Details
ECLI
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
II. ÚS 420/2015
PDF · 350.07 KB
No categories available
II. ÚS 420/2015
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 25. júna 2015 v senáte
zloženom z predsedu Sergeja Kohuta, zo sudkyne Ľudmily Gajdošíkovej a sudcu Lajosa
Mészárosa (sudca spravodajca) predbežne prerokoval sťažnosť ,
, a , , zastúpených spoločnosťou
Okenica Šula & Co. s. r. o., Zámocká 074/30, Bratislava, vo veci namietaného porušenia
čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky postupom Okresného súdu Bratislava II v konaní
vedenom pod sp. zn. 39 Er 2431/2005 a takto
rozhodol:
Sťažnosť a o d m i e t a ako oneskorene podanú.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 5. júna 2015
doručená sťažnosť , , a ,
(ďalej len „sťažovatelia“), vo veci namietaného porušenia čl. 46 ods. 1
Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) postupom Okresného súdu Bratislava II
(ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 39 Er 2431/2005. Sťažnosť bola
odovzdaná na poštovú prepravu 3. júna 2015.
Zo sťažnosti vyplýva, že proti sťažovateľom ako povinným sa na okresnom súde
viedlo exekučné konanie v prospech oprávnenej Prvej stavebnej sporiteľne, a. s. (ďalej len
„oprávnená“), a to pod sp. zn. 39 Er 2431/2005. Došlo pritom k porušeniu ich práv.
Predovšetkým je podstatné, že podľa § 43 Exekučného poriadku, ak sa to, čo
rozhodnutie ukladá povinnému, viaže na splnenie podmienky alebo na splnenie vzájomnej
povinnosti oprávneného, možno vykonať exekúciu, len ak oprávnený preukáže, že sa
podmienka splnila alebo že svoju vzájomnú povinnosť voči povinnému sám už splnil,
prípadne jej splnenie už zabezpečil. V prípade sťažovateľov bola ich povinnosť plnenia
viazaná na splnenie podmienky alebo na splnenie vzájomnej povinnosti zo strany
oprávnenej, preto mal okresný súd odmietnuť žiadosť exekútora o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie z dôvodu absencie vykonateľného exekučného titulu. Exekučným
titulom bola v danom prípade notárska zápisnica, pričom okresný súd sa pred vydaním
poverenia z 2. decembra 2005, ako ani v priebehu exekučného konania nezaoberal otázkou,
či došlo k splneniu podmienky.
Súdna exekútorka po vydaní poverenia na vykonanie exekúcie vydala upovedomenie
o začatí exekúcie predajom nehnuteľností. K predaju však nedošlo, lebo sťažovatelia dlh
vrátane trov uhradili.
Keďže okresný súd neskúmal, či notárska zápisnica je vôbec spôsobilá byť
exekučným titulom, boli sťažovatelia nútení podať námietky, ktorými sa však okresný súd
meritórne nezaoberal, čím opakovane porušil základné právo sťažovateľov podľa čl. 46
ods. 1 ústavy.
Po podaní námietok okresný súd 31. januára 2006 vyzval sťažovateľov zaplatiť súdny
poplatok vo výške 16 585 Sk, čo je 6 % zo sumy 276 415,20 Sk tvoriacej predmet
exekučného konania. Pritom v kritickom čase súdny poplatok bol iba 5 % z vymáhanej
sumy. Keďže sťažovatelia súdny poplatok z podania námietok nezaplatili, uznesením
okresného súdu č. k. 39 Er 2431/2005 317 z 11. februára 2010 v spojení s opravným
2
uznesením č. k. 39 Er 2431/2005 348 z 29. marca 2010 bolo konanie o námietkach
zastavené. Hoci sťažovatelia 14. apríla 2010 podali proti opravnému uzneseniu odvolanie,
nikdy nebolo o ňom rozhodnuté.
Možno zhrnúť, že okresný súd v priebehu konania porušil označené právo
sťažovateľov jednak tým, že vydal poverenie na vykonanie exekúcie bez existencie
vykonateľného exekučného titulu, ale aj tým, že trval na zaplatení súdneho poplatku za
podané námietky, hoci je to v zmysle nálezu ústavného súdu sp. zn. PL. ÚS 109/2011
protiústavné.
Sťažovatelia žiadajú vydať tento nález:
„Porušiteľ, Okresný súd Bratislava II porušil právo sťažovateľov domáhať sa
zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde zakotvené
v Článku 46, ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky.
Sťažovateľom sa priznáva primerané finančné zadosťučinenie vo výške 13.879,41 €,
ktoré je porušiteľ povinný zaplatiť sťažovateľom do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto
rozhodnutia.
Porušiteľ je povinný zaplatiť sťažovateľom náklady právneho zastúpenia sťažovateľa v
sume 965,18 EUR vrátane dane z pridanej hodnoty, jeho právnemu zástupcovi.“
II.
