Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 389/2015

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

21

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 23. júna 2015 v senáte

zloženom z predsedníčky Ľudmily Gajdošíkovej a zo sudcov Sergeja Kohuta

a Ladislava Orosza (sudca spravodajca) predbežne prerokoval sťažnosť ,

, a , ,

, zastúpených advokátom Mgr. Romanom

Tomanom, PhD., Rudnayovo námestie 1, Bratislava, ktorou namietajú porušenie

svojich základných práv podľa čl. 19 ods. 2, čl. 22 ods. 1 a 2, čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 1

Slovenskej republiky, ako aj práv podľa a a 2 Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd príkazom Krajského súdu v Bratislave

sp. zn. Ntt V 1098/04 z 27. mája 2004, a takto

rozhodol:

Sťažnosť a o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola

5. novembra 2013 doručená sťažnosť sťažovateľov ,

(ďalej len „sťažovateľka“), a , ,

(ďalej len „sťažovateľ“, spolu len „sťažovatelia“),

zastúpených advokátom Mgr. Romanom Tomanom, PhD., Rudnayovo námestie 1,

Bratislava, ktorou namietajú porušenie svojich základných práv podľa čl. 19 ods. 2, čl. 22

ods. 1 a 2, a Slovenskej republiky (ďalej len „ “), ako

aj práv podľa čl. 6 ods. 1 a čl. 8 ods. 1 a 2 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd (ďalej len „dohovor“) príkazom Krajského súdu v Bratislave (ďalej len „krajský

súd“) sp. zn. Ntt V 1098/04 z 27. mája 2004 na odpočúvanie a záznam telekomunikačných

činností (ďalej len „napadnutý príkaz“).

Sťažovatelia uvádzajú, že s fotokópiou napadnutého príkazu sa sťažovateľ po prvýkrát

oboznámil pri nahliadnutí do vyšetrovacieho spisu expozitúry Východ národnej

protizločineckej jednotky národnej kriminálnej agentúry Prezídia Policajného zboru (ďalej

len „NAKA“) ČVS: PPZ 62/NKA PZ VY 2012 dňa 3. septembra 2013. V napadnutom

príkaze sa podľa sťažovateľov uvádza, že telefónna stanica je evidovaná

na sťažovateľku, pričom jej užívateľom je sťažovateľ. Keďže išlo o utajovanú skutočnosť,

nemal sťažovateľ umožnené vyhotoviť si fotokópiu napadnutého príkazu.

V odôvodnení napadnutého príkazu sa podľa sťažovateľov uvádza, že „... zo žiadosti

vyplýva, že zabezpečenie nevyhnutných dôkazov by bolo iným spôsobom neúčinné alebo

nemožné“. Iné argumenty v prospech nariadenia odpočúvania podľa sťažovateľov nie sú

v odôvodnení napadnutého príkazu uvedené. Sťažovatelia navyše tvrdia, že fotokópia

napadnutého príkazu, s ktorou sa sťažovateľ oboznámil 3. septembra 2013, nebola opatrená

okrúhlou pečiatkou krajského súdu a nebola podpísaná sudcom, ktorý napadnutý príkaz

vydal. V napadnutom príkaze sa podľa sťažovateľov nachádza len rámček obdĺžnikového

tvaru a v ňom je strojom dopísané meno sudcu .

Sťažovateľka sa o tom, že telefónna stanica, ktorá bola vedená na jej meno, bola

odpočúvaná, mala dozvedieť od sťažovateľa až 20. septembra 2013 počas svojej návštevy

u sťažovateľa v . Sťažovateľ zdôrazňuje,

že o tom, že predmetná telefónna stanica je odpočúvaná, mal vedomosť už od roku 2006,

avšak až 3. septembra 2013 mu bolo umožnené oboznámiť sa s napadnutým príkazom.

