Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 390/2015

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

12

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 23. júna 2015 v senáte

zloženom z predsedníčky Ľudmily Gajdošíkovej a zo sudcov Sergeja Kohuta

a Ladislava Orosza (sudca spravodajca) predbežne prerokoval sťažnosť

, zastúpeného

advokátom Mgr. Dávidom Štefankom, Kutlíkova 17, Bratislava, ktorou namieta porušenie

svojich základných práv podľa , 2 a 5 a práva

podľa čl. 5 ods. 3 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom

Krajského súdu v Bratislave v konaní vedenom pod sp. zn. a jeho uznesením

z 25. februára 2015, a takto

rozhodol:

Sťažnosť o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 9. apríla 2015

doručená sťažnosť

(ďalej len „sťažovateľ“), zastúpeného advokátom Mgr. Dávidom

Štefankom, Kutlíkova 17, Bratislava, ktorou namieta porušenie svojich základných práv

podľa , 2 a 5 (ďalej len „“) a práva

podľa čl. 5 ods. 3 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len

„dohovor“) postupom Krajského súdu v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) v konaní

vedenom pod sp. zn. a jeho uznesením z 25. februára 2015 (ďalej

aj „napadnuté uznesenie krajského súdu“).

2

Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že sťažovateľ je trestne stíhaný pre pokračovací

zločin daňového podvodu podľa § 277a ods. 1, 2 písm. c) a ods. 3 písm. a) Trestného

zákona s poukazom na a .

Uznesením sudcu pre prípravné konanie Okresného súdu Bratislava I (ďalej len

„okresný súd“) sp. zn. z 3. júla 2014 v spojení s uznesením krajského súdu

sp. zn. z 22. júla 2014 bol sťažovateľ vzatý do väzby z dôvodov uvedených

v a .

Po podaní obžaloby rozhodoval okresný súd o ďalšom trvaní väzby sťažovateľa

uznesením sp. zn. zo 17. decembra 2014, ktorým ho podľa § 238 ods. 3

s použitím z dôvodov

uvedených v ponechal vo väzbe a väzbu nenahradil

ani dohľadom probačného a mediačného úradníka.

Po podaní obžaloby sťažovateľ podal žiadosť o prepustenie z väzby na slobodu,

resp. o nahradenie väzby písomným sľubom a dohľadom probačného a mediačného

úradníka. O žiadosti sťažovateľa rozhodol okresný súd uznesením sp. zn.

z 19. januára 2015 (ďalej len „uznesenie okresného súdu z 19. januára 2015“) tak, že ho

podľa (spolu s ďalšími obvinenými) prepustil z väzby

na slobodu a podľa väzbu nahradil písomným

sľubom sťažovateľa, ako aj dohľadom probačného a mediačného úradníka.

V označenom uznesení okresného súdu z 19. januára 2015 sa okrem iného uvádza:

„Senát Okresného súdu Bratislava I na nariadenom výsluchu počas verejného

zasadnutia poskytol obvineným možnosť osobného vyjadrenia sa k písomnej žiadosti

o prepustenie z väzby na slobodu, preskúmal priložený spisový materiál, žiadosť o náhradu

väzby ponukou písomného sľubu a dohľadu probačného a mediačného úradníka, ponuku

3

písomného sľubu predloženého obvinenými pričom zistil, že dôvody väzby obvinených...

trvajú naďalej nezmenene.

Predovšetkým pretrváva dôvodná obava, že v prípade prepustenia z väzby na

slobodu by mohli obvinení... pokračovať v trestnej činnosti, ktorá je im kladená za vinu,

a obv. sa vyhýbať trestnému konaniu.

Vo vzťahu k materiálnej podmienke trvania väzby a to dôvodnosti vzneseného

obvinenia, súd poukazuje na predchádzajúce rozhodnutia súdov vo vzťahu k dôvodnosti

trestného stíhania obvinených.

Rovnako ako konajúci, aj predchádzajúce rozhodnutia súdov svedčia o dôvodnosti

vzneseného obvinenia vo vzťahu k všetkým, teda nie výlučne väzobne stíhaným obvineným.

Otázka právnej kvalifikácie a otázka viny však nie je predmetom aktuálneho rozhodovania

súdu a súd sa k vine v tomto štádiu konania vyjadrovať nemôže. Môže a dokonca musí zistiť

a ustáliť, či v dobe aktuálneho rozhodovania o väzbe existuje a pretrváva podozrenie

z trestnej činnosti.

V súčasnom štádiu konania podľa konajúceho súdu jestvuje v spisovom materiáli

dostatok dôvodného podozrenia, že to mohli byť práve obvinení... a ďalší obvinení, ktorí sa

mali dopustiť konania kladeného im za vinu v podanej obžalobe.

