenie.
Ústavný súd ďalej zistil, že 10. júna 2004 vyšetrovateľ odboru Východ
Úradu boja proti organizovanej kriminalite Prezídia Policajného zboru vzniesol
pod ČVS: PPZ 38/BOK V I 2004 obvinenie za trestný čin
vydierania podľa § 235 ods. 1 a 2 písm. a) Trestného zákona účinného v čase spáchania
skutku, ktorého sa mal dopustiť na mieste, v čase a spôsobom tak, ako to je uvedené
v označenom uznesení. Následne vyšetrovateľ odboru Východ Úradu boja proti
organizovanej kriminalite Prezídia Policajného zboru ďalším uznesením z 10. júna 2014
vzniesol pod ČVS: PPZ 38/BOK V I 2004 obvinenie za trestný čin
vydierania podľa § 235 ods. 1 a 2 písm. a) Trestného zákona účinného v čase spáchania
skutku, ktorého sa mal dopustiť na mieste, v čase a spôsobom tak, ako to je uvedené
v označenom uznesení. Uznesením z 28. decembra 2005 vyšetrovateľ odboru Východ
Úradu boja proti organizovanej kriminalite Prezídia Policajného zboru vzniesol
pod ČVS: PPZ 38/BOK V I 2004 obvinenie sťažovateľovi za trestný čin vydierania podľa §
235 ods. 1 a 2 písm. a) Trestného zákona účinného v čase spáchania skutku, ktorého sa mal
dopustiť na mieste, v čase a spôsobom tak, ako to je uvedené v označenom uznesení.
V úradnom zázname, ktorý spísal vyšetrovateľ odboru Východ Úradu boja
proti organizovanej kriminalite Prezídia Policajného zboru (ďalej len „vyšetrovateľ“)
dňa 26. októbra 2005 pod ČVS: PPZ 38/BOK V I 2004 (ďalej len „úradný záznam
z 26. októbra 2005“), sa uvádza, že „na základe príkazu Krajského súdu v Bratislave
pod číslom sp. zn. Ntt V 1098/04 zo dňa 27. 05. 2004 vydaného podľa § 88 ods. 2, ods. 3
Trestného poriadku vykonávané odpočúvanie a zaznamenávanie telekomunikačnej
prevádzky na mobilnej telefónnej stanici č.: Odborom zvláštnych policajných
činností Západ Úradu zvláštnych policajných činností Prezídia PZ na dobu od 27. 5. 2004
do 27. 11. 2004. Uvedenú mobilnú telefónnu stanicu v uvedenej dobe používal
, , trv. bytom
Majiteľom tejto telefónnej stanice je , , bytom
.“.
Vyšetrovateľ uznesením z 13. marca 2007 podľa § 21 ods. 3 Trestného poriadku
(per analogiam) s poukazom na § 18 ods. 1 Trestného poriadku trestnú vec vedenú
pod ČVS: PPZ 38/BOK V I 2004 spojil na spoločné konanie s vecou vedenou
pod ČVS: PPZ 21/BOK V I 2006. Následne ale samosudca Špeciálneho súdu v Pezinku,
pracovisko Banská Bystrica, už uvedený skutok uznesením sp. zn. BB 3 T 22/2008
z 24. júla 2008 podľa § 241 ods. 1 písm. f) Trestného poriadku ako časť obžaloby
prokurátora Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky
v Bratislave sp. zn. VII/2 Gv 93/06 848 z 8. februára 2008 odmietol a vec vrátil
prokurátorovi. Prokurátor potom predmetnú trestnú vec vrátil do prípravného konania
vyšetrovateľovi, kde bola ďalej vedená pod ČVS: PPZ 42/BOK V 2008. Po reorganizácii
príslušných útvarov Policajného zboru bola predmetná vec od 1. decembra 2012 vedená
na NAKA pod ČVS: PPZ 62/NKA PZ VY 2012. Uznesením vyšetrovateľa NAKA podľa
§ 21 ods. 1 Trestného poriadku (per analogiam) bola predmetná trestná vec vylúčená
na samostatné konanie, ktoré je vedené na NAKA pod ČVS: PPZ 1016/NKA PZ VY 2013.
Následne bolo uznesením vyšetrovateľa NAKA z 12. decembra 2013 podľa § 228 ods. 2
písm. a) Trestného poriadku trestné stíhanie prerušené z dôvodu, že pre neprítomnosť
svedka nie je možné vec náležite objasniť.
Ústavný súd ďalej zistil, že pátranie po bolo 8. novembra 2014
odvolané, keďže svedok bol zadržaný na území Venezuelskej republiky
na základe európskeho zatýkacieho rozkazu vydaného Špecializovaným trestným súdom
v Pezinku, pracovisko Banská Bystrica, pod č. BB 3 T 3/2008 . Svedok je
v súčasnosti umiestnený v , kde
vykonáva trest odňatia slobody. Uznesením z 10. decembra 2014 vyšetrovateľ NAKA
podľa § 228 ods. 5 Trestného poriadku rozhodol o pokračovaní trestného stíhania
sťažovateľa s konštatovaním, že dôvod prerušenia pominul.
Trestná vec vedená NAKA pod ČVS: PPZ 62/NKA PZ VY 2012, v ktorej
sťažovateľ nahliadol do vyšetrovacieho spisu 3. septembra 2013, je trestnou vecou, v ktorej
mu bolo vznesené obvinenie 28. decembra 2005 vyšetrovateľom odboru Východ Úradu boja
proti organizovanej kriminalite Prezídia Policajného zboru pod ČVS: PPZ 38/BOK V I
2004 za trestný čin vydierania podľa § 235 ods. 1 a 2 písm. a) Trestného zákona účinného
v čase spáchania skutku. V súčasnosti je predmetná trestná vec vedená NAKA pod sp. zn.