Sťažovatelia namietajú, že napadnutým príkazom došlo k neprípustnému zásahu

do nimi označených základných práv podľa a práv podľa dohovoru. Namietajú

v prvom rade to, že napadnutý príkaz nie je ústavne akceptovateľným spôsobom

odôvodnený, a tiež to, že v ňom absentujú konkrétne informácie o tom, že

v predchádzajúcom období sa ukázalo ako neúčinné, resp. nemožné zabezpečovať

nevyhnutné dôkazy inými prostriedkami. Sťažovatelia formulujú výhrady aj proti tomu, že

krajský súd nevykonával v predmetnej veci kontrolu trvania dôvodov odpočúvania, ako aj

vo vzťahu k skutočnosti, že nemôžu zistiť, či bol napadnutý príkaz vydaný zákonným

sudcom.

Vzhľadom na skutočnosti uvedené v sťažnosti sťažovatelia navrhujú, aby ústavný súd

po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie vo veci samej nálezom takto rozhodol:

„1. Krajský súd v Bratislave v konaní vedenom pod sp. zn. Ntt V 1098/04 vydaním

príkazu sp. zn. Ntt V 1098/04 z 27. 05. 2004 na odpočúvanie a záznam telekomunikačných

činností porušil právo sťažovateľky v 1. rade a právo sťažovateľa v 2. rade na ochranu

súkromia podľa , a Slovenskej republiky

a podľa čl. 8 ods. 1 a čl. 8 ods. 2 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

2. Krajský súd v Bratislave v konaní vedenom pod sp. zn. Ntt V 1098/04 vydaním

príkazu sp. zn. Ntt V 1098/04 z 27. 05. 2004 na odpočúvanie a záznam telekomunikačných

činností porušil právo sťažovateľky v 1. rade a právo sťažovateľa v 2. rade na súdnu

ochranu podľa Slovenskej republiky a podľa Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

3. Krajský súd v Bratislave v konaní vedenom pod sp. zn. Ntt V 1098/04 vydaním

príkazu sp. zn. Ntt V 1098/04 z 27. 05. 2004 na odpočúvanie a záznam telekomunikačných

činností porušil právo sťažovateľky v 1. rade a právo sťažovateľa v 2. rade nebyť odňatý

zákonnému sudcovi podľa Slovenskej republiky a podľa

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

4. Príkaz Krajského súd v Bratislave sp. zn. Ntt V 1098/04 z 27. 05. 2004

na odpočúvanie a záznam telekomunikačných činností sa zrušuje.

5. Ústavný súd Slovenskej republiky priznáva sťažovateľke v 1. rade ako primerané

finančné zadosťučinenie peňažnú sumu vo výške 5 000 EUR, ktorú jej je povinný zaplatiť

Krajský súd v Bratislave do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

6. Ústavný súd Slovenskej republiky priznáva sťažovateľovi v 2. rade ako primerané

finančné zadosťučinenie peňažnú sumu vo výške 5 000 EUR, ktorú mu je povinný zaplatiť

Krajský súd v Bratislave do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

7. Krajský súd v Bratislave je povinný uhradiť trovy konania k rukám advokáta

Mgr. Romana Tomana, PhD., so sídlom Rudnayovo námestie 1, Bratislava do jedného

mesiaca od právoplatnosti tohto nálezu.“

Sťažovateľ sa tiež domáha, aby ústavný súd rozhodol o dočasnom opatrení podľa § 52

ods. 2 o organizácii Ústavného

súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších

predpisov (ďalej len „ “), ktorým ho „ihneď prepustí na slobodu“.

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona

o ústavnom súde na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa a zisťuje, či nie sú

dôvody na odmietnutie návrhu podľa .

Podľa môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania návrhy, na ktorých

prerokovanie nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom,

neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy

podané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Ak ústavný súd navrhovateľa na také nedostatky upozornil, uznesenie sa nemusí odôvodniť.