Okresný súd Bratislava I pri rozhodovaní o žiadosti obvinených... o prepustenie

z väzby na slobodu ďalej zistil, že právna kvalifikácia skutkov, ktoré sú obvineným kladené

za vinu nemusí zodpovedať argumentácii prokurátora v podanej obžalobe.

Súd dospel k záveru, že v predmetnej veci je príslušným na konanie nie vecne

príslušný Okresný súd Bratislava I, ale miestne príslušný Okresný súd Bratislava 5 a

tomuto príslušný spisový materiál postúpil z dôvodu miestnej príslušnosti. Spory súdov

o príslušnosť nemôžu byť dôvodom, pre ktorý by mali byť obvinení vo väzbe dlhšie, ako je

absolútne nevyhnutný čas na naplnenie dôvodnosti väzby.

Aj keď naďalej pretrváva obava, že v prípade prepustenia z väzby by mohli

obvinení... pokračovať v trestnej činnosti, táto obava je pri súčasnom stave konania vážne

zoslabená a súd skúmal možnosť nahradenia väzby inštitútom, ktorý by sa mohol oprieť

o nové skutočnosti, ktoré by mohli zoslabiť obavu z možného marenia trestného konania.

Súd takto postupuje aj s poukazom na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky

4

, z ktorého vyplýva povinnosť skúmať možnosť nahradenia väzby postupom

podľa aj bez ohľadu na to, či to bolo v konaní navrhované alebo

ponúkané...

Senát Okresného súdu Bratislava I po opakovanom preskúmaní dôvodov väzby

a posúdení možnosti nahradenia väzby, pri pretrvávaní dôvodov väzby, dospel k záveru, že

v tomto štádiu konania, po vykonaní podstatnej časti zákonom prísne obmedzenej doby

väzby došlo k situácii, že nad samotným výkonom väzby prevážila možnosť nahradenia

dôvodov väzby inštitútom písomného sľubu a dohľadu probačného a mediačného úradníka.

Súd po podaní obžaloby na obvinených vyhodnotil dôvody väzby individuálne

u jednotlivých obvinených... a jeho konštatovanie o dôvodoch väzby je obsahom tak výroku

súdu ako i predchádzajúceho zhodnotenia v dôvodovej časti tohto uznesenia.

Inštitúty uvedené v ustanovení vo vzťahu k možnosti

náhrady väzby je súd povinný veľmi citlivo zvažovať v každom štádiu konania, ale

so zvláštnym dôrazom na konanie po podaní obžaloby, pričom súd dospel k záveru, že tieto

inštitúty /písomný sľub, dohľad probačného a mediačného úradníka/, spolu s primeranými

obmedzeniami prijatými súdom sú v tomto štádiu konania schopné nahradiť väzbu

obvinených... tak, aby bol naplnený aj účel väzby, aj ustanovenia

o nevyhnutnom čase výkonu väzby.

Presvedčenie súdu o dostatočnosti prijímanej záruky ako náhrady väzby v spojení

s dohľadom probačného a mediačného úradníka pramení tak z okolností prípadu s dôrazom

na skutočnosť, že obv... ako tzv. zvyšok z väzobne stíhaných obvinených Beňovej... sa

nachádzajú vo väzbe aj po podaní obžaloby, pričom ostatní pôvodne stíhaní obvinení sú

na slobode aj pred podaním obžaloby.

Súd povinne skúmal aj osobnostné profily jednotlivých obvinených, pričom dospel

k záveru, že u každého jedného z obvinených pri trvaní dôvodov väzby, je možné väzbu

účinným spôsobom nahradiť až po podaní obžaloby a preto aj napriek svojmu

predchádzajúcemu rozhodnutiu o ponechaní vo väzbe obvinených aj po podaní obžaloby,

po prijatí písomných sľubov obvinených a definovaní primeranej náhrady väzby

obvinených... prepustil z väzby s tým, že má zato, že zabezpečenie potrieb trestného konania

5

je možné aj bez tak vážneho zásahu do základných práv a slobôd každého jedného

z obvinených, ako je väzobné obmedzenie osobnej slobody.“

Proti uzneseniu okresného súdu z 15. januára 12015 podal sťažnosť prokurátor

Krajskej prokuratúry v Bratislave, o ktorej rozhodol krajský súd napadnutým uznesením

sp. zn. z 25. februára 2015 tak, že sťažnosťou napadnuté uznesenie okresného

súdu zrušil a žiadosť sťažovateľa (ako aj ďalších obvinených) o prepustenie z väzby na

slobodu zamietol, pričom neprijal písomný sľub sťažovateľa ako náhradu za väzbu

a nenahradil väzbu ani dohľadom probačného a mediačného úradníka.

