Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 420/2015

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

13

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 25. júna 2015 v senáte

zloženom z predsedu Sergeja Kohuta, zo sudkyne Ľudmily Gajdošíkovej a sudcu Lajosa

Mészárosa (sudca spravodajca) predbežne prerokoval sťažnosť ,

, a , , zastúpených spoločnosťou

Okenica Šula & Co. s. r. o., Zámocká 074/30, Bratislava, vo veci namietaného porušenia

postupom Okresného súdu Bratislava II v konaní

vedenom pod sp. zn. a takto

rozhodol:

Sťažnosť a o d m i e t a ako oneskorene podanú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 5. júna 2015

doručená sťažnosť , , a ,

(ďalej len „sťažovatelia“), vo veci namietaného porušenia čl. 46 ods. 1

(ďalej len „“) postupom Okresného súdu Bratislava II

(ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. . Sťažnosť bola

odovzdaná na poštovú prepravu 3. júna 2015.

Zo sťažnosti vyplýva, že proti sťažovateľom ako povinným sa na okresnom súde

viedlo exekučné konanie v prospech oprávnenej Prvej stavebnej sporiteľne, a. s. (ďalej len

„oprávnená“), a to pod sp. zn. . Došlo pritom k porušeniu ich práv.

Predovšetkým je podstatné, že podľa § 43 Exekučného poriadku, ak sa to, čo

rozhodnutie ukladá povinnému, viaže na splnenie podmienky alebo na splnenie vzájomnej

povinnosti oprávneného, možno vykonať exekúciu, len ak oprávnený preukáže, že sa

podmienka splnila alebo že svoju vzájomnú povinnosť voči povinnému sám už splnil,

prípadne jej splnenie už zabezpečil. V prípade sťažovateľov bola ich povinnosť plnenia

viazaná na splnenie podmienky alebo na splnenie vzájomnej povinnosti zo strany

oprávnenej, preto mal okresný súd odmietnuť žiadosť exekútora o udelenie poverenia na

vykonanie exekúcie z dôvodu absencie vykonateľného exekučného titulu. Exekučným

titulom bola v danom prípade notárska zápisnica, pričom okresný súd sa pred vydaním

poverenia z 2. decembra 2005, ako ani v priebehu exekučného konania nezaoberal otázkou,

či došlo k splneniu podmienky.

Súdna exekútorka po vydaní poverenia na vykonanie exekúcie vydala upovedomenie

o začatí exekúcie predajom nehnuteľností. K predaju však nedošlo, lebo sťažovatelia dlh

vrátane trov uhradili.

Keďže okresný súd neskúmal, či notárska zápisnica je vôbec spôsobilá byť

exekučným titulom, boli sťažovatelia nútení podať námietky, ktorými sa však okresný súd

meritórne nezaoberal, čím opakovane porušil základné právo sťažovateľov podľa čl. 46

ods. 1 .

Po podaní námietok okresný súd 31. januára 2006 vyzval sťažovateľov zaplatiť súdny

poplatok vo výške 16 585 Sk, čo je 6 % zo sumy 276 415,20 Sk tvoriacej predmet

exekučného konania. Pritom v kritickom čase súdny poplatok bol iba 5 % z vymáhanej

sumy. Keďže sťažovatelia súdny poplatok z podania námietok nezaplatili, uznesením

okresného súdu č. k. z 11. februára 2010 v spojení s opravným

2

uznesením č. k. z 29. marca 2010 bolo konanie o námietkach

zastavené. Hoci sťažovatelia 14. apríla 2010 podali proti opravnému uzneseniu odvolanie,

nikdy nebolo o ňom rozhodnuté.

Možno zhrnúť, že okresný súd v priebehu konania porušil označené právo

sťažovateľov jednak tým, že vydal poverenie na vykonanie exekúcie bez existencie

vykonateľného exekučného titulu, ale aj tým, že trval na zaplatení súdneho poplatku za

podané námietky, hoci je to v zmysle nálezu ústavného súdu sp. zn.

protiústavné.

Sťažovatelia žiadajú vydať tento nález:

„Porušiteľ, Okresný súd Bratislava II porušil právo sťažovateľov domáhať sa

zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde zakotvené

v Článku 46, ods. 1 .

Sťažovateľom sa priznáva primerané finančné zadosťučinenie vo výške 13.879,41 €,

ktoré je porušiteľ povinný zaplatiť sťažovateľom do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto

rozhodnutia.