II.1 Skutkové zistenia ústavného súdu

V súvislosti s prípravou predbežného prerokovania sťažnosti ústavný súd zistil,

že 7. júna 2004 bolo vyšetrovateľom Úradu boja proti organizovanej kriminalite, odboru

boja proti organizovanej kriminalite  Východ pod ČVS: PPZ 38/BOK V I 2004 podľa

začaté trestné stíhanie za trestný čin vydierania podľa

a na tom skutkovom základe, že dosiaľ

nestotožnená osoba s menom zorganizovala skupinu najmenej troch osôb, ktorá

pôsobí od začiatku mesiaca február 2004 až dosiaľ na území Košického kraja, na účely

získania finančných prostriedkov tým, že násilím, pod hrozbou použitia násilia alebo

hrozbou inej ťažkej ujmy núti rôzne osoby, aby tieto z neopodstatnených dôvodov alebo aj

bez dôvodu im odvádzali rôzne finančné čiastky. V mesiaci február 2004 mal muž menom

telefonicky kontaktovať s tým, že sa s ním chce rozprávať

ktorý mu v reštaurácii vo , okres , navrhol, aby pre

nich nelegálne prevážal z Ukrajiny na územie Slovenskej republiky cigarety vyrobené na

Ukrajine, čo mal odmietnuť. Dňa 6. júna 2004 v poobedňajších hodinách

mal za k jeho rodinnému domu v

okres dôjsť muž menom a mal mu povedať, že musí zaplatiť do

24 hodín sumu 100 000 Sk ako pokutu za to, že nelegálne dovážal zo zahraničia na územie

Slovenska cigarety ukrajinskej výroby, a ak pokutu nezaplatí, tak si to s ním vybavia inak,

pritom ho jedenkrát mal pravou rukou udrieť do spánkovej časti hlavy, pričom ale

nespôsobil žiadne zranenie.

Ústavný súd ďalej zistil, že 10. júna 2004 vyšetrovateľ odboru Východ

Úradu boja proti organizovanej kriminalite Prezídia Policajného zboru vzniesol

pod ČVS: PPZ 38/BOK V I 2004 obvinenie za trestný čin

vydierania podľa a účinného v čase spáchania

skutku, ktorého sa mal dopustiť na mieste, v čase a spôsobom tak, ako to je uvedené

v označenom uznesení. Následne vyšetrovateľ odboru Východ Úradu boja proti

organizovanej kriminalite Prezídia Policajného zboru ďalším uznesením z 10. júna 2014

vzniesol pod ČVS: PPZ 38/BOK V I 2004 obvinenie za trestný čin

vydierania podľa a účinného v čase spáchania

skutku, ktorého sa mal dopustiť na mieste, v čase a spôsobom tak, ako to je uvedené

v označenom uznesení. Uznesením z 28. decembra 2005 vyšetrovateľ odboru Východ

Úradu boja proti organizovanej kriminalite Prezídia Policajného zboru vzniesol

pod ČVS: PPZ 38/BOK V I 2004 obvinenie sťažovateľovi za trestný čin vydierania podľa §

235 ods. 1 a 2 písm. a) účinného v čase spáchania skutku, ktorého sa mal

dopustiť na mieste, v čase a spôsobom tak, ako to je uvedené v označenom uznesení.

V úradnom zázname, ktorý spísal vyšetrovateľ odboru Východ Úradu boja

proti organizovanej kriminalite Prezídia Policajného zboru (ďalej len „vyšetrovateľ“)

dňa 26. októbra 2005 pod ČVS: PPZ 38/BOK V I 2004 (ďalej len „úradný záznam

z 26. októbra 2005“), sa uvádza, že „na základe príkazu Krajského súdu v Bratislave

pod číslom sp. zn. Ntt V 1098/04 zo dňa 27. 05. 2004 vydaného podľa § 88 ods. 2, ods. 3

vykonávané odpočúvanie a zaznamenávanie telekomunikačnej

prevádzky na mobilnej telefónnej stanici č.: Odborom zvláštnych policajných

činností Západ Úradu zvláštnych policajných činností Prezídia PZ na dobu od 27. 5. 2004

do 27. 11. 2004. Uvedenú mobilnú telefónnu stanicu v uvedenej dobe používal

, , trv. bytom

Majiteľom tejto telefónnej stanice je , , bytom

.“.