Krajský súd v napadnutom uznesení okrem iného uviedol:

„Obvinený si dňa 19. 01. 2015 podal žiadosť o prepustenie z väzby

na slobodu a to prostredníctvom svojho obhajcu, ku ktorej žiadosti pripojil písomný sľub.

V žiadosti o prepustenie z väzby na slobodu uviedol, že vzhľadom na charakter veci (daňová

trestná činnosť) ťažisko dokazovania spočíva na listinných dôkazoch a väzba je aj v tejto

súvislosti príliš prísnym zaisťovacím opatrením. Neobstojí ani argument o komplikovanosti

veci, či sofistikovaní veci. Súhlasí s tým, aby väzba bola nahradená substitučnými inštitútmi

a to písomným sľubom a dohľadom probačného a mediačného úradníka za súčasného

uloženia obmedzení, ktoré bližšie špecifikoval vo svojej žiadosti.

... Podľa obvinený môže byť vzatý do väzby len vtedy, ak doteraz

zistené skutočnosti nasvedčujú tomu, že skutok, pre ktorý bolo začaté trestné stíhanie, bol

spáchaný, má znaky trestného činu, sú dôvody na podozrenie, že tento skutok spáchal

obvinený a z jeho konania alebo ďalších konkrétnych skutočností vyplýva dôvodná obava,

že

a) ujde alebo sa bude skrývať, aby sa tak vyhol trestnému stíhaniu alebo trestu,

najmä ak nemožno jeho totožnosť ihneď zistiť, ak nemá stále bydlisko alebo ak mu hrozí

vysoký trest,

b) bude pôsobiť na svedkov, znalcov, spoluobvinených alebo inak mariť objasňovanie

skutočností závažných pre trestné stíhanie, alebo

6

c) bude pokračovať v trestnej činnosti, dokoná trestný čin, o ktorý sa pokúsil, alebo

vykoná trestný čin, ktorý pripravoval alebo ktorým hrozil.

Podľa obvinený má právo kedykoľvek žiadať o prepustenie

na slobodu. Ak v prípravnom konaní prokurátor takej žiadosti nevyhovie, predloží ju

bez meškania so svojím stanoviskom a s návrhom na rozhodnutie sudcovi pre prípravné

konanie, o čom upovedomí obvineného a jeho obhajcu. O takej žiadosti sa musí

bez meškania rozhodnúť. Ak sa žiadosť zamietla, môže ju obvinený, ak v nej neuvedie iné

dôvody, opakovať až po uplynutí tridsiatich dní odo dňa, keď rozhodnutie o jeho

predchádzajúcej žiadosti nadobudlo právoplatnosť.

Podľa ak je daný dôvod väzby podľa

alebo c), môže súd a v prípravnom konaní sudca pre prípravné konanie ponechať

obvineného na slobode alebo prepustiť ho na slobodu, ak

a) záujmové združenie občanov alebo dôveryhodná osoba ponúkne prevzatie záruky

za ďalšie správanie obvineného a za to, že obvinený sa na vyzvanie dostaví k policajtovi,

prokurátorovi alebo na súd a že vždy vopred oznámi policajtovi, prokurátorovi alebo súdu

vzdialenie sa z miesta pobytu, a súd alebo v prípravnom konaní sudca pre prípravné

konanie považuje záruku vzhľadom na osobu obvineného a na povahu prejednávaného

prípadu za dostatočnú a prijme ju,

b) obvinený dá písomný sľub, že povedie riadny život, najmä že sa nedopustí trestnej

činnosti a že splní povinnosti a dodrží obmedzenia, ktoré sa mu uložia, a súd alebo

v prípravnom konaní sudca pre prípravné konanie považuje sľub vzhľadom na osobu

obvineného a na povahu prejednávaného prípadu za dostatočný a príjme ho.

c) s ohľadom na osobu obvineného a povahu prejednávaného prípadu možno účel

väzby dosiahnuť dohľadom probačného a mediačného úradníka nad obvineným alebo

odovzdaním dohľadu nad obvineným do iného členského štátu Európskej únie podľa

osobitných predpisov.

Podľa súd a v prípravnom konaní sudca pre prípravné konanie

oboznámi toho, kto ponúka prevzatie záruky podľa odseku 1 písm. a) a spĺňa podmienky

na jej prijatie, s podstatou obvinenia a so skutočnosťami, ktoré odôvodňujú väzbu;

obvineného oboznámi s obsahom záruky. Súčasne môže obvinenému súd a v prípravnom

7

konaní sudca pre prípravné konanie uložiť splnenie primeraných povinností a dodržanie

obmedzení. Ak je obvinený stíhaný pre obzvlášť závažný zločin, je daný dôvod väzby podľa

§ 71 ods. 2 písm. a) až c) alebo e), alebo obvinený bol vzatý do väzby podľa odseku 3 alebo

podľa § 81 ods. 4, možno záruku alebo sľub prijať alebo uložiť dohľad, len ak to odôvodňujú

výnimočné okolnosti prípadu. Obvinenému sa vždy uloží povinnosť oznámiť policajtovi,

prokurátorovi alebo súdu, ktorý vedie konanie, každú zmenu miesta pobytu.