Z opravného uznesenia okresného súdu č. k. 39 Er 2431/2005 348 z 29. marca 2010
vyplýva, že ním bola opravená časť odôvodnenia uznesenia okresného súdu č. k.
39 Er 2431/2005 317 z 11. februára 2010, a to v súvislosti s označením meny, v ktorej sa
má súdny poplatok za námietky zaplatiť.
Z podania sťažovateľov bez označenia dátumu – doručeného okresnému súdu
14. apríla 2010 vyplýva, že toto podanie je označené ako odvolanie proti uzneseniu
okresného súdu č. k. 39 Er 2431/2005 348 z 29. marca 2010.
Z oznámenia súdnej exekútorky vo veci sp. zn. Ex 166/05 z 12. júla 2013 vyplýva, že
exekučné konanie vedené proti sťažovateľom je skončené, pretože celá pohľadávka aj
s príslušenstvom bola uspokojená.
III.
Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd alebo
ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak
o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky
č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním
a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom
súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti
navrhovateľov. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody
uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.
Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd
právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo
návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, návrhy podané oneskorene, ako aj návrhy
zjavne neopodstatnené môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením
bez ústneho pojednávania.
Sťažnosť treba považovať za oneskorene podanú.
Podľa § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde sťažnosť možno podať v lehote dvoch
mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia o inom
4
zásahu. Táto lehota sa pri opatrení alebo inom zásahu počíta odo dňa, keď sa sťažovateľ
mohol o opatrení alebo inom zásahu dozvedieť.
Z pohľadu ústavného súdu treba predovšetkým konštatovať, že sťažovatelia, zastúpení
advokátom ako kvalifikovaným právnym zástupcom, v návrhu rozhodnutia (petite)
neuviedli, ktorými konkrétnymi rozhodnutiami okresného súdu malo dôjsť k porušeniu ich
práv. Okrem toho, hoci z prvej strany sťažnosti vyplýva, že sa týka porušenia čl. 1 ods. 1,
čl. 13 ods. 4, čl. 20 ods. 1, čl. 46 ods. 1, čl. 47 ods. 3, čl. 144 ods. 1 a čl. 152 ods. 4 ústavy,
ako aj čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom
okresného súdu, podľa návrhu rozhodnutia (petitu) sa sťažovatelia domáhajú iba vyslovenia
porušenia čl. 46 ods. 1 ústavy.
Z obsahu sťažnosti možno dedukovať, že táto smeruje jednak proti povereniu
okresného súdu z 2. decembra 2005 udelenému súdnej exekútorke na vykonanie exekúcie,
ako aj proti uzneseniu okresného súdu z 11. februára 2010, ktorým bolo konanie
o námietkach sťažovateľov zastavené pre nezaplatenie súdneho poplatku.
Ústavný súd nepovažoval za nevyhnutné vyzvať právneho zástupcu sťažovateľov na
spresnenie petitu sťažnosti, teda na označenie konkrétnych rozhodnutí, resp. postupov,
ktorými malo dôjsť k porušeniu označených práv, pretože z oznámenia súdnej exekútorky
z 12. júla 2013 je nepochybné, že exekúcia bola k uvedenému dňu už skončená, čo
znamená, že k porušeniu práv sťažovateľov mohlo dôjsť najneskôr do 12. júla 2013.
Za uvedeného stavu treba sťažnosť podanú ústavnému súdu, ktorá bola odovzdaná na
poštovú prepravu 3. júna 2015, považovať za oneskorenú.
Vychádzajúc z oneskoreného podania sťažnosti, ako aj z toho, že z hľadiska
namietaného porušenia práv je smerodajný petit sťažnosti, nebolo potrebné požiadať
právneho zástupcu sťažovateľov ani o vysvetlenie rozdielu pri definovaní porušených
ustanovení, ktorý vyplýva z údajov na prvej strane sťažnosti v porovnaní s obsahom petitu.
Napokon v súvislosti s námietkou, podľa ktorej nikdy nebolo rozhodnuté o odvolaní
sťažovateľov proti opravnému uzneseniu okresného súdu č. k. 39 Er 2431/2005 348
z 29. marca 2010, treba uviesť, že tvrdená skutočnosť nezakladá porušenie čl. 46 ods. 1
ústavy. Ide skôr o námietku zbytočných prieťahov pri rozhodovaní o odvolaní, čo by
predstavovalo možné porušenie čl. 48 ods. 2 ústavy, ktoré však sťažovatelia nežiadali
vysloviť.
Berúc do úvahy uvedené skutočnosti, ústavný súd rozhodol podľa § 25 ods. 2 zákona
o ústavnom súde tak, ako to vyplýva z výroku tohto uznesenia.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 25. júna 2015
6