Vyšetrovateľ uznesením z 13. marca 2007 podľa

(per analogiam) s poukazom na trestnú vec vedenú

pod ČVS: PPZ 38/BOK V I 2004 spojil na spoločné konanie s vecou vedenou

pod ČVS: PPZ 21/BOK V I 2006. Následne ale samosudca Špeciálneho súdu v Pezinku,

pracovisko Banská Bystrica, už uvedený skutok uznesením sp. zn. BB

z 24. júla 2008 podľa ako časť obžaloby

prokurátora Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky

v Bratislave sp. zn. VII/2 Gv 93/06 848 z 8. februára 2008 odmietol a vec vrátil

prokurátorovi. Prokurátor potom predmetnú trestnú vec vrátil do prípravného konania

vyšetrovateľovi, kde bola ďalej vedená pod ČVS: PPZ 42/BOK V 2008. Po reorganizácii

príslušných útvarov Policajného zboru bola predmetná vec od 1. decembra 2012 vedená

na NAKA pod ČVS: PPZ 62/NKA PZ VY 2012. Uznesením vyšetrovateľa NAKA podľa

(per analogiam) bola predmetná trestná vec vylúčená

na samostatné konanie, ktoré je vedené na NAKA pod ČVS: PPZ 1016/NKA PZ VY 2013.

Následne bolo uznesením vyšetrovateľa NAKA z 12. decembra 2013 podľa § 228 ods. 2

písm. a) trestné stíhanie prerušené z dôvodu, že pre neprítomnosť

svedka nie je možné vec náležite objasniť.

Ústavný súd ďalej zistil, že pátranie po bolo 8. novembra 2014

odvolané, keďže svedok bol zadržaný na území Venezuelskej republiky

na základe európskeho zatýkacieho rozkazu vydaného Špecializovaným trestným súdom

v Pezinku, pracovisko Banská Bystrica, pod č. BB . Svedok je

v súčasnosti umiestnený v , kde

vykonáva trest odňatia slobody. Uznesením z 10. decembra 2014 vyšetrovateľ NAKA

podľa rozhodol o pokračovaní trestného stíhania

sťažovateľa s konštatovaním, že dôvod prerušenia pominul.

Trestná vec vedená NAKA pod ČVS: PPZ 62/NKA PZ VY 2012, v ktorej

sťažovateľ nahliadol do vyšetrovacieho spisu 3. septembra 2013, je trestnou vecou, v ktorej

mu bolo vznesené obvinenie 28. decembra 2005 vyšetrovateľom odboru Východ Úradu boja

proti organizovanej kriminalite Prezídia Policajného zboru pod ČVS: PPZ 38/BOK V I

2004 za trestný čin vydierania podľa a účinného

v čase spáchania skutku. V súčasnosti je predmetná trestná vec vedená NAKA pod sp. zn.

ČVS: PPZ 1016/NKA PZ VY 2013 a je v štádiu pred ukončením vyšetrovania.

II.2 Odmietnutie sťažnosti vo vzťahu k sťažovateľke

Vychádzajúc z uvedených zistení, ústavný súd vo vzťahu k sťažovateľke poukazuje

na obsah úradného záznamu z 26. októbra 2005, z ktorého vyplýva, že v dobe, počas ktorej

prebiehalo na základe napadnutého príkazu odpočúvanie telefónnej stanice , ju

užíval sťažovateľ. Sťažovateľka v sťažnosti ani len netvrdí, že by označenú mobilnú

telefónnu stanicu užívala ona. Z uvedeného teda zjavne vyplýva, že k porušeniu v sťažnosti

označených základných práv podľa a práv podľa dohovoru sťažovateľky napadnutým

príkazom nemohlo dôjsť. Ústavný súd preto sťažnosť v časti týkajúcej sa sťažovateľky pri

predbežnom prerokovaní odmietol podľa ako podanú

zjavne neoprávnenou osobou.