Podľa ak nezamietne nadriadený orgán sťažnosť, zruší

napadnuté uznesenie, a ak je podľa povahy veci potrebné nové rozhodnutie, rozhodne

vo veci sám.

Pri rozhodovaní o sťažnosti prokurátora Krajskej prokuratúry Bratislava mal krajský

súd na zreteli ustanovenie , podľa ktorého môže väzba v rámci základnej

alebo predĺženej lehoty väzby v prípravnom konaní a väzba v konaní pred súdom môže trvať

len nevyhnutný čas, čo je podporené aj judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva ako

aj judikatúrou Ústavného súdu SR.

Mal na zreteli aj ustanovenie v zmysle ktorého celková

lehota väzby v prípravnom konaní spolu s väzbou v konaní pred súdom nesmie presiahnuť

36 mesiacov, ak je vedené trestné stíhanie pre zločin. Vychádzal aj z ustanovenia § 79

ods. 2 veta prvá, podľa ktorého policajt, prokurátor, sudca pre prípravné konanie

a súd sú povinní skúmať v každom období trestného stíhania, či dôvody väzby trvajú, alebo

či sa zmenili.

Krajský súd preskúmaním spisového materiálu dospel k záveru, že okresný súd

postupoval nesprávne, keď vyhovel žiadostiam obvinených... o prepustenie z väzby

na slobodu a týchto na základe ustanovenia z väzby prepustil,

za súčasného prijatia písomných sľubov daných obžalovanými podľa § 80 ods. 1 písm. b/ Tr.

por. a nahradenia väzby dohľadom probačného a mediačného úradníka podľa § 80 ods. 1

písm. c/ ako aj prijatia záruky dôveryhodnou osobou vo vzťahu k obvinenému

podľa ustanovenia Súčasne však pochybil,

keď pri svojom rozhodovaní neuložil v súlade s ustanovením obvineným

povinnosť oznámiť policajtovi, prokurátorovi alebo súdu, ktorý vedie konanie, každú zmenu

pobytu a rovnako pochybil pri prijatí záruky dôveryhodnou osobou, keďže táto v zmysle

8

ustanovenia § 80 ods. 2 veta prvá, nebola oboznámená s podstatou obvinenia

a so skutočnosťami, ktoré odôvodňujú väzbu, ku ktorým mala byť prinajmenšom

dňa 19. 01. 2015 na verejnom zasadnutí vypočutá.

Podľa názoru sťažnostného súdu v danom štádiu trestného konania u obvinených... sú

i naďalej dané dôvody väzby zmysle ustanovenia

a u obvineného aj podľa ustanovenia tak,

ako boli správne ustálené v predchádzajúcich väzobných rozhodnutiach, ktoré vyššie

krajský súd citoval. V uvedenej súvislosti preto aj krajský súd poukazuje na dôvody

podrobne citované v týchto rozhodnutiach, pre ktoré boli sťažnosti obvinených proti

uzneseniam súdu prvého stupňa zamietnuté. Bolo v nich poukázané na naplnenie

formálnych i materiálnych dôvodov väzby, t. j. existenciu dôvodného podozrenia,

že obvinení... spáchali trestné činy, pre ktoré im bolo vznesené obvinenie a podaná

obžaloba, je daný niektorý z dôvodov väzby – v konkrétnom prípade dôvod preventívnej

väzby v zmysle , a u obvineného aj podľa

ods. 1 písm. a/ a postup pri trestnom stíhaní s osobitnou starostlivosťou

a urýchlením tak z hľadiska vykonania úkonov prípravného konania, ako aj z pohľadu

promtného a bezprieťahového konania súdov oboch stupňov o žiadostiach obvinených

o prepustenie z väzby ma slobodu.

V žiadostiach obvinených o prepustenie z väzby je akcentovaná čiastočná

nepreukaznosť skutkov vykonanými dôkazmi (organizovaná skupina) čo má oslabovať

dôvodnosť podanej obžaloby a následnosť (prípadného) rozhodnutia o vine, čo má mať svoj

odraz v nedôvodnosti ďalšieho trvania väzby obvinených. V tejto súvislosti krajský súd

podotýka, že škála preukaznosti trestnej činnosti od podozrenia po vznesení obvinenia, sa

musí zvýrazňovať aktuálne vykonaným dokazovaním až po hranicu istoty bez rozumných

pochybností v konečnom štádiu rozhodovania o vine či nevine na hlavnom pojednávaní...