ČVS: PPZ 1016/NKA PZ VY 2013 a je v štádiu pred ukončením vyšetrovania.
II.2 Odmietnutie sťažnosti vo vzťahu k sťažovateľke
Vychádzajúc z uvedených zistení, ústavný súd vo vzťahu k sťažovateľke poukazuje
na obsah úradného záznamu z 26. októbra 2005, z ktorého vyplýva, že v dobe, počas ktorej
prebiehalo na základe napadnutého príkazu odpočúvanie telefónnej stanice , ju
užíval sťažovateľ. Sťažovateľka v sťažnosti ani len netvrdí, že by označenú mobilnú
telefónnu stanicu užívala ona. Z uvedeného teda zjavne vyplýva, že k porušeniu v sťažnosti
označených základných práv podľa ústavy a práv podľa dohovoru sťažovateľky napadnutým
príkazom nemohlo dôjsť. Ústavný súd preto sťažnosť v časti týkajúcej sa sťažovateľky pri
predbežnom prerokovaní odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde ako podanú
zjavne neoprávnenou osobou.
II.3 Odmietnutie sťažnosti vo vzťahu k sťažovateľovi
Vo vzťahu k sťažovateľovi ústavný súd v prvom rade poznamenáva, že sťažnosť
smeruje proti postupu a rozhodnutiu orgánov činných v trestnom konaní vo fáze
prípravného (trestného) konania, keď o odôvodnenosti, a teda zákonnosti a ústavnosti
trestného stíhania sťažovateľa meritórne zatiaľ príslušný všeobecný súd vôbec nerozhodoval.
V nadväznosti na uvedené ústavný súd poukazuje na svoju ustálenú judikatúru,
v ktorej opakovane pripomína, že trestné konanie je od svojho začiatku až po koniec
procesom, v rámci ktorého sa pri vykonávaní jednotlivých úkonov môžu zo strany orgánov
činných v trestnom konaní, ako aj v predmetnej veci konajúcich všeobecných súdov
naprávať, resp. korigovať jednotlivé pochybenia, ku ktorým došlo v predchádzajúcich
štádiách trestného konania. Preto spravidla až po právoplatnom skončení trestného konania
možno na ústavnom súde namietať také pochybenia príslušných orgánov verejnej moci,
ktoré neboli odstránené v jeho dovtedajšom priebehu a ktoré mohli vo svojich dôsledkoch
spôsobiť porušenie práv a slobôd označených v čl. 127 ods. 1 ústavy (IV. ÚS 166/2010 ,
m. m. tiež II. ÚS 3/02 , III. ÚS 18/04 , IV. ÚS 76/05 , IV. ÚS 220/07 ).
Aplikujúc ustálenú judikatúru na vec sťažovateľa, ústavný súd konštatuje, že platná
právna úprava trestného konania mu ako obvinenému umožňuje aj v ďalšom štádiu
trestného konania (a po prípadnom podaní obžaloby aj ako obžalovanému) právne účinným
spôsobom namietať porušenie svojich základných práv a slobôd garantovaných ústavou ,
resp. práv garantovaných dohovorom, ku ktorým malo dôjsť v dôsledku údajného
nezákonného vydania napadnutého príkazu v predmetnej trestnej veci. Tak ako súd prvého
stupňa, ktorý bude oprávnený konať a rozhodovať v trestnej veci sťažovateľa po skončení
prípravného konania, aj odvolací súd v prípade podania odvolania v predmetnej trestnej veci
sú súdmi s plnou jurisdikciou, v právomoci ktorých je posúdenie všetkých relevantných
skutkových aj právnych okolností prípadu vrátane zákonnosti a ústavnosti dôkazov
získaných na základe vydaného príkazu. Za uvedených okolností majú právomoc poskytnúť
ochranu právam sťažovateľa primárne príslušné všeobecné súdy, čo vylučuje právomoc
ústavného súdu.
Na základe uvedeného ústavný súd sťažnosť v časti týkajúcej sa sťažovateľa odmietol
podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde pre nedostatok svojej právomoci.
Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti ako celku bolo už bez právneho významu
rozhodovať o ďalších návrhoch sťažovateľov uplatnených v sťažnosti.
Nad rámec uvedeného ústavný súd vo vzťahu k časti týkajúcej sa sťažovateľa
poznamenáva, že vo vzťahu k jeho osobe existujú aj skutočnosti, ktoré by mohli viesť
k záveru o odmietnutí sťažnosti aj z dôvodu, že bola podaná oneskorene. Z prípisu
vyšetrovateľa NAKA totiž vyplýva, že sťažovateľ sa v predmetnej trestnej veci, ktorá bola
v relevantnom čase vedená pod ČVS: PPZ 21/BOK V I 2006 v dňoch
7. až 11. a 14. januára 2008, oboznámil s celým vyšetrovacím spisom po skončení
vyšetrovania v zmysle § 208 Trestného poriadku vrátane jeho príloh, pričom súčasťou tohto
spisu mala byť aj príloha č. 1, ktorej obsah tvorili písomnosti obsahujúce utajované
skutočnosti. Súčasťou tejto utajovanej prílohy spisu mal byť aj napadnutý príkaz krajského
súdu.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 23. júna 2015