II.3 Odmietnutie sťažnosti vo vzťahu k sťažovateľovi

Vo vzťahu k sťažovateľovi ústavný súd v prvom rade poznamenáva, že sťažnosť

smeruje proti postupu a rozhodnutiu orgánov činných v trestnom konaní vo fáze

prípravného (trestného) konania, keď o odôvodnenosti, a teda zákonnosti a ústavnosti

trestného stíhania sťažovateľa meritórne zatiaľ príslušný všeobecný súd vôbec nerozhodoval.

V nadväznosti na uvedené ústavný súd poukazuje na svoju ustálenú judikatúru,

v ktorej opakovane pripomína, že trestné konanie je od svojho začiatku až po koniec

procesom, v rámci ktorého sa pri vykonávaní jednotlivých úkonov môžu zo strany orgánov

činných v trestnom konaní, ako aj v predmetnej veci konajúcich všeobecných súdov

naprávať, resp. korigovať jednotlivé pochybenia, ku ktorým došlo v predchádzajúcich

štádiách trestného konania. Preto spravidla až po právoplatnom skončení trestného konania

možno na ústavnom súde namietať také pochybenia príslušných orgánov verejnej moci,

ktoré neboli odstránené v jeho dovtedajšom priebehu a ktoré mohli vo svojich dôsledkoch

spôsobiť porušenie práv a slobôd označených v ( ,

m. m. tiež , , , ).

Aplikujúc ustálenú judikatúru na vec sťažovateľa, ústavný súd konštatuje, že platná

právna úprava trestného konania mu ako obvinenému umožňuje aj v ďalšom štádiu

trestného konania (a po prípadnom podaní obžaloby aj ako obžalovanému) právne účinným

spôsobom namietať porušenie svojich základných práv a slobôd garantovaných ,

resp. práv garantovaných dohovorom, ku ktorým malo dôjsť v dôsledku údajného

nezákonného vydania napadnutého príkazu v predmetnej trestnej veci. Tak ako súd prvého

stupňa, ktorý bude oprávnený konať a rozhodovať v trestnej veci sťažovateľa po skončení

prípravného konania, aj odvolací súd v prípade podania odvolania v predmetnej trestnej veci

sú súdmi s plnou jurisdikciou, v právomoci ktorých je posúdenie všetkých relevantných

skutkových aj právnych okolností prípadu vrátane zákonnosti a ústavnosti dôkazov

získaných na základe vydaného príkazu. Za uvedených okolností majú právomoc poskytnúť

ochranu právam sťažovateľa primárne príslušné všeobecné súdy, čo vylučuje právomoc

ústavného súdu.

Na základe uvedeného ústavný súd sťažnosť v časti týkajúcej sa sťažovateľa odmietol

podľa pre nedostatok svojej právomoci.

Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti ako celku bolo už bez právneho významu

rozhodovať o ďalších návrhoch sťažovateľov uplatnených v sťažnosti.

Nad rámec uvedeného ústavný súd vo vzťahu k časti týkajúcej sa sťažovateľa

poznamenáva, že vo vzťahu k jeho osobe existujú aj skutočnosti, ktoré by mohli viesť

k záveru o odmietnutí sťažnosti aj z dôvodu, že bola podaná oneskorene. Z prípisu

vyšetrovateľa NAKA totiž vyplýva, že sťažovateľ sa v predmetnej trestnej veci, ktorá bola

v relevantnom čase vedená pod ČVS: PPZ 21/BOK V I 2006 v dňoch

7. až 11. a 14. januára 2008, oboznámil s celým vyšetrovacím spisom po skončení

vyšetrovania v zmysle vrátane jeho príloh, pričom súčasťou tohto

spisu mala byť aj príloha č. 1, ktorej obsah tvorili písomnosti obsahujúce utajované

skutočnosti. Súčasťou tejto utajovanej prílohy spisu mal byť aj napadnutý príkaz krajského

súdu.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 23. júna 2015