V súčasnosti je trestná vec obvinených v štádiu po podaní obžaloby. Je preto možné

konštatovať, že obvinenie zo spáchania citovaného zločinu sa od jeho vznesenia nezoslabilo

natoľko, aby bolo možné konštatovať jeho zjavnú neopodstatnenosť a tým aj

neopodstatnenosť ďalšej väzby, ale práve naopak toto zosilnelo podaním obžaloby, pretože

9

prokurátor práve podaním obžaloby konštatuje vyššiu mieru pravdepodobnosti, že sa

obvinení dopustili trestnej činnosti kladenej im za vinu.

Aj podľa názoru sťažnostného súdu dôvody väzby u obvinených... v zmysle

ustanovenia sú i naďalej dané a u obvineného

aj podľa tak, ako to správne konštatoval Okresný súd

Bratislava I vo svojom uznesení. Aj naďalej pretrváva dôvodná obava z možného

pokračovania v trestnej činnosti a to vzhľadom na jej závažnosť (majetková trestná činnosť),

pričom táto trestná činnosť si vyžadovala súčinnosť viacerých osôb, bola vopred

naplánovaná a mala byť páchaná dlhší časový úsek, takmer po dobu dvoch rokov. Rovnako

u obvineného pretrváva väzobný dôvod v zmysle ustanovenia § 71 ods. 1

písm. a/ s rovnakých dôvodov ktoré boli konštatované v uznesení krajského súdu

v Bratislave pod sp. zn. z 29. 10. 2014. Krajský súd preto nepovažuje

za potrebné dôvody väzby u obvinených opätovne duplikovať, keďže tieto boli podrobne

rozvedené vo vyššie citovaných uzneseniach. Zdôrazňuje však, že o väzbe obvinených bolo

právoplatne rozhodované ostatný krát okresným súdom 17. 12. 2014, pričom do dňa

ostatného rozhodovania o väzbe (19. 01. 2015), k podstatnej zmene nedošlo.

Krajský súd zaoberajúc sa možnosťou nahradenia väzby obvinených sľubom,

dohľadom alebo zárukou, dospel k záveru, že v konkrétnom prípade na to nie sú splnené

zákonné podmienky. Ide o tzv. fakultatívne ustanovenia, pričom tieto prostriedky

nahradzujúce väzbu sú len možnosťami, nie oprávnením osoby, ktorá je pozbavená osobnej

slobody. V danom konkrétnom prípade nepovažoval písomný sľub daný obvinenými

za dostatočný, rovnako ani možnosť náhrady väzby dohľadom probačného a mediačného

úradníka. Pokiaľ ide o záruku dôveryhodnou osobou vo vzťahu k obvinenému

, túto nebolo možné prijať, keďže pre jej prijatie neboli splnené zákonné

podmienky.

Sťažnostný súd skúmal aj zákonnosť doterajšieho trvania väzby obžalovaného,

pričom zistil, že zákonné lehoty trvania väzby boli dodržané tak, ako to upravuj ustanovenie

, Rovnako sa zaoberal aj doterajším postupom orgánov činných

v trestnom konaní a súdu z hľadiska zásad prednostného a urýchleného vybavovania

väzobných vecí a dodržiavania občianskych práv garantovaných Slovenskej

10

republiky nadväzujúcich aj na článok 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd, ako aj z pohľadu ustanovenia a nezistil žiadne prieťahy, resp.

porušenie vnútroštátnych a medzinárodných právnych noriem.

Vzhľadom na vyššie uvedené sťažnostný súd preto zrušil postupom podľa § 194 ods. 1

písm. a/ napadnuté uznesenie a sám rozhodol tak, že žiadosti obvinených...

o prepustenie z väzby na slobodu zmietol a súčasne neprijal písomné sľuby obvinených

a väzbu nenahradil dohľadom probačného a mediačného úradníka.“

Sťažovateľ zastáva názor, že uznesenie okresného súdu z 15. januára 2015, ktorým

bol prepustený z väzby na slobodu, je vecne správne a v tejto súvislosti zdôrazňuje, že

v danom štádiu konania došlo k výraznému oslabeniu obavy z pokračovania v trestnej

činnosti. Rovnako poukazuje na skutočnosť, že väčšina spoluobvinených, ktorí boli pôvodne

stíhaní tiež väzobne, sú v súčasnosti stíhaní už na slobode, a nikto z nich v páchaní trestnej

činnosti nepokračuje.