Porušiteľ je povinný zaplatiť sťažovateľom náklady právneho zastúpenia sťažovateľa v

sume 965,18 EUR vrátane dane z pridanej hodnoty, jeho právnemu zástupcovi.“

II.

Z opravného uznesenia okresného súdu č. k. z 29. marca 2010

vyplýva, že ním bola opravená časť odôvodnenia uznesenia okresného súdu č. k.

z 11. februára 2010, a to v súvislosti s označením meny, v ktorej sa

má súdny poplatok za námietky zaplatiť.

Z podania sťažovateľov bez označenia dátumu – doručeného okresnému súdu

14. apríla 2010 vyplýva, že toto podanie je označené ako odvolanie proti uzneseniu

okresného súdu č. k. z 29. marca 2010.

Z oznámenia súdnej exekútorky vo veci sp. zn. Ex 166/05 z 12. júla 2013 vyplýva, že

exekučné konanie vedené proti sťažovateľom je skončené, pretože celá pohľadávka aj

s príslušenstvom bola uspokojená.

III.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd alebo

ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľov. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody

uvedené v nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.

Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd

právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo

návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, návrhy podané oneskorene, ako aj návrhy

zjavne neopodstatnené môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením

bez ústneho pojednávania.

Sťažnosť treba považovať za oneskorene podanú.

Podľa sťažnosť možno podať v lehote dvoch

mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia o inom

4

zásahu. Táto lehota sa pri opatrení alebo inom zásahu počíta odo dňa, keď sa sťažovateľ

mohol o opatrení alebo inom zásahu dozvedieť.

Z pohľadu ústavného súdu treba predovšetkým konštatovať, že sťažovatelia, zastúpení

advokátom ako kvalifikovaným právnym zástupcom, v návrhu rozhodnutia (petite)

neuviedli, ktorými konkrétnymi rozhodnutiami okresného súdu malo dôjsť k porušeniu ich

práv. Okrem toho, hoci z prvej strany sťažnosti vyplýva, že sa týka porušenia čl. 1 ods. 1,

, , , , a ,

ako aj čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom

okresného súdu, podľa návrhu rozhodnutia (petitu) sa sťažovatelia domáhajú iba vyslovenia

porušenia .

Z obsahu sťažnosti možno dedukovať, že táto smeruje jednak proti povereniu

okresného súdu z 2. decembra 2005 udelenému súdnej exekútorke na vykonanie exekúcie,

ako aj proti uzneseniu okresného súdu z 11. februára 2010, ktorým bolo konanie

o námietkach sťažovateľov zastavené pre nezaplatenie súdneho poplatku.

Ústavný súd nepovažoval za nevyhnutné vyzvať právneho zástupcu sťažovateľov na

spresnenie petitu sťažnosti, teda na označenie konkrétnych rozhodnutí, resp. postupov,

ktorými malo dôjsť k porušeniu označených práv, pretože z oznámenia súdnej exekútorky

z 12. júla 2013 je nepochybné, že exekúcia bola k uvedenému dňu už skončená, čo

znamená, že k porušeniu práv sťažovateľov mohlo dôjsť najneskôr do 12. júla 2013.

Za uvedeného stavu treba sťažnosť podanú ústavnému súdu, ktorá bola odovzdaná na

poštovú prepravu 3. júna 2015, považovať za oneskorenú.

Vychádzajúc z oneskoreného podania sťažnosti, ako aj z toho, že z hľadiska

namietaného porušenia práv je smerodajný petit sťažnosti, nebolo potrebné požiadať

právneho zástupcu sťažovateľov ani o vysvetlenie rozdielu pri definovaní porušených

ustanovení, ktorý vyplýva z údajov na prvej strane sťažnosti v porovnaní s obsahom petitu.

Napokon v súvislosti s námietkou, podľa ktorej nikdy nebolo rozhodnuté o odvolaní

sťažovateľov proti opravnému uzneseniu okresného súdu č. k.

z 29. marca 2010, treba uviesť, že tvrdená skutočnosť nezakladá porušenie čl. 46 ods. 1

. Ide skôr o námietku zbytočných prieťahov pri rozhodovaní o odvolaní, čo by

predstavovalo možné porušenie , ktoré však sťažovatelia nežiadali

vysloviť.

Berúc do úvahy uvedené skutočnosti, ústavný súd rozhodol podľa § 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde tak, ako to vyplýva z výroku tohto uznesenia.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 25. júna 2015

6