Ďalej sťažovateľ uvádza, že „Je potrebné tiež uviesť, že všetky podklady a dôkazy

súvisiace s posudzovanou trestnou činnosťou boli orgánmi činnými v trestnom konaní už

zaistené a preto nehrozí obava, že by obžalovaný pokračoval v páchaní trestnej činnosti

súvisiacou s vecami kladenými mu za vinu. Taktiež v tejto činnosti kladenej mu za vinu bola

podľa názoru OČTK nutná veľká a zásadná ingerencia zo strany pracovníka daňového

úradu p. . Tento však už nemá žiaden dosah na daňový úrad nakoľko už nie je

v služobnom pomere k Finančnej správe SR.“.

Podľa názoru sťažovateľa je napadnuté uznesenie krajského súdu poznačené

arbitrárnosťou, keďže nie je dostatočne odôvodnené. „V tomto je len stroho konštatované, že

dôvody väzby trvajú u sťažovateľa naďalej. Nie je však zrejmé na základe akých

myšlienkových postupov k tomuto sťažnostný súd dospel.“

Sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd o jeho sťažnosti nálezom takto rozhodol:

11

„1. Krajský súd v Bratislave v konaní vedenom pod sp. zn. uznesením

zo dňa 25. 02. 2015 porušil základné právo sťažovateľa, , na osobnú

slobodu podľa , 2 a 5 , ako aj právo na slobodu

podľa čl. 5 ods. 3 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

2. Uznesenie Krajského súdu v Bratislave zo dňa 25. 02. 2015, sp. zn.

sa zrušuje.

3. Krajskému súdu v Bratislave sa prikazuje, aby sťažovateľa

prepustil neodkladne z väzby na slobodu.

4. Sťažovateľovi priznáva náhradu trov právneho zastúpenia

v sume 355,72 Eur (slovom Tristopäťdesiatpäť Eur a sedemdesiatdva centov), ktoré je

Krajský súd v Bratislave povinný vyplatiť na účet Advokátskej kancelárie Dávida Štefanku,

so sídlom Kutlíkova 17, 851 02 Bratislava, do jedného mesiaca od právoplatnosti tohto

nálezu.“

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona

Národnej rady Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu

Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších

predpisov (ďalej len „“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa a zisťuje, či nie sú dôvody na odmietnutie návrhu podľa § 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde.

Podľa môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania návrhy, na ktorých

12

prerokovanie nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom,

neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy

podané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Ak ústavný súd navrhovateľa na také nedostatky upozornil, uznesenie sa nemusí odôvodniť.

Z vyplýva, že úlohou ústavného súdu

pri predbežnom prerokovaní sťažnosti je tiež posúdiť, či táto nie je zjavne neopodstatnená.

V súlade s konštantnou judikatúrou ústavného súdu o zjavne neopodstatnenú sťažnosť ide

vtedy, keď namietaným postupom alebo namietaným rozhodnutím príslušného orgánu

verejnej moci nemohlo dôjsť k porušeniu základného práva alebo slobody, ktoré označil

sťažovateľ, a to buď pre nedostatok príčinnej súvislosti medzi označeným postupom alebo

rozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci a základným právom alebo slobodou,

porušenie ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú preto

možno považovať sťažnosť, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd nezistí žiadnu

možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol

posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (, tiež napr. , ,

, ).

Podľa osobná sloboda sa zaručuje.

Podľa nikoho nemožno stíhať alebo pozbaviť slobody inak, ako

z dôvodov a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. Nikoho nemožno pozbaviť slobody len

pre neschopnosť dodržať zmluvný záväzok.

Podľa do väzby možno vziať iba z dôvodov a na čas ustanovený

zákonom a na základe rozhodnutia súdu.

Podľa čl. 5 ods. 3 dohovoru každý, kto je zatknutý alebo inak pozbavený slobody

v súlade s ustanoveniami odseku 1 písm. c) tohto článku, musí byť ihneď predvedený

pred sudcu alebo inú úradnú osobu splnomocnenú zákonom na výkon súdnej právomoci

13

a má právo byť súdený v primeranej lehote alebo prepustený počas konania. Prepustenie sa

môže podmieniť zárukou, že sa dotknutá osoba ustanoví na pojednávanie.

Napadnutým uznesením krajského súdu bola zamietnutá žiadosť sťažovateľa

o prepustenie z väzby na slobodu a nebol prijatý jeho písomný sľub ponúknutý ako náhrada

za väzbu a rovnako jeho väzba nebola nahradená dohľadom probačného a mediačného

úradníka. Krajský súd napadnutým uznesením zrušil uznesenie okresného súdu

z 15. januára 2015, ktorým bol sťažovateľ prepustený na slobodu (ako aj ďalší

spoluobvinení) za súčasného prijatia opatrení nahradzujúcich väzbu (písomný sľub a dohľad

probačného a mediačného úradníka).

Sťažovateľ zastáva názor, že napadnuté uznesenie krajského súdu je arbitrárne, keďže

z neho nemožno zistiť, na základe akých dôvodov krajský súd dospel k záveru, že dôvody

väzby u sťažovateľa naďalej trvajú. Sťažovateľ zdôrazňuje, že v danom štádiu konania došlo

k výraznému oslabeniu obavy z pokračovania v trestnej činnosti tak, ako to konštatoval

okresný súd, ako aj to, že väčšina spoluobvinených, ktorí boli pôvodne stíhaní tiež väzobne,

sú v súčasnosti stíhaní už na slobode, a nikto z nich v páchaní trestnej činnosti nepokračuje.

Pojem „zákonnosť zbavenia osobnej slobody“ podľa čl. 5 ods. 1 dohovoru judikatúra

Európskeho súdu pre ľudské práva vykladá v prvom rade ako „súlad s domácim (národným)

právom“ (pozri napr. rozsudok zo 6. 11. 2011, Žúbor proti Slovensku, sťažnosť č. 7711/06,

body 47 a 48).

Ustanovenie umožňuje súdu alebo sudcovi

pre prípravné konanie ponechať obvineného na slobode alebo ho prepustiť na slobodu,

ak súčasne prijme záruku záujmového združenia alebo dôveryhodnej osoby [písmeno a)],

ak súčasne prijme sľub obvineného [písmeno b)] alebo „s ohľadom na osobu obvineného

a povahu prejednávaného prípadu možno účel väzby dosiahnuť dohľadom probačného

a mediačného úradníka nad obvineným“ [písmeno c)]. Aj

umožňuje to isté, ak súčasne prijme peňažnú záruku obvineného alebo inej osoby. Ústavný

14

súd už v náleze sp. zn. formuloval záver, v zmysle ktorého všetky tieto

prostriedky treba považovať za „záruky“ v zmysle čl. 5 ods. 3 druhej vety dohovoru.

Z uvedených ustanovení tak vyplýva, že právny poriadok Slovenskej republiky pozná štyri

prostriedky nahradenia väzby, z ktorých tri sú závislé na iniciatíve obvineného alebo tretích

osôb stojacich mimo súdu, a zároveň existuje minimálne jeden taký prostriedok, ktorý nie je

závislý od iniciatívy obvineného, a to dohľad probačného a mediačného úradníka (zhodne

už citovaný nález ).

Systematicky tak možno rozlišovať dva typy prostriedkov nahrádzajúcich väzbu.

Na jednej strane ide o prostriedky, ktorých obmedzujúce preventívne pôsobenie

(nahrádzajúce režim obmedzenia osobnej slobody vo väzbe) vyplýva z existencie rizika

nemateriálnej ujmy (sľub obvineného) alebo materiálnej ujmy (peňažná záruka)

pre obvineného v prípade, ak by sám naplnil konanie, v ktorom mu mala väzba zabrániť,

alebo nedodržal obmedzenia, ktoré mu boli uložené ( ). Na druhej

strane sú prostriedky, u ktorých sa predpokladá len sprostredkované obmedzujúce

pôsobenie na obvineného, keďže obvinenému nehrozí žiadna bezprostredná ujma v prípade

naplnenia väzobného dôvodu alebo nedodržania obmedzení. Takáto materiálna (peňažná

záruka) alebo nemateriálna (záruka záujmového združenia alebo dôveryhodnej osoby) ujma,

naopak, hrozí tretej osobe a (aj) jej odvrátenie pôsobí na ňu motivačne, aby vplývala

na (obmedzovala) obvineného v jeho konaní. V oboch prípadoch významnú preventívnu

a sebaobmedzujúcu funkciu plní taktiež už sama hrozba uvalenia väzby v prípade

nerešpektovania príslušných obmedzovaní. Vzhľadom na materiálnu alebo nemateriálnu

ujmu, ktorá v týchto prípadoch hrozí buď obvinenému, alebo inej osobe, je logické,

že nahradenie väzby týmito prostriedkami si vyžaduje prejav ich vôle a v niektorých

prípadoch ( štvrtá veta ) aj súhlas obvineného.

Nahradenie väzby dohľadom probačného a mediačného úradníka je však iným

druhom preventívneho (zabezpečovacieho) opatrenia. V týchto prípadoch nejde o pravú

„záruku“, keďže obvinený tu nie je motivovaný k sebaobmedzovaniu hrozbou dodatočnej

materiálnej či nemateriálnej ujmy seba samého alebo iných osôb. Podstatou dohľadu 15

probačného a mediačného úradníka (v spojení s primeranými povinnosťami a obmedzeniami

v zmysle ) je v podstate to isté, čo je účelom väzby; ide o uloženie

určitých obmedzení práv obvineného, ktoré majú miernejšiu povahu ako väzba, a zároveň

tiež o zabezpečenie dohľadu nad ich dodržiavaním zo strany štátu. Ústavný súd v tejto

súvislosti už v náleze sp. zn. vyslovil, že súd je povinný sa takým návrhom

zaoberať, a to aj vtedy, pokiaľ ho podal napríklad obhajca obvineného.

V nadväznosti na uvedené ústavný súd považuje za potrebné poukázať na skutočnosť,

že tak okresný súd, ako aj krajský súd dospeli k rovnakému záveru o tom, že dôvody väzby

u sťažovateľa (ako aj ďalších obvinených) naďalej trvajú. Vyplýva to jednoznačne

z citovaných častí uznesení súdov oboch stupňov. Navyše, ak by okresný súd bol toho

názoru, že dôvody väzby pominuli, bol by o prepustení sťažovateľa z väzby rozhodol

na základe iných ustanovení () a nebol by väzbu nahrádzal

akýmkoľvek náhradným inštitútom na to určeným. Z uvedeného dôvodu neobstojí námietka

sťažovateľa, podľa ktorej je napadnuté uznesenie krajského súdu arbitrárne, keďže v ňom

„... je len stroho konštatované, že dôvody väzby trvajú u sťažovateľa naďalej. Nie je však

zrejmé na základe akých myšlienkových postupov k tomuto sťažnostný súd dospel.“. Súdy

oboch stupňov sa vyjadrili k materiálnym aj formálnym dôvodom trvania väzby, pričom

poukázali na predchádzajúce rozhodnutia o väzbe vrátane ostatného uznesenia okresného

súdu zo 17. decembra 2014, ktoré bolo vydané po podaní obžaloby.

Okresný súd v označenom uznesení uviedol, že „že dôvody väzby obvinených...

trvajú naďalej nezmenene.

Predovšetkým pretrváva dôvodná obava, že v prípade prepustenia z väzby na

slobodu by mohli obvinení... pokračovať v trestnej činnosti, ktorá je im kladená za vinu,

a obv. sa vyhýbať trestnému konaniu.

Vo vzťahu k materiálnej podmienke trvania väzby a to dôvodnosti vzneseného

obvinenia, súd poukazuje na predchádzajúce rozhodnutia súdov vo vzťahu k dôvodnosti

trestného stíhania obvinených.

16

Rovnako ako konajúci, aj predchádzajúce rozhodnutia súdov svedčia o dôvodnosti

vzneseného obvinenia vo vzťahu k všetkým, teda nie výlučne väzobne stíhaným obvineným.

Otázka právnej kvalifikácie a otázka viny však nie je predmetom aktuálneho rozhodovania

súdu a súd sa k vine v tomto štádiu konania vyjadrovať nemôže. Môže a dokonca musí zistiť

a ustáliť, či v dobe aktuálneho rozhodovania o väzbe existuje a pretrváva podozrenie

z trestnej činnosti.

V súčasnom štádiu konania podľa konajúceho súdu jestvuje v spisovom materiáli

dostatok dôvodného podozrenia, že to mohli byť práve obvinení... a ďalší obvinení, ktorí sa

mali dopustiť konania kladeného im za vinu v podanej obžalobe.“.

K námietke sťažovateľa, že v danom štádiu konania došlo k výraznému oslabeniu

obavy z pokračovania v trestnej činnosti tak, ako to konštatoval okresný súd, je potrebné

uviesť, že ústavnému súdu nie je zo sťažnosti, ale ani z uznesenia okresného súdu

z 19. januára 2015 zrejmé, v čom, resp. v dôsledku čoho malo dôjsť k výraznému oslabeniu

obavy z pokračovania v trestnej činnosti. Z tohto hľadiska možno podľa názoru ústavného

súdu považovať za arbitrárne práve označené uznesenie okresného súdu.

Sumarizujúc svoje predbežné závery, ústavný súd zdôrazňuje, že nahradenie väzby

niektorým z na to určených inštitútov má fakultatívny charakter, t. j. súd môže, avšak

nemusí väzbu nahradiť. Aj preto považuje ústavný súd záver krajského súdu, podľa ktorého

v danom štádiu trestného konania písomný sľub ani dohľad probačného a mediačného

úradníka nie sú spôsobilé nahradiť účel väzby sťažovateľa, z ústavného hľadiska

za akceptovateľný a udržateľný.

Na tomto základe ústavný súd sťažnosť sťažovateľa už pri jej predbežnom

prerokovaní odmietol podľa ako zjavne

neopodstatnenú.

Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti bolo už bez právneho významu rozhodovať

o ďalších návrhoch sťažovateľa uplatnených v sťažnosti.

17

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 23. júna 